Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-357-2015.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/357/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti povinnej: Ľ. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX, O., o zaplatenie 276,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 149,56 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, zo sumy 200 eur od 16.9.2013 do 13.12.2013, zo sumy 149,56 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20 eur , ktoré sú splatné vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatenie niektorej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2015, s navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 276,77 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.
Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 15.08.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol odporkyni bezúročný úver vo výške 200 eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal odporkyni predzmluvný formulár a návrh zmluvy a odporkyňa vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 262,21 eur do 15.09.2013. Odporkyňa však v uvedenej dobe sumu riadne nezaplatila, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur. Navrhovateľ v podanom návrhu zároveň uviedol, že odporkyňa uhradila dňa 13.12.2013 sumu 50,44 eur.
Okresný súd Topoľčany vydal vo veci dňa 29.10.2015 platobný rozkaz č.k. 8C/357/2015-19, ktorým vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu odporkyňou bol predmetný platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušený.
Odporkyňa v podanom odpore uviedla, že návrh navrhovateľa neuznáva ani čiastočne, podľa nej navrhovateľ vedome obchádza zákon o spotrebiteľskom úvere ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa, keď odplata za poskytnutie úveru v zmysle RPMN predstavovala 372 %. Zároveň žiadala o umožnenie úhrady dlhu formou adekvátnych splátok. V ďalej časti odporu zasa odporkyňa tvrdila, že nárok navrhovateľa čiastočne uznáva, nepopiera dôvod pohľadávky t.j. že vznikla na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.08.2013 so schváleným úverovým rámcom vo výške 200 eur a odplaty 62,21 eur. Zároveň uviedla, že doposiaľ už zaplatila najmenej sumu 50,44 eur. V úverovej zmluve však navrhovateľ uvádzal úver ako bezúverový (odporkyňa mala zrejme na mysli bezúročný) a bezúčelný (zrejme bezúčelový). Nepopierala dôvod, ale nárokovanú výšku, a žiadala o umožnenie splatenia dlhu formou splátok vo výške 15 eur. Podľa jej názoru by súd mal zohľadniť jej sociálne a finančné pomery, nakoľko nie je v jej schopnostiach uvedenú pohľadávku zaplatiť jednorázovo, nakoľko jej príjmy sú cca 400 eur, výdavky na nájom 200 eur, SIPO 50 eur, poistenie 30 eur, ostatné 100 eur. Je vydatá, má 2 deti a s manželom majú viacero ďalších záväzkov. Odporkyňa žiadala, aby ju súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi iba sumu 211, 77 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 14.12.2013 do zaplatenia formou splátok. Súčasne odporkyňa vo svojom odpore uviedla, že súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a O.s.p. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu 23.12.2015 k podanému odporu odporkyne uviedol, že rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty a to kliknutím na odkaz e-maile, ktorý je spotrebiteľovi zaslaný. Z uvedeného je zrejmé, že originál zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ako aj rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je možné súdu predložiť, nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo výlučne týmto spôsobom. Zároveň uviedol, že v prípade predmetných spotrebiteľských zmlúv uzavretých medzi účastníkmi došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa, nakoľko tieto si odporkyňa pri vzniku záväzku určovala sama, čo do výšky hlavného predmetu plnenia, tak aj primeranosti odplaty za poskytnuté plnenie zo strany dodávateľa. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej stránky, kde si odporkyňa sama nadstavila výšku úveru, pričom na číselníku ihneď videla výšku odplaty a celkovú sumu, ktorú má v lehote (ktorú si taktiež zvolila sama) vrátiť. Výška odplaty sa odvíjala od výšky poskytnutej sumy a od lehoty na vrátenie. Všetky tieto podmienky si odporkyňa určila sama, boli teda podľa navrhovateľa individuálne dojednané, a preto sa nemôže jednať o neprijateľnú podmienku. Čo sa týka požadovanej odplaty, teda sumy 62,21 eur, predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom v tomto prípade sa nebude jednať o úroky, ale o jednorazovú odplatu a v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na znenie § 499 Obchodného zákonníka. Zároveň navrhovateľ uviedol, že k návrhu boli pripojené 4 upomienky, ktoré boli adresované odporkyni a to aj prostredníctvom pošty, pričom skutočnosť, či tieto upomienky aj budú doručené, však už navrhovateľ ovplyvniť nemohol. Suma 65 eur predstavuje personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené navrhovateľom z dôvodu omeškania odporkyne. Žalovaná suma 276,77 eur teda pozostáva z istiny vo výške 149,56 eur ( istina 200 eur ponížená o čiastočnú úhradu odporkyne zo dňa 13.12.2013 vo výške 50,44 eur), poplatku za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur a náhrady skutočne vynaložených nákladov z dôvodu omeškania odporkyne vo výške 65 eur. Zároveň navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí so splácaním uvedenej pohľadávky zo strany odporkyne v splátkach, nakoľko podľa neho odporkyňa mala možnosť sa s ním telefonicky, alebo formou e-mailovej komunikácie na úhrade svojho dlhu dohodnúť, čo však neurobila. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.08.2013, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami, výpisom z účtu navrhovateľa, písomným vyjadrením navrhovateľa, podaným odporom odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 15.08.2013 na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie, rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bod 1 tejto rámcovej zmluvy, sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 eur, rovnako aj pri vypracovaní tretej upomienky, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30 eur.
Účastníci konania zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ poskytol odporkyni bezúročný úver 200 eur prevodom z jeho bankového účtu na bankový účet odporkyne. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 eur do 15.09.2013. V ďalej časti zmluvy sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur a celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 366,2 %.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 ods. 3, písm. f), písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie je (f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b), bod 7. a 8. finančnou službou, služba poskytovaná (7.) veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo (8.) inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 1 mesiaca. Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho predpisu; napriek tomu však zmluvné podmienky nemôžu byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka t.j. § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže veriteľ pri jej uzatváraní vystupoval v rámci svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti a odporkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá úver nečerpala za účelom výkonu podnikateľskej, či obchodnej činnosti resp. na výkon svojho povolania.
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení poukazuje na rozpor uvedený v predmetnej zmluve, kde je poskytnutie peňažných prostriedkov bez úroku, avšak veriteľ si zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce z poplatku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá sa však neriadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver so splatnosťou do 3 mesiacov a teda predmetná zmluva svojim obsahom je z hľadiska zmluvného typu zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uvedené však nič nemení na skutočnosti že svojou povahou ide o zmluvu spotrebiteľskú vzhľadom na vyššie charakterizované právne postavenie účastníkov pri jej uzavretí.
Na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 200 eur ktorý mal splatnosť do 1 mesiaca, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z ustanovení rámcovej zmluvy, avšak podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky, ktoré podľa obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté, pretože úver je bezúročný ako uvádza navrhovateľ. Navrhovateľ vyjadroval celkové náklady vo výške 62,21 eur s odkazom na § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na takto ním zmätočne uvádzanú sumu poplatku vo výške 62,21 eur, keď v predmetnej zmluve vyjadruje, že jeho celkové náklady sú vyjadrené percentuálne, avšak následne odporujúce ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku poplatku za poskytnutie úveru 62,21 eur.
Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia zmluvy navrhovateľa spôsobujú značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú a v rozpore so zákonom a odporujúco je vyjadrená aj RPMN vo výške 366,20 %, ktorá je neprípustná a neprimeraná, a nie je v súlade s maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Súd preto navrhovateľovi priznal iba výšku istinu vo výšky rozdielu medzi výškou úveru poskytnutou odporkyni (t.j. 200 eur) a odporkyňou doposiaľ splatenou čiastkou (vo výške 50,44 eur), čo predstavuje výslednú sumu 149,56 eur.
Navrhovateľom požadovaný poplatok za poskytnutie úveru a vyčíslené náklady v zmysle čl. IV bod 5 súd nepriznal, nakoľko tieto zmluvné podmienky sú v rozpore so zákonom, pretože v zmysle uvedených zmluvných dojednaní je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom navrhovateľ nepreukázal aké skutočné náklady mu s vypracovaním upomienok a urgencií vznikli a odporkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto nákladov. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže tieto ustanovenia neboli dojednané individuálne, sú neplatné, pretože odporkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu šancu ich výšku ovplyvniť, keďže boli vopred naformulované navrhovateľom, a jediným následkom ich nerešpektovania zo strany odporkyne by bolo neposkytnutie úveru. Odplata vo výške 62,21 eur by ročne predstavovala sumu viac ako 746 eur, pričom ročne by toto navýšenie predstavovalo 373 %.
Nakoľko odporkyňa mala predmetný úver splatiť dňa 15.09.2013, pričom čiastočnú úhradu vo výške 50,44 eur zaplatila až dňa 13.12.2013, súd jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania určené podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to zo sumy 200 eur od 16.09.2013 do 13.12.2013 (do dňa čiastočnej úhrady) a následne zo sumy 149,56 eur od 14.12.2013 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
S poukazom na žiadosť odporkyne jej súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., umožnil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 20 eur, pod následkom straty výhody splátok, v prípade ich riadneho neplatenia.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 276,77 eur s príslušenstvom. Súd podanému návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 149,56 eur s príslušenstvom, a vo zvyšku podaný návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že každý z účastníkov mal vo veci úspech čiastočný, preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.