Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-1125-2014.pdf
PDF · 155.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1125/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, K., zastúpenej Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti odporcovi O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. O. I. XXX/XX, XXX XX Z. C., zastúpenému JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou so sídlom Poproč, Slnečná 33, v konaní na ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/213/2012 zo dňa 26. 06. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu na vlastné náklady zverejniť v denníku „Nový čas“ ospravedlnenie v znení vymedzenom vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 3 000 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady zverejniť v denníku „Nový čas“ ospravedlnenie v tom znení, že „O. R. sa ospravedlňuje L. O. za neoprávnené použitie jej autorského diela - textovej časti piesne s názvom „Bez konca“ pre spojenie so svojim hudobným dielom ako aj za sprístupnenie takto vzniknutého spojeného diela pod názvom „Ešteže“ verejnosti a to v štandardnom rozmere a na viditeľnom mieste , žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej za závažnú ujmu nemajetkovej povahy náhradu vo výške 25.000 Eur a nahradiť jej trovy konania a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa uviedla, že je frontmenkou rockovej hudobnej skupiny „Živé kvety“, v ktorej spieva a hrá na gitare a je autorkou všetkých textov piesní tejto skupiny. Začiatkom roku 2008 ju telefonicky kontaktoval manažér žalovaného B. Z. za účelom získania jej súhlasu pre spojenie jej autorského diela - textovej časti piesne s názvom „K. konca“ z rovnomenného hudobného albumu, vydaného A. records v roku 2007 s hudobným dielom žalovaného. Ona udelenie súhlasu na nové zhudobnenie svojho autorského diela žalovaným striktne odmietla. V prvej polovici roka 2012 náhodne zistila, že žalovaný napriek jej výslovne vyjadrenému striktnému nesúhlasu jej autorské dielo pre spojenie s jeho hudobným dielom použil. Takto vzniknuté spojené dielo žalovaný následne pod názvom „N.“ sprístupnil verejnosti svojim živým prevedením na predvolebných mítingoch politickej strany SDKÚ-DS, pričom ho prezentoval ako „svoju novú pesničku“, bez akéhokoľvek spomenutia skutočnej autorky textu. Ďalej uviedla, že navyše žalovaný pri spojení autorského diela so svojim hudobným dielom vypustil časť refrénu, od ktorej bolo odvodený názov textu „K. konca“ a poprehadzoval jednotlivé verše, čím zasiahol do integrity jej autorského diela a pričastým opakovaním polovice jedného verša: „nás ženie“ zmenil pôvodný zmysel autorského diela a znížil jeho umeleckú hodnotu. V snahe riešiť celú záležitosť mimosúdnou cestou sa viackrát obrátila na žalovaného naposledy listom zo dňa 12. 07. 2012 a upozorňovala ho na
porušenie autorských práv, pričom žiadala o reparáciu vzniknutého stavu. Napriek uvedenému žalovaný do dnešného dňa nepristúpil k žiadnym opatreniam smerujúcim k náprave, resp. dohode o vysporiadaní jej autorských práv. Poukázala na ustanovenie § 16, § 17 ods. 1 písmena a), d), § 56 autorského zákona ako aj § 442a Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že podľa jej názoru žalovaný znížil umeleckú hodnotu tejto pesničky, pretože tam vypustil nejaké pasáže, postráda sa tam myšlienka, ktorú ona chcela vyjadriť. Ďalej uviedla, že predmetná pesnička odznela v rámci predvolebnej kampane, pričom skupina „Živé kvety“ si zakladá na tom, že je skupinou apolitickou a nemá spojenie so žiadnou politickou stranou.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2008 sa mu dostali do rúk nejaké prefotené texty, na ktorých bola asi uvedená ako autorka žalobkyňa. On oslovil svojho manažéra B. Z. s tým, aby sa s ňou spojil, pretože chcel na tento text zložiť hudbu a vydať ju na svojom cédečku. Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, preto ostala táto pesnička len v demo verzii. Potom s odstupom času na túto pesničku zabudli. Raz jeho manažéra B. Z. napadlo, či by si túto pesničku nezahrali. Ako uviedol, že on hudbu k textu tejto pesničky zložil s nejakým dobrým úmyslom a nemyslel si, že by toto dielo znehodnotil. Na tú skutočnosť, že túto skladbu párkrát zahrali na verejnosti. Raz to bolo na klubovom koncerte, kde bolo asi 150 poslucháčov, bolo to v Novom Meste nad Váhom. Pripustil, že mohla odznieť aj v rámci nejakého mítingu SDKÚ, tak si pamätá, že sa jednalo o program N. Z.. Ďalej túto pesničku ešte hrali v jednom prípade, avšak nespomína kde to bolo. Pokiaľ ide o verejné vystúpenia ohľadom tejto pesničky, bolo to asi pravdepodobne v roku 2012. Priznal aj tú skutočnosť, že od žalobkyne dostal výzvu e mailom, na ktorú nereagoval, pretože sa mu zdala zvláštna. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa požadovala nemajetkovú ujmu niečo cez 27.000 Eur, táto suma sa mu zdala horibilná. Zdôraznil tú skutočnosť, že za svoj najväčší hit „V.“, ktorý sa hrá v rádiách, dostal tantiémy v hodnote asi pol milióna slovenských korún, pričom pieseň, ktorá je predmetom konania nebola a ani nebude hitom. Žalobu žalobkyne žiadal zamietnuť s tým, že dielo nepoužil takým spôsobom, ktorá by znižovala hodnotu tohto textu, alebo že by svojou prácou znehodnotil dielo žalobkyne. Voči zaplateniu nemajetkovej ujmy vzniesol námietku premlčania s tým, že nárok žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje za neopodstatnený.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s textom piesne „ K. konca“, textom piesne „ N. že“, podaním adresovaným žalovanému zo dňa 11. 06. 2012, podaním adresovaným žalovanému zo dňa 12. 07. 2012, podaním právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 23. 10. 2012, podaním právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 10. 12. 2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 16. 01. 2013, výtlačkom z internetovej stránky SOZA ohľadom zoznamu autorov zatupovaných SOZA, listom adresovaným žalovanému z roku 2012, výtlačkom z internetovej stránky s nadpisom „R. je zlodej“, rozhovorom so žalobkyňou zverejneným na internetovej stránke, vyjadrením žalovaného zo dňa 16. 01. 2013, doručený súdu faxovou správou prílohami a to jedným kusom CD J. kvety, jedným kusom CD N., časopisom Romboid, výtlačkom z internetových stránok, stanovami SOZA platnými ku dňu 25. 