Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17C-312-2015.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/312/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s. so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. advokátska kancelária PERSPECTA Legal s.r.o. , Bratislava, Ružová dolina 25 proti odporcovi J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. E., T. XXX v konaní o zaplatenie 477,90 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh na zaplatenie 477,90 eura s príslušenstvom z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 26.08.2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 477,90 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení na základe ktorej umožnila odporcovi pripojiť sa k verejnej mobilnej sieti, aktivovať mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu FIX 12. Odporca bol povinný dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvý krát bol povinný dobíjať si ho mesačne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Na základe Dodatku k zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 20.09.2010 jeho povinnosť trvala počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. V súvislosti s vyššie uvedeným záväzkom vznikla Podniku povinnosť predať odporcovi mobilný telefón LG GS290 Cookie Fresh v akciovej cene. Keďže odporca kredit na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať, porušil Zmluvu o pripojení FIX 12, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby EASY a Osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX 12 za čo bol poskytovateľ služby oprávnený vyúčtovať mu dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX vo výške 248,95 eura, ktorá bola navrhovateľovi postúpená vo výške 228,95 eura. Tohto istého dňa uzatvoril Slovak Telekom s odporcom ešte Zmluvu o pripojení za tých istých podmienok. K Zmluve bol uzatvorený Dodatok k zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 21.01.2011 s dobou trvania viazanosti 24 mesiacov. Na základe tohto Dodatku vznikla povinnosť podniku predať odporcovi mobilný telefón SONY ERICSSON CEDAR v akciovej cene. Keďže odporca kredit na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať, porušil Zmluvu o pripojení FIX 12, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby EASY a ostatné podmienky pre poskytovanie služby FIX 12, za čo bol poskytovateľ služby oprávnený vyúčtovať odporcovi dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto pokuta bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX vo výške 248,95 eura. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch jeho dojednanie považujú za absolútne oprávnené. Ustanovenie Dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosť po porušení ktorých má podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Poukazujú na príslušný bod Dodatku, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností po porušení ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodzujú záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné. V danom
prípade si svoje povinnosti plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu, zatiaľ čo druhá strana zmluvu porušila, preto podniku vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Odporca si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval alebo zrušil zmluvu. Počas štvormesačného obdobia má dlžný klient možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty a keď túto možnosť nevyužije dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané.
Odporca uviedol, že on si už ani nepamätá kedy to vlastne bolo. Vie, že to bolo už dávnejšie. Týka sa to asi mobilných telefónov. Mal nejaký telefón SONY ERICSSON a LG. Možno nejaké upomienky chodili aj do schránky, lenže deti to vyberajú, takže on nevedel o ničom. Niečo aj zaplatil, potom mu to už nevychádzalo, tak nemal z čoho platiť. Ani teraz nemá peniaze na zaplatenie, nakoľko sú šesť členná rodina, manželka a štyri deti a poberajú len sociálku vo výške 380,- eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzatvorili Zmluvu o pripojení FIX v zmysle § 43 a nasl. Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy bol program služieb FIX 12. Toho istého dňa uzatvorili Dodatok k Zmluve o pripojení FIX. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby mobilného telefónu LC GS290 Cookie Fresh lehoty viazanosti 24 mesiacov, ktorého obsahom bola povinnosť odporcu počas tejto doby minimálne mesačne dobiť si kredit vo výške 12,- eur. Za to mu spoločnosť Slovak Telekom predala mobilný telefón v akciovej cene za 1,- euro.
V bode 3. Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia Dodatku alebo Všeobecných podmienok povinnosť odporcu uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatku a to vo výške 248,95 eura.
Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 248,95 eura, čo predstavovalo zmluvnú pokutu.
Dňa 20.09.2010 právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzatvorili zmluvu o pripojení FIX v zmysle § 43 a nasl. Zák.č. 610/20103 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy bol program služieb FIX 12.
Právny predchodca navrhovateľa a odporca dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Dodatok k zmluve o pripojení FIX. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby mobilného telefónu SONY ERICCSON CEDAR v lehote viazanosti 24 mesiacov, ktorého obsahom bola povinnosť odporcu počas doby viazanosti minimálne mesačne dobíjať si kredit vo výške 12,- eur. Za to mu spoločnosť Slovak Telekom predala mobilný telefón v akciovej cene 1,- euro.
V bode 3. Dodatku bola zakotvená v prípade porušenia Dodatku alebo Všeobecných podmienok povinnosť odporcu uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatku a to vo výške 248,95 eura.
Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX na sumu 248,95 eura, čo predstavovalo zmluvnú pokutu.
Dňa 09.06.2014 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telekom a.s. Bratislava , so sídlom Bajkalská 28, IČO: 35 763 469 ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok predmetom ktorej boli aj postúpené pohľadávky voči odporcovi.
Listami zo dňa 03.07.2014 spoločnosť Slovak Telekom a.s. odporcovi oznámila, že postúpila pohľadávky, ktoré mu boli vyúčtované vo výške 243,92 eura a 248,95 eura na navrhovateľa.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zák.č. 610/2003 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami Zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za služby. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 , písm. a) , ods. 4 písm. b) Zák.č. 610/2003 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytovanú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu e) umožňujú dodávateľovi aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú g) oprávňujú dodávateľa aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty h) prikazujú spotrebiteľovi aby splnil všetky záväzky aj vtedy ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala riešiť iná zmluvná strana m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia na ktorú bola zmluva uzavretá predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá spotrebiteľom alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom spotrebiteľa v osobitnej forme r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škodu spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na navrhovateľa, takže navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 477,90 eura s príslušenstvom je žaloba navrhovateľa nedôvodná. Zmluvné pokuty, ktoré boli medzi účastníkmi konania dohodnutá v Dodatkoch k Zmluvám o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX, súd považoval za neplatné a neprijateľné v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľské zmluvy.
V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom dodržiavať komunitárne právo z čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t.j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v čl. 6 ods. 1 smernice Rrady 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v.ES L 95,s.29;Mim. vyd. 15/002,s. 288, ďalej len „smernica“ ) stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenia, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú spotrebiteľská zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach, povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V ods. 3 § 53 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe smernice č. 93/13/EHS bol ich výpočet spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z. .
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č.2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceano Grupo Editorial SA a Racio Murciano Quintero (C-2140/98) a medzi Salvat Editores SA a José M.Sánchéz Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98 z ktorého je zrejmé aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ čl. 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchto podmienok. V sporoch kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konania a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný štát prehlási, že má právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný názor.
Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania boli dohodnuté v Dodatkoch k Zmluvám o pripojení zmluvné pokuty vo výške 248,95 eura a vo výške 248,95 eura, sú neprimerane vysoké sumy, ako sankcie s nesplnením záväzku odporcu , ktoré navrhovateľ od neho požaduje. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a ktorých práva sa aj v tomto konaní zaplatenia
navrhovateľ domáha má súd preukázané, že navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje zaplatenie len zmluvnej pokuty.
So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch, ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012.
V konaní má súd preukázané, že Zmluva o pripojení a taktiež Dodatok k Zmluve o pripojení patria medzi spotrebiteľské zmluvy, tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods.2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ, ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou, ako spotrebiteľom osobne nevyjednával. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i zo zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ, ako právny nástupca dodávateľa nie je nejako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornom dodatku súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4, písm. k), preto žalobu, ako podanú nedôvodne v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 477,90 eura zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, trovy konania si neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.