Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-15-2023.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, o zaplatenie 803,85 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 803,85 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 122,87 eur od 19.12.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,97 eur od 19.01.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 134,87 eur od 19.02.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 103,97 eur od 19.03.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 69,89 eur od 20.04.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 255,28 eur od 19.05.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu za poskytnuté služby 803,85 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 122,87 eur od 19.12.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 116,97 eur od 19.01.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 134,87 eur od 19.02.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 103,97 eur od 19.03.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 69,89 eur od 20.04.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 255,28 eur od 19.05.2021 do zaplatenia. Žaloba bola tunajšiemu súdu postúpená 22.03.2023 Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý o nej rozhodoval v upomínacom konaní, pretože platobný rozkaz vydaný v predmetnej veci sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je postupníkom predmetnej pohľadávky, ktorá mu bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom a. s., Bratislava, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2022. Jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a. s., so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorých boli žalovanému sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Využívaním služieb žalovaným vznikla žalobcovi pohľadávka z titulu nezaplatených poplatkov za poskytnuté služby, ktoré mu boli fakturované faktúrou zo dňa 01.12.2020 pod VS 8273108535 vo výške 122,87 eur s lehotou splatnosti 18.12.2020, faktúrou zo dňa 01.01.2021 pod VS 8274979028 vo výške 116,97 eur s lehotou splatnosti 18.01.2021, faktúrou zo dňa 01.02.2021 pod VS 8276847876 vo výške 134,87 eur s lehotou splatnosti 18.02.2021,
faktúrou zo dňa 01.03.2021 pod VS 8278698231 vo výške 103,97 eur s lehotou splatnosti 18.03.2021 faktúrou zo dňa 01.04.2021 pod VS 8280540602 vo výške 69,89 eur s lehotou splatnosti 18.04.2021 a faktúrou zo dňa 01.05.2021 pod VS 8282378432 vo výške 255,28 eur s lehotou splatnosti 18.05.2021. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom a. s. vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom a. s. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu 255,28 eur, ktorú vypočítal nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP. Zmluvnú pokutu nepovažoval žalobca za neprimerane vyššie zabezpečenie oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal nečinný.
4. Vo veci ide o nárok zo zmluvy o pripojení, teda zo zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter. Ide zároveň o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,00 eur. Vzhľadom k tomu súd s použitím § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP) vo veci nenariadil pojednávanie, rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania.
5. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, ktorých obsah nebol v rozpore s jeho tvrdeniami, bolo zistené, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom a. s., uzavrel so žalovaným 02.07.2019 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bola služba Mobilný internet a predaj koncového zariadenia za akciovú cenu 1,00 eur, pričom pôvodná maloobchodná cena bola 199,00 eur, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Bola poskytnutá zľava zo štandartných poplatkov za služby celkom 100,00 eur. Základ zmluvnej pokuty bol dohodnutý na 298,00 eur, prípadne vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná podľa vzorca, ktorý zohľadní denné klesanie podľa počtu dní dodržania doby viazanosti. Služby aj zmluvná pokuta boli fakturované vyššie popísanými faktúrami. 6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia Zmlúv o poskytovaní verejných služieb (ďalej iba ako "Zákon č. 351/2011 Z. z."), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
10. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd z nich pri rozhodnutí vychádzal.
11. Súd má za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvu uzavretú v zmysle § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb a poskytol žalovanému služby špecifikované v zmluvne dohodnutom rozsahu. Žalovaný si naproti tomu neplnil svoju povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby. Pohľadávku, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatením faktúr za poskytnuté služby a v súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaným, právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku z titulu neuhradených dodaných služieb v celkovej výške 328,87 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania. Žalovaný bol v konaní nečinný, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné. S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu ohľadne úhrady za poskytnuté služby za dôvodný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania, tak ako si ich žalobca uplatnil, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
13. Súd mal ďalej preukázané, že sa zmluvné strany dohodli na viazanosti po dobu 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia záväzku viazanosti si dohodli zmluvnú pokutu, ktorá sa postupne znižovala v závislosti od toho, koľko dní uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne platiť za poskytnuté služby, a teda aj záväzok viazanosti, nedodržal dohodnutú viazanosť, vznikla mu aj povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške, ako si ju žalobca uplatnil. Dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov súd nevyhodnotil ako neprimerane dlhú v zmysle § 53 ods. 4 písm. u) Občianskeho zákonníka a dohodnutú výšku zmluvnej pokuty súd neposúdil ako neprimeranú v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá písomne a v dojednaní o zmluvnej pokute bol jednoznačne určený spôsob určenia jej výšky. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti zo strany žalovaného, ktorý neuhradil riadne a včas dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Žalobca pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zliav poskytnutých žalovanému pri predaji telekomunikačného zariadenia a pri poplatkoch za služby, t. j. dohodnutá zmluvná pokuta nebola vyššia, ako bola výška poskytnutých zliav. Žalobca tiež zohľadnil dobu, po ktorú si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti (záväzok viazanosti), a tomu prispôsobil aj (postupne klesajúcu) výšku zmluvnej pokuty. Súd preto považuje dohodnutú zmluvnú pokutu za primeranú a súladnú s právnymi predpismi, najmä s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa. Aj v časti zmluvnej pokuty v sume 255,28 eur preto súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
15. V konaní mal žalobca plný úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.