Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/190/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: HiCOM s.r.o., so sídlom Rastislavova 9/2090, Trenčín - Zlatovce 911 05, IČO: 45 518 921, právne zastúpeného: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava 811 06, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: Web Shopping Center s.r.o., so sídlom Družinská 897, Rosina 013 22, IČO: 36 809 284, právne zastúpenému: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina 010 04, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 960,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 960,- EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 960,- EUR od 17.7.2012 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 57,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 476,33 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania Slovenskej republiky rozhodne súd samostatne.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola doručená dňa 25.4.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 960,- EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 17.7.2012 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých uzatvoril so žalovaným Zmluvu na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb č. XXXXXXXXXXXXX /ďalej už len Zmluva/. Predmetom tejto Zmluvy bolo zriadenie a poskytovanie služby uvedenej v Špecifikácii služby - Virtuálny obchodník, ktorá je prílohou Zmluvy. Na základe Zmluvy boli žalovanému dodané služby, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 5120011 splatnou 16.7.2012, znejúcou na sumu 960,- EUR. Cenu poskytnutých služieb vyúčtovanú touto faktúrou žalovaný nezaplatil a je so splnením tohto svojho záväzku v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca uplatnil 8,75 %-ný úrok z omeškania ročne zo žalovanej istiny 960,- EUR od 17.7.2012 až do zaplatenia. S poukazom na úpravu § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil zároveň i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.

Na výzvu súdu podaním zo dňa 20.6.2014 /č.l. 15/ žalobca vymedzil predmet konania ako právo na zaplatenie sumy 960,- EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 960,- EUR od 17.7.2012 až do zaplatenia a na náhradu trov konania, čo súd podľa obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 EUR učinené v štádiu pred vydaním platobného rozkazu, z ktorého dôvodu súd o tomto čiastočnom späťvzatí samostatne nerozhodoval. O takto vymedzenom predmete konania rozhodol súd platobným rozkazom zo dňa 28.7.2014, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960,- EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 960,- EUR od 17.7.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Žalovaný podal voči platobnému rozkazu vydanému v tejto veci včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu uviedol, že medzi účastníkmi došlo na základe vzájomnej dohody k uzatvoreniu Zmluvy o zriadení a poskytovaní administratívnych služieb, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému administratívne služby, ktoré spočívali v plánovaní obchodných stretnutí obchodných zástupcov žalovaného, a to v rozsahu 80 hovorov za deň. Tiež sa žalobca zaviazal v zmysle Zmluvy uzatvorenej so žalovaným poskytovať administratívne služby spočívajúce v propagácii služieb žalovaného a v plánovaní obchodných stretnutí obchodných zástupcov žalovaného v rozsahu 80 hovorov denne. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia povinnosti, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy uzatvorenej so žalovaným v dohodnutom rozsahu. Prílohou žalovanej faktúry nebol zoznam uskutočnených hovorov v rozsahu, ktorý by vyplýval zo Zmluvy. Žalovaná faktúra č. 5120011 vystavená 2.7.2012 na sumu 960,- EUR splatná 16.7.2012, nie je preskúmateľná. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nevykonal dohodnutý rozsah prác v zmysle Zmluvy. Nepredložil k návrhu na začatie konania žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo Zmluvy. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V priebehu konania žalovaný doplnil svoju procesnú obranu poukazom na obsah prílohy č. 1 ku Zmluve, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená a zdôraznil, že podľa jej obsahu bolo predmetom zmluvného záväzku žalobcu voči žalovanému okrem plánovania obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov a telefonickej propagácie výrobku a služieb aj realizovanie ďalších plnení, vo vzťahu ku ktorým žalobca nepreukázal a nedoložil žiadne konkrétne dôkazy. Osoby, ktoré mali hovory za žalobcu uskutočňovať, teda R.. N. O. a O. J. a zároveň aj osoba p. W. E., sú osobami závislými na žalobcovi. Vo vzťahu k tabuľkovému prehľadu elektronickej komunikácie žalobcu s tretími osobami ako kontaktami, ktorý bol v konaní žalobcom predložený, ako aj vo vzťahu k nosiču CD, ktorý mal podľa žalobcu preukazovať realizované plnenie namietal, že z týchto dôkazov nevyplýva, že sa jedná o kontaktovanie záujemcov žalovaného. Žalovaný si preto nemôže spätne nijakým spôsobom preveriť, či došlo ku splneniu zmluvných povinností žalobcu na základe Zmluvy alebo nie. Zdôraznil, že z výpovedí vypočutých svedkýň, a to konkrétne N. O. a O. J. nevyplýva preukázanie žalobcom tvrdených skutočností, nakoľko svedkyňa N. O. si nepamätala, že by poskytovala služby žalovanému a O. J. uviedla, že pracovný pomer, resp. dohodu o brigádnickej práci študenta ukončila v mesiaci máj 2012, pričom predmetom konania je odplata za mesiac júl 2012. P. N.I. G., ktorá bola v konaní tiež ako svedkyňa vypočutá, bola len marketingovou zástupkyňou žalobcu a v uvedenej veci len sprostredkovala prvotný kontakt medzi žalobcom a žalovaným, nevykonávala žiadne ponúkanie služieb žalovaného.

Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tak, že na podanej žalobe zotrval. Uviedol v rámci svojho písomného vyjadrenia sa k žalobe z 5.12.2014, že zo špecifikácie služieb, ktorá tvorí prílohu č. 1 predmetnej Zmluvy vyplýva, že sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému dohodnuté služby v rozsahu priemerne 80 hovorov za deň, pričom zdôraznil, že sa jedná o dojednanie rozsahu priemerne 80 hovorov za deň. Z predloženého nosiča CD vyplýva, že za mesiac máj, a to konkrétne od 14.5.2012 do 31.5.2012, teda za 14 pracovných dní bolo vykonaných 1 831 hovorov a teda priemerný počet hovorov na deň predstavoval 130,79 EUR, za jún 2012, kedy bolo vychádzané z rozsahu 21 pracovných dní, bolo vykonaných 2 811 hovorov, čo predstavuje priemerný počet hovorov 133,86 hovoru na deň a za júl 2012, kedy bolo vychádzané z 21 pracovných dní, bolo vykonaných 2 398 hovorov, čo predstavovalo priemerne 114,19 hovoru za deň. Pri uvedených záveroch vychádzal žalobca z praxe, ktorá bola medzi účastníkmi zavedená a podľa ktorej služby žalobca žalovanému neposkytoval počas víkendov a štátnych sviatkov. Z uvedeného vyplýva, že si žalobca svoj záväzok voči žalovanému riadne splnil, učinil tak i v mesiaci júl 2012. Ďalej žalobca v reakcii na vznesenú procesnú obranu uviedol, že mu zo Zmluvy nevyplýva povinnosť evidovať identifikáciu účastníkov, ktorých kontaktoval v súvislosti s realizáciou predmetu plnenia na základe Zmluvy pre žalovaného. Poukázal na potvrdenie p. W. E., čo je bývalý konateľ žalobcu, ktorý zároveň pôsobil ako technický pracovník žalobcu a z obsahu ktorého vyplýva správnosť a úplnosť údajov uvedených v záznamoch hovorov za mesiace máj, jún, júl 2012 a v tejto súvislosti zdôraznil, že cena zrealizovaných služieb za mesiac máj a jún 2012 bola zo strany žalovaného riadne zaplatená. Na zaplatenie ceny služieb za mesiac júl 2012 žalobca žalovaného vyzýval a v rámci tejto komunikácie, vo vzťahu ku ktorej doložil žalobca v priebehu konania aj fotografiu displeja mobilného telefónu zachytávajúceho túto komunikáciu medzi účastníkmi, žalovaný právo žalobcu na zaplatenie ceny služieb za júl 2012 nijako nespochybňoval. Vo vzťahu k tvrdeniam o realizácii plnenia označil ako dôkaz výsluch svedkýň R.. N. O. a O. J., ktoré mali predmetné hovory uskutočňovať /č.l. 93/. Okruh dôkazných návrhov doplnil podaním zo 14.9.2015, keď navrhol okrem označených svedkýň vo vzťahu k realizácii plnenia vypočuť aj W.. N. G..