05. 2011, odpoveďou SOZY Bratislava zo dňa 10. 04. 2013, podaním právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 22. 04. 2013, podaním právnej zástupkyne odporcu označeným ako vyjadrenie odporcu k osobe O. J. zo dňa 06. 05. 2013, podaním právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 14. 05. 2013, podaním právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 29. 05. 2013, podaním M.. Q.. O. J. doručeného súdu 21. 06. 2013, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26. 06. 2013 č. k. 2C/213/2012-100, zápisnicou o zložení sľubu ustanoveného znalca zo dňa 09. 09. 2013, znaleckým posudkom M.. Q.. O. J. zo dňa 22. 10. 2013, vyjadrením právnej zástupkyne žalobkyne k znaleckému posudku zo dňa 17. 04. 2014, ako aj k nemajetkovej ujme, stanoviskom k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 17. 04. 2014 doručenému tunajšiemu súdu 05. 06. 2014, ako aj kópiami článkov zo Života a Markízi predloženými právnou zástupkyňou žalobkyne.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalovaný napriek nesúhlasu žalobkyne jej autorské dielo pre spojenie s jeho hudobným dielom použil. Takto vzniknuté spojené dielo následne pod názvom „N.“ sprístupnil verejnosti živým prevedením na predvolebných mítingoch politickej strany SDKÚ-DS, pričom ho prezentoval bez akéhokoľvek spomenutia skutočnej autorky textu, t.j. žalobkyne. Stalo sa tak v rámci predvolebného mítingu SDKÚ-DS v prvej polovicu v roku 2012. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Ďalej uviedol, že túto pesničku prezentoval aj v klubovom koncerte v Novom Meste nad Váhom a taktiež ešte v jednom prípade, pričom nevedel uviesť, kde sa takéto vystúpenie uskutočnilo. Nepoprel ani tú skutočnosť, že sa jednalo o rok 2012. Žalobkyňa súdu predložila články z internetu, z ktorých nesporne vyplynulo, že žalovaný vystúpil na predvolebných mítingoch SDKÚ-DS. Uznesením zo dňa 26. 06. 2013 č. k. 2C/213/2012-100 súd ustanovil do konania znalca M.. Q.. O. J., bytom O.
Z. XXX, ktorému uložil, aby sa vyjadril k tým skutočnostiam, či textové časti piesní „K. konca“ a „N.“ sú totožné, či sú totožné pokiaľ ide o ich hudobné časti, či pieseň „N.“ je novým dielom, v prípade ak nie, či zo strany žalovaného došlo k zníženiu umeleckej hodnoty diela žalobkyne. Znalec M.. Q.. O. J. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 22. 10. 2013 uviedol, že textové časti piesní „K. konca“ a „N.“ sú takmer totožné, okrem vynechania jednej časti textu a poprehadzovania poradia sloh a refrénu, piesne vo verzií skladby „N.“. Ďalej uviedol, že žalovaný mohol aspoň informovať textárku L. O., akú úpravu chce v jej pôvodnom diele „K. konca“ urobiť a tak predísť súdnemu sporu. Ďalej uviedol aj to, že spor si mohli spomínaní autori riešiť aj na SOZA, kde rieši spory zastupovaných nositeľov práv Rozhodcovská komisia. Tým, že žalovaný si skladbu „N.“ nenahlásil do repertoáru SOZA, spomínaná skladba nikdy nebola zaradená Zaraďovacou komisiou do databázy evidovaných diel. Podľa slov jeho manažéra nemá žiadny záujem, aby bolo toto dielo takýmto spôsobom chránené. Podľa jeho názoru všetky práva na ochranu má len dielo „K. konca“, ktoré bolo ZK SOZA zaradené v marci 2008. Ďalej uviedol, že predmetné piesne nie sú v hudobnej časti totožné. Je nespochybniteľné, že autorkou textu je L. O. v oboch porovnávaných skladbách. Skladba „N.“ nie je v pravom zmysle novým dielom, môže byť len skladbou, ktorá vznikla na základe inšpirácie zo zverejneného textu v literárnom časopise „Romboid“ rok 2007 ročník XLII. Dielo „K. konca“ je v pôvodnej podobe a predpokladá, že takto bude interpretované aj v budúcnosti, preto nie je toho názoru, že žalovaný znehodnotil toto pôvodné dielo svojou úpravou. Ďalej uviedol, že žalovaný však mal komunikovať s autorkou textov, oboznámiť ju s uvedením skladby na verejných vystúpeniach, napriek jej nesúhlasu s nahratím spoločného diela na CD.
Podľa ustanovenia § 16 Autorského zákona, autorského právo zahŕňa výhradne osobnostné práva (ďalej len „ osobnostné práva“) a výhradne majetkové práva (ďalej len “majetkové práva“).
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a d), autor má právo označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia, na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielo, ktoré by malo za následok naručenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojim dielom, v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. e) Autorského zákona (v znení platnom 28. 02. 2007), autor, do ktorého práva bolo neoprávnene zasiahnuté alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä poskytnutia primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu najmä 1, ospravedlnením 2, náhradovou nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia neukázalo postačujúce, výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za akých zásahu do práva došlo, tým nie je vylúčená dohoda o urovnaní.
Podľa ustanovenia § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila práva duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Mal nesporne preukázané, že došlo k porušeniu práv žalobkyne ako autorky a to tým, že autorské dielo - textová časť piesne s názvom „K. konca“ bolo žalovaným použité pre jeho pieseň s názvom „N.“ a sprístupnené verejnosti živým prevedením .Žalovaný zasiahol do autorského diela žalobkyne aj tým, že vynechal jednu časť textu a poprehadzoval poradie slov a refrénu, pričom aj znaleckým posudkom bolo potvrdené, že skladba „N.“ nie je novým dielom a autorkou textu v oboch skladbách porovnávaných znalcom je žalobkyňa. Vzhľadom na to, že žalovaný potvrdil, že dielo predvádzal viackrát na verejnosti súd žalobu žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala ospravedlnenia v denníku Nový čas vyhovel ,nakoľko mal za to, že takáto forma ospravedlnenia je primeraná. Pokiaľ sa ďalej žalobkyňa domáhala nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 Eur, žalovaný vzniesol v tejto časti námietku premlčania. Svoju námietku odôvodnil tým, že žalobkyňa v rozhovore v denníku SME uviedla také skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že vo februári 2008 mala vedomosti o tom, že žalovaný zhudobnil jej text. Podľa názoru súdu jednalo sa len o reakciu žalobkyne na to, že manažér žalovaného ju oslovil, či by mohol použiť text. Vyplýva to aj z blogu O. K.
(č. l. 42 spisu), v ktorom je uvedený dátum 08. apríla 2012 a kde sa uvádza, že žalovaný predmetnú pesničku hral na mítingu SDKÚ. Je teda nesporné, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že žalovaný mal verejné vystúpenie v prvej polovici roku 2012, pričom návrh podala 03. 10. 2012, teda predmetný nárok nie je premlčaný. Súd poukazuje na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na zadosťučinenia musia byť splnené zákonné predpoklady, najmä existencia závažnej ujmy nemajetkovej povahy, vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva a tiež skutočnosť, že v konkrétnom prípade pri priznaní iného zadosťučinenia nebolo postačujúce. Pojem nemajetkovej ujmy autora nie je v zákone č. 383/1997 Z. z. definovaný. Zákon ponecháva priestor pre to, aby aplikačná prax na konkrétnych individuálnych okolnostiach určitého prípadu uvážila, či porušenie autorských práv malo za následok ujmu tejto povahy. Nemajetková autora predstavuje jeho stratu, ktorá nie je škodou na jeho majetku a neprejavuje sa v jeho majetkovej sfére. Autor neraz práve zásahmi do jeho vnútorného autorského života pociťuje ťaživejšie ako zásahy v majetkovej oblasti. Nemajetková ujma môže vzniknúť v osobnostnej sfére autora (môže sa týkať napr. dobrého mena autora, autorskej cti a povesti), môže sa však prejavovať aj v spoločenských, pracovných a rodinných vzťahoch autora. Niektoré ujmy tejto povahy nemajú síce majetkovú povahu, môžu mať ale nezanedbateľné dopady aj na majetkovú sféru autora (napr. strata záujmu autora, zníženie dopytu po jeho dielach). I keď nemajetková ujma spôsobená vo vnútornej (psychickej, duchovnej, citovej a pocitovej) sfére autora sa preukazuje s ťažkosťami, na báze určitých konkrétnych vonkajších prejavov predsa len možno spravidla usúdiť, či k nej došlo a prípadne aj to v akej intenzite. V predmetnej veci žalobkyňa uviedla, že je frontmenkou rockovej hudobnej skupiny „U., ktorá si zakladá na tom, že je apolitickou, pričom sa jej dotkla tá skutočnosť, že došlo k verejnému predvedeniu diela v rámci predvolebných mítingov politickej strany SDKÚ-DS. Okrem toho žalobkyňu, ako autorku zasiahlo to, že tým, že žalovaný vypustil niektoré pasáže sa stratila myšlienka, ktorú ona ako autorka chcela vyjadriť a ako autorka ,ktorá vytvorí dielo, chce ,aby malo určitú hodnotu. S prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo , k intenzite neoprávneného zásahu, ako aj na vykonané dokazovanie mal súd za to, že primeraná výška nemajetkovej ujmy je 3.000 Eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnej veci mal každý z účastníkov úspech len čiastočný, preto potom súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo“.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca a navrhovateľka odvolali. Odporca v odvolaní uviedol, že v súlade s ust. § 201 a nasl. OSP podáva voči rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to: voči výroku o povinnosti odporcu zverejniť na vlastné náklady v denníku „Nový čas“ ospravedlnenie v hore uvedenom znení, voči výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 3 000 € a voči výroku, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko rozhodnutie okresného súdu je podľa názoru odporcu nesprávne, pretože okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP).
Pokiaľ ide o nárok na morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa odporca v odvolaní uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že mal nesporne v konaní preukázané, že došlo k porušeniu práv navrhovateľky ako autorky a to tým, že autorské dielo - textová časť piesne s názvom „Bez konca“ bolo odporcom použité pre jeho pieseň s názvom „N.“ a sprístupnené verejnosti živým predvedením, pričom zároveň okresný súd uviedol, že odporca zasiahol do autorského práva navrhovateľky aj tým, že vynechal jednu časť textu a poprehadzoval poradie slov a refrénu, pričom aj znaleckým posudkom bolo potvrdené, že skladba „N.“ nie je novým dielom a autorkou textu v oboch skladbách porovnávaných znalcom je navrhovateľka, tak odporca s takýmto rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí a to z toho dôvodu, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania odporca dielo navrhovateľky - text piesne „K. konca“ interpretoval na troch podujatiach:
1. klubový koncert, ktorý sa konal v Novom Meste nad Váhom, kde bolo asi 150 účastníkov. 2. predvolebný míting SDKÚ-DS v rámci talkshow N. Z., ktorý sa konal v Kursalóne v Piešťanoch, kde bolo asi 150 - 180 účastníkov 3. pesničku hral odporca ešte v jednom prípade, no nespomína si kde presne to bolo. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané žiadne ďalšie použitie diela navrhovateľky a navrhovateľka žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala, na akých
podujatiach, koľkokrát, v akých dňoch, pred koľkými účastníkmi bolo jej dielo neoprávnene odporcom použité. Tieto ukazovatele sú pritom podľa názoru odporcu rozhodujúce pre posúdenie a určenie primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práv navrhovateľky.
