Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10T/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a prísediacich J.. P. M. a H.. P. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2016 takto

rozhodol:

K.:

Z. Š., Q.. XX.XX.XXXX T. X., W. U. X., I.. F. Č.. XX, R. U. K. J. Č.. XX, Y., U. R. R.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1. dňa 15.04.2013 v priestoroch spoločnosti R. G., Y..N..K.. so sídlom X. O. XA/XXXX X.Š., pod zámienkou dodania piatich kusov osobných motorových vozidiel zn. G. G. S. X,X W. v mene dražobníka spoločnosti R. Z., Y..N..K.. U. a v úmysle získať finančné prostriedky, uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby piatich osobných motorových vozidiel zn. G. G. S. X,X W. T. V. W. vo vlastníctve spol. R. Z., Y..N..K.. U., následne vystavil potvrdenie o vydražení predmetu dražby zo dňa 09.05.2013 v prospech dražiteľa a v súvislosti s úhradou dražobnej zábezpeky vydávajúc sa za oprávneného zástupcu spol. R. Z. vylákal od zástupcu dražiteľa spoločnosti R. G., Y..N..K.. X. sumu 175 000,- Eur, ktoré boli poukázané na osobný bankový účet obvineného Z. Š. vedeného v W. U., predmet dražby sa zaviazal odovzdať 13.05.2013 v Bratislave aj napriek tomu, že spoločnosť R. Z., Y..N..K.. U. v priebehu roka 2013 nerealizovala žiadnu dražbu osobných automobilov zn. G., osobe Z. Š. nikdy neudelila splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti v súvislosti s realizáciou dražby vozidiel, spoločnosť R. Z., Y..N..K.. U. nemala vo vlastníctve 5 kusov vozidiel zn. G. G. S., W. T. W. X-Y., obvinený Z. Š. finančné prostriedky vo výške 175 000,- Eur aj napriek viacerým výzvam nevrátil, predmet dražby nedodal, čím sa takto svojim konaním na úkor spoločnosti R. G., Y..N..K.. X. obohatil a spôsobil jej tak škodu vo výške 175 000,- Eur, 2. vydávajúc sa za zamestnanca a osobu konajúcu v mene spol. R. Z., Y..N..K.. U. za účelom zakúpenia osobného motorového vozidla zn. Š. Y. vo vnútornej dražbe vozidiel spol. R. Z., Y..N..K.. vylákal od poškodeného R.. M. Q. Q.. XX.XX.XXXX finančné prostriedky vo výške 3 500,- Eur, ktoré mu poškodený odovzdal v presne nezistenom čase na prelome mesiacov august a september 2012 v hotovosti u seba na J. I. Č.. X T. U., pričom neskôr v júli 2013 poškodenému oznámil, že sa bude jednať o kúpu osobného motorového vozidla zn. G. G. a nie osobného motorového vozidla zn. Š. Y. a v júli 2013 pod zámienkou, že toto vozidlo už pre poškodeného zakúpil a potrebuje uhradiť náklady spojené s prihlásením vozidla a ďalšími úkonmi, vylákal od poškodeného ďalšie finančné prostriedky vo výške 978,- Eur, ktoré mu poškodený dňa 22.07.2013 vyplatil formou prevodu na účet č. XXX XXX XXXX/ XXXX, pričom poškodenému do dnešného dňa nevydal žiadne vozidlo s poškodeným nekomunikuje a spol. R. Z., Y..N..K.. v správe zo dňa 07.02.2014 uviedla, že osoba Z. Š. nebola v ich spoločnosti nikdy zamestnaná, nebola splnomocnená na žiadne úkony, je pre ich spoločnosť neznámou osobou a o uvedenej dražbe vozidiel nemajú žiadnu vedomosť, čím sa takto svojim konaním na účet poškodených R..D.. M. Q. obohatil a spôsobil mu škodu v celkovej výške 4 478,- Eur, 3. vydávajúc sa za zamestnanca a osobu konajúce v mene spol. R. Z., Y..N..K.. U. za účelom zakúpenia dvoch osobných motorových vozidiel zn. U. XXXi vo vnútornej dražbe vozidiel spol. R. Z., Y..N..K.. vylákal od poškodeného R..D.. M. Q. nar. 26.10.1962 finančné prostriedky vo výške 13 000,- Eur,

ktoré mu poškodený odovzdal osobne dňa 06.12.2012 v hotovosti v K. G. U., naproti ktorému mu obvinený vydal ním podpísaný príjmový pokladničný doklad s pečiatkou spol. R. Z., Y..N..K.. pričom neskôr vo februári 2013 poškodenému oznámil, že sa nebude jednať o kúpu osobných motorových vozidiel zn. U. XXXi ale jedného osobného motorového vozidla zn. G. G. a v júli 2013 pod zámienkou, že toto vozidlo už pre poškodeného zakúpil a potrebuje uhradiť náklady spojené s prihlásením vozidla a ďalšími úkonmi, vylákal od poškodeného ďalšie finančné prostriedky vo výške 1 700,- Eur, ktoré mu poškodený dňa 12.07.2013 vyplatil formou prevodu na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX, pričom poškodenému do dnešného dňa nevydal žiadne vozidlo, s poškodeným nekomunikuje a spol. R. Z., Y..N..K.. v správe zo dňa 07.02.2014 uviedla, že osoba Z. Š. nebola v ich spoločnosti nikdy zamestnaná, nebola splnomocnená na žiadne úkony, je pre ich spoločnosť neznámou osobou a o uvedenej dražbe vozidiel nemajú žiadnu vedomosť, čím sa takto svojim konaním na účet poškodeného R..D.. M. Q. obohatil a spôsobil mu škodu v celkovej výške 14 700,- Eur,

a takto svojim konaním spôsobil škodu v celkovej výške 194 178 Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku obohatil seba tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

t ý m s p á c h a l

pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad spočívajúci v povinnosti pravidelne raz za mesiac sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka po dobu 1 (jedného) roka po výkone trestu odňatia slobody. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného R. G., Y..N..K.. X. O. XA/XXXX, X., Z.: XX XXX XXX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému R.. M. Q., Q.. XX.XX.XXXX R.Á. XXX/XX, U., škodu vo výške 14.700,- Eur. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému R.. M. Q., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XXX/X, U. - N., škodu vo výške 4.478,- Eur.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom poškodených, svedkov, znaleckým posudkom, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný Z. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a odmietol vypovedať.