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovaného cestou jeho právneho zástupcu, výsluchom svedkýň p. N. G., p. O. J. a p. N. O., oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb zo dňa 3.5.2012 v celom jej obsahu, teda vrátane prílohy č. 1, faktúrou č. 5120011, oboznámením nosiča CD predloženého žalobcom, faktúrami č. 5120004 znejúcou na 480,- EUR a č. 5120007 znejúcou na 960,- EUR vrátane dokladov o ich úhradách, potvrdením osoby W. E. z 11.2.2015, tabuľkou obsahujúcou názov a e-mail subjektu, ktorý bol kontaktovaný v súvislosti s realizáciou plnenia predmetu Zmluvy, tak ako je v spise na č.l. 98 až 103 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 3.5.2012 uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako s odberateľom Zmluvu označenú ako Zmluva na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb, ktorej písomné vyhotovenie vrátane prílohy č. 1 je v spise na č.l. 5 a 6. Zmluva bola podľa článku 2 bod 2.1 uzatvorená na dobu neurčitú a podľa článku 4 bod 4.5 si zmluvné strany dojednali možnosť jej zmeny dohodou zmluvných strán formou písomných dodatkov. Zároveň si dojednali, že ak dôjde ku zmene všeobecných podmienok alebo tarify, dodatok ku Zmluve je uzatvorený nadobudnutím účinnosti zmeny všeobecných podmienok alebo tarify. Dodatok ku Zmluve možno uzavrieť aj tak, že žalobca vykoná zmenu v službe na základe žiadosti žalovaného ako odberateľa. Podľa prílohy č. 1 označenej ako charakteristika služieb, si zmluvné strany dojednali základnú službu: Virtuálny obchodník D pri dojednaní ceny 800,- EUR bez DPH, 960,- EUR s DPH pri popise dohodnutých služieb, tak ako je uvedené v písomnom vyhotovení prílohy č. 1, ktorý popis zahŕňa: telefonickú propagáciu výrobkov služieb, plánovanie obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov, vyhľadávanie potencionálnych klientov na internete, starostlivosť o existujúcich klientov, aktualizáciu údajov databázy, vypracovanie cenových ponúk, prijímanie hovorov, generovanie reportov /denne, týždenne, mesačne/, zasielanie e-mailov s ponukou tovarov a služieb, prijímanie reklamácií a sťažností a sledovanie a analýza konkurenčných aktivít pri dojednaní rozsahu prác, pokiaľ ide o telefonickú propagáciu výrobkov a služieb a plánovanie obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov v rozsahu priemerne 80 hovorov za deň a pokiaľ ide o ostatné dohodnuté služby, priemerne 3 hodiny denne.

Na pojednávaní dňa 14.8.2015 vykonal súd dôkaz oboznámením záznamov na nosiči CD, ktorý bol v konaní predložený žalobcom a je v spise súčasťou prílohovej obálky na č.l. 47. V rámci vykonania tohto dôkazu bolo zistené, že oboznamovaný nosič CD obsahuje vo forme spracovania v tabuľkách prostredníctvom programu excel údaje o dátume, trvaní, zdroji identifikovanom číselnou kombináciou a volaným číslom, sieťou cieľového kanálu a cenou hovoru, údaje o zrealizovaných hovoroch za mesiace máj v počte 1 832 záznamov, za mesiac jún v počte 2 812 záznamov a za mesiac júl v počte 2 399 záznamov.

Na č.l. 98 až 103 sa nachádza tabuľkový prehľad predložený žalobcom k tvrdeniu, že tento obsahuje názov a e-mail spoločnosti, ktorým boli zasielané propagačné materiály žalovaného s dátumom ich zaslania. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že sa vzťahuje k obdobiu máj 2012, jún a júl 2012.

Zo žalobcom predložených faktúr vystavených žalobcom ako dodávateľom na žalovaného ako odberateľa za mesiac máj 2012 pod č. 5120004 znejúca na 480,- EUR a za mesiac jún 2012 pod č. 5120007 znejúca na 960,- EUR, ako aj z dokladov o ich úhradách vyplýva, že týmito faktúrami žalobca vyúčtoval žalovanému službu Virtuálny obchodník za mesiac máj a jún 2012, pričom žalovaný tieto faktúry riadne zaplatil.

Z predloženej elektronickej komunikácie medzi W. E. a žalovaným zo dňa 23.7.2012 vyplýva, že žalobca upozorňoval žalovaného na skutočnosť nezaplatenia sumy ceny vyúčtovanej faktúrou č. 5120011 splatnej 16.7.2012. Z predloženej fotokópie displeja mobilného telefónu vyplýva, tak ako bola predložená v konaní žalobcom /č.l. 112/, komunikácia medzi p. V. a p. ZF. z 22.1.2013 a z 28.11.2012 ohľadne úhrady faktúry, v rámci ktorej sa p. E. obracal so žiadosťou o informáciu ohľadne úhrady faktúry na HiCOM, na čo mu bolo odpovedané, že úhradu môže očakávať cca o dva týždne, s poďakovaním za trpezlivosť.

Z potvrdenia, ktoré v písomnej forme predložil žalobca - potvrdenie W. E. z 11.2.2015 /č.l. 64/ vyplýva, že táto osoba potvrdila správnosť a úplnosť údajov uvedených v zoznamoch hovorov za mesiac máj, jún, júl 2012 predložených spoločnosťou HiCOM s.r.o. v tomto súdnom konaní a tiež potvrdila, že vyššie špecifikované údaje uvedené v zoznamoch hovorov za mesiace máj, jún, júl 2012

predložených spoločnosťou HiCOM s.r.o. vo forme excel tabuliek predstavujú výpis z informačných systémov spoločnosti HiCOM s.r.o..