Zdôraznil, že podľa národného prieskumu MML-TGI spoločnosti MEDIAN SK, s.r.o., vykonaného za obdobie 4. kvartál 2013 a 1. kvartál 2014 je denník „Nový čas“ najčítanejším celoštátnym denníkom na území Slovenskej republiky, pričom v danom období dosiahol čítanosť 18% populácie. Cieľom satisfakčnej žaloby, ktorou sa navrhovateľka domáha morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia sa, je účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Podmienka primeranosti súdu ukladá povinnosť vždy posúdiť konkrétne okolnosti prípadu. Súd musí vychádzať z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností prípadu a zohľadniť pri svojom rozhodovaní najmä intenzitu zásahu, spôsob zásahu, trvanie zásahu a pod. Podmienka primeranosti zároveň spočíva v tom, že priznaním morálneho zadosťučinenia navrhovateľke, nemôže dôjsť k poškodeniu a neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov odporcu. Pri posudzovaní primeranosti zadosťučinenia v danom prípade je potrebné vyhodnotiť aj tie skutočnosti, či k následkom neoprávneného zásahu došlo v mieste bydliska navrhovateľky alebo následkom neoprávneného zásahu bolo celoslovenské zneváženie navrhovateľky, či utrpela navrhovateľka v dôsledku zásahu odporcu do jej práva vo svojej profesii a v hudobnej branži, či sa v dôsledku zásahu do jej práva znížil záujem o jej diela, či má neporovnateľne nižšiu návštevnosť na koncertoch. Či došlo k ujme na cti v očiach hudobníkov alebo fanúšikov a pod. Tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané, pričom dôkazné bremeno nesie navrhovateľka. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k ospravedlneniu sa navrhovateľke za neprimerané a nespravodlivé. Ak mal súd za preukázané, že k porušeniu autorského práva navrhovateľky došlo konaním odporcu, rozhodne nešlo o porušenie a zásah do práva navrhovateľky takej intenzity, že by mal byť odporca zaviazaný k ospravedlneniu sa navrhovateľke v najčítanejšom denníku na území Slovenskej republiky. Odporca verejne predviedol (vykonal) dielo navrhovateľky - text piesne „K. konca" na troch podujatiach s počtom účastníkov cca 500
- 600 ľudí, žiadnym iným spôsobom ju verejne nešíril ani ju nezaznamenal na hmotný podklad, pričom navrhovateľka žiada od odporcu, aby sa jej ospravedlnil v tlačenej forme, spôsobom zaznamenaným na hmotný podklad, v denníku Nový čas, ktorý podľa prieskumov spoločnosti MEDIAN SK, s.r.o. číta denne približne 800.000 ľudí. Z uvedeného vyplýva, že je tu enormný nepomer v zásahu do práv navrhovateľky a postihu odporcu.
Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že má za to, že vykonaním uvedeného rozhodnutia súdu by došlo k porušeniu a zásahu do jeho osobnostných práv a k spôsobeniu neprimeranej ujmy - vykonanie rozsudku súdu prvého stupňa by malo za následok neprimerane negatívny vplyv na jeho osobný ako aj profesijný život. Okrem toho, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti ospravedlniť sa navrhovateľke, je podľa názoru žalovaného neurčitý a nevykonateľný, nakoľko odporca sa domnieva, že pokiaľ okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti uverejniť ospravedlnenie v štandardnom rozmere a na viditeľnom mieste, tak takýto výrok je nepresný, vyvoláva pochybnosti o tom, ako správne má byť rozsudok vykonaný, pričom toto rozhodnutie je založené na možnosti subjektívneho posúdenia zo strany účastníkov konania, čo oni považujú za štandardný rozmer ospravedlnenia sa a viditeľné miesto pre ospravedlnenie sa. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa mal žalobu v časti takto uplatneného nároku zamietnuť ako nevykonateľnú, nakoľko petit žaloby je nezrozumiteľný, nepresný a neurčitý. Pokiaľ ide o nárok na priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch - peňažnú satisfakciu odporca v odvolaní uviedol, že odporca v odvolaní poukázal na ust. § 56 ods. 1 písm. f/ zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, ďalej na ust. § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že priznanie zadosťučinenia v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súdom predpokladá kumulatívne splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, a to: a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce a zároveň b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 29. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 232/2010 uvádza, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za
ujmu značnú. Pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že: • zásahom do autorského práva navrhovateľky jej bola spôsobená závažná ujma, že • neoprávneným zásahom do jej autorského práva došlo k zníženiu jej dôstojnosti či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, že • navrhovateľke vznikla taká závažná ujma, ktorú nie je možné zmierniť inou formou morálneho zadosťučinenia, a teda neboli splnené základné podmienky na to, aby súd priznal navrhovateľke nemajetkovú ujmu v peniazoch. Odporca v odvolaní zdôraznil, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporca zasiahol do jej autorského práva takým závažným spôsobom, aby bola opodstatnená aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dôkazná povinnosť ako aj dôkazné bremeno na preukázanie toho, že neoprávneným zásahom do autorského práva navrhovateľky došlo k zníženiu jej cti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere, zaťažuje navrhovateľku. Podľa názoru odporcu však navrhovateľka v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko nepreukázala, že by konaním odporcu došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti či jej vážnosti v spoločnosti, a to či už v rodine, v mieste bydliska, na pracovisku, v odbornom svete, v hudobnej branži, teda v ktorejkoľvek sfére jej životného uplatnenia. Pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch pritom nestačí len možnosť existencie závažnej ujmy, resp. možnosť zníženia dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, ale súdom musí byt vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo. Podľa názoru odporcu prvostupňovým súdom nebolo zistené, že jeho konaním skutočne došlo k spôsobeniu závažnej ujmy navrhovateľke. Odporca poukázal na skutočnosť, že právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch nevzniká automaticky porušením práva autora - navrhovateľky resp. zásahom do jej práv, ale až v prípade, ak by sa iné zadosťučinenie nezdalo s ohľadom na intenzitu zásahu za postačujúce. Zadosťučinenie v peniazoch teda plní iba podpornú (subsidiárnu) funkciu, t. j. nastupuje až potom, keď sa morálne zadosťučinenie javí v konkrétnom prípade ako nepostačujúce. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.05.2010, sp. zn. 5 Cdo 202/2009 vyplýva, že zadosťučinenie v peniazoch je potrebné považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Odporca má za to, že neoprávnený zásah do práv navrhovateľky nemal za následok zníženie jej vážnosti ani dôstojnosti v takom rozsahu, aby jej vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka je aj po zásahu do jej autorských práv naďalej autorsky činná a pokračuje v tvorivej činnosti, naďalej je členkou a frontmankou skupiny J.pričom nepreukázala, že by jej neoprávnený zásah zo strany odporcu spôsobil problémy v rodinnom, pracovnom alebo v osobnom živote alebo že by bol takej intenzity, že by znevážil a poškodil jej dobré meno a česť v spoločnosti. Navrhovateľka svoj nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnila najmä tým, že je frontmankou rockovej hudobnej skupiny Živé kvety, ktorá si zakladá na tom, že je apolitickou, pričom sa jej dotkla tá skutočnosť, že došlo k verejnému predvedeniu jej diela v rámci predvolebných mítingov politickej strany SDKÚ-DS. Okrem toho ju ako autorku zasiahlo to, že tým, že odporca vypustil niektoré pasáže jej diela, stratila sa myšlienka, ktorú ona ako autorka chcela vyjadriť. O uvedené skutočnosti oprel svoje rozhodnutie aj prvostupňový súd. Tvrdenie navrhovateľky o apolitickosti jej hudobnej skupiny sa nezakladá na pravde a je účelové, s cieľom získať finančný prospech od odporcu, nakoľko sama navrhovateľka v rozhovore pre denník SME zo dňa 07.02.2008 potvrdila, že hrali na dopoludňajšej besede, ktorú zorganizovali občianski konzervatívci. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu k premlčaniu nároku navrhovateľky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch a považuje ho za nesprávne, nakoľko podľa názoru odporcu okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.01.2013 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko mal za to, že z rozhovoru uverejnenom v denníku SME dňa 07.02.2008 bolo zrejmé, že navrhovateľka mala už vo februári 2008 vedomosť o tom, že odporca zhudobnil jej text. Prvostupňový súd uviedol, že podľa jeho názoru, vyjadrenia navrhovateľky v denníku SME bolo len reakciou na to, že manažér odporcu ju oslovil, či by mohol použiť jej text a považoval za nesporné, že navrhovateľka sa dozvedela o tom, že odporca mal verejné vystúpenie, na ktorom hral jej dielo, až v prvej polovici roku 2012 a keďže návrh podala 03.10.2012, predmetný nárok nie je premlčaný. Navrhovateľka v rozhovore pre denník SME zo dňa 07.02.2008 na otázku redaktora: „Takže tá verzia R. bola zvrátená?' odpovedala: „Neviem, nepočula som ju. Nezaujíma ma. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka vedela, resp. sa dozvedela o existencii verzie piesne odporcu, v ktorej použil jej dielo - text piesne „K. konca" pri rozhovore, ktorý poskytla denníku SME zverejneného dňa 07.02.2008. Pre posúdenie otázky premlčania nároku navrhovateľky
na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je pritom dôležité, či verziu piesne v podaní odporcu aj skutočne počula, ale dôležitá je skutočnosť, že sa dozvedela o existencii takejto verzie piesne, pričom z jej odpovede jednoznačne vyplýva iba skutočnosť, že sa nevedela vyjadriť k otázke redaktora, či verziu piesne odporcu považuje za „zvrátenú", nakoľko ju zatiaľ nepočula a nezaujíma ju. Tvrdenie navrhovateľky, že až v prvej polovici roku 2012 zistila, že odporca jej dielo spojil s jeho hudobným dielom a interpretoval ho aj na verejnosti nie je pravdivé a nie je pre posúdenie nároku navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch relevantné. Ak totiž došlo k porušeniu práva navrhovateľky
- k neoprávnenému zásahu do jej autorského práva konaním odporcu, došlo k nemu spojením diela navrhovateľky - textu piesne „K. konca" s hudobným dielom odporcu, ku ktorému odporca nemal jej súhlas, pričom o tom, že k takémuto spojeniu došlo a že existuje verzia piesne s jej textom v podaní odporcu sa dozvedela vo februári 2008, keď poskytla rozhovor pre denník Sme a nie až v momente, kedy odporca túto verziu piesne interpretoval na verejnosti a kedy si ju navrhovateľka reálne vypočula.
Odporca v odvolaní poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka, na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 278//2007 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe 75/2008, v zmysle ktorého „právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje“ a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 30bo 44/97 z 15. 05.1997, publikovaný ako R1 1998, v zmysle ktorého „všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že má za to, že navrhovateľka svoje právo mohla vykonať už vo februári 2008 a v čase podania žaloby už bolo ňou uplatnené právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčané. Pokiaľ ide o porušenie autorských práv navrhovateľky, odporca v odvolaní uviedol, že súd na strane 3 odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca napriek nesúhlasu navrhovateľky jej autorské dielo použil pre spojenie s jeho hudobným dielom a následne ho sprístupnil živým predvedením bez akéhokoľvek spomenutia skutočnej autorky textu t.j. navrhovateľky. Ako uviedol odporca vo svojom písomnom podaní zo dna 30.05.2014, odporca nikdy nevyhotovil rozmnoženiu diela navrhovateľky a nezachytil ho na žiadny hmotný podklad, preto má za to, že mu pri jeho spôsobe použitia diela nevznikla ani povinnosť na označenie diela menom autora - navrhovateľky a teda neporušil práva navrhovateľky na označenie jej diela menom, zakotvené v § 17 ods. 1 písm. a) autorského zákona. Odporca použil text piesne „K. konca" jeho verejným vykonaním, pričom pri takomto spôsobe použitia diela je povinnosťou usporiadateľa podujatia, aby zoznam predvedených diel spolu s označením ich autorov zaslal príslušnej organizácii kolektívnej správy práv. S uvedeným tvrdením odporcu sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a podľa názoru odporcu prišiel k nesprávnemu záveru, nakoľko aplikoval na vec nesprávnu právnu normu. Odporca poukázal ďalej v odvolaní na tú skutočnosť, že prvostupňový súd pri posudzovaní otázky nemajetkovej ujmy autora aplikoval nesprávny a neplatný právny predpis, a to zákon č. 383/1997 Z. z., ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 618/2003 Z. z., účinným od 01.01.2004 (§ 89 a § 90 Autorského zákona), preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne, nezrozumiteľné, zmätočné, nakoľko okresný súd sa pri rozhodovaní opieral o neplatné zákonné ustanovenia, čím porušil princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu. V závere odvolania odporca uviedol, že má za to, že a) návrh navrhovateľky na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia v denníku „Nový čas“ je neprimeraný a nevznikol naň nárok, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho priznanie, b) nárok navrhovateľky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nevznikol, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky, c) navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie jej nároku na morálne a finančné zadosťučinenie, d) nárok navrhovateľky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčaný. Výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal odporcu k ospravedlneniu sa navrhovateľke v denníku „Nový čas“ v znení O. R. sa ospravedlňuje L. O. za neoprávnené použitie jej autorského diela v textovej časti piesne s názvom „K. konca“ pre spojenie so svojím hudobným dielom ako aj za sprístupnenie takto vzniknutého spojeného diela pod názvom „N.