Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-293-2015.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/293/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu P.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, B., korešp. adresa P. XX, V., občan SR, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 79, Brezno, proti žalovanej HRONSTAV 01, s.r.o., IČO: 30 225 655, so sídlom Rázusova 51, Brezno, právne zastúpenej JUDr. Marianom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B. Němcovej 1/A, Brezno, o určenie, že pôžička zo zmluvy o pôžičke nevznikla a právny dôvod vzniku pôžičky z tejto zmluvy neexistuje, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1 036,18 Eur, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovanej, vedený v Prima banke Slovensko, a.s., č. ú. F BIC: KOMASK2X.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal voči žalovanej určenia, že zmluva o pôžičke podľa notárskej zápisnice č. N 126/2007, Nz 28673/2007, NCRIs č. 28488/2007 napísanej v Notárskej kancelárii JUDr. Štefana Demiana, notára so sídlom v Brezne, B. Němcovej 8, dňa 20.07.2007 nevznikla a právny dôvod vzniku pôžičky z tejto zmluvy neexistuje.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa ako oprávnená domáha v exekučnom konaní pod zn. EX 323/14 istiny 17.758,75 Eur (s príslušenstvom vo výške 20.278,51 Eur) a ako navrhovateľ v súdnych konaniach, a to pod sp.zn. 1C/141/2015 zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 32.409,72 Eur, pod sp.zn. 3C/91/2015 a 3C/109/2015 zaplatenia úrokov z omeškania, a teda pohľadávok z neexistujúceho záväzku. Žalovaná ako právny základ údajnej pôžičky udáva notársku zápisnicu č. N 126/2007, Nz 28673/2007, NCRIs č. 28488/2007 zo dňa 20.07.2007. Táto zápisnica je však zmätočná, neurčitá a nezrozumiteľná. V prvom rade žalobca poukázal na to, že malo ísť o úkon notára pre osoby v nej uvedené, aby "v mene družstva, menom ktorého sú oprávnení konať, bolo vo forme notárskej zápisnice spísané toto: ZMLUVA O PÔŽIČKE, VYHLÁSENIE". Osoby uvedené v zápisnici však nekonali v mene žiadneho družstva, v zápisnici nie je ani žiadne družstvo identifikované. Konajúci notár potvrdil len prečítanie obsahu zápisnice a jej podpísanie, z obsahu však nevyplýva, že by zároveň veriteľ odovzdal dlžníkovi aj vec - peniaze a tiež absentuje vyhlásenie dlžníka o prevzatí pôžičky. V zápisnici absentuje údaj o tom, kedy mala byť suma pôžičky poskytnutá a akým spôsobom (v hotovosti, prevodom na účet, atď.). Žalobca spochybnil, že by reálne v zmysle zápisnice došlo k odovzdaniu a prevzatiu pôžičky. Uviedol, že išlo len o fiktívnu pôžičku, a teda o zastretý, resp. simulovaný právny úkon na podnet žalovanej. Uvedenému malo predchádzať to, že žalovaná ako zhotoviteľ diela pre objekt žalobcu mu mala tvrdiť, že mu dodala práce naviac, a do času, kým uvedené zdokumentuje a preukáže, vec prechodne vyriešia fiktívnou pôžičkou. Nakoľko reálne nedošlo k odovzdaniu pôžičky, nebola ani platne uzatvorená zmluva o pôžičke, keďže ide o zmluvu reálnu, a teda nemohlo platne dôjsť ani k uzatvoreniu platnej notárskej zápisnice, táto nemôže byť ani platným a účinným exekučným titulom.
Pokiaľ mal vzniknúť záväzok z pôžičky, veriteľ by musel jej poskytnutie preukázať relevantnými originálmi účtovných dokladov za rok 2007 (najmä júl a december 2007), tiež písomným oznámením bývalému Daňovému úradu v Brezne z roku 2008 o tom, že poskytol dlžníkovi dňa 20.07.2007 (alebo v iný deň) sumu 535.000,-Sk a tiež, že v daný deň disponoval touto sumou. Naliehavý právny záujem na danom určení žalobca odôvodnil tým, že na podklade zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice je voči nemu vedená exekúcia, ktorou sú postihnuté nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a súčasne, že žalovaná v postavení žalobcu sa v súdnych konaniach nedôvodne domáha od žalobcu v postavení žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ako aj samotnej pôžičky v sume viac ako 534.000,- Sk spolu s trovami exekučného a súdnych konaní.
