Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/45/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: Tadetrans, s.r.o., Jazernica 129, 038 44 Jazernica, IČO: 46 448 420, o zaplatenie 1.733,83 EUR s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 59 zo dňa 27.02.2024 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 59 zo dňa 27.02.2024 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.733,83 EUR s príslušenstvom titulom nároku na poistné do zániku poistenia za obdobie od 10.08.2020 do 09.08.2021, na základe Poistnej zmluvy č. 6599290696 uzavretej medzi sporovými stranami 10.08.2018, nakoľko žalovaný neuhradil poistné.

2. Mestský súd Bratislava III rozsudkom pre zmeškanie č. k. - 59 zo dňa 27.02.2024, zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 1.733,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 10.06.2021 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Predmetné meritórne rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.03.2024, pričom žalobca ešte dňa 11.03.2024 (teda pred nadobudnutím právoplatnosti) doručil súdu prvej inštancie podanie, ktorým vzal žalobu v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu úhrady sumy 1.961,07 EUR žalovaným a to ešte pred vyhlásením rozsudku, t.j. dňa 20.9.2023. Žalobca v späťvzatí uvádza, že započítal uhradenú sumu na istinu a náhradu trov konania a vo zvyšku, t.j. úroku z omeškania a zvyšnej časti trov konania trvá na žalobe.

4. Žalovaná strana sporu bola výzvou odvolacieho súdu zo dňa 23.04.2024 vyzvaná na vyjadrenie k predmetnému dispozičnému úkonu žalobcu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 17.05.2024. Žalovaný sa k výzve nevyjadril.

5. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa , a , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že k prejavu autonómnej vôle žalobcu dosiahnuť zastavenie sporového konania dispozičným úkonom späťvzatia žaloby došlo v lehote stanovenej zákonom, teda pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, žalovaný s predmetným späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas, odvolací súd postupujúc podľa rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom, o zrušení rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. -59 zo dňa 27.02.2024 a o zastavení predmetného sporového konania. Podanie žalobcu je síce označené ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko si žalobca nesprávne zarátal časť žalovaným uhradenej sumy na trovy konania. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný po podaní žaloby, ale pred konaním pojednávania a pred vyhlásením rozsudku vo veci uhradil dňa 20.9.2023 sumu 1.961,07 EUR, teda úhrada bola vykonaná ešte pred tým, ako vôbec súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi a uvedená suma zodpovedá žalovanej sume, úrokom z omeškania a zaplatenému súdnemu poplatku. Naviac prvoinštančný súd rozhodol v rozsudku iba o priznaní nároku na náhradu trov konania a nie o výške tohto nároku, takže nie je vôbec zrejmé, z akej sumy právny zástupca žalobcu odrátal časť náhrady trov konania. Takéto započítavanie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a vo vzťahu ku konaniu a späťvzatiu je irelevantné. Odvolací súd podanie označené ako čiastočné späťvzatie zo dňa 11.3.2024 posúdil podľa obsahu a predložených dôkazov ako späťvzatie žaloby.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

12. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín

„zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. -10 zo dňa 15.08.2018).

13. O náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeným v Keďže je nesporné, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca žalobným návrhom domáhal, až po podaní žaloby na súd, čím vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby, a tým následne zavinil zastavenie predmetného sporového konania, v takom prípade vznikol žalobcovi ako protistrane nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).