Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-126-2015.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 proti odporcovi G.Á. E., X.. X.XX.XXXX, X. L. Y. A. XXX, XXX XX Y. A., zastúpenému opatrovníčkou E.. J. Y., B. Okresného R. F. A. v konaní o zaplatenie 1.969,42 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.969,42 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne z istiny 1.969,42 eur od 3.1.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania do 3.1.2015 v sume 97,96 eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navhovateľovi trovy konania v sume 121,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 1.969,42 eur + nezaplatené poplatky vo výške 61,46 eur, úrok z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru 97,96 eur, úroky z omeškania 1,07 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok 12,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.969,42 eur od 3.1.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% z nezaplatenej istiny 1.969.42 eur od 3.1.2015, ako aj trovy tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.5.2014 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 127317, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky (úver) vo výške 2.000,- eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 12,9% a RPMN 15,41% a odporca sa zaviazal tento úver splácať po dobu 120 mesiacov, počnúc dňom 10.6.2014 mesačne po 29,88 eur od 10.6.2014 do 10.5.2024. Odporca však svoju povinnosť nesplnil, preto listom zo dňa 11.12.2014 bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 2.1.2015. Napriek tomu pohľadávka navrhovateľa nebola uhradená. Navrhovateľ preto požaduje zaplatenie žalovanej istiny tak, ako je uvedené vyššie.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, súdu sa nepodarilo zistiť jeho pobyt, preto mu ustanovil opatrovníka.
Opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, súd preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Dňa 20.5.2014 navrhovateľ s odporcom uzatvoril úverovú zmluvu č. 127317. Na základe tejto úverovej zmluvy mu poskytol úver vo výške 2.000,- eur pri poplatku za poskytnutie úveru 100,- eur, poplatku za poistenie schopnosti splácať úver 0,73 eur mesačne, pri úrokovej sadzbe 12,9% a RPMN 15,41% s tým, že celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, činí 3.685,60 eur. Odporca sa zaviazal tento úver splácať v mesačných splátkach po 29,88 eur, počnúc dňom 10.6.2014 po dobu 120 mesiacov, t.j. do 10.5.2024. Svoju povinnosť, vyplývajúcu z tejto úverovej zmluvy, však nesplnil, keďže úver riadne a včas nesplácal, preto dňa 11.12.2014 bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 2.1.2015. Napriek tomu svoju povinnosť nesplnil. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi ku dňu predčasného zosplatnenia činila 2.129,91 eur a pozostávala z istiny úveru 1969,42 eur, úrokov, ktoré predstavujú dohodnutý úrok, ktorý bol odporca povinný platiť v rámci anuitných splátok pri úrokovej sadzbe 12,9% v sume 97,96 eur, úrok z omeškania 1,07 eur, ktorý je určený úrokovou sadzbou 5% ročne, poplatky 61,46 eur a úrok z omeškania do 3.1.2015 v sume 97,96 eur.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona 129/2010 o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme.
V zmysle § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V danom prípade z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý úver a tento riadne a včas nesplácal. Súd ho preto na základe zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny v sume 1.969,42 eur.
Pokiaľ sa týka úrokov z úveru vo výške 12,9%, súd v tejto časti žalobu zamietol, keďže mal za to, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka
- viď uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 4Obo/143/1998). Zákon umožňuje veriteľovi, resp. dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si aj dohodnuté úroky. Ich koniec však završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov, napríklad pre nesplácanie úveru, má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by mal dlžník povinnosť zo zákona platiť úrok popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie - či už zákonné úroky z omeškania alebo zmluvné, napríklad zmluvná pokuta. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov skapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal veriteľ vyvinúť úsilie, smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu mimoriadnym zosplatnením úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazového zosplatnenia pohľadávky úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, kde by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil a išlo by o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, a preto návrh na zaplatenie úrokov z úveru. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktoré sa v zmysle tohto ustanovenia v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu podľa § 488 Občianskeho zákonníka a jeho všeobecného chápania v právnej teórii chápu ako peňažné plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, k zmene ktorého dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je, ako bolo uvedené vyššie, vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku, alebo iným spôsobom jeho zániku, zaniká aj akcesorický záväzkový úrokový vzťah.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z.
Podľa § 3 Vládneho nariadenia 87/1995 Z.z. výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca s úhradou úveru je v omeškaní, súd ho preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý činí 5% ročne od 3.1.2015 až do zaplatenia a zároveň do 2.1.2015 v sume 97,96 eur, a to od zosplatnenia úveru do 2.1.2015.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd preto zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 121,50 eur, ktorý súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.