Svedok - poškodený M. Q., starší na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na základe toho, že jeho nevesta sa pozná s obžalovaným už dlhé roky, zoznámil sa s ním v roku 2012, kedy koncom roka 2012 ponúkol jemu R.. Š. zúčastniť sa dražby spomínaných dvoch vozidiel U.. Na čo tak, ako je to v obžalobe mu proti príjmovému dokladu vyplatil 13 000 Eur. Začiatkom roka 2013 prišlo zo strany Š. k zmene z dvoch vozidiel U. na jedno vozidlo G. a následne jeho požiadavky na finančné krytie prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte. Čiastku 1 700 Eur poslal na účet R.. Š.. Neskôr v roku 2013 R.. Š. vyzval buď k

odovzdaniu vozidla, alebo vráteniu čiastky 14 700 Eur. Do dnešného dňa sa nestalo ani jedno, ani druhé. Mal vedomosť, že obžalovaný v tom čase pracuje pre firmu R. Z.. Boli mu predložené listinné dôkazy o tom, že sa dražia vozidlá U. vrátane zoznamu dražiteľov, pretože tých vozidiel malo byť viac, nielen tieto dve. Keď začiatkom roku 2013 došlo k spomínanej zmene, dostal od obžalovaného dokument, ktorý hovoril o dražbe vozidla G.. Kópie dokumentov odovzdal vyšetrovateľovi. Všetky termíny dražby, ktoré boli určené, boli dané ústne obžalovaným. Prvý termín odovzdania U. bol december 2012, čo sa následne odďaľovalo a približne v marci, apríli 2013 sa začalo hovoriť o vozidle G.. Potom v mesiaci jún alebo júl previedol peniaze na účet obžalovaného. Všetky vysvetlenia zo strany obžalovaného sa týkali nejakých problémov firmy R. Z. na finančných trhoch banky a pod. V čase 2012 bol problém s Cyperskými bankami, kde mala mať aj spoločnosť R. svoje účty a tieto ťažkosti spoločnosti R. boli udávané ako ten hlavný dôvod, prečo nedochádza k odovzdaniu vozidiel. Suma 14 700,- Eur je preukázaná pokladničným dokladom 13 000,- Eur a bankovým výpisom na účet obžalovaného na sumu 1 700,- Eur.

Svedok - poškodený M. Q., mladší na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na konci augusta 2012 išiel s obžalovaným v aute. Medzi rečou mu povedal, že má k dispozícii auto Š. Y., a že je ochotný mu ho odpredať za 3 500 Eur. Bol prekvapený, lebo vedel, že také auto má vyššiu cenu. Obžalovaný mu povedal, že im chce pomôcť, lebo s s manželkou prechádzali ťažkým obdobím, a že on tie peniaze nepotrebuje, a že keď mu dá 3 500 Eur tak to bude v poriadku. S manželkou sa zhodli, že škoda by bolo zahodiť takú kúpu. Tak na prelome augusta, septembra 2012 odovzdali obžalovanému u nich v byte na J. X T. U. sumu 3 500 Eur v hotovosti. Dohoda znela, že mu auto odovzdá na konci novembra 2012 v Košiciach. Auto mu v tom čase neodovzdal. Potom zmenil rétoriku, obžalovaný mu povedal, že auto nemá k dispozícii on, ale je súčasťou dražby spoločnosti R. Z.. A že to nejaký čas trvá, než sa tá dražba uzavrie a preto vozidlo nemohol dodať včas. Potom začal obžalovaný pod rôznymi zámienkami naťahovať a odkladať termíny odovzdania vozidla. V júni 2013 mu oznámil, že to auto nebude Š. Y., ale že to bude auto značky G.. Na čo on od neho vylákal ďalších 978,- Eur na poplatky spojené s registráciou vozidla. Potom telefonoval na spoločnosť R. Z. koncom augusta roku 2013 a bol požiadaný, aby aj s manželkou prišli do sídla spoločnosti R. Z., kde sa 2.9.2013 dostavili. Tam boli oboznámení s tým, že spoločnosť R. Z. osobu Z. Š. nepozná, nikdy nepracoval, nikdy dražby nerobí, nikdy nebol u nich zamestnaný a k ničomu ho nesplnomocnili. Keď sa dozvedeli, že ide o podvod, chceli od Z. Š.R. vysvetlenie. Ďalšími klamstvami a zahmlievaním to dospelo do štádia, keď videli, že to nepôjde ináč, tak ho požiadali, aby im vyplatil náhradu škody, prípadne im podal vysvetlenie. Poslal im návrh na mimosúdne vyrovnanie e-mailom. Po výmenách dokumentu e-mailovou poštou sa obžalovaný odmlčal a prestal s nami komunikovať. Následne sa obrátili na právnikov a trestným oznámením to skončilo. Odvtedy s obžalovaným nekomunikovali vôbec. Čo sa týka vozidla G. G., tak mu bola ukázaná kópia kúpnej zmluvy, že spoločnosť R. Z. kúpila tuším dvesto kusov G. G.. Obžalovaný vystupoval ako majetný človek, ktorý sám má niekoľko firiem, písaných na svoje meno a že úzko spolupracuje so spoločnosťou R. Z., dokonca o ich najvyšších predstaviteľoch sa vyjadroval familiárne. V súvislosti s touto kauzou mu neboli vrátené žiadne peniaze. Iné obchodné vzťahy s obžalovaným nemal, jediné čo s ním mal, že pod zámienkou, že bude pracovať v spoločnosti R. Z., dal podpísať falošnú pracovnú zmluvu so spoločnosťou R. Z.. To že je zmluva falošná sa dozvedel 02.09.2013 osobne v spoločnosti R.. Doklad na prvých 3 500,- Eur svedok fyzicky nemá, avšak sumu 970,- Eur za registráciu vozidla poslal na účet a to preukazuje výpis z účtu. Obžalovaný mailom poslal svedkovi návrh na mimosúdne vyrovnanie. Suma v mimosúdnej dohode bola vyššia ako 4 478,- Eur. Suma bola vyššia z toho dôvodu, že na základe falošnej pracovnej zmluvy mu obžalovaný spôsobil ušlý zisk na mzde.

