Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/90/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému M. A., trvale bytom S. XX, v konaní o zaplatenie 1.122 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -36 zo dňa 9. októbra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.122 Eur od 02.09.2009 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -36 zo dňa 9. októbra 2013 v späťvzatej časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca podal na súde prvého stupňa žalobu podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza i platobné miesto. Súd prvého stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise, keď účastníci konania nariadenie ústneho pojednávania nežiadali a súd jeho nariadenie nepovažoval za potrebné (článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 ). Právnu vec posúdil podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ). Konštatoval, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Vychádzal zo zistenia, že v danom prípade má žalovaná zmenka v druhom odseku splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení", čo je

prvý prípad splatnosti. V piatom odseku, druhý riadok, má splatnosť stanovenú „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Z uvedeného je zrejmé, že ide o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú. Podľa § 33 ods. 2 ZZŠ sa takáto zmenka považuje za neplatnú (vadnú) pre rozpor s § 37 ods. 1 Obč. zák. V danom prípade je zmenka vystavená „ na platenie pri predložení v lehote 4 rokov od vystavenia“, nie je teda možné podľa názoru súdu prvého stupňa pri vystavení povedať, kedy bude skutočne splatná, ktorým dňom nastane splatnosť. Zmenka je pre žalovaného neprimerane zaťažujúca, pretože musí nepretržite mať zaistené, že bude nutné zmenku vyplatiť. Súd prvého stupňa poukázal na dátum vystavenia zmenky dňa 27.03.2009 a na dátum 02.09.2009 odkedy je úrok je žiadaný. V prípade, že žalobca predloží žalovanému zmenku pred dátumom 02.09.2009, nie je zrejmá výška zmenkového úroku. Súd prvého stupňa vyslovil, že dohoda o úroku vo výške 0,25 % je neplatná, nakoľko len v zmenke na nahliadnutie alebo na určitý čas po nahliadnutí, možno ustanoviť zúročenie zmenkovej sumy. V iných prípadoch splatnosti úročenie zmenkovej sumy nie je možné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011 č. k. , ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť podľa § 33 ods. 2 ZZŠ. Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovaného zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). Táto skutočnosť bola súdu prvého stupňa zrejmá z výpisu z obchodného registra (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a tiež z rozhodovacej činnosti súdu, keďže veriteľ vystupoval v obdobných veciach opakovane. Žalovaného, ktorý predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, a ktorý je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, považoval súd za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Uviedol, že zmenkový veriteľ a zmenkový dlžník sú formálne v právne rovnakom postavení, ale faktická situácia je odlišná. V danom prípade je zmenka využívaná vo vzťahu k subjektu (k spotrebiteľovi), od ktorého nemožno spravodlivo očakávať hlbšie znalosti o zmenkovom práve, čo môže mať pre neho fatálne následky. Zneužívaním inštitútu zmenkového práva dochádza podľa názoru súdu prvého stupňa k ohrozeniu právnej istoty spotrebiteľa a k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán. Z toho, že veriteľ práva zo žalovanej zmenky indosoval a žalobca si ich následne uplatnil v súdnom konaní, vyvodil záver, že veriteľ sa správal zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, nakoľko už pri bežnom matematickom prepočte návrhom uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej miere prevyšujú zákonom dovolenú výšku, i s ohľadom na rozsiahlu judikatúru z danej oblasti, ktorá musí byť veriteľovi známa z rozhodnutí vydaných vo veciach, v ktorých bol žalobcom. Podľa názoru súdu prvého stupňa nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky (§ 658 ods. 1 Obč. zák.). Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný, žiadne trovy mu však nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,

nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a žiadal priznať len 0,06 % denný zmenkový úrok z jednotlivých súm za v žalobe uvedené obdobia.

Odvolací súd doručil uvedené čiastočné späťvzatie návrhu žalovanému s výzvou aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či s týmto čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. V zmysle ust. § 208 O.s.p. súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Pretože žalovaný nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd na základe procesného úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, konštatoval, že boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 208 O.s.p., pripustil čiastočné späťvzatie žaloby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania ostalo zaplatenie zmenkovej sumy 1.122 Eur, 0,06 % denného zmenkového úroku zo sumy 1.122 Eur od 02.09.2009 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.122 Eur od 16.11.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, príslušenstva, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods. 2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť účastníkov o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný postup pri verejnom vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne v § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa stupňa nesplnil voči žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému

zákonnú poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. V spise sa síce nachádza doručenka, podľa ktorej malo byť poučenie doručené žalovanému, písomné poučenie sa však ako listina (samostatná alebo ako súčasť textu inej listiny súdu) v spise nenachádza. Samotná doručenka o prevzatí poučenia nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôkazom o vykonaní poučenia podľa citovaného zákonného ustanovenia a pre záver o riadnom splnení tejto poučovacej povinnosti nepostačuje. Pre absenciu listiny obsahujúcej text poučenia pre účastníka konania, odvolací súd nemohol preskúmať obsah a rozsah poučenia vykonaného súdom prvého stupňa a zistiť, či súčasťou textu poučenia bolo aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Moment predkladania skutočností a dôkazov nastal v danej veci do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože súd prvého stupňa pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci dňa 09.10.2013 verejne vyhlásil rozsudok. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V tomto smere neobstojí konštatovanie súdu prvého stupňa v zápisnici zo dňa verejného vyhlásenia rozsudku, že pred pojednávaním boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Z obsahu spisu toto poučenie účastníkov nevyplýva a na vyhlásení rozsudku rovnako neboli prítomní. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky zamietol aj z dôvodu, že žalovaný, ktorý uzavrel zmluvu o úvere a na zabezpečenie splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere vystavil žalovanú zmenku, považoval za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.. Pri absencii takéhoto poučenia účastníkov konania nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať aby predpokladal, že súd prvého stupňa bude uplatnený nárok zo zmenky posudzovať aj v zmysle zásad ochrany spotrebiteľského práva. Nebola mu preto umožnená realizácia jeho procesných práv a rozsudok súdu prvého stupňa tak vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa pred vyhlásením rozsudku vo veci samej oboznámil, ako to vyplýva z odôvodenia jeho rozsudku, so žalobou, zmenkou predloženou žalobcom, výpismi z obchodného a živnostenského registra účastníkov konania a výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli a iné dôkazy súd nevyžadoval a nevykonal.

Preskúmaním obsahu listín, ktoré boli pre súd prvého stupňa rozhodujúce, a na základe ktorých uzavrel skutkový stav a vykonal právne posúdenie veci, odvolací súd konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové závery súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti a tiež z rozhodovacej činnosti súdu a o tom, že žalovaný, ktorý uzavrel zmluvu o úvere ako dlžník, fyzická osoba, a ktorá je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, považoval súd prvého stupňa za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., sú nepreskúmateľné. Výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ani rozhodovacia činnosť súdu nie sú dôkazmi preukazujúcimi, že táto obchodná spoločnosť uzavrela so žalovaným ako konkrétnym dlžníkom zmluvu o úvere a žalovaná zmenka bola žalovaným vystavená na zabezpečenie splnenia záväzkov žalovanej z konkrétnej zmluvy o úvere a vystavená zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. . Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vec prejedná a vo veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.