V priebehu konania žalobca zmenil svoj žalobný návrh tak, že sa domáhal určenia, že pôžička zo zmluvy o pôžičke podľa notárskej zápisnice č. N 126/2007, Nz 28673/2007, NCRIs č. 28488/2007 napísanej v Notárskej kancelárii JUDr. Štefana Demiana, notára so sídlom v Brezne, B. Němcovej 8, dňa 20.07.2007 nevznikla a právny dôvod vzniku pôžičky z tejto zmluvy neexistuje. Súd zmenu návrhu pripustil, keď výsledky vykonaného dokazovania mohli byť podkladom pre konanie aj o zmenenom návrhu.
Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalobca podal žalobu s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlhu, ktorý reálne vznikol, o čom bola spísaná notárska zápisnica č. N 126/2007 zo dňa 20.07.2007. Predmetom notárskej zápisnice bolo uznanie dlhu zo strany žalobcu voči žalovanej vo výške 535.000,-Sk s tým, že v prípade omeškania s jeho zaplatením sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy. Žalobca od podpisu notárskej zápisnice, ktorú podpísal osobne, túto nespochybňoval až do času, keď bol zo strany žalovanej podaný návrh na vykonanie exekúcie. Návrhy žalobcu považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dlhu a spôsobiť prieťahy v exekučnom konaní. Súčasne poukázal na to, že žalobca je povinný dokazovať nepravdivosť skutočností uvedených v notárskej zápisnici a nie požadovať od žalovanej predkladanie dokladov. Žalobca dosiaľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz.
Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2015 a dňa 16.02.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe ako aj ďalších vyjadreniach, ktoré vo veci podal. Zopakoval, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že záväzok z pôžičky môže veriteľovi vzniknúť len za predpokladu, že dohodnutý predmet pôžičky je poskytnutý dlžníkovi a že tento ho reálne aj prevezme. Ak k tomu nedôjde, nemožno sa domáhať vrátenia pôžičky, neexistuje zákonný titul na plnenie dlhu z údajného poskytnutia pôžičky, teda istiny ani jej príslušenstva. Zo strany žalovanej je voči žalobcovi v štyroch súdnych a troch exekučných konaniach uplatnená pohľadávka z pôžičky, ktorá mu mala byť poskytnutá, čo odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcu na uplatnenom určení.
Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaniach v plnom rozsahu zotrvala na podaných písomných vyjadreniach. Doplnila, že z presného znenia notárskej zápisnice vyplýva, že zo strany žalovanej boli žalobcovi požičané finančné prostriedky v sume 535.000,-Sk, pričom zo slovného vyjadrenia vyplýva, že v čase spisovania notárskej zápisnice bola pôžička zo strany veriteľa už poskytnutá. Poukázala na to, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pričom takáto listina preukazuje správnosť a pravdivosť skutočností v nej uvedených, kým sa nepreukáže opak (platí prezumpcia správnosti listiny). Je teda na žalobcovi, aby preukázal, že skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici nie sú pravdivé, a teda že k poskytnutiu peňazí nedošlo. Zo strany žalobcu však nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval, že nedošlo k poskytnutiu pôžičky. Žalovaná má tak za to, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súčasne poukázala na to, že žalobca na pojednávaní dňa 15.12.2015 uznal, že od pána C.. P. obdržal pôžičku ako od súkromnej osoby a že voči nemu má osobný dlh. Zároveň namietala, že nie je daný naliehavý právny záujem na žalobcom navrhovanom určení, keď tento by bol daný, keby sa žalobca domáhal určenia nevykonateľnosti notárskej zápisnice.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.07.2007 bola v Notárskej kancelárii JUDr. Štefana Demiana, notára so sídlom v Brezne, B. Němcovej 8, medzi žalobcom ako osobou povinnou a žalovanou ako veriteľom zastúpenou konateľom C.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXX/XX, vo forme notárskej zápisnice spísaná: ZMLUVA O PÔŽIČKE A VYHLÁSENIE o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonaním exekúcie na podklade notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení. Podľa článku I. notárskej zápisnice žalovaná požičala žalobcovi ako dlžníkovi na základe tejto Zmluvy o pôžičke peniaze v sume 535.000,-Sk, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť v lehote do 15. septembra 2007. Pre prípad omeškania s úhradou dlhu v zmysle zápisnice mala žalovaná právo uplatniť si voči dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V článku II. notárskej zápisnice bolo konštatované to, že zmluva o pôžičke obsiahnutá v článku I. obsahuje zákonom stanovené náležitosti, aby mohla byť vykonateľná, pričom týmito sú: záväzok dlžníka splatiť dlh riadne a včas podľa článku I. notárskej zápisnice, oprávnenú osobu (žalovaná), povinnú osobu (žalobca) a právny dôvod, predmet a čas plnenia. V článku III. žalobca vyhlásil, že v prípade ak z jeho strany, ako povinnej osoby, dôjde k porušeniu záväzkov zo Zmluvy o pôžičke, výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby veriteľ postupoval voči nemu v zmysle Exekučného poriadku. Následne žalobca vyhlásil, že v prípade ak z jeho strany, ako povinnej osoby, dôjde k porušeniu záväzkov zo Zmluvy o pôžičke, výslovne a neodvolateľne súhlasí s vykonaním exekúcie na podklade notárskej zápisnice, a teda súhlasí s jej vykonateľnosťou.
