Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/214/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát, Bratislava, proti žalovanému: N. T., nar. XX. J. XXXX, bytom J.Á. XXXX/X, P. T., o 481 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 348 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 11. júna 2014, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 179,20 €, 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 481 € od 29. januára do 10. júna 2014 a zo sumy 133 € od 11. júna 2014, ako aj 0,1 % ročného úroku z omeškania zo sumy 348 € od 11. júna 2014 sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 58,57 € (v tom 44,52 € trovy právneho zastúpenia a 14,05 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Alana Streláka, advokáta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13. apríla 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 16. septembra 2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 350 € za odplatu 133 €, ktoré mal žalovaný splatiť v 3 pravidelných splátkach po 1,75 € a desiatich splátkach po 47,78 €, t. j. spolu 483 €. Celkovo však splatil len 2 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 28. januáru 2014 a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za každý mesiac omeškania, teda 4 mesiace po 11,55 €.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 14. januára 2016 nevyjadril.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere (č. l. 3), obchodné podmienky (č. l. 3/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 4 a 5), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 16. septembra 2013 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 350 € (do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 133 € (t. j. 38 % z 350 €), teda spolu s istinou sumu 483 €, čo bolo vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 1,75 € a desiatich po 47,78 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto: „3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

c) Žalovaný zaplatil celkovo 2 €, ďalšie splátky nevykonal (nesporné tvrdenie).

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 20. marca 2014 (č. l. 4) upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 5. júna 2014 (č. l. 6) podaným na poštu 6. júna 2014 (č. l. 7) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 28. januáru 2014. Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 16. septembru 2013, a zmluva zo 16. septembra 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 38 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR ). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. ) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 38 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %). Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke zo 16. septembra 2013. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého úveru, ani ďalšie dohodnuté (odmenu, zmluvnú pokutu).

9. Zo zisteného skutkového stavu je okrem toho zrejmé zrejmé, že zmluvná pokuta je obsiahnutá v obchodných podmienkach na predtlači zmluvného formulára používaného žalobcom, pričom žalobca nijako nepreukázal, že by bolo možné o tomto bode obchodných podmienok vyjednávať. Vzhľadom na to nemožno toto ustanovenie zmluvy zo 16. septembra 2013 považovať za individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neprimeraná, takže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák. K záveru o neprijateľnosti vedie súd predovšetkým spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorá sa vždy počíta zo sumy pôvodne poskytnutej istiny pôžičky, nie z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu je pritom pri posudzovaní, či určité dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potrebné vychádzať z jej abstraktnej formulácie v zmluve, nie z jej konkrétnych účinkov, ktoré nastanú v určitej konkrétnej veci a ktoré môžu byť podľa okolností miernejšie. V prerokúvanej veci tak treba vychádzať z toho, že zmluvná pokuty je dohodnutá v sume 16,50 € mesačne aj v tom prípade, ak sa napríklad dlžník dostane do omeškania s prvými troma splátkami po 3 €, čo je celkom zreteľne neprimeraná sankcia.

10. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 350 €. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný splatil 2 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 348 €. K zosplatneniu tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 16. septembru 2013 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 5. júna 2014, že k zosplatneniu došlo 28. januára 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 5. júna 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania na poštu (6. jún 2014) na adresu, na ktorej žalovaný preberá aj písomnosti súdu, možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 9. júna 2014 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr 10. júna 2014.

11. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 11. júna 2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splatením celého záväzku, nie už od 28. januára 2014. V teň však bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15 %, nie 0,25 %, preto súd mohol priznať len úrok z omeškania 5,15 % ročne. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého patrí žalobcovi pri čiastočnom úspechu náhrada (348 : 133, t. j. 72,3 % : 27,7 %) 44,6 % jeho trov. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 31,50 € a trov právneho zastúpenia 99,82 € (tarifná odmena za dva úkony - 1. prevzatie a príprava, 2. žaloba po 33,20 € zo základu 481 € podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., paušálna náhrada za dva úkony v roku 2015 dvakrát po 8,39 € podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., 20 % DPH z uvedených súm vo výške 16,64 € podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Podľa pomeru úspechu tak má žalobca právo na náhradu 14,05 € zo súdneho poplatku a 44,52 € z trov právneho zastúpenia; náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.