“ verejnosti a to v štandardnom rozmere a na viditeľnom mieste, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku je nevykonateľný, preto napáda aj výrok o náhrade trov konania a navrhuje, aby súd navrhovateľku zaviazal na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania., pričom žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/213/2012-145 zo dňa 26. 06. 2014 zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta, resp. aby ho zrušil a vrátil späť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti rozsudku okresného súdu sa odvolala aj navrhovateľka a v odvolaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že podáva odvolanie z toho dôvodu, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla, že v prvej polovici roku 2012 náhodne zistila, že odporca použil jej autorské dielo - textovú časť piesne s názvom „K. konca“ pre spojenie s jeho hudobným dielom, a to napriek tomu, že mu v roku 2008 keď ju prostredníctvom svojho manažéra B. Z. za týmto účelom telefonicky kontaktoval, súhlas na použitie svojho diela striktne a výslovne odmietla. Takto vzniknuté spojené dielo s názvom „N.“ následne odporca svojim živým prevedením sprístupnil verejnosti na predvolebných mítingoch politickej strany SDKU DS, ako svoju novú pesničku. Pri spojení autorského diela navrhovateľky so svojim hudobným dielom navyše odporca vypustil časť refrénu, od ktorej bol názov autorského diela navrhovateľky odvodený, ako aj poprehadzoval jednotlivé verše. Na základe vykonaných dôkazov prvostupňový súd správne usúdil, že nárok navrhovateľky je nesporne preukázaný. Sám odporca v konaní tieto skutočnosti ani nepopieral. Súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca porušil práva navrhovateľky, ako autorky. Rovnako správne rozhodol, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre priznanie zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu a to tak vo forme ospravedlnenia, ako aj peňažnej náhrady. Pri rozhodovaní o samotnej výške náhrady nemajetkovej ujmy však súd prvého stupňa považoval nemajetkovú ujmu vo výške 3000 €, na zaplateniu ktorej zaviazal odporcu s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, intenzitu neoprávneného zásahu, ako aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, za primeranú. Vo zvyšku žalobný návrh navrhovateľky zamietol. S uvedeným rozhodnutím prvostupňového súdu nemožno podľa navrhovateľky súhlasiť, pretože s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav, všetky navrhovateľkou predložené a zdokladované skutočnosti potvrdzujúce závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorú jej odporca svojim konaním spôsobil, nepovažuje navrhovateľka prvostupňovým súdom priznané zadosťučinenie za dostatočne primerané a postačujúce. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil dôkazy a skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a nesprávne posúdil objektívne preskúmateľné kritéria, na ktoré navrhovateľka poukazovala, a to rozsah a závažnosť vzniknutej ujmy, intenzitu neoprávneného zásahu, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu autorských práv navrhovateľky došlo. Predovšetkým súd prvého stupňa podľa navrhovateľky nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že odporca nepoužil autorské dielo navrhovateľky len bez jej vedomia a súhlasu, ale napriek jej výslovne prejavenému a striktnému nesúhlasu s akýmkoľvek použitím jej diela. Odporca nespochybnil a nepoprel, že navrhovateľku v roku 2008 prostredníctvom svojho manažéra B. Z. telefonicky kontaktoval, nakoľko sa mu páčil text jej piesne s názvom „K. konca“ a chcel k nemu zložiť svoju hudbu. Navrhovateľka však svoj súhlas na nové zhudobnenie jej diela odporcom striktne a výslovne odmietla. Použitie autorského diela navrhovateľky bolo teda zo strany odporcu vedomé a úmyselné. Odporca bol oboznámený s tým, že navrhovateľka je autorkou ním použitej textovej časti piesne „K. konca“. Bol si plne vedomý aj toho, že navrhovateľka ako autorka textovej časti piesne „K. konca“ a súčasne aj jej interpretka svoj súhlas na použitie diela výslovne a kategoricky odoprela. Žiadna z týchto skutočností však odporcovi v použití diela navrhovateľky nebránila. Pri rozhodovaní o priznaní primeraného zadosťučinenia by sa malo vždy dôrazne rozlišovať medzi prípadmi, keď k neoprávnenému použitiu autorského diela dôjde v dôsledku toho, že používateľ opomenie, či už vedome, alebo nevedome, obrátiť sa na autora a vyžiadať si jeho súhlas s prípadmi, keď je autor za účelom poskytnutia súhlasu na použitie svojho diela oslovený a následne je dielo svojvoľne v rozpore s jeho prejavenou vôľou použité. Pre odporcu priťažujúcou okolnosťou je skutočnosť, že sám je tvorivo činnou osobou a pozná práva, ktoré vyplývajú pre neho z autorského zákona. Svoju právnu uvedomelosť a znalosť autorských práv odporca potvrdzuje i tým, že poveril svojho manažéra oslovením navrhovateľky za účelom získania jej súhlasu s nakladaním jej autorského diela. Odporca si bol teda v celom rozsahu vedomý, že dielo navrhovateľky používa neoprávnene a že tým porušuje jej autorské práva. Súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol aj na to, že odporca nielenže neoprávnene napriek nesúhlasu navrhovateľky použil jej dielo pre spojenie s jeho hudobným dielom, ale navyše zasiahol do integrity diela navrhovateľky. Vykonanými zásahmi v diele odporca zmenil a zdeformoval zámery a myšlienky navrhovateľky, ktoré chcela dielom vyjadriť. Autorské dielo navrhovateľky vypovedajúce o nemožnosti ovplyvniť náš osud sa v podaní odporcu zmienilo na hnanie osudom, čím sa absolútne zmenil jeho pôvodný zmysel. Takto spotvorené a znehodnotené dielo navrhovateľky odporca sprístupnil verejnosti, svojim živým vystúpením na predvolebných mítingoch politickej strany SDKU- DS. Ak by odporca disponoval náležitým množstvom svojich piesní vhodných na danú príležitosť, prečo by si potom
