Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1T-16-2015.pdf
PDF · 104.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, senát v zložení z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a prísediacich M. G. a V. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.2.2016 takto
rozhodol:
obžalovaný:
O. C., D.. XX.X.XXXX S. B., P. B., H. N. Z. D. S., X.. R. Č.. XXXX/X, P. Z. D. S.
j e v i n n ý
- zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona
- zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona
p r e t o, ž e
dňa 20. apríla 2013, v čase okolo 13.00 hod. v Z. D. S., na križovatke ulíc U. a H., spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou, zastavili s doposiaľ nestotožneným osobným motorovým vozidlom modrej farby pri tam stojacich maloletých F. C., D.. XX.X.XXXX, V. C., D.. X.XX.XXXX V. Z. C., D.. XX.X.XXXX, násilím ich vtiahli do batožinového priestoru vozidla a následne ich odviezli na skládku dreva v Z. D. S. v časti D. C. - F., kde na pokyn jedného z páchateľov z vozidla vystúpili, chytili ich za krk, dali do predklonu a v takej polohe ich držali, pričom im následne prikázali, aby si vyzuli botasky, ktoré zahodili do blízkeho potoka a následne odišli,
t e d a
- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona a na chránenej osobe, dieťati podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
- spoločným konaním násilím, hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona a na chránenej osobe, dieťati podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
a o d s u d z u j e sa
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu ukladá skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú U. A., D.. XX.X.XXXX v Z. D. S., trvale bytom Z. D. S., A. Č.. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú U. C., D.. X.X.XXXX v Z. D. S., trvale bytom Z.Š. D. S., A. Č.. XXXX/X s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd po zhodnotení vykonaných dôkazných prostriedkov zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný O. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. V kritickej dobe bol mimo Z. D. S., a to s manželkou v Hoteli Patince na víkendovom pobyte. V uvedenom hoteli pracovala jeho sestra a ako zamestnankyňa mala lacnejšie ubytovanie. Všetko hradila sestra, on sa o nič nestaral. Išlo iba o jednu noc, a to zo soboty na nedeľu. Išlo o plánovaný pobyt, z ktorého sa vrátili v nedeľu večer. Maloleté osoby nepozná. S pánom Z. Š. už mal v minulosti konflikt, nakoľko on mal údajne fyzicky napadnúť neter Š., ktorá v škole šikanovala jeho syna a to tým, že jej musel nosiť sladkosti a preto to musel riešiť s vedením školy. Tí ho odkázali, že si to má riešiť s rodičmi, a tak podal trestné oznámenie za šikanovanie na neter Š.. Riešilo sa to so Š. a jeho bratmi A. V. A., ktorí ho bezdôvodne napadli s tým, že poštval policajtov na ich neter. Bolo to niekedy v roku 2011/2012. Z tohto dôvodu si myslí, že si to Š. na neho vymyslel a krivo ho obvinil. Od roku 2009 pracuje na škole ako majster odbornej výchovy. Mimo učenia vykonáva ešte činnosť správcu areálu na U. ulici v Z. D. S. a na základe toho predpokladá, že sa mu chcú pomstiť, lebo do uvedeného areálu chodia kradnúť železo, drevo a keď niekoho prichytí, tak volá policajtov. V minulosti tam prichytil troch maloletých z rómskej osady, ako kradli palety. Čo sa týka motorových vozidiel, tak vlastní Škodu Octaviu bielej farby a Fábiu modrej farby, obidve Combi. Na Fábii má vzadu fólie. Predtým, ako mal spáchať tento „kvázidelikt“, tak prichytil maloletých aj s jedným dospelým, ako mu kradli železo. Chodí na H. ulicu v Z. D. S. odpisovať vodu k zberným surovinám ako správca a ráno zistil, že z areálu chýba žltá konštrukcia a ako prichádzal k zberným surovinám tak videl, ako nejaké rómske deti aj s jedným dospelým na vozíku tlačia takú konštrukciu do zberných surovín, ktorú on opoznal a zavolal policajtov. Aj vzhľadom k tomu si myslí, že to na neho narafičili, nakoľko sa mu chcú pomstiť, keďže ich opäť oznámil. Taktiež rómske deti mu prehadzujú kamene cez plot, hádžu ich do psov, chodia tam fetovať. Všetko sú to deti z A. a z U. ulice. Okrem uvedených činností trénuje deti aj dospelých džudo a robí strážcu na športových podujatiach.
Svedkyňa - poškodená U. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou mal. Z. C.. V ten deň prišli policajti a povedali, že jej uniesli chlapca. Ona bola doma, varila, lebo o pol jednej mal prísť na obed. Chlapec jej povedal, že A. H. ich tískali do auta. Vtedy mal iba sedem rokov. Pani učiteľka im tiež povedala, ako ich našla a zavolala políciu, a že to bolo v C.. To, že deti boli unesené sa dozvedela od Š.. So synom sa rozprávala až doma. Povedal jej to, že tento pán (obžalovaný) ich zobral do auta, že oni utekali, ale aj tak ich chytili pri tehelni a dali ich do kufra. Boli dvaja a mali na hlave kukly. Deti nevedeli, kde sú, nevedeli cestu, lebo tam bola tma. Synovi chýbali topánky. Muži im kázali dať dole hlavu, hodiť topánky a utekať do lesa. Ona obžalovaného predtým nepoznala. Jej deti nekradnú. Syn spoznal obžalovaného. Povedal, že je chudý, vysoký, čierny a pod očami má kruhy. Odstupom času
dvoch rokov už zabudla, čo mal jej syn vtedy oblečené, či to boli tepláky alebo kraťasy. Deti jej povedali, že obžalovaného poznajú, videli ho raz aj v Lidli.
Svedkyňa - poškodená U. A., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou V. V. F. C.. Okolo jednej hodiny sa dozvedela, že deti sú na polícii. Išla tam a policajti jej povedali čo sa stalo, že deti uniesli do C. a že ich nejaká pani videla ako plakali a zavolala políciu. Jej chlapec F. sa pýtal tej pani, že kde sú. Deti hovorili, že na križovatke na ceste ich uniesli dvaja chlapi a dali ich do vozidla vzadu. Potom ich vyhodili z auta von, dali im dole hlavy a povedali im, aby vyzuli topánky, ktoré im zahodili. Tí dvaja chlapi potom sadli do auta a odišli preč. Mali na hlave kukly, ktoré si potom dali dole. To, čo povedala jej vraveli jej chlapci. Deti boli uplakané, vystrašené, dehydrované. Obžalovaného spoznali. Ukázali jej ho raz v Lidli a aj na hokeji. Ona obžalovaného predtým nepoznala. Všetkým trom deťom chýbali topánky. Jej synovia mali vtedy oblečené kraťasy, tričká, ponožky a botasky. Akej farby si už nepamätá. Z. Š. pozná. V ten deň sa s ním nestretla.
Svedkyňa O. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň bola v C. na chate s druhou svedkyňou. Išli sa prejsť. Oproti nim išli tri cigánčatá s plačom a bosé. Boli vyplašené, až sa zadúšali od plaču. Opýtala sa ich, čo sa stalo. Deti jej povedali, že ich zavreli do kufra a vyvliekli do lesa, že to boli dvaja chlapi na aute. Ďalej vraveli, že ich zobuli a odhodili im topánky a nechali ich v lese. Podľa nej deti vraveli pravdu. Boli bosé. Oblečené boli síce v staršom, ale boli čisté a nemali diery na ponožkách. Potom volala políciu. Kamarátka išla variť obed a ona čakala s deťmi na policajtov. Ešte stretla nejakú pani učiteľku, ktorá deti poznala. Spomenula si, že pred tým, kým vyšli z chaty tak videli tmavé väčšie auto s tmavými sklami, ktoré išlo uvedeným smerom a onedlho sa to auto vracalo naspäť. Videla, že v ňom sedeli dvaja muži. Auto bolo tmavé. Tmavošedé alebo tmavomodrošedé až čierne. Vozidlo bolo combi, malo predĺžený zadný kufor. Obžalovaného pozná z čias, keď športovala a preto ju zaskočilo, že je obžalovaný. Nepozná ho však osobne.
Svedkyňa V. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to bolo dva roky dozadu v apríli. S kamarátkou bola na prechádzke v D. C.. Popri nich prešlo auto. Bolo tmavej farby, asi tmavomodré, osobné a trošku väčšie - combi. Potom videli troch chlapcov. Boli pozobúvaní. Bolo to možno 10 až 15 minút odvtedy, čo prešlo okolo to auto. Deti hrozne plakali, boli zastrašení. Kamarátka mala pri sebe telefón a zavolala policajtom, pretože deti tvrdili, že ich niekto vyhodil z kufra auta a zobral im topánky. Nevedeli kde sú a chceli ísť domov. Všimla si, že v aute boli dvaja muži. Auto malo tmavé sklá. Neďaleko tečie potok. Ona išla chystať obed a jej kamarátka ostala s deťmi čakať na políciu. Ešte kamarátka stretla pani učiteľku, ktorú tí chlapci poznali.
Svedok Z. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako išiel domov, tak v kopci ako bývajú smerom na H. a potom na G. S. si všimol nejaké auto ako zabrzdilo. Boli tam dvaja muži. Jeden otvoril kufor, chytil chlapca a hodil ho do kufra auta. Bola to modrá Fabia combi s čiernymi užšími sklami vzadu. On obžalovaného hneď spoznal, lebo niekedy býval na sídlisku O. a aj preto, lebo v minulosti s ním mali konflikt. Išlo o dcérino dieťa. Malo sa niečo stať v škole. Jeho bratia mali s obžalovaným tiež konflikt, ale nevie presne aký. Stalo sa to okolo obeda. Obžalovaný šoféroval a ďalší chlap bol spolujazdec a odišli smerom na G. S.. On išiel domov a pýtal sa jednej cigánky, či má doma deti. Ona povedala, že jej deti sú doma. Jedna cigánka povedala druhej, až sa dozvedeli koho to boli deti. On videl iba ako dávajú do kufra jedného chlapca, ale boli tam ešte dve deti. Počul ako kričali. Mobil vtedy pri sebe nemal, aby zavolal políciu. Nevedel o čo ide, myslel si, že chlapci niečo urobili.
Svedok M. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na Mestskej polícii v Z. D. S. asi 10 rokov. Obžalovaného pozná z videnia. Stretli sa pracovne, keď obžalovaný hlásil činnosť. Bolo to napríklad počas hokeja na štadióne, kde obžalovaný aj oni zabezpečovali poriadok. Taktiež neraz boli privolaní do areálu na U. X. v Z. D. S., kde obžalovaný vykonáva správu. Išlo o maloletých cigánov, ktorí trhali jablká zo stromov. Keď prišli, tak maloletí stáli vonku pred objektom a preto ich len stotožnili a poslali domov.
Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od začiatku roka pracuje na Mestskej polícii v Z. D. S.. Obžalovaného pozná z videnia. V rámci práce sa s ním stretol prvýkrát a to tak, že cez vysielačku im bolo nahlásené, že nejaká skupinka Rómov kradne jablká, po príchode na miesto osoby stotožnili, prijali oznámenie a odišli. Kedy to bolo si nespomína. Hliadka Mestskej polície je volaná do S. veľmi často.
Z výpovede maloletého F. C., D.. XX.X.XXXX vykonanej dňa 12.7.2013 vyplynulo, že v deň skutku išiel spolu s bratom V. a bratrancom Z. na prechádzku. Stáli na kopci na ceste a prišlo modré auto. Chytili ich dvaja ujovia. Najskôr chytili V. V. Z.. On utekal a oni išli autom za ním. Dali ich do kufra. Povedali im, aby boli ticho, lebo ich zabijú. Potom im povedali, aby dali dole hlavy, vyzuli si botasky a že budú počítať do desať a oni majú utekať do lesa. Botasky im hodili do vody. Jeho nik z tých ujov neudrel. Udreli brata V. do brucha a Z. do tváre. Bol tam jedna pani, ktorej sa pýtali ako sa ide domov. Pani volala políciu. Ujov neskôr videl v Kauflande a povedal mamke, že to boli oni.
Maloletý V. C., D.. X.XX.XXXX pri výsluchu dňa 12.7.2013 uviedol, že bol na prechádzke s bratom F. a s bratrancom Z.. Bolo tam auto modrej farby. Dvaja vyšli z auta a dali ich do kufra. Predtým ich už videl v Lidli a aj v Kauflande. Povedal to mamke. Najskôr dali do kufra jeho a Z.. F. utekal a oni išli s autom za ním. Nevie prečo ich dali do auta, lebo neurobili nič. Potom ich tí muži vypustili do lesa. Mali si dať dole hlavy a vyzuť botasky a dali im ich do vody. Potom prišli dve ženy a zavolali políciu.
Maloletý Z. C., D.. XX.X.XXXX pri výsluchu dňa 12.7.2013 vypovedal, že sa išli prechádzať s V. V. F.. Prišlo modré auto. Z neho vystúpili dvaja chlapi. Dali V. a jeho do kufra. F. utekal. Oni sadli do auta a potom chytili aj F.. Jeden dal buchnát V. do brucha a jemu dali po hlave. Kričali, ale povedali im, aby boli ticho, že ich orežú. Tí ujovia im povedali, aby si dali dole topánky, ktoré im hodili do vody. Potom prišli dve panie, zavolali policajtov. Toho uja čo to urobil videl v Lidli. Ujom nič zlé neurobili.
Znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých A.. Ľ. A. vypracovala na maloletých znalecký posudok. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že intelektové schopnosti mal. F. C. sú defektné, znížené do pásma ľahkej mentálnej retardácie stredne ťažkého stupňa. Jedná sa u neho o nízku úroveň intelektu, o rozumovú zaostalosť, na ktorej majú podiel genetické a vrodené faktory, ako aj sociálne prostredie. Osobnosť menovaného je retardovaná, infantilná. Neboli u neho zaznamenané poruchy vnímania v zmysle halucinácií. Dokáže zreprodukovať udalosti v hrubých rysoch. Časová orientácia je nedostatočná. Detaily skresľuje. Intelektové schopnosti O.. V. C. sú defektné a znížené do pásma ľahkej mentálnej retardácie ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Schopnosť abstraktného myslenia je nerozvinutá z dôvodu zaostávania pre genetické a vrodené faktory a sociálnu zanedbalosť. Osobnosť menovaného je retardovaná, infantilná. Neboli u neho zaznamenané poruchy vnímania v zmysle halucinácií. Dokáže zreprodukovať udalosti v hrubých rysoch. Detaily skresľuje. Časová orientácia je nedostatočná. Intelektové schopnosti O.. Z. C. sú defektné a znížené do pásma ľahkej mentálnej retardácie ťažkého stupňa. Schopnosť abstraktného myslenia je nerozvinutá dôvodu zaostávania pre genetické a vrodené faktory a sociálnu zanedbalosť. Osobnosť menovaného je retardovaná, infantilná. Dokáže zreprodukovať udalosti v hrubých rysoch. Detaily skresľuje.
Z potvrdenia podaného A. R. S. z Wellness Hotela Patince vyplynulo, že obžalovaný bol spoločne s manželkou dňa 20.4.2013 ubytovaný v ich zariadení. Na uvedenom potvrdení chýbal dátum vydania, adresát, komu sa potvrdenie vystavuje a taktiež aj účel vystavenia. Zo správy podanej Wellness Hotelom Patince, generálnym riaditeľom hotela vyplynulo, že preverili potvrdenie vydané ich pracovníčkou R. S. a zistili, že nespĺňalo náležitosti bežne vydávaných potvrdení a taktiež o jeho vydaní nemali vedomosť. Potvrdenie vydané ich pracovníčkou rezervačného oddelenia bolo bez ich vedomia. Vzhľadom na uvedené požiadali o vysvetlenie pracovníčku ktorá uviedla, že potvrdenie vystavila na žiadosť sestry obžalovaného, V. C., ktorá je u nich zamestnaná ako servírka. Na základe ich interného zisťovania nemajú vedomosť o tom, aby sa obžalovaný O. C. osobne dostavil v uvedenom dátume do priestorov hotela, či priestorov ich zamestnaneckej ubytovne, teda aby sa za týmto účelom bol osobne preukázal pracovníkom recepcie platným dokladom totožnosti. Žiaden z ich oslovených zamestnancov vrátane A. S. si nepamätá, žeby v období od 19.4.2013 do 20.4.2013 videli, stretli, či bol im predstavený obžalovaný ako rodinný príslušník ich zamestnankyne.
Skutkový stav mal súd ďalej preukázaný aj z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní, a to z odborného vyjadrenia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, kde škoda na botaskách bola vyčíslená na sumu 45 €, zo zápisnice o vykonaní rekognície, kde opoznávaným bol O.. F. C., ktorý označil za páchateľa obžalovaného, z fotodokumentácie, zo zápisnice o obhliadke miesta činu, zo
zoznamu vozidiel patriacich obžalovanému, ako aj z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály.
Mesto Z. D. S. vo svojom podaní na osobu obžalovaného podalo všeobecnú charakteristiku. Zo správy podanej I. Z..F..P.. Z. D. S. vyplynulo, že s obžalovaným majú uzatvorenú mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je výkon technickej správy nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici U. S. Z.Z. D. S.. S pracovným výkonom obžalovaného sú maximálne spokojní. Je pracovitý a svoje povinnosti si plní zodpovedne. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z takto zisteného skutkového stavu súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnom ich súhrne mal nesporne preukázané, že obžalovaný svojim konaním tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pretože inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách a na chránenej osobe, dieťati. Taktiež sa obžalovaný dopustil zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, pretože násilím, hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách a na chránenej osobe, dieťati. Obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Z takto vykonaných dôkazov, súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že sa stal skutok tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný sa k spáchaniu zločinov nepriznal. Z konania je však usvedčovaný výpoveďou maloletých, z ktorých ho jeden pri rekognícii opoznal a taktiež ho opoznali aj ostatní, ktorí ho videli v obchodných domoch Lidl i Kaufland v Z. D. S., kde boli s rodičmi na nákupe a ukázali na osobu obžalovaného. Znalkyňa z odboru psychológia uviedla, že maloleté deti dokážu opísať prežité udalosti v hrubých rysoch. Všetky tri maloleté deti vypovedali zhodne o tom, čo prežili. Rovnako uviedli to, že boli unesení, nasilu naložení do kufra modrého auta, že maloletý V. dostal buchnát do brucha, maloletý Z. dostal po hlave a F. sa pokúsil utiecť, no autom ho dobehli. Zhodne uviedli, že išlo o dvoch mužov, z ktorých vedeli popísať a ukázať na jedného z nich, a to na obžalovaného. Muži im kázali skloniť hlavy, vyzuť si topánky a utekať do lesa. Svedok Z. Š. videl ako obžalovaný ešte s jedným mužom na modrej Fabii combi s čiernymi užšími sklami vzadu naložili do auta maloletého chlapca. Uviedol, že počul krik ešte dvoch ďalších detí, ktoré už boli v kufri auta. Obžalovaného spoznal, lebo niekedy býval na sídlisku O. S. Z. D. S. a taktiež ho spoznal aj preto, lebo v minulosti s ním mali konflikt. Tmavé auto combi si všimli aj dve ženy, ktoré boli na prechádzke v D. C., a to svedkyne Z. V. A.. Obe zhodne vypovedali o tom, že v aute videli sedieť dvoch mužov. Potom videli tri „cigánčatá“, ktoré boli vystrašené, uplakané a bosé a ktoré im povedali, čo sa stalo, ako boli naložené do kufra auta a vyhodené v lese. Zo zoznamu evidovaných motorových vozidiel na obžalovaného vyplynulo, že tento je vlastníkom viacerých motorových vozidiel, z ktorých jedným z nich je aj Škoda Fabia modrej farby. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že v predmetný deň sa nachádzal na pobyte vo Wellness Hoteli Patince, o čom doložil potvrdenie. Z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplynulo, že potvrdenie predložené obžalovaným nemalo náležitosti, aké sa pre potvrdenie vyžaduje. Generálny riaditeľ Wellness Hotela Patince v písomnom podaní uviedol, že o vydaní uvedeného potvrdenia ich pracovníčkou nemali vedomosť. Z vysvetlenia pracovníčky vyplynulo, že potvrdenie vystavila na žiadosť sestry obžalovaného, V. C., ktorá je zamestnaná v hoteli ako servírka. Na základe ďalšieho interného zisťovania uviedli, že nemajú vedomosť o tom, aby sa obžalovaný O. C. osobne dostavil v uvedenom dátume do priestorov hotela, či priestorov ich zamestnaneckej ubytovne, teda aby sa za týmto účelom bol osobne preukázal pracovníkom recepcie platným dokladom totožnosti. Žiaden z ich oslovených zamestnancov vrátane pani R. S., ktorá potvrdenie bez základných náležitostí a ich vedomia vystavila si nepamätá, žeby v období od 19.4.2013 do 20.4.2013 videli, stretli, či bol im predstavený obžalovaný ako rodinný príslušník ich zamestnankyne. Obžalovaný, ako aj jeho obhajca dodatočne a postupne dokladali dôkazy, ktoré by mali vyviniť obžalovaného, ako napr. ďalší ich dôkaz - potvrdenie o osadení fólií na Škodu Fabiu combi, ktoré si mal dať obžalovaný aplikovať na uvedené motorové vozidlo v auguste 2013, teda po spáchaní skutku. Súd považuje uvedené potvrdenie, ako a potvrdenie z hotela Patince, ktorého pravosť bola navyše aj vyvrátená samotným podaním vedenia hotela za účelové s úmyslom získania „alibi“. Súd nemôže opomenúť aj vyjadrenie obhajcu obžalovaného v záverečnej reči, kde uviedol, že navrhuje oslobodiť obžalovaného v zmysle § 285 písm. c/ Tr. poriadku, no ak by mal súd za to, že obžalovaný je vinný, aby pri ukladaní trestu zohľadnil vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa ustanovenie uvedené v § 39 Tr. zákona....
Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody. Obžalovaný sa konania dopustil s doposiaľ nestotožnenou osobou, teda v spolupáchateľstve a na viacerých chránených osobách (troch maloletých deťoch), a to tým, že im bránil užívať osobnú slobodu, násilím a hrozbou násilia ich vtiahol do batožinového priestoru motorového vozidla, nútil ich dať sa do predklonu, vyzuť sa a utekať do lesa.
Súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnom súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázanú vinu obžalovaného. Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, uložil mu súd úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona. Poľahčujúco súd hodnotil doposiaľ bezúhonný život obžalovaného v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona. Priťažujúco súd hodnotil spáchanie viacerých trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. Pri zvážení všetkých okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu, súd vzhľadom na okolnosti prípadu (súd bral do úvahy aj dôkazy predložené obžalovaným, a to oznamovania rušenia v areály na U. ulici v Z. D. S., kde vykonáva správu obyvateľmi rómskej osady, vyjadrenia príslušníkov polície, ktorí často zasahujú v osade „S.“) a najmä na pomery a osobu páchateľa, na jeho kladné charakteristiky a bezúhonný život má súd za to, že použitie trestnej sadzby, ktoré zákon ukladá za uvedené trestné činy by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a preto súd použil ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a uložil mu trest pod zákonom ustanovenej hranice trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd má za to, že uvedený trest je postačujúci na uvedomenie si nesprávneho a neuváženého konania obžalovaného.
O škode súd rozhodoval tak, že odkázal zákonné zástupkyne maloletých poškodených s nárokom na občianske súdne konanie, nakoľko tieto výšku škody nevyčíslili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach písomne v troch vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.