Z výpovedi svedka J. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v apríli 2013 sa stretli na Kavečianskej ulici u nich v kancelárii - Z. Š., R. A., R. J., myslí, že tam bol aj R.. F. a on. Bola im ponúknutá možnosť Z. Š. zúčastniť sa na dražbe piatich automobilov G. G., s tým, že sa vydával za človeka z R., a že tie autá budú dovezené priamo z Ingolstadtu z Nemecka a že R. takto kupuje nejakých 200 automobilov, a že má 20 automobilov k dispozícii, ktoré vie ponúknuť, vie s nimi operovať. Bolo im ponúknutých 5 áut, každé po 35 tisíc Eur. Bola im ukázaná pečiatka R., dokumenty, zmluva, že sa bude konať dražba, bol tam presný dátum, myslím, že nejaký máj roku 2013. A bola tam reálne vyzerajúca pečiatka R. Z., boli tam údaje IČO, DIČO. Bolo tam viacero podpisov, podpis Z. Š. ako aj niekoho z R.. Tiež tam bol priložený zoznam, ľudí myslí R.. Š., teda zoznam ľudí, ktorým boli tieto automobily ponúknuté. Z. Š. disponoval informáciami, ktoré vyzerali, že sú fakt z vnútra R.. Vyzeralo to veľmi dôveryhodne. Ubezpečoval ich, že všetko prebehne, že je to stopercentné. Kolegovi F. ešte hovoril, že to je stopercentné, určite to bude. Po tomto stretnutí poukázali sumu 175 000,- Eur na účet, ktorý im dal Z. Š.. Pýtali sa prečo ten účet, bol to taký bežný účet. On tvrdil, že na tento účet to máme poslať, že R. to takto robí. My

sme to aj na ten účet poslali. Prešlo asi niekoľko týždňov, kde sa dozvedeli od Z. Š., že bude to tak, že nie 5 áut po 35 000,- Eur, ale 9 áut po 20 000,- Euro. Malo sa jednať o tie isté G. G. s tým, že z vlastného doplatí 5 000,- Eur. Na naše otázky akú má R. motiváciu, aby tieto vozidlá takto výhodne ponúkala, uviedol, že R. to takto robí, že sa takýmto spôsobom snaží odmeňovať nejakých spriaznených priateľov, trebars politikov a niečo podobné. Tak sme to brali, že to asi tak je, a že nám obžalovaný dal možnosť sa pri dražbe zúčastniť. Tak sme to pokladali za reálne. V stanovený deň dražby, ktorý uviedol obžalovaný sa dražba nekonala a neustále dochádzalo k odsúvaniu dátumov. Jeden z príkladov uvádzam tak: „chalani prvého júna tie autá prídu, že určite to bude“. neustále dochádzalo k zavádzaniu zo strany obžalovaného napr. kolega R. A. mal telefonát s obžalovaným, kde mu obžalovaný hovoril, „počúvaj R., počuješ ako nakladajú autá, ten zvuk, že už nakladajú autá. Autá sú už na ceste.“ Stretli sa s kolegami na určitom mieste, nevie kto im to oznámil, a išli čakať autá na pumpu na Y. pri amfiteátri. Autá nedošli. S Z. sa spojiť nedalo. Zrazu sa s ním spojili, uviedol, že autá sú v nejakej garáži a na ich prosbu, aby ich odfotil a poslal im nejaký dôkaz, že autá skutočne existujú, tak sa vyhovoril, že sa to nedá, že to nemôže spraviť. Potom sa dialo len to, že sa to stále oddiaľovalo na neurčité termíny. Počas celej doby zavádzania zo strany obžalovaného im obžalovaný poskytoval také vnútorné insaiderské informácie také z R., že čo ide R. kúpiť, čo ide investovať a naozaj veľa čítame a zaujímame sa o ekonomickú oblasť, tak tie informácie vyzerali pravdivo, vyzeralo to, že má informácie obžalovaný o tom, čo R. robí a čo bežný človek si nemá až tak kde zistiť. Tým stále vytváral dojem, že to bude fungovať, že je z R., že to dotiahneme a sľuboval nám, že koľko peňazí nám vyplatí. K ničomu, ani k dražbe nedošlo, ani autá sme nevideli. Ani peniaze nám vrátené neboli. Obžalovaný tvrdil, že pracuje pre R. na pozícii manažér, vystupoval suverénne, presvedčivo, čo sa snažil podložiť aj vnútornými informáciami o investičných zámeroch R. taktiež pečiatkami R., kde bolo IČO, DIČ-o. Na schôdzky s nimi ho vozil nejaký šofér na U. N. X. Obžalovaný nevrátil nič. Svedok bol prítomný pri 90-tich percentách rokovaní, podstatné veci riešili v trojici. Na prvom stretnutí boli prítomní všetci a bol prítomný aj na ďalších stretnutiach s obžalovaných, aj na stretnutí v hoteli H.Í.. U. N. X ako sa im obžalovaný priznal, kúpil z ich peňazí tých 175 000,- Eur. To auto neskôr na nich prepísal, ale peniaze nedostali. V čase prepisu bolo vozidlo poškodené vpredu na kapote. Obžalovaný im vravel, že im vráti viac dokonca sumu 210 000,- Euro ako náhradu za všetku tú škodu. Posielal im nejaký výpis z účtu W., overovali si to, bolo to sfalšované. Ak si dobre pamätá na účte bolo asi 390 000,- Eur, ale to bolo falošné.

Svedok R. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 12.4.2013 došlo k stretnutiu medzi R.. Š. a R. F.. V tom stretnutí bolo povedané, že R.. Š. ponúka prácu F. pre spoločnosť R. a tiež že sa koná dražba automobilov a či F. nepozná niekoho kto má záujem o kúpu auta. Z toho dôvodu ma F. kontaktoval, opýtal sa ma na záujem automobilu zn. G. G.. Preto sa odohralo stretnutie na I. X dňa 13.4.2013, prítomní sme boli on, R. F. a R.. Š.. Pán Š. mu predstavil možnosť dražby, po celý čas vystupoval ako manažér spoločnosti R. Z., Y..N..K.. Tvrdil, že nemá problém to preukázať listinami, ako aj stretnutím v sídle spoločnosti v Bratislave. Ešte v ten večer sa stretol so spoločníkmi J. Š. a R. J.Á., prejednali možnosť dražby automobilov, pričom za Š. deklarovaných podmienok to mal byť výhodný obchod. Dňa 14.4.2013 sa uskutočnilo stretnutie v sídle ich spoločnosti R. G., Y..N..K.. na X. O. X, Košice, prítomní boli Š., A., Š., J. a F.. Bola im predložená kópia zmluvy na kúpu 200 ks automobilov, kde mala R. obstarať vozidlá priamo z Ingolstadtu. Tento dokument bol ako dôkaz, že tento obchod je reálny. Š. tvrdil, že nejakých 180 ks automobilov má byť rozdelených medzi manažérov R. a 20 ks má ísť do dražby. Bolo im podozrivé, že prečo by mali s nimi taký obchod vykonať, preto sa pýtali Š. na dôvody. Š.Č. im povedal, že R. takto zvykne postupovať z dôvodu potenciálu budúcej spolupráce, konkrétne spomínal projekt Svet zdravia a Výkup pozemkov v rámci Košíc. SMS-kou preukazoval, že má na vlastnom účte 330 000,- Eur a že je kedykoľvek schopný financie vrátiť. Z tohto dôvodu sľúbil aj vystaviť záložné právo na ním vlastnenú nehnuteľnosť na dom v Limbachu. Na základe toho sa rozhodili, že obchod uskutočnia a 15.4.2013 došlo k podpisu dražobnej zmluvy na 5 ks automobilov zn. G. G. v hodnote 175 000,- Eur t.j. 35 000,- Eur za kus. Zmluvu podpísal a opečiatkoval za spoločnosť R. R.. Š.. To, že mal pečiatku ich tiež presvedčilo o tom, že je oprávnený vystupovať v mene spoločnosti R.. Následne spolu išli dňa 15.4.2013 do W. v G. Košice uskutočniť vklad na účet R.. Š.. Bolo im podozrivé, prečo je to osobný účet Š. a nie firemný účet spoločnosti R.. Š. deklaroval, že takto R. postupuje a na ten účel majú manažéri založené osobné účty. Následne uskutočnili vklad na účet R.. Š. a to 15.4.2013. Odovzdanie vozidiel malo byť 13.5.2013, pričom Š. tvrdil, že sa to uskutoční aj skôr. K odovzdaniu nedošlo a v celom procese boli stále klamaní a zavádzaní. Dôkazom je SMS- komunikácia, ktorú predložili. Dňa 21.5.2013 sa uskutočnilo stretnutie v hotely H. v Košiciach, prítomní boli A., Š., J., F. a Š.. Š. tvrdil, že odovzdanie sa neuskutočnilo z dôvodu účtovnej a právnej chyby, preto, lebo uzavrel rovnakú zmluvu o vydražení 4 ks automobilov s F., pričom mu sľúbil, že on dostane tie automobily z ich peňazí. Následne navrhol uzavrieť novú zmluvu

o vydražení 9 ks automobilov zn. G. G. v hodnote 180 000,- Eur, t.j. 20 000,- Eur za kus, pričom tvrdil, že chýbajúcich 5 000,- Eur doloží z vlastných zdrojov. O uzavretí zmluvy s F. ich F. informoval deň pred stretnutím t.j. 21.5.2013. Dňa 23.5.2013 sa uskutočnilo stretnutie na ul. Mlynskej v Košiciach, prítomní boli on, Š., J. a F.. Na stretnutí došlo k podpisu zmluvy o vydražení 8 ks automobilov. Za spoločnosť R. zmluvu podpísal a opečiatkoval Š.. Š. legitimitu a reálnosť zmlúv dokladoval aj tým, že na zmluve bola aj pečiatka a podpis spol. R. so sídlom v Prahe, Na příkopě a z toho dôvodu stále niesol zmluvu na podpis do Prahy, On to pečiatkoval a podpisoval za slovenskú pobočku R. a následne odnášal zmluvy do Prahy, aspoň to tvrdil. Za našu spoločnosť som zmluvu podpisoval ja. K odovzdaniu vozidiel dodnes nedošlo. Dňa 15.7.2013 sa uskutočnilo stretnutie - prítomní A., J., F., Š., kde bola podpísaná výpoveď zmlúv o dražbe. Tlačivo na výpoveď vystavil a predložil Š.. Peniaze mali byť vrátené do 7 pracovných dní podľa výpovede. Š. MMS- správou deklaroval, že má na účte 390 000,- Eur a že vrátenie peňazí nebude problém. Dňa 2.8.2013 Š. tvrdil, že spravil prevod v W. a dlžnú sumu uhradil. Keďže k pripísaniu peňazí na náš účet nedošlo, predložili sme Š. predložený dokument pracovníkom W., ktorí potvrdili, že ide o falzifikát. Dňa 7.8.2013 Š. pod hrozbou trestného oznámenia prišiel do sídla našej spoločnosti, prítomní boli A., Š., Š., F.. Na tomto stretnutí Š. previedol auto zn U. XXX na našu spoločnosť. Dohodli sme sa, že vráti peniaze a následne mu vrátia automobil. Dňa 10.8.2013 bola Š. podpísaná zmenka v hodnote 175 000,- Eur a prisľúbil vrátiť hotovosť. K vráteniu hotovosti dodnes nedošlo. Jeden z dokumentov, ktorý ich presviedčal o realizácii transakcie, a to zoznam záujemcov o dražobné vozidlá, pričom tam bolo meno právnika, ktorý spolupracoval so spoločnosťou R., našli si ho aj v obchodnom registri v nejakej dozornej rade spoločnosti pod kontrolou R.. Zmluva bola z dvoch častí. Jedna časť bola zmluva o dražbe a druhá potvrdenie o vydražení, prílohou bola aj konkrétna konfigurácia vozidiel, ktoré mali byť vydražené. Dražba mala prebehnúť len pro forma v sídle R., pričom malo byť dopredu jasné, kto vozidlá vydraží. Počas celého procesu im obžalovaný sľuboval, že zabezpečí po vydražení okamžitý predaj týchto vozidiel, pričom často spomínal konkrétne mená záujemcov. Viackrát ustanovil termíny, v ktorých sa predaj má uskutočniť, k realizácii nedošlo. Dôkazom je aj sms komunikácia. Keďže nedošlo k vráteniu peňazí ani po výpovedi, napísali pánovi J. jednému zo spolumajiteľov R., ten odpovedal, že ho mrzí ak sa stali obeťami podvodu, ale Š. v žiadnej spolupráci so spoločnosťou R. nebol. Š. tvrdil, že spolupracuje s R. pod vedením pána J., že sú nejaká vzdialená rodina.

Svedok Z.. R. J. vypovedal, že sa v apríli roku 2013 sa pán Š. s pánom F. a pánom A. stretli u pána F., kde pán Š. prezentoval možnosť kúpy resp. dražby automobilov G. G.. Ponuka ich zaujala. Dňa 14.04.2013 sa stretli v sídle firmy R. G., Y..N..K.. za prítomnosti pána F., Š., J. Š. a pána A., kde nám pán Š. prezentoval možnosť dražby automobilov G. G.. Š. sa prezentoval ako zamestnanec spoločnosti R. Z. a ukázal im kópiu zmluvy medzi spoločnosťou R. Z. a G. Z. v Nemecku na základe ktorej mala R. kúpiť 200 vozidiel G.. Časť vozidiel mala byť použitá pre R. a časť mala byť vydražená spoločnosťou R.. Pred podpisom zmluvy im Š. ukázal, že na účte disponuje hotovosťou 300 000,- Eur a pred podpisom spíšeme záložnú zmluvu pre finančné prostriedky na tomto účte. Následne uzavreli zmluvu o vykonaní dražby ku dňu 09.05.2013 na vydraženie piatich vozidiel G. G. v celkovej hodnote 175 000,- Eur. Túto zmluvu priamo pred nimi podpisovala a opečiatkoval pečiatkou spoločnosťou R. pán Š. za spoločnosť R.. Kópiu zmluvy im nenechal, nakoľko prezentoval, že je potrebné zmluvy odniesť do Prahy na potvrdenie. Následne po údajnom potvrdení v Prahe im doniesol zmluvu podpísanú. Pod podpísaní zmluvy na účet uvedený obžalovaným previedli sumu 175 000,- Eur. Obžalovaný im taktiež odovzdal potvrdenie o vydražení automobilov značky G. G.. Automobily si mali prevziať 13.05.2013 v centrále spoločnosti R. v Bratislave. Prezentoval, že na vydražené automobily má aj kupcov a ak budeme mať záujem, je možné ich po vydražení predať. K odovzdaniu vozidiel 13.05.2013 nedošlo. Nakoľko mali podozrenie, že pán Š. zavádza, dňa 21.05.2013 sa stretli v hoteli H. v Košiciach. Na stretnutí sa zúčastnil pán Š., F., Š., A. a svedok. Š. na stretnutí prezentoval, že zdržanie nastalo z účtovných dôvodov nakoľko ich dražobná zmluva bola uzatvorená na sumu 35 000,- Eur za automobil a zmluva pán F. na sumu 20 000,- Eur, preto Š. navrhol uzavrieť novú zmluvu, kde spoločnosť R. G. vydraží 9 kusov automobilov za sumu 180 000,- Eur. Dňa 23.05.2013 zmluvu podpísali a pánovi F. Š. taktiež podpísal pracovnú zmluvu za spoločnosť R.. Ani táto zmluva taktiež nebola plnená. Novú dražobnú zmluvu zo dňa 23.05.2013 Š. údajne tiež vzal na podpis do Prahy a následne im ju doručil. Plnenie opäť nenastalo v stanovenom termíne. Š. ich viackrát ubezpečoval, že sa odovzdanie áut len oddiaľuje, nakoľko sa tak nestalo, dal im možnosť počkať na odovzdanie áut alebo im dal možnosť podať výpoveď a peniaze vo výške 175 000,- Eur dostanú späť. Dňa 15.07.2013 im Š.P. predložil výpoveď dražobnej zmluvy zo dňa 23.05.2013, ktorú pán A. podpísal, peniaze mali byť vrátené do siedmych pracovných dní, nestalo sa tak. Obžalovaný zaslal A. mms, kde bolo znázornené, že Š. ma na svojom účte k 19.07.2013 sumu 390 000,- Eur. Nakoľko sa vrátenie nekonalo, Š. im oznámil, že im budú vrátené prostriedky vo výške 210 000,- Eur. Poslal im

doklad mms so správou, kde bol oskenovaný platobný príkaz z banky v ktorej pán Š. mal zriadený účet W., G..Y.., prezentoval, že tento doklad je vystavený bankou. Peniaze ani v tomto prípade na ich účet pripísané neboli. Na ich naliehanie sa pán Š. a pán A. dohodli, že Š. prevedie na ich spoločnosť dočasne vlastnícke právo k vozidlu U. XXXXD, ktoré zakúpil tesne potom, ako mu na jeho účet previedli sumu 175 000,- Eur. Po uhradení dlžnej sumy vo výške 175 000,- Eur malo byť vozidlo vrátené obžalovanému. Obžalovaný následne podpísal aj zmenku, na ktorú sa vedie exekučné konanie. Po vyjadrení exekútora Š. nemá majetok na vrátenie tejto sumy. Obžalovaný po podpise zmlúv o dražbe ich rovnopisy pred nimi opečiatkoval pečiatkou R. a podpísal, vzal oba rovnopisy do Prahy, resp. prezentoval, že do Prahy, nakoľko rovnopisy musia byť parafované v Prahe. Na ďalšom stretnutí tieto zmluvy doniesol s ďalšou pečiatkou.

Z výpovedi svedka R. F. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný ho kontaktoval asi v apríli dva roky dozadu. Opýtal sa ho, či pozná niekoho, čo má záujem o kúpu vozidiel. Uviedol, že sa pokúsi ho s niekým spojiť, čo sa aj stalo a spojil ho s A. a J.. Potom došlo k stretnutiu medzi týmito osobami, bol prítomný aj on. Na stretnutí sa dohodli, že budú realizovať nákup vozidiel, ktorý mal zabezpečiť Š. pod svojou zodpovednosťou. Bol tam stanovený termín, kedy k tomu malo dôjsť, k dodaniu vozidiel, predtým k vyplateniu peňazí, ktoré sa mali za to zaplatiť. Nasledovala séria ďalších stretnutí, kde sa podpisovali zmluvy o predaji vozidiel. Prvé stretnutie bolo u neho doma medzi Š. a A.. Ďalšie stretnutia prebiehali na ul. X. O. v sídle spoločnosti, ktorej konateľmi sú A. a J., v Bratislave v nejakom hotely. Obžalovaný vystupoval ako zástupca spoločnosti R. Z.. Malo ísť o vozidlá G. G.. K predaju malo dôjsť formou vydraženia vozidiel vnútrofiremnou dražbou spoločnosti R.. Svedok bol prítomný pri podpise zmluvy medi J. a A. na jednej strane a za spoločnosť R. bol prítomný obžalovaný. Svedok sa stotožnil so svojou výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že s obžalovaným sa poznali od strednej školy asi 15 rokov ako spolužiaci. V jari v roku 2013 ho kontaktoval pán Š., že má nejaký projekt rozbehnutý, potrebuje do toho zapojiť svojich ľudí. Vedel, že poznám ľudí z oblasti finančníctva. Stretli sa, vysvetlil mu, že malo ísť o projekt zastrešovaný firmou R. Z. a svedok mal pôsobiť hlavne v oblasti nákupu statkov pre spoločnosť. Obžalovaný mu vysvetlil, že v R. pracoval ako bezpečák. K R. sa dostal cez rodinné prepojenie. Svedok mal pre R. nakupovať nehnuteľnosti. Následne ho svedok kontaktoval, že zabudol na jeden menší obchod na predaj áut a potrebuje kupcov. Ide o luxusné G.. Svedka najprv napadol pán A.. So Š. sa dohodli na nejakých 20% z obchodu. O tejto provízii vedel aj pán A.. Na stretnutí s pánom A. odprezentoval obžalovaný ponuku. Pán A. povedal, že sa potrebuje rozprávať so spoločníkmi s pánom J. a Š.. Š. odprezentoval predaj vozidiel ako vnútrofiremnú dražbu. Aj následne pri ďalších stretnutiach vystupoval ako zástupca spoločnosť R. a jeho meno sa nachádzalo na predložených listinách. Svedok bol prítomný pri väčšine sedení, kde sa stretávali A. a Š.. Za jeho prítomnosti sa podpisovali aj zmluvy o vydražení vozidiel v prospech firmy R. G.. Podpisované za osobu dražobníka bolo tak, že stále obžalovaný bral tie zmluvy niekde podpísať a následne ich podpisovala strana R. G.. Š. pečiatkoval R. pečiatkou pred ním listiny v rámci tohto obchodu. Opakovane obžalovaný uvádzal rôzne dôvody, prečo nedochádza k dodaniu tovaru. Potom ako prebehol prevod peňazí na Š. účet, neboli svedkovi zaslané peniaze z provízie vo výške ako sa dohodli a ani v dohodnutom termíne. Svedkovi bolo na viackrát poslaných celkovo 4 000,- Eur. Š. svedkovi predložil aj pracovnú zmluvu, kde mu Š. jeden exemplár odovzdal na podpis, avšak tento pracovnoprávny vzťah sa nerealizoval. Po podpísaní mu Š. povedal, že „zatiaľ budeš mimo práce, nepotrebujem ťa teraz priamo na nič. Keď bude treba niečo vykonať, dám Ti vedieť.“ Súd nevykonával dôkaz navrhovaný obhajobou a to znalecké určenie ceny vozidla U., ktoré odovzdal obžalovaný poškodenej, z toho dôvodu, že pre ustálenie trestnej zodpovednosti nemá význam výška následnej reparácie škody, keďže skutok už bol dokonaný uvedením poškodeného do omylu a prevzatím peňazí. Hodnota vozidla má význam pri určení výšky škody, ktorú by mal obžalovaný poškodenej spoločnosti uhradiť po započítaní hodnoty vozidla, čo však presahuje potreby trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu súd zároveň odkázal poškodenú stranu R. G., Y..N..K.. na občianske súdne konanie.