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že v dobe spísania notárskej zápisnice s konateľom žalovanej, pánom C.. P., začali určitý projekt. Neskôr ho pán P. požiadal o spísanie notárskej zápisnice s tým, že je potrebné vyrovnať nejaké účtovné nezrovnalosti, s čím on súhlasil. Bolo mu prisľúbené, že z notárskej zápisnice nebude voči nemu nič uplatňované. Nie je mu známy dôvod, pre ktorý by si požičiaval finančné prostriedky od žalovanej a ani hypoteticky si nevie predstaviť situáciu, kedy by si od žalovanej požičiaval. Voči žalovanej nemal žiadnu podlžnosť.
Z výpovede konateľa žalovanej, C.. X. L., vyplynulo, že o pôžičke pre žalobcu mal mandát rozhodnúť pán C.. P., v tom čase konateľ žalovanej s tým, že zo strany štatutárneho orgánu bola táto pôžička schválená. Pán C.. P. sa za žalobcu zaručil, teda že pôžička bude vrátená. Dôvod poskytnutia pôžičky si nepamätá. Pôžička bola poskytnutá z finančných prostriedkov žalovanej, z pokladne.
Zo strany žalobcu ani žalovanej neboli doložené ďalšie listinné dôkazy. Dôkazy (najmä účtovné doklady) navrhované žalobcom žalovaná nepredložila, nakoľko tieto sa jej nepodarilo v účtovných archívoch žalovanej nájsť.
V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku určenia, že pôžička zo zmluvy o pôžičke podľa vyššie popísanej notárskej zápisnice nevznikla a právny dôvod vzniku pôžičky z tejto zmluvy neexistuje.
Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čím sa rozumie právny záujem žalobcu. Žalobca musí v konaní tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Súd uznal ako dôvodnú argumentáciu žalobcu a uzavrel, že je tu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že bez rozhodnutia súdu je postavenie žalobcu neisté v tom smere, či jeho dlh voči žalovanej existuje alebo nie, a teda či konania voči nemu vedené (súdne a exekučné) sú vedené oprávnene. V prípade vyhovenia žalobe by právne neisté postavenie žalobcu bolo odstránené a bol by tu dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie (v sporovom konaní je možné sa domáhať samostatným žalobným návrhom určenia neplatnosti, resp. neexistencie právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému bola spísaná notárska zápisnica ako exekučný titul -porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. novembra 2010).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 20.07.2007 bola spísaná dotknutá notárska zápisnica s vyššie uvedeným obsahom. Žalobca však v konaní poprel, že by mu boli na základe notárskej zápisnice, resp. pred jej spísaním, zo strany žalovanej poskytnuté akékoľvek finančné prostriedky vo forme pôžičky. Podľa žalobcu sa jednalo o simulovaný právny úkon. Žalovaná naopak tvrdila, že k poskytnutiu pôžičky došlo, čo preukazuje samotná notárska zápisnica, o ktorej ako verejnej listine platí prezumpcia správnosti údajov v nej uvedených, kým sa nepreukáže opak, pričom žalovaná mala za to, že dôkazné bremeno v danej veci spočíva na žalobcovi.
Súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že argumentácia žalovanej je správna. Predmetná notárska zápisnica obsahuje tri rôzne právne úkony, z ktorých dva sú hmotnoprávne (zmluva o pôžičke a vyhlásenie o uznaní dlhu) a jeden procesnoprávny (súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice).
Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, súd konštatuje, že v notárskej zápisnici boli uvedené všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, vyžadované ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka, a síce že na jej základe mali byť zo strany žalovanej žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky v určitej v sume, so záväzkom dlžníka vrátiť požičanú sumu do určitého dátumu.
Ďalej súd konštatuje, že obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie žalobcu ako povinnej osoby o uznaní dlhu. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Pri posudzovaní slovného vyjadrenia textu zápisnice súd vychádzal aj zo súdnej praxe, ktorá v zmysle zákona dostatočne špecifikovala, čo možno a čo nie považovať za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Hoci okrem podtitulu, ktorým začína meritórny obsah zápisnice, sa už v jej ďalšom texte uznanie dlhu zo strany dlžníka výslovne nespomína, zo strany žalobcu k uznaniu dlhu došlo tým, že vyhlásil, že má dlh voči žalovanej z určitého právneho dôvodu a tiež, že tento svoj dlh do určitej lehoty vráti. Keďže z vyhlásenia je zrejmé, o akú sumu ide, z akého právneho titulu tento dlh vzniká a dlžník sa zaväzuje pôžičku vrátiť, potom ide o uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.
