Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/476/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: W. I., U.. I.D., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX I. XXX, X. C. Q.: L. Ú. I., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, proti odporkyni: W. I., U.. I., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX I. XXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, o zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, naposledy určenú Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 07.10.2013 právoplatného 04.12.2013, s účinnosť od 30.06.2015.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súde dňa 30.09.2015 s jeho doplnením na pojednávaní dňa 16.02.2016, sa navrhovateľ domáha zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 07.10.2013 s účinnosťou od 30.06.2015. Svoj návrh odôvodnil zmenou pomerov na strane plnoletej dcéry - ukončenie štúdia na vysokej škole a zamestnanie sa pre neho u neznámeho zamestnávateľa, čím je schopná sa samostatne živiť, a už nie je odkázaná na súdom stanovené výživné.

Odporkyňa sa k podanému návrhu na výzvu súdu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.02.2016, v rámci ospravedlnenia svojej neúčasti na stanovenom termíne pojednávania odôvodneného vykonávaním práce v Nemecku a súčasným súhlasom s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. Súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti určenej jej otcovi k nej so súčasnou žiadosťou o doplatenie nedoplatku na výživnom za obdobie, počas ktorého nebola schopná sa živiť a táto je v exekučnom konaní. Denné vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave ukončila magisterským titulom v študijnom programe verejné zdravotníctvo dňom 18.06.2015, kedy jej bol odovzdaný vysokoškolský diplom. Do práce nastúpila dňa 10.07.2015 pre zamestnávateľa W. B. K. A. I. s miestom výkonu práce Bonn v Nemecku. Prvú mzdu v súlade s pracovnou zmluvou dostala 15.08.2015, preto navrhla, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou k 01.08.2015. Zamestnala sa čím skôr ako opatrovateľka, aby mohla zarábať peniaze čo najskôr a pomáhať mame, ktorá splatila všetky pôžičky za otca a musela sa starať o dve deti. Poukázala, že aj bežné výživné otec platil cez exekútora. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu pracovnú zmluvu zo dňa 12.06.2015 v znení jej dodatku, s dňom nástupu 10.7.2015 uzavretú na dobu neurčitú a kópiu vysokoškolského diplomu.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v citovanom písomnom návrhu - s upresnením, že žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 30.06.2015.

Súd vykonal vo veci dokazovanie z predložených listinných dôkazov odporkyňou, pričom zistenia z nich sa zhodovali s tvrdeniami odporkyne, vzal do úvahy tvrdenia účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , predovšetkým s rozsudkom č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX zo dňa 07.10.2013 právoplatného 04.12.2013, ktorým súd určil v konaní o zvýšení výživného na návrh plnoletého dieťaťa v tomto konaní navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 90,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, ale aj tvrdení účastníkov konania, v základnej otázke - zrušeniu vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu - obaja účastníci tohto právneho vzťahu vyjadrili súhlas. Súd mal preukázanú aj existenciu zákonného dôvodu pre zrušenie vyživovacej povinnosti, a to nadobudnutú schopnosť odporkyne samostatne sa živiť ukončením vysokoškolského štúdia a zamestnaním sa.

Posudzujúc vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci jestvujúci k rozhodnému času vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 120, § 132, §153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) súd v konaní o návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu na jeho právne posúdenie aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 62 ods. 1 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasledujúcimi, menovite ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine.

Podľa ust. § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vo väčšine prípadov z rozhodovacej praxe súdov je dieťa schopné sa samo živiť vtedy, keď ukončilo povinnú školskú dochádzku a na ňu nadväzujúce denné štúdium na strednej škole, alebo i ďalšie na vysokej škole. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporkyňa je schopná samostatne sa živiť.

I v konaní o návrhu o zrušenie súdom určenej vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu (§§ 62 a nasl. Zákona o rodine) zákon - v ust. § 163 ods.1 OSP v spojení s ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine umožňuje zrušenie predtým rozsudkom súdu určenej vyživovacej povinnosti i za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu na súd - rozhodujúcim je pritom zistenie o čase vzniku takej zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu alebo zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (k tomu súd odkazuje i na právne názory vyslovené v rozhodnutiach publikovaných v Zbierke rozhodnutí pod č. R 54/1969 a č. R 2/1985).

Takáto zmena pomerov na strane odporkyne nastala ukončením vysokoškolského štúdia - vykonaním štátnej záverečnej skúšky. Súd je však zároveň viazaný návrhom navrhovateľa (§ 78 ods.1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 153 ods.2 OSP), žiadajúceho zrušenie vyživovacej povinnosti od 30.06.2015, ktorému ako dôvodnému vyhovel. Odporkyňa žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť k 01.08.2015 vzhľadom na prvý zárobok, ktorý jej bol vyplatený 15.08.2015. K tomuto súd dodáva, že výživné sa platí na mesiac dopredu, takže za mesiac júl je splatné k 15.06, t. z., že navrhovateľ mal splnenú vyživovaciu povinnosť aj na mesiac júl 2015. Pretože rozhodná skutočnosť pre zmenu pomerov nastala v mesiaci jún 2015 a iný osobitný dôvod odôvodňujúci zrušenie vyživovacej povinnosti k neskoršiemu dátumu odporkyňa nepreukázala, súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľovi k 30.6.2015. Ako osobitný dôvod súdu nepostačoval len konštatovanie, že sa odporkyňa snažila zamestnať čo najskôr, uvedomujúc si morálnu povinnosť pomôcť mame starajúcej sa o ňu a jej mladšiu sestru, čo je chvályhodné, ale pre súd nepreukázané tvrdenie a teda bez akéhokoľvek účinku na rozhodnutie. Rovnako súd nemohol prihliadnuť v tomto konaní len na tvrdenú skutočnosť, že mama splatila za otca všetky pôžičky, pretože tieto bolo potrebné usporiadať medzi manželmi. Súd poznamenáva, že exekučné konanie vedené voči navrhovateľovi ako povinnému na nedoplatok na výživné za predchádzajúce obdobie bude pokračovať až do uspokojenia plnej výšky pohľadávky na zameškanom výživnom.

Podľa ust. § 142 ods.1 č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“):

(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.OSP (1)Ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), so zreteľom na predmet konania. Odporkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik tohto konania, naopak v záujme navrhovateľa je zosúladenie doterajšej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu so skutočným právnym stavom, a to nevyhnutne prostredníctvom navrhovaného súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na tieto dôvody, ako hodné osobitného dôvodu, súd navrhovateľovi napriek jeho úspešnosti v konaní proti odporkyni právo na náhradu trov konania ani čiastočne nepriznal. Treba však dodať, že navrhovateľ si trovy konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).