Zo znaleckého posudku č. 124/2014 znalcov J.. X. A. G. J.. J. N. vo veci vyšetrenia duševného stavu obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v čase vyšetrenia ani v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať a je schopný chápať zmysel trestného konania.

Prečítané listinné dôkazy a to zmluvy o vykonaní dražby čl.195-197, 200-202, potvrdenie o vydražení predmetu dražby čl. 198, 203, príloha čl. 199, 204, výpis z účtu čl. 205, vkladový lístok čl. 206, výpoveď zo zmluvy čl. 207, kúpna zmluvy čl. 208-210, zmluva o zriadení záložného práva pohľadávky z účtu čl.

211-213, zmluva o vykonaní dražby čl. 216-220, potvrdenie o vykonaní predmetu dražby čl. 221-222, správa od spoločnosti R. Z. čl. 224, výpis z účtu obvineného čl. 226-237, 241-244, správa z W. čl. 240, príjmový pokladničný doklad č. 2177/2012 - M. Q. čl. 257, správa od spoločnosti R. čl. 258, doklad o úhrade a výpis z účtu poškodeného M. Q. čl. 448-451, úradný záznam čl. 511, pracovná zmluva a dohoda o mlčanlivosti, výpis z obchodného registra, mailová komunikácia čl. 453, 454, 455, dohoda o mimosúdnom vyrovnaní čl. 458-462, mailová komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným čl. 259, 260, 261, 284, 285, 286, 287, 288, 289, potvrdzujú skutkový stav tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, ako aj výpovede poškodených a to najmä o poskytnutí peňažných prostriedkov, ktoré bolo nepochybne preukázané, pričom súd mal aj z prečítanej zmluvy o urovnaní a mailovej komunikácie potvrdenú aj výpoveď poškodeného Q. o poskytnutí sumy 3 500,- Eur obžalovanému, pričom nielen výpoveď poškodeného ale aj predložené listinné dôkazy preukazujú v súhrne jeho výpoveď o odovzdaní peňazí obžalovanému.

Po vykonaní dokazovania zhrnúc všetky dôkazy a tieto hodnotiac jednotlivo aj v ich súhrne možno povedať, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd k takémuto záveru dospel na základe celého radu vykonaných dôkazov, ktoré nepochybne a priamo preukazujú dokazovanú skutočnosť, že obžalovaný Z. Š.Č. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu pre absenciu preukázania úmyslu s tým, že výpovede svedkov majú preukazovať, že dohadované transakcie sa mali uskutočniť, súd uvádza, že práve z popisu skutku svedkami vyplýva, ako aj z listinných dôkazov najmä vyjadrenia spoločnosti R. Z., že obžalovaný konal s podvodným úmyslom, keďže nikdy nebol činný v uvedenej spoločnosti ani pre ňu nebol ničím poverený. Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v záverečnej reči uviedol, že „prejednávaná vec ohľadom obchodných aktivít sa udiala, čo je nesporné, nie však s úmyslom a spôsobom ako sa prejednáva v tomto konaní s tým, že obžalovaný by sa mal dopustiť trestného skutku.“ Z uvedeného možno vyvodiť, že ani sám obžalovaný nepopiera skutkový dej, popiera len úmyselné podvodné konanie. Ďalej ku skutočnosti k neuskutočnenej transakcii s poškodenými uviedla, že obžalovaný tieto nevykonal z dôvodu, že jeho obchodný partneri nedodržali podmienky medzi nimi, súvisiacimi s týmito transakciami, a preto obžalovaný nemohol splniť svoje obchodné záväzky voči poškodeným, avšak s týmito sa vysporiadal tak, ako v danom čase mohol a to vrátením peňazí, u poškodeného R. G. aj prepisom motorového vozidla. Obžalovaný má záujem na úplnom vysporiadaní záväzkov avšak s poukazom na riadne prijatej hodnoty predmetného motorového vozidla poškodeným. S týmto tvrdením sa súd nemohol stotožniť, nakoľko obžalovaný ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žiadnych obchodných partnerov ním deklarovaných a to R. Z., prípadne G. Z., ani nikdy nemal. Naopak bolo preukázané, že vystupoval v mene spoločnosti R. Z., Y..N..K.. bez akéhokoľvek oprávnenia, čo bolo preukázané vyjadrením samotnej spoločnosti a z vyjadrenia spoločnosti na čl. 224 vyplýva, že uvedená spoločnosť v priebehu roka 2013 ani nerealizovala dražbu osobných motorových automobilov G. G. a ani nemala vo vlastníctva takéto vozidlá a obžalovaný nemal uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani mu nebolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti. Súd zároveň konštatuje, že výpovede jednotlivých poškodených, ktorí konali samostatne a nezávisle od seba a to najmä na jednej strane poškodení Q. mladší a starší a na druhej strane zástupcovia poškodenej spoločnosti R. G., Y..N..K.., sa vzájomne potvrdzujú a to najmä v spôsobe páchania skutku (v jeho jednotlivých útokoch) obžalovaným, ktorý u rôznych poškodených nezávisle od seba vystupoval ako zástupca spoločnosti R. Z., čím teda nie je dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovedí svedkov k podvodnému úmyslu obžalovaného. Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že dôkazy ako sms správy a maily boli vytlačené na zariadeniach poškodených, súd nemal rovnako dôvod pochybovať o ich pravosti a teda odoslania obžalovaným vzhľadom k tomu, že korešpondujú s tvrdeniami aj od seba nezávislých poškodených a korešpondujú s jednotlivými výpoveďami svedkov z ich časovým a logickým vyjadrením skutkového deja. Ďalej možno konštatovať, že ak by aj ich súd nebral v úvahu, podvodný úmysel obžalovaného je preukazovaný samotnými výpoveďami svedkov ako ostatnými aj listinnými dôkazmi v neelektronickej podobe. Pokiaľ ide o tvrdenie obhajoby o úhrade škody poškodeným Q., čo má preukazovať podanie obhajkyne zo dňa 27.10.2014, súd uvádza, že toto je vyvrátené výpoveďami samotných poškodených na hlavnom pojednávaní, pričom obhajoba ani nenavrhla vykonať prečítanie tohto listinného dôkazu. Pre úplnosť súd dodáva, že prílohu jej podania tvorí potvrdenie s logom W. o platbe 12 460,- Eur, pričom ide o skoro nečitateľný doklad, avšak je zo dňa 15.04.2013, teda nemôže ísť o úhradu vzniknutej škody keďže to vyvracajú samotné výpovede poškodeného Q., ktoré majú oporu aj v tom, že tento ešte následne

dňa 12.07.2013 vyplatil ďalšiu sumu vo výške 1 700,- Eur na účet obžalovaného ako úhradu nákladov spojených s prihlásením vozidla a ďalšími úkonmi, čo vylučuje tvrdenú úhradu škody, keďže by bola nelogická, po vrátení kúpnej ceny. Navyše úhrada škody nie je preukázaná riadnym výpisom z účtu. O tom, že je zmluva (pracovná) falošná sa Q. mladší dozvedel až 02.09.2013 osobne v spoločnosti R., teda až odvtedy najskôr mohli mať istotu o nereálnosti obchodu. Pokiaľ ide o tvrdenú úhradu škody vyplatenú svedkovi F., nejedná sa o úhradu škody poškodenému R. G., Y..N..K.., ale zrejme o províziu pre svedka F., nakoľko jemu škoda nevznikla a tvrdil, že mali s obžalovaným dohodnutú províziu z obchodu s R. G., Y..N..K.. , pričom akákoľvek náhrada škody má byť uhradená poškodenému, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že obžalovaný, čím sa aj sám bránil, mal vykonať citované obchodné transakcie, čo mu však nevyšlo z dôvodu, že jeho obchodní partneri nedodržali podmienky medzi nimi, teda uviedol iné osoby do omylu, prijal peňažné prostriedky v súvislosti s deklarovaným predajom - dražbou motorových vozidiel, ktorý mal zabezpečiť on ako zástupca spoločnosti R. Z., Y..N..K.. pričom nikdy nebol oprávnený konať za túto spoločnosť, čím poškodeným spôsobil celkovú škodu vo výške 194 178,- Eur (škoda veľkého rozsahu), teda naplnil ako objektívnu tak subjektívnu stránku obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pričom konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, jeho pomery, ako aj na možnosť jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a výmery trestu prihliadal súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona vzhľadom na odpis z registra trestov bez záznamu. Vzhľadom na to, že ide o osobu doposiaľ súdne netrestanú a pri prevahe poľahčujúcich okolností mal súd za to, že pre nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti bude postačujúci trest na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 10 (desať) rokov trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu a nebol mu uložený ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov, prihliadajúc aj na vek obžalovaného, samotnú dĺžku trestu, ako aj možnosť jeho nápravy, súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. nezaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ale zaradil ho do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže mal za to, že v ústave s minimálnym stupňom stráženia bude jeho prevýchova lepšie zaručená. Vzhľadom k obligatórnej povinnosti pri odsúdení za obzvlášť závažný zločin súd zároveň uložil obžalovanému ochranný dohľad po dobu 1 (jedného) roka spočívajúci v povinnosti hlásiť sa raz mesačne u probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody u poškodeného R.. M. Q., staršieho a R.. M. Q., mladšieho. V prípade poškodenej spoločnosti R. G., Y..N..K.. súd ju s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, z dôvodu, že hodnota vydaného vozidla má význam pri určení výšky škody, ktorú by mal obžalovaný poškodenej spoločnosti uhradiť po započítaní hodnoty vozidla, ktoré dokazovanie však presahuje potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.