V neposlednom rade je obsahom notárskej zápisnice aj súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, ktorý sa vyžaduje ako podmienka materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Jedná sa o procesný úkon, ktorý zakladá následne možnosť na podklade takejto listiny vykonať exekúciu bez potreby iného exekučného titulu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Preto sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje (vyvrátiteľná) právna domnienka správnosti a v prípade, ak táto obsahuje všetky predpísané formálne ako i materiálne podmienky vykonateľnosti, stáva sa exekučným titulom.
Ako už súd vyššie konštatoval, právny úkon uznania dlhu aj charakter notárskej zápisnice ako verejnej listiny zakladajú vyvrátiteľnú domnienku o existencii skutočností v nej uvedených, v tomto prípade o existencii pôžičky a o jej poskytnutí. Tak pôsobujú, že dôkazné bremeno o tvrdeniach opačných zaťažuje toho, kto sa domáha súdneho určenia o tvrdeniach opačných, resp. na tom, kto sa bráni voči prípadnej žalobe o plnenie z takéhoto právneho úkonu.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nie sú preukázané jeho tvrdenia. Zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie alebo neexistencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky - ak svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť v konaní úspešný. Ak žalobca tvrdil, že pri spisovaní notárskej zápisnice ani v čase pred jej spísaním mu nebola poskytnutá žiadna pôžička (zo strany žalovanej), bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, resp. navrhnúť vykonanie týchto dôkazov súdom. Bolo zrejmé, že žalobca je v neľahkej dôkaznej pozícii, keďže musel preukázať, že nedošlo k právnemu úkonu - odovzdaniu peňazí a vzniku pôžičky, hoci spísaná verejná listina svedčí o opaku. V priebehu konania navrhoval vykonať dôkazy v tom smere, aby žalovaná predložila účtovné doklady za rok 2007, prípadne predložila celú účtovnú evidenciu, kde by sa podľa jeho názoru nenašiel jediný záznam o poskytnutí dotknutej pôžičky. Iné dokazovanie navrhované nebolo. Výpovede účastníkov na pojednávaní si vzájomne odporovali a ako prednesené zaujatými osobami mali minimálnu dôkaznú silu.
Žalovaná ani na výzvu súdu nepredložila žiaden listinný doklad (napr. účtovný záznam, korešpondenciu s daňovým úradom) o poskytnutí pôžičky a uviedla, že takýmto dokladom už nedisponuje. Súdu však nezostalo než konštatovať, že v prípade takýchto listín, či už by boli predložené alebo nie, by sa stále jednalo len o dôkazy nepriame, ktoré by mohli svedčiť o pravdivosti žalobcových tvrdení, avšak samy o sebe by ich nepreukazovali. V porovnaní s verejnou listinou, akou je aj notárska zápisnica, má účtovný záznam len evidenčný charakter a nepomerne menšiu dôkaznú silu. Je dôkazom o tom, že zápis bol v účtovníctve vykonaný, nemusí však zodpovedať aj skutočnému nakladaniu s aktívami žalovanej. Ak sa záznam o pôžičke v účtovnej evidencii nenachádza, tiež to nie je dôkaz o tom, že sa s týmito aktívami nenakladalo mimo oficiálnych záznamov. Z toho vyplýva, že takýto nepriamy dôkaz by mohol ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech žalobcu len, ak by bol podporený ďalším radom dôkazov, hoci aj nepriamych, ktoré by však pri ich vyhodnotení jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach logicky korešpondovali a vytvorili by celkový obraz najmä o vzájomných vzťahoch, účtovných pomeroch, majetkových pomeroch a prípadných podnikateľských aktivitách medzi účastníkmi v rozhodnom čase.
V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd uzavrel, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno, keď ním uvádzané skutočnosti zostali len v rovine tvrdení, podporených jediným nepriamym dôkazom, čo súd považuje za nedostačujúce. Súd preto žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 1 036,18 Eur, za tri úkony právnej služby po 336,94 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, dve účasti na pojednávaniach dňa 15.12.2015 a 16.02.2016) + režijný paušál za dva úkony po 8,39 a za jeden úkon vo výške 8,58 Eur, to všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota tarifnej odmeny bola určená na základe hodnoty pohľadávky, ktorej existencia bola v konaní skúmaná (§ 10 ods. 2 citovanej vyhlášky).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).