spomínal na dielo navrhovateľky zverejnené v časopise Romboid v roku 2008, prečo by inak siahol po tomto texte, keď navyše k jeho použitiu ani nezískal od navrhovateľky súhlas. Manažér odporcu pre Hospodárske noviny uviedol, že odporca za jedno vystúpenie pre SDKÚ - DS dostane zhruba polovicu z honoráru, ktorý dostáva bežne na koncertoch. Autorské dielo navrhovateľky bolo v dôsledku konania odporcu sprístupnené širokej verejnosti, keďže predvolebné mítingy sa konali v kultúrnych domoch a na námestiach jednotlivých miest Slovenska. Navyše, časť diela navrhovateľky - tretia sloha (N. láska je vždy mimo zákon) zaznela v podaní odporcu aj v rámci relácie STV o predvolebných mítingoch a to v jej piatej minúte a štrnástej sekunde. Celá pieseň „N.“ interpretovaná odporcom bola napokon zverejnená aj na YouTube t.j. spôsobom neohraničeného prístupu širokej verejnosti. Tí, ktorí sa predvolebných mítingov SDKU- DS konaných po celom Slovensku nezúčastnili sa mohli s touto piesňou oboznámiť v televízii, alebo na internete na stránke YouTube. Na uvedené skutočnosti vyplývajúce z dôkazu predloženého právnou zástupkyňou odporcu, t.j. z blogu O. K. z 08. 04. 2012, prvostupňový súd takisto neprihliadol. Náhrada nemajetkovej ujmy má byť určitou kompenzáciou, zadosťučinením. Súdom priznaná peňažná náhrada nie je pre navrhovateľku dostatočnou a náležitou satisfakciou (uspokojením) za to, že bola neoprávnene, proti svojej výslovne prejavenej vôli nútená strpieť nemajetkovú ujmu, ktorú jej odporca svojim neoprávneným zásahom do jej autorských práv spôsobil. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka v odvolaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd opätovne prihliadol k uvádzaným a náležite preukázaným skutočnostiam a to jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a na základe toho zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke za spôsobenú závažnú ujmu nemajetkovej povahy primerané zadosťučinenie vo výške 25 000 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o trovy konania, rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní ich náhrady žiadnemu z účastníkov konania, nie je podľa názoru navrhovateľky správne. Na rozhodnutie o náhrade trov konania mal prvostupňový súd namiesto ust. § 142 ods. 2 OSP správne aplikovať ust. § 142 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, aj keď mal tento účastník vo veci úspech len čiastočný, avšak neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Nakoľko predmetná právna vec patrí spolu s konaniami o ochranu osobnosti, nárokoch z nekalo súťažného konania, porušenia práv priemyselného duševného vlastníctva, či práva na ochranné známky k sporom, pri ktorých výška plnenia resp. priznanej náhrady závisí od úvahy súdu, náhrada trov konania mala byť navrhovateľke priznaná v celom rozsahu s priznanej výšky zadosťučinenia. V závere odvolania navrhovateľka uviedla, že žiada, aby odvolací súd opätovne rozhodol aj o trovách konania.
K obsahu odvolania navrhovateľky sa odporca písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľka vo svojom odvolaní uvádza, že v prvej polovici roka 2012 zistila, že odporca použil jej autorské dielo - textovú časť piesne s názvom „K. konca“. Uvedené tvrdenie navrhovateľky sa podľa odporcu nezakladá na pravde, nakoľko navrhovateľka vedela resp. dozvedela sa o existencii verzie piesne odporcu, v ktorom použil jej dielo (text piesne „K. konca“) pri rozhovore, ktorý poskytla v denníku SME dňa 07. 02. 2008. Ďalej navrhovateľka uvádza, že súd prvého stupňa správne rozhodol, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre priznanie zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu a to tak vo forme ospravedlnenia, ako aj peňažnej náhrady. Odporca sa nestotožňuje s názorom navrhovateľky a nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, nakoľko podľa názoru odporcu neboli splnené zákonné podmienky na priznanie zadosťučinia za spôsobenú nemajetkovú ujmu tak, ako rozhodol súd prvého stupňa. Zákonné podmienky neboli podľa odporcu splnené ani čo sa týka morálneho zadosťučinenia, pretože zásah do práv navrhovateľky nebol takej intenzity, aby vznikol nárok na morálne zadosťučinenie pre navrhovateľku v takom rozsahu a v takej forme, ako to navrhovateľka žiada vo svojom žalobnom návrhu. Okrem toho petit žaloby, pokiaľ ide o priznanie morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia sa, považuje odporca za nevykonateľný. Pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie, tento podľa názoru odporcu vôbec navrhovateľke nevznikol, pretože neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre jeho priznanie a nárok na priznanie finančnej satisfakcie je podľa názoru odporcu premlčaný. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že bližšie sa k uvedenej veci vyjadril vo svojom odvolaní zo dňa 15. 07. 2014. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že konaním odporcu došlo k spotvoreniu a znehodnoteniu jej diela. Zo znaleckého posudku zo dňa 22. 10. 2013 vyplýva, že odporca nepoužil dielo spôsobom, ktorý by znižoval hodnotu pôvodného diela resp. že by svojou úpravou znehodnotil pôvodné dielo. Ďalej navrhovateľka vytýka súdu prvého stupňa, že nedostatočne vzal do úvahy, že dielo navrhovateľky bolo použité na politických mítingoch, pričom politická súťaž je natoľko špecifická, že na použitie diela v nej je potrebný osobitný súhlas autora, výslovne udelený na tento účel. Pokiaľ navrhovateľka
v odvolaní uviedla, že hudobná skupina J. kvety, ktorej je frontmentkou si zakladá na tom, že je skupinou apolitickou, bez spojenia so žiadnou politickou stranou, tak podľa odporcu, uvedené tvrdenie odporkyne sa nezakladá na pravde a je účelové, nakoľko navrhovateľka sa spolu so svojom hudobnou skupinou zúčastnila a hrala na podujatiach organizovaných politickými stranami. Sama navrhovateľka sa pravidelne vyjadruje k politickým témam v rôznych médiách, diskusiách a pod. a aj samotné texty, ktorých je navrhovateľka autorkou, majú často politický motív. Tvrdenie navrhovateľky, že na použitie diela v politickej kampani je potrebný osobitný súhlas, vyslovene udelený na tento účel, označil odporca za bezpredmetné, s odôvodnením, že nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že neoprávnený zásah do autorských práv navrhovateľky trval dlhší čas, pretože odporca sa zúčastnil každého predvolebného politického mítingu strany SDKÚ- DS, kde hral tri, štyri pesničky, pričom pieseň „N.“ bola častou, resp. trvalou súčasťou vystúpení odporcu v rámci predvolebných mítingov, v dôsledku čoho bolo dielo navrhovateľky sprístupnené širokej verejnosti, keďže predvolebné mítingy sa konali v kultúrnych domoch a na námestiach jednotlivých miest Slovenska a pieseň „N.“ bola zverejnená aj na internetovej stránke YouTube, odporca má za to, že ide len o všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia a dohady navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že odporca použil dielo navrhovateľke tri krát. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložila relevantné dôkazy a ani vo svojom odvolaní konkrétne neuviedla žiadne ďalšie použitie jej diela a žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala, na akých podujatiach, v akých mestách, koľkokrát, v akých dňoch, pred koľkými účastníkmi bolo jej dielo neoprávnene odporcom použité. Tieto ukazovatele sú pritom podľa názoru odporcu rozhodujúce a kľúčové pre prípadné posúdenie a určenie primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práv navrhovateľky. Odporca zdôraznil, že dôkazné bremeno nesie v tomto smere navrhovateľka. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky odporca uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v celom rozsahu pridržiava argumentov obsiahnutých vo svojom odvolaní a žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C 213/2012-145 zo dňa 26. 06. 2014 zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta, resp. aby uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal navrhovateľku na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky a odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky a odporcu odvolací súd uvádza, že okresný súd správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie (ospravedlnením alebo náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch) musia byť splnené zákonné predpoklady, najmä existencia závažnej ujmy nemajetkovej povahy vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva. V uvedenej súvislosti však okresný nesprávne poukázal na zákon č. 383/1997 Z. z. (strana 5 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku), ktorý v čase keď k neoprávneným zásahom do autorského práva navrhovateľky zo strany odporcu došlo, nebol platný a účinný, nakoľko v tom čase bol platný a účinný autorský zákon č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Z kontextu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu však vyplýva, že okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo znenia zákona č. 618/2003 Z. z., keď na strane 4 odôvodnenia svojho rozhodnutia odcitoval ust. § 56 ods. 1 písm. e) „Autorského zákona“ (zák. č. 618/2003 Z. z. v znení platnom a účinnom do 28. 02. 2007), čo znamená, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne na strane 5 odôvodnenia poukázal na zák. č. 383/1997 Zb., tak sa tak stalo zrejme v dôsledku chyby v písaní, čomu nasvedčuje ostatný text odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Pre úplnosť vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odporcu (spočívajúcej v tvrdení, že prvostupňový súd na posúdenie nemajetkovej ujmy aplikoval nesprávny a neplatný právny predpis, a to zákon č. 383/1997 Z. z.), odvolací súd uvádza, že pokiaľ k porušeniu autorského práva navrhovateľky došlo v roku 2012 (január až marec 2012), správne mal okresný súd odcitovať v odôvodnení svojho rozhodnutia § 56 ods. 1 písm. f) zák. č. 618/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 30. 11. 2012, kde sa uvádza: „autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu“ (ktorým je podľa poznámky 9b, uvedenej pri tomto ustanovení Občiansky zákonník) a nie ust. § 56 ods. 1 písm. e) zák. č. 618/2003 Z. z. v znení účinnom do 28. 02. 2007.
Okrem uvedenej odvolacej námietky odporcu, obaja účastníci konania v odvolaní namietali nedostatočne zistený skutkový stav a to pokiaľ ide o rozsah a intenzitu porušenia autorských práv navrhovateľky; navrhovateľka vo vzťahu k určeniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a odporca najmä vo vzťahu k určeniu spôsobu ospravedlnenia, ktorý považoval za neprimeraný; okrem toho odporca okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania
- konkrétne nesprávne určený počiatok plynutia premlčacej doby a tiež to, že v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka neboli splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje kumulatívne splnenie zákonom vyžadovaných kvalifikovaných podmienok: a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce a b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
Pokiaľ ide o odporcom tvrdené nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania okresným súdom, odvolací súd uvádza, že predmetom konania pred súdom prvého stupňa bolo posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku na morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s neoprávneným zásahom odporcu do autorského práva navrhovateľky, ku ktorému malo dôjsť v rámci predvolebnej kampane politickej strany SDKÚ-DS v období od druhej polovice januára do prvej polovice marca 2012 takým spôsobom, že odporca sprístupnil verejnosti hudobné dielo „N.“ (ktoré vzniklo napriek výslovnému nesúhlasu navrhovateľky spojením s jej hudobným dielom „K. konca“ ) svojim živým predvedením diela „N.“ na predvolebných mítingoch politickej strany SDKÚ-DS, pričom ho prezentoval ako svoju novú pesničku. Pokiaľ teda k porušeniu autorského práva navrhovateľky vyššie uvedeným spôsobom došlo v roku 2012, nie je možné odvíjať počiatok plynutia premlčacej doby od roku 2008, tak ako to tvrdí v odvolaní odporca, čo znamená že odporcom prezentovaný výklad ust. § 101 Občianskeho zákonníka (kde sa uvádza, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz) v nadväznosti na tvrdenie odporcu, že právo sa mohlo vykonať po prvý raz v roku 2008 (keď sa navrhovateľka na základe rozhovoru s redaktorom denníka Sme dňa 07. 02. 2008 dozvedela o „O. verzii piesne „K. konca“), je nesprávny.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľky, že okresný súd mal správne na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 142 ods. 3 OSP, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka navrhovateľky je opodstatnená, pretože priznanie plnenia na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch záviselo od úvahy súdu.
V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľky a odporcu, odvolací súd uvádza, že primeranosť zadosťučinenia (či už vo forme ospravedlnenia alebo vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) závisí vždy od okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do autorských práv dotknutého autora. V tomto smere existuje rozpor medzi tvrdením navrhovateľky a odporcu, ktorý mal byť odstránený vykonaným dokazovaním, pretože pri určení spôsobu a rozsahu primeraného zadosťučinenia musí súd prihliadať vždy na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, pričom tieto okolnosti môžu byť významné, tak u osoby dotknutej neoprávneným zásahom ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (R 29/2001), čo znamená, že doplnenie dokazovania vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých k porušeniu autorského práva navrhovateľky došlo a správne vyhodnotenie vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 132 OSP má vplyv tak na určenie formy a spôsobu ospravedlnenia ako aj na výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z uvedeného hľadiska je podstatné, či k predvedeniu diela „N.“ skutočne došlo len na troch podujatiach, tak ako to tvrdí odporca, alebo či odporca „takto spotvorené a znehodnotené dielo navrhovateľky“ (citácia z odvolania navrhovateľky) sprístupnil verejnosti svojim živým vystúpením na všetkých predvolebných mítingoch v rámci predvolebnej kampane politickej strany SDKÚ-DS, ktorá prebiehala od druhej polovice januára 2012 do prvej polovice marca 2012.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kde okresný súd v zmysle ust. § 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné