Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoPr-5-2015.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, proti žalovanému: WOODMETAL s.r.o., so sídlom Oravická 1759, 028 01 Trstená, IČO: 36 655 287, právne zastúpený advokátom JUDr. Milan Vavrek, advokátska kancelária so sídlom v N., M. XXX, v konaní o vyplatenie mzdy 1.209,15 eur a odškodného 1.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cpr/1/2014-66 zo dňa 18. marca 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.000,- eur zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.092,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne počnúc od 1.8.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 5,64 eur a žalovanému vo výške 5,63 eur.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 118, § 119, § 129, § 228a Zákonníka práce a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Žalobca pracoval u žalovaného v období od 09.10.2012 do 24.06.201 jednak na základe dohody o pracovnej činnosti a jednak na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy. Z výsluchu žalobcu a svedkov Q. Y., N. R. a svedka Mgr. M. F. vyplynulo, že žalobca nevykonával iba pracovnú činnosť v dohodnutom rozsahu 10 hodín týždenne, ale prácu podľa potrieb žalovaného ako zamestnávateľa. Vznikol mu preto popri odmene za pracovnú činnosť aj nárok na mzdu s poukazom na ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný nároky žalobcu (odmenu za pracovnú činnosť a mzdu) vo výplatnom termíne ustálenom podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce za žalobcom uplatnené obdobie 03/2013 až 05/2013 nevyplatil. Žalobcovi vznikol nárok na odmenu vo výške 191,87 eur a mzdu vo výške 901,45 eur, spolu 1.092,87 eur. Súd preto žalobe v tejto často vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný si neuplatňoval mzdu a odmenu za iné odpracované obdobie než to, ktoré bolo uplatnené podanou žalobu, preto ak za žiadané obdobie žiadal priznať viac, musel súd jeho nárok zamietnuť. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ustanovenia § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 01.08.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti odmeny a mzdy za mesiac máj 2013. Vychádzajúc z dohody o pracovnej činnosti a ústne uzavretej pracovnej zmluvy, ktorej podstatné náležitosti boli zhodné s obsahom dohody, odmena a mzda za prácu mohla byť splatná najskôr v posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca najneskôr však
v posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Súd priznal úrok z omeškania až od tohto obdobia. Odmena a mzda za prácu vykonanú v mesiaci máj 2013 bola splatná aj s poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1 a 3 ZP najskôr ku dňu 30.06.2013, najneskôr však ku dňu 31.07.2013. Až nasledujúcim dňom sa mohol žalovaný dostať s omeškania, t.j. od 01.08.2013, od ktorého obdobia súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % , pričom za iné obdobie nárok na úrok z omeškania zamietol. Konanie o zaplatenie istiny 1.000,- eur uplatnenej titulom odškodného súd na základe späťvzatia žaloby a súhlasu žalovaného s týmto späťvzatím podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Čistý úspech žalobcu bol 53,82 % (pomer žiadaného a priznaného, t.j. pomer sumy 2.212,39 eur a sumy 1.190,78 eur vrátane vyčísleného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), pričom na stranu jeho neúspechu bolo nutné pripočítať časť konania o zaplatenie 1.000,- eur, ktorej zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý žalobu zobral v tejto časti späť. Naproti tomu žalovaný bol úspešný v rozsahu 46,18 % a to v časti, v ktorá bola neúspechom žalobcu. Po percentuálnom vyjadrení je súd názoru, že úspech účastníkov konania je približne rovnaký, preto žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že výsledkom konania rovnako neúspešných oboch účastníkov konania, zaviazal ich pomerne na náhradu trov štátu vzniknutých vyplatením svedočného svedkovi Mgr. M. F. celkom v sume 11,27 eur, z čoho časť pripadajúca na žalobcu predstavuje sumu 5,64 eur a na žalovaného sumu 5,63 eur.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobný nárok vo výške 1.007,44 eur z titulu nevyplatenej mzdy a 1.000,- eur z titulu odškodného zamietne a prizná žalobcovi len preukázateľný nárok vo výške 201,71 eur s príslušnou náhradou trov konania alebo v zmysle ust. § 221 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že podáva odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p., keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľné. Výpovede svedkov považoval za účelové a tendenčné.
K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalobca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pred okresným súdom bolo výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi preukázané, že mu žalovaný nevyplatil mzdu za mesiac február 2013 a máj 2013 nad rámec dohody o pracovnej činnosti dohodnutou ústnou dohodou podľa potrieb zamestnávateľa. odvolanie zo strany žalovaného považuje za nedôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
S rozhodnutím prvostupňového súdu právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ - žalovaný k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Zo spisového materiálu súdu prvého stupňa, ako aj z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca svoj návrh na zaplatenie istiny 1.000,- eur vzal späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaný cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby čo do sumy 1.000,- eur uplatnenej titulom odškodného. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd konanie v uvedenej časti v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil. Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný opätovne žiadal preskúmanie rozhodnutia aj v uvedenej časti. Vzhľadom k podanému odvolaniu žalovaného odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti s tým, že sa stotožnil so zastavením konania v časti návrhu v súlade s prejavenou vôľou žalobcu.
Odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť uvedenú vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcu sa neuvedenia čísla účtu súdu a variabilného symbolu za účelom vyplatenia trov štátu žalobcom a žalovaným. Uvedenú zrejmú nesprávnosť bude potrebné riešiť opravným uznesením v súlade s ust. § 164 O.s.p.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. spojené s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.