Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/285/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubenovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti odporcovi: R. Y., bydliskom C. XXX, H. L., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 222,93 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 104,26 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200,- EUR od 31.08.2013 do 23.10.2013 a zo sumy 104,26 EUR od 24.10.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 222,93 EUR spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 253,67 EUR od 31.08.2013 do 23.10.2013, zo sumy 157,93 ER od 24.10.2013 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako spotrebiteľom dňa 30.07.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb /ďalej len "Rámcová zmluva"/ a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru /ďalej len "Zmluva"/ a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- EUR. Predpokladom uzavretia Rámcovej zmluvy a Zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. K uzatvoreniu Zmluvy došlo tak, že veriteľ zaslal spotrebiteľovi návrh zmluvy formou elektronickej pošty a spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporca sa zviazal vrátiť navrhovateľovi do 30.08.2013 celkovú sumu 253,67 EUR, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 53,67 EUR. Úrok z omeškania navrhovateľ uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Keďže odporca neuhradil dlh dobrovoľne, obrátil sa navrhovateľ na súd. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu predmetného záväzku, a v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- EUR. Celkový dlh odporcu teda predstavuje 222,93 EUR. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., zákonom č. 266/205 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, Občianskym zákonníkom.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky neprevyšuje sumu 1.000 EUR. Súd preto dňa 15.02.2016 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Miesto a čas verejného vyhlásenia boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote - aspoň päť dní pred verejným vyhlásením rozsudku. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli. Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise: návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného registra ohľadom navrhovateľa, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.07.2013, výpisu z účtu navrhovateľa, Rámcovej zmluvy, upomienok navrhovateľa zo dňa 08.09.2013, 03.12.2013, 10.12.2013, 04.09.2013 a zistil nasledujúci skutkový stav: Podľa výpisu z obchodného registra je predmetom činnosti navrhovateľa poskytovanie spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov. Účastníci uzavreli dňa 30.07.2013 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporcovi ako spotrebiteľovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- EUR, čo je zrejmé z výpisu z účtu navrhovateľa. Odporca sa zviazal vrátiť navrhovateľovi celkovú sumu 253,67 EUR, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 200,- EUR a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou 53,67 EUR, ktoré sú poplatkom za poskytnutie úveru. Podľa zmluvy bol úver splatný dňa 30.08.2013. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 366,2 %.

V článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy sa uvádza, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len "Náklady"). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- EUR

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- EUR

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- EUR

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- EUR.

Odporca dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil a navrhovateľ podaniami zo dňa 08.09.2013, 03.12.2013, 10.12.2013, 04.09.2013 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy titulom predmetnej pohľadávky. Zároveň v nich uviedol, že odporcovi účtuje administratívne náklady vymáhania, a to v prvej upomienke zo dňa 08.09.2013 v sume 10,- EUR, v druhej upomienke zo dňa 03.12.2013 v sume 10,- EUR, v tretej upomienke zo dňa 10.12.2013 v sume 30,- EUR a v štvrtej upomienke zo dňa 04.09.2013 v sume 15,- EUR. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len "Zákon č. 129/2010 Z.z."/ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z."/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len "Občiansky zákonník"/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ na základe zmluvy zo dňa 30.07.2013 uzavretej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. vyplatil bezhotovostne odporcovi úver vo výške 200,- EUR v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca neuzatváral Zmluvu v rámci

predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v pozícii spotrebiteľa, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Úver sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi spolu s odplatou 53,67 EUR do 30.08.2013, t.j. do 30 dní od uzavretia zmluvy. Zmluva je nesprávne označená ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na dobu splatnosti úveru nepresahujúcu 3 mesiace podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže ísť o spotrebiteľský úver, ale o zmluvný vzťah, na ktorý dopadajú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. odcitované v ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná ani o zmluvu o úvere, pretože v zmluve je výslovne uvedené, že navrhovateľ sa zaväzuje poskytnúť odporcovi sumu 200,- EUR bezúročne, pričom povinnosť dlžníka zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Pretože navrhovateľ prenechal odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal po uplynutí dohodnutej doby vrátiť a úroky dohodnuté neboli, súd vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pôžička môže byť dojednaná aj ako bezúročná. V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi pôžičku riadne a včas nevrátil. Keďže odporca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť navrhovateľovi zostatok sumy vo výške 104,26 EUR (200,- EUR - úhrada odporcu v sume 95,74 EUR), súd ho zaviazal k jej splneniu.

Odporca je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu 104,26 EUR odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej splatnosti úveru, t.j. od 31.08.2013 z celej sumy 200,- EUR a následne s príhliadnutím na úhradu odporcu vo výške 95,74 EUR, zo sumy 104,26 EUR od 24.10.2013. Súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania v rozsahu 5,5 % ročne z priznanej sumy do zaplatenia. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania v správnej výše 5,5% ročne, pretože základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania 31.08.2013 bola 0,5%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe 5,5% ročne. Úrok z omeškania zo sumy nad 104,26 EUR zamietol súd ako nedôvodný.

Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 53,67 EUR ako poplatku za poskytnutie úveru. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 53,67 EUR. Súd zohľadnil istinu pôžičky 200,- EUR. Uvedený poplatok predstavuje 31 % z poskytnutej pôžičky. Peňažné prostriedky boli odporcovi poskytnuté iba na obdobie 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý poplatok je v porovnaní s výškou pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. Zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch, no vzhľadom na obsah zmluvy nie je predmetná Zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku. Súd považoval za absolútne neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi aj ustanovenie Rámcovej zmluvy, ktoré upravuje povinnosť klienta zaplatiť navrhovateľovi Náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania sa klienta. V rámcovej zmluve je výška týchto nákladov určená celkovo na 65 EUR za štyri upomienky (15 EUR za prvú, 10 EUR za druhú, 10 EUR za tretiu, 30 EUR za štvrtú upomienku). Navrhovateľ uplatnil toto plnenie v rozsahu 65,- EUR. Súd vzal zreteľ na to, že uvedené náklady sú stanovené paušálne vopred v štandardnej zmluve, ktorú pripravoval navrhovateľ, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich výšku. Navrhovateľ sám rozhodne, koľko upomienok klientovi pošle, pričom v danom prípade mal vyhotoviť a poslať odporcovi 4 upomienky v krátkom časovom slede za sebou, keď dátum prvej upomienky bol 04.09.2013 a dátum štvrtej upomienky bol 10.12.2013.

Uvedené ustanovenie o nákladoch za upomienky hrubo poškodzuje spotrebiteľa, pretože závisí len od vôle veriteľa, koľko spoplatnených upomienok spotrebiteľovi odošle a zvýši si tak príjem, s tým, že aj výška jednotlivých paušálne stanovených nákladov za upomienku je neprimeraná, nezodpovedá skutočným nákladom. Navