Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-112-2007.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/112/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: T. X., R.. XX. XX. XXXX, T. D. N. XXX/X, XXX XX Q. K., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 49,80 Eur (1 500,00 Sk) a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 87/2007, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,26 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5613 008218 * zo dňa 19. 02. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Janského 19 (t. č. Jesenského 61), 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 87/2007.
Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis EX 87/2007.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch /v znení účinnom do 31. 08. 2008/ rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch ide o lehotu prekluzívnu, po uplynutí ktorej nemôže byť už také rozhodnutie podkladom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúciu), pretože rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať len v dobe uvedenej v ustanovení § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, a keďže ide o lehotu prekluzívnu, v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen začaté, ale i skončené. Ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už také rozhodnutie byť podkladom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúciu).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Keďže exekučný titul - rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš č. k. AA 1928657 zo dňa 29. 10. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2004, sa stal vykonateľným dňa 15. 11. 2004, dňom 15. 11. 2007 uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 80,36 Eur, z toho odmena vo výške 36,52 Eur, náhrada hotových výdavkov 30,45 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 13,39 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 14. 10. 2008/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 12. 2011/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie(úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, súd uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). V danom prípade sa jedná o úkony „založenie spisu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia“ (10 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone získanie poverenia na vykonanie exekúcie, „vyhotovenie upovedomenia o začatí“ (10 min.), pričom tento úkon je zahrnutý pod úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, „vyhotovenie upovedomenia o spôsobe vyk. ex.“ (10 min.), pričom tento úkon je zahrnutý pod úkon doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, „vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie“ (10 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý pod úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie a „vyhotovenie exekučného príkazu“ (15 min.), ktorý je zahrnutý pod úkon doručenie exekučného príkazu. Keďže za uvedený úkon bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tento úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu / podľa § 14 ods. 1 písm. a)/. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - zaregistrovanie alebo vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas 10 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil za doposiaľ nevykonaný úkon, ktorý bude vykonaný až po zastavení exekúcie a ktorý nesúvisí s účelným vykonaním exekúcie a to za budúci úkon: vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pokiaľ ide o úkon „vyhotovenie vyúčtovania trov exekúcie“ (15 min.), tento nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech. Pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011, č. k. 1CoE/437/2011.
Súd považoval za čas účelne vynaložený na vykonávanie exekučnej činnosti len 25 min. vynaložených na vykonanie úkonov „vyhotovenie upovedomenia o súpise HV“ (15 min.) a „vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie“ (10 min.). Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 105 min, na 25 min, t.j. 1 začatá hodina účelne vynaložená na vykonávanie exekučnej činnosti.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyššie citovanej vyhlášky tak, ako si ju uplatnil v predloženom vyúčtovaní, t.j. vo výške 23,24 Eur za 7 úkonov , nakoľko z exekučného spisu EX 87/2007 vyplýva, že predmetné úkony boli vykonané tak, ako si ich súdny exekútor uplatnil. (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 1 x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 1 x každé zisťovanie bydliska povinného.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky spolu vo výške 30,45 Eur, z toho 23,35 Eur poštovné, 6,30 Eur fotokópie, Tlač listín a 0,80 Eur obálky. Súd po preštudovaní predloženého exekučného spisu EX 87/2007 priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné len vo výške 18,50 Eur, nakoľko súdny exekútor žiadnym spôsobom nešpecifikoval uplatňovanú sumu a tak súd priznal poštovné len na základe dokladov nachádzajúcich sa v predloženom exekučnom spise (podľa predložených doručeniek). V exekučnom spise EX 87/2007 sa nachádzalo 10 doručeniek za ktoré súd v zmysle internetovej stránky www.cennikposta.sk <http://www.cennikposta.sk> priznal súdnemu exekútorovi á 1,60 Eur za doručovanie do vlastných rúk, plus súd mal z vlastného exekučného spisu 12Er/112/2007 preukázané, že súdny exekútor zasielal na tunajší súd aj návrh na zastavenie exekúcie spolu s exekučným spisom za čo mu priznal sumu vo výške 2,50 Eur.
Súd na základe nepreukázateľnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 7,10 Eur za hotové výdavky - fotokópie, Tlač listín 6,30 Eur a obálky 0,80 Eur. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane kancelárskych výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,26 Eur, z toho odmena 29,88 Eur (23,24 Eur za 7 úkonov á 3,32 Eur a 6,64 Eur za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti á 6,64 Eur), hotové výdavky vo výške 18,50 Eur (poštovné) a 20 % DPH z celých trov, t.j. 12,88 Eur.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.