Z verejne dostupného obchodného registra v časti zápisu žalobcu v obchodnom registri vyplýva skutočnosť registrovania osoby W. E. ako štatutárneho orgánu - konateľa žalobcu s údajom o vzniku funkcie 31.3.2011 a o skončení funkcie 15.1.2014.

Z verejne dostupného obchodného registra vyplýva skutočnosť registrovania V. V. ako konateľa žalovaného s registrovaným údajom o vzniku funkcie 25.7.2007 až doposiaľ.

Z výpovede svedkyne p. N. G. na pojednávaní 16.2.2016 vyplýva, že táto v mesiaci júl 2012 bola zamestnaná u žalobcu ako marketingová pracovníčka. V tejto súvislosti prišla do kontaktu so subjektom žalovaného, ktorý oslovil žalobcu za účelom využitia služieb žalobcu. Pokiaľ ide o konkrétne plnenie a teda realizáciu oslovovania záujemcov pre produkt žalovaného, to svedkyňa nevykonávala, preto sa nevedela bližšie vyjadriť pokiaľ ide o druh, ani rozsah tohto plnenia. Uviedla však, že konkrétne kontakty, na ktoré sa obracali operátorky žalobcu, boli súčasťou databázy, ktorá bola vytvorená vopred, pričom nevedela uviesť, kto ju zostavoval. Okrem toho, že operátorky kontaktovali záujemcov žalovaného telefonicky, zasielali im aj mailové ponuky. Z popisu dohodnutých služieb, tak ako vyplýva z prílohy č. 1 Zmluvy svedkyňa potvrdila, že bolo vykonávané telefonické propagovanie výrobkov a služieb žalovaného, vyhľadávanie potenciálnych klientov na internete, vypracovanie cenových ponúk, prijímanie hovorov, generovanie reportov /týždenne, denne, mesačne/, zasielanie e-mailov s ponukou tovarov a služieb, prijímanie reklamácií v prípade, že by k niečomu takému došlo, teda že by boli služby reklamované, na čo si však nespomína. Uviedla, že nemá vedomosť o konkrétnom rozsahu poskytovania týchto služieb žalobcom pre žalovaného z hľadiska časového vymedzenia, ale tento rozsah sa mohol pohybovať v intervale od 4 až do 8 hodín denne. Takéto vymedzenie zahŕňalo prácu všetkých pre žalovaného pracujúcich operátoriek žalobcu, ktoré kontaktovali záujemcov žalovaného. Uviedla, že v júli 2012 mal žalobca zaužívanú takú prax, že pokiaľ vykonával činnosť pre nejaký subjekt, v danom prípade pre žalovaného, tak sa venoval len tomuto klientovi, resp. väčšiu časť svojich činností venoval jednému zákazníkovi, prípadne sa táto činnosť mohla prelínať, avšak v danej dobe nemal žalobca až také množstvo zákazníkov.

Na pojednávaní dňa 16.2.2016 súd ako svedkyňu vypočul p. N. O., ktorá po zákonnom poučení svedka uviedla, že v mesiaci júl 2012 pracovala u žalobcu ako telefonistka. V rámci svojej pracovnej náplne vykonávala telefonické kontakty so záujemcami pre firmu MORES, ktorá sa venovala kamerovým systémom. Uviedla, že subjekt žalovaného jej známy nie je, avšak následne upresnila, že pokiaľ ide o subjet Web Shopping Center s.r.o., nespomína si, že by vykonávala telefonické hovory aj pre tento subjekt, avšak to nevylučuje, pretože je to už značný časový odstup. Uviedla, že je možné, že v júli 2012 vykonávala kontaktovanie tretích osôb pre žalovaného iná jej kolegyňa, avšak vedomosť o tom nemá. Jej činnosť telefonistky u žalobcu zahŕňala aj tzv. logovanie sa do systému, čo znamená, že dostala prístup do systému, v rámci ktorého existovala určitá databáza kontaktov na tretie osoby, ktorým sa ponúkali konkrétne služby. Je možné, že takto ponúkala aj produkty subjektu Web Shopping Center, a že nevedela, že sa jedná o produkty tohto subjektu. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, aké produkty, teda čo konkrétne Web Shopping Center ponúkal. Skôr než začala tretím osobám cez telefonické kontakty nejaké produkty ponúkať, neprebehlo vo vzťahu k jej osobe nejaké zaškolenie v tom smere, že by jej bolo povedané, že sú to produkty určitej konkrétnej firmy. Vo vzťahu k popisu služieb, tak ako vyplývajú z prílohy č. 1 Zmluvy uviedla, že v júli 2012 vykonávala telefonickú propagáciu výrobkov a služieb, plánovanie obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov, vyhľadávanie potenciálnych klientov na internete, aktualizáciu údajov v databáze, prijímanie hovorov a generovanie reportov, čo sa dialo denne, zasielanie e-mailov s ponukou tovarov a služieb. Vo vzťahu ku kvantifikácii časového rozsahu realizácie týchto činností uviedla, že do práce v tej dobe chodila na 4 až 5 hodín denne a z toho 3 hodiny určite telefonovala. Nevedela sa vyjadriť vzhľadom na to, že sa na to už nepamätala, či bolo každý deň zrealizovaných rovnaký počet hovorov, ani či to bolo menej alebo viac ako 100. Pokiaľ ide o reporty, tie boli vykonávané denne a jednalo sa o spracovanie zrealizovaných hovorov v tabuľke excel vo forme interných záznamov žalobcu, ktoré boli zasielané p. E..

Na pojednávaní dňa 16.2.2016 vypočul súd ako svedkyňu p. O. J., ktorá uviedla, že pracovala ako brigádnička pre žalobcu v roku 2011 a 2012, pričom jej pracovný pomer skončil v máji 2012. Pracovala ako asistentka a vykonávala tzv. telemarketing, ktorý spočíval v kontaktovaní tretích subjektov

podľa určitého zoznamu, o ktorom nevedela uviesť, kto ho vypracovával. Ponúkala produkty aj pre Web Shopping Center, pričom sa jednalo o webovú stránku návrh na konkurz, kde bolo ponúkané zaregistrovanie sa na túto stránku. V rámci telemarketingu vykonávala telefonickú propagáciu výrobkov a služieb pre žalovaného, plánovanie obchodných stretnutí, aktualizáciu údajov v databáze, prijímanie hovorov, zasielanie e-mailov s ponukou tovarov a služieb, prijímanie reklamácií a sťažností, pričom vo vzťahu ku kvantifikácii tohto plnenia v rámci telemarketingu pre žalovaného uviedla, že tieto činnosti vykonávala 4 hodiny denne a čo do počtu hovorov bola zo strany žalobcu požiadavka, aby zrealizovala minimálne 12 hovorov za hodinu, pričom svedkyňa uviedla, že vykonávala za hodinu i viac hovorov. Do databázy HiCOMU v rámci výkonu činnosti telemarketingu zaznamenávala len to, aká bola reakcia subjektu, ktorý bol kontaktovaný, nedávala žalovanému žiadnu spätnú väzbu, pretože to nebolo jej úlohou.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v platnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Medzi účastníkmi bolo v konaní nesporné uzatvorenie zmluvy označenej ako Zmluva na zriadenie a poskytovanie administratívnych služieb zo dňa 3.5.2012 /ďalej už len Zmluva/ s obsahom, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia vrátane prílohy č. 1, tak ako je v spise na č.l. 5, 6, skutočnosť, že na základe tejto Zmluvy poskytoval žalobca žalovanému dojednané služby i v mesiacoch máj, jún 2012, pričom cenu týchto služieb vyúčtoval samostatnými faktúrami a žalovaný vyúčtovanú cenu za plnenie za mesiac

máj a jún 2012 v plnej výške zaplatil. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.

Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu pri vznesenej procesnej obrane žalovaného, ktorý namietal, že v relevantnom období, teda v mesiaci júl 2012 neposkytol žalobca žalovanému na základe Zmluvy plnenie v dohodnutom druhu a rozsahu, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP preukázať, že v mesiaci júl 2012 zrealizoval pre žalovaného plnenie v druhu a rozsahu, ako vyplýva z prílohy č. 1 ku Zmluve, teda v druhu, ako vyplýva z konkrétnych dojednaní v rámci popisu dohodnutých služieb a v rozsahu priemerne 80 hovorov za deň, pokiaľ ide o telefonickú propagáciu výrobkov a služieb a plánovanie obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov a v rozsahu priemerne 3 hodiny denne, pokiaľ ide o ostatné dohodnuté služby uvedené v prílohe č. 1 Zmluvy. Na preukázanie tohto plnenia predložil žalobca súdu dôkaz - nosič CD s údajom o zaznamenaní 2 399 záznamov hovorov za mesiac júl 2012 zrealizovaných žalobcom pre žalovaného. Žalovaný tento dôkaz vykonaný na pojednávaní 14.8.2015 namietal tvrdiac, že nepreukazuje konkrétne subjekty a ich čísla, ktoré boli, resp. mali byť žalobcom pre žalovaného kontaktované. V nadväznosti na takúto procesnú obranu bol žalobca následne dôkazne iniciatívny a označil ďalšie dôkazy vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o splnení svojej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej mu zo Zmluvy, a to výsluch svedkýň a listinný dôkaz - tabuľkový zoznam zachytávajúci elektronické adresy subjektov kontaktovaných žalobcom pre žalovaného, tak ako je v spise na č.l. 98 až 103. V zmysle tvrdení žalobcu sa má, pokiaľ ide o listinný dôkaz z č.l. 98 až 103, jednať o zoznam spoločností, ktoré v rámci telefonickej propagácie žalovaného žalobcom súhlasili so zaslaním propagačného e-mailu. Uvedené dôkazy vyhodnotil súd podľa § 132 OSP a na základe takéhoto vyhodnotenia dospel k záveru, že žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno tvrdenia o realizácii plnenia žalobcu pre žalovaného i v mesiaci júl 2012 v druhu a v rozsahu, ako vyplýva z prílohy č. 1 ku Zmluve. Vzhľadom na obsah Zmluvy, ktorá pri vymedzení konkrétne uvedeného popisu služieb telefonická propagácia výrobkov a služieb a plánovanie obchodných stretnutí pre obchodných zástupcov upravuje rozsah plnenia priemerne 80 hovorov za deň a pri ostatnom druhu popísaných služieb priemerne 3 hodiny denne, vychádzal súd z takéhoto obsahu Zmluvy, ktorý prostredníctvom dojednania rozsahu služieb viazal vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny služieb práve na realizáciu plnenia spadajúceho pod vymedzený popis služby v dohodnutom rozsahu, ktorý rozsah je vymedzený priemerným ukazovateľom. Z uvedeného obsahu prílohy č. 1 ku Zmluve preto nie je možné vyvodiť, že by bolo zmluvnou povinnosťou žalobcu v danom mesiaci a teda každý mesiac poskytovať žalovanému všetky dojednané služby uvedené v popise dohodnutých služieb. Právo na zaplatenie dohodnutej ceny plnenia potom žalobcovi vzniká pri plnení takého druhu služby v danom mesiaci, ktorý spadá pod vymedzený - dojednaný okruh druhu služieb. Je zrejmé, že v prípade napríklad služby prijímanie reklamácií a sťažností nemusela potreba poskytnutia takejto služby žalobcom žalovanému v danom mesiaci ani vzniknúť, čo však neznamená, že by pri realizácii dojednaného rozsahu služby spadajúcej pod niektorý z uvedených popisov služieb, v danom mesiaci, právo na zaplatenie dojednanej ceny žalobcovi nevzniklo. Z uvedeného dôvodu nie je ako relevantná hodnotená obrana žalovaného poukazujúca na obsah svedeckých výpovedí svedkýň vypočutých v tomto konaní, v zmysle ktorej nebolo týmito svedeckými výpoveďami, ako ani ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní preukázané realizovanie napríklad starostlivosti o existujúcich klientov, vykonanie cenových ponúk, aktualizácia údajov v databáze v mesiaci júl 2012. Rovnako z preukázaného obsahu Zmluvy nevyplýva zmluvná povinnosť žalobcu registrovať a zaznamenávať kontakty a kontaktované subjekty, na ktoré sa operátorky žalobcu pri plnení podľa Zmluvy obracali. Zo svedeckej výpovede svedkyne N. G. vyplýva, že v roku 2012 a teda i v júli 2012 žalobca pre žalovaného vykonával oslovovanie záujemcov pre produkt žalovaného a činil tak na základe vytvorenej databázy. Z výpovede svedkyne N. O. vyplýva, že táto hoci jej subjekt žalovaného známy nie je, nevylúčila, že v mesiaci júl 2012 vykonávala telefonické hovory i za účelom propagácie produktov žalovaného. Zdôraznila však značný časový odstup jej svedeckej výpovede od relevantnej doby júl 2012 a tiež nevylúčila, že v júli 2012 vykonávala telefonické hovory pre žalovaného iná operátorka žalobcu. Popísala, v čom konkrétne spočívala jej činnosť v relevantnej dobe. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam svedkyne N. O. a N.Í. G. zdôrazňuje súd, že tieto učinili označené svedkyne po zákonnom poučení svedka podľa § 126 OSP, vzhľadom k čomu samotná skutočnosť ich pracovno-právneho vzťahu v relevantnej dobe, teda v júli 2012 k žalobcovi nie je súdom hodnotená, bez preukázania ďalšieho relevantného dôvodu, ako skutočnosť znižujúca hodnovernosť ich svedeckých výpovedí. Na základe obsahu týchto svedeckých výpovedí v spojení s oboznámeným dôkazom - nosičom CD, ako aj listinným dôkazom - zoznamom e-mailových kontaktov z č.l. 98 až 103, po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP a pri zohľadnení preukázanej skutočnosti úhrady faktúr za rovnaký druh služieb zrealizovaných žalobcom pre žalovaného na základe Zmluvy v mesiaci máj a jún 2012, ako

i pri zohľadnení obsahu svedeckej výpovede svedkyne O. J., ktorá podrobne popísala prax u žalobcu pri plnení priamo pre žalovaného do konca máj 2012, kedy táto svedkyňa ukončila svoj brigádnický pomer u žalobcu, ako aj pri zohľadnení listinných dôkazov - potvrdenia W. E. z 11.2.2015 /č.l. 64/ a listinného dôkazu - fotokópie komunikácie medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov z novembra 2012 a januára 2013, ako vyplýva z č.l. 112 súd konštatuje, že žalobca preukázal splnenie zmluvnej povinnosti realizovať dojednané služby pre žalovaného v mesiaci júl 2012 v druhu a v rozsahu, ktorý spĺňa dojednané vymedzenie predmetu zmluvného záväzku žalobcu podľa prílohy č. 1 Zmluvy. Uvedenú Zmluvu pri zohľadnení dojednaného predmetu plnenia v právnej rovine vyhodnotil súd ako obchodno-právny vzťah z hľadiska hmotného práva upravený v § 269 ods. 2 a § 536 a nasledujúce všetko Obchodného zákonníka, teda ako kombinovaný zmluvný typ, ktorý v časti, kde predmet plnenia žalobcu bolo možné hmotne zachytiť, posudzoval súd ako zmluvu o dielo a v časti, kde tento nebolo možné hmotne zachytiť a teda neboli naplnené podmienky pre konštatovanie, že predmetom plnenia žalobcu je vykonanie diela podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako atypickú obchodnú zmluvu. Nepochybne je daný priestor pre uvedené právne posúdenie základu žalovanej pohľadávky v časti, kde predmet plnenia žalobcu nie je možné hmotne zachytiť podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, napríklad vo vzťahu k dojednanej službe: prijímanie hovorov alebo sledovanie a analýza konkurenčných aktivít. V nadväznosti na uvedené bola žalobcovi žalovaná pohľadávka v súlade s cenovou dohodou vyplývajúcou z prílohy č. 1 Zmluvy priznaná ako právo na zaplatenie dohodnutej ceny zmluvného plnenia v sume 960,- EUR podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 546 ods. 1 veta prvá a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu zmluvného plnenia je žalovaný v omeškaní, pričom medzi účastníkmi neexistovala osobitná dohoda o výške úroku z omeškania, v nadväznosti na čo bol žalobcovi ako dôvodne uplatnený priznaný zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry vystavenej za plnenie zrealizované v mesiaci júl 2012, ktorá bola splatná 16.7.2012 a ako vyplynulo nesporne z vykonaného dokazovania dostala so do dispozičnej sféry žalovaného /ide o faktúru č. 5120011 z č.l. 4/, čím naplnila úlohu výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na zaplatenie ceny zrealizovaného plnenia na podklade faktúry a v lehote splatnosti faktúry. V právnej rovine súd žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ako je uvedené vyššie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého: Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania bola odôvodnená skutočnosťou dispozitívneho úkonu žalobcu - čiastočného späťvzatia žaloby učineného podaním žalobcu z 20.6.2014, ktorým zobral žalobca späť žalobu v štádiu pred vydaním platobného rozkazu, v časti uplatnenej pohľadávky z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, ktorá časť je však vo vzťahu k celej žalovanej pohľadávke celkom nepatrná, a preto súd žalobcovi priznával plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania. V časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR skonštatoval súd procesné zavinenie žalobcu podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Žalobcovi ako dôvodne vynaložené trovy konania vznikli trovy konania z titulu súdneho poplatku za žalobu v sume 57,50 EUR a trovy právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné podanie žaloby na súd, 3. písomné podanie - vyjadrenie k odporu, 4. porada s klientom pred pojednávaním 15.12.2014 v rozsahu 1 hodina 30 minút, 5. účasť na pojednávaní 19.12.2014, 6. písomné podanie zo 16.2.2015, 7. porada s klientom 10.8.2015 v rozsahu 1 hodina 15 minút, 8. účasť na pojednávaní 14.8.2015, 9. porada s klientom 15.2.2016 v rozsahu 1 hodina 45 minút, 10. účasť na pojednávaní 16.2.2016 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 51,45 EUR + 5-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za prvých 5 úkonov právnej služby + 3-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za šiesty, siedmy a ôsmy úkon právnej služby + 2-krát 8,58 EUR ako režijný paušál za deviaty a desiaty úkon právnej služby + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalobcu na ceste na pojednávania 19.12.2014 pri sadzbe 13,40 EUR za každú i začatú polhodinu, celkom 34,00

EUR /celkom za uplatnený rozsah 5 hodín/, na pojednávanie 14.8.2015 pri sadzbe 13,98 EUR v sume 167,76 EUR /celkom za 6 hodín/ a na pojednávanie 16.2.2016 pri sadzbe 14,30 EUR za každú i začatú polhodinu, celkom 171,60 EUR /celkom za 62 hodín/ vždy na trase Bratislava - Žilina a späť a cestovné náklady za absolvovanie cesty právnym zástupcom žalobcu na pojednávanie 19.12.2014 v sume 79,97 EUR pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla a vedomosti súdu o výške ceny použitej pohonnej hmoty k času realizácie cesty na trase Bratislava - Žilina a späť za 408 km, ďalej cestovné hromadným dopravným prostriedkom na trase Bratislava - Žilina a späť na pojednávanie 14.8.2015 v sume 20,76 EUR a na pojednávanie 16.2.2016 v sume 19,76 EUR, taktiež za cestu absolvovanú hromadným dopravným prostriedkom, teda celkom trovy právneho zastúpenia 1.190,80 EUR + 20 % DPH v sume 238,18 EUR, čo celkom predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 1.428,98 EUR, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. d/, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom k momentu realizácie príslušného úkonu právnej služby. Vo vzťahu k úkonom č. 4, 7 a 9, teda k poradám právneho zástupcu žalobcu so žalobcom z 15.12.2014, z 10.8.2015 a z 15.2.2016 súd uvádza, že vznik trov právneho zastúpenia na strane žalobcu v súvislosti s realizáciou týchto úkonov právnej služby hodnotí ako vznik účelne vynaložených trov, nakoľko vo vzťahu ku každému z týchto troch úkonov právnej služby je zrejmá vecná i časová súvislosť s prebiehajúcim konaním /u porady z 15.12.2014 je to súvislosť s primárnym vznesením obrany žalovaného prostredníctvom odporu, vo vzťahu k porade z 10.8.2015 je to príprava na pojednávanie 14.8.2015 v nadväznosti na výsledky pojednávania 19.12.2014 a u porady z 15.2.2016 je to príprava na pojednávanie 16.2.2016 v nadväznosti na výsledky dokazovania na pojednávaní 14.8.2015/. Rovnako pokiaľ ide o písomné podanie žalobcu - vyjadrenie sa zo 16.2.2015, hodnotí súd trovy právneho zastúpenia, ktoré v súvislosti s realizáciou tohto úkonu právnej služby žalobcovi vznikli ako účelne vynaložené trovy, nakoľko v obsahu tohto podania žalobca jednak reagoval na výsledky dokazovania na pojednávaní 19.12.2014 a zároveň spolu s týmto podaním predkladal aj listinný dôkaz

- potvrdenie W. E. z 11.2.2015. Nie je možné teda vo vzťahu k tomuto podaniu žalobcu jednoznačne uviesť záver, že by týmto žalobca len účelovo rozčleňoval svoju argumentáciu vo veci.

Podľa § 150 ods. 2 OSP: Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Konanie v tejto veci je nepochybne drobným sporom, tak ako jeho definícia vyplýva z § 29 ods. 6 OSP, na základe čoho je s ohľadom na výšku žalovanej pohľadávky, ktorá na istine k momentu začatia konania i meritórneho rozhodnutia predstavovala sumu 960,- EUR, daný priestor pre aplikáciu § 150 ods. 2 OSP, nakoľko trovy konania žalobcu z titulu právneho zastúpenia sú neprimerané voči pohľadávke. Na istine žalovaná pohľadávka predstavuje sumu 960,- EUR a trovy právneho zastúpenia vrátane DPH predstavujú sumu 1.428,98 EUR. V nadväznosti na aplikáciu § 150 ods. 2 OSP súd znížil výšku priznaných trov právneho zastúpenia žalobcovi na 1/3 z ich celkovej výšky a priznal mu trovy právneho zastúpenia len v rozsahu 476,33 EUR, ako vyplýva z výroku rozsudku. Dôvodne uplatnené trovy konania v sume 57,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 476,33 EUR boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

Rozhodnutie o náhrade trov konania Slovenskej republiky podľa § 151 ods. 1,6 OSP vyhradil súd samostatnému rozhodnutie vzhľadom na to, že k momentu meritórneho rozhodnutia nebolo rozhodnuté o uplatnených nárokoch na svedočné svedkýň vypočutých na pojednávaní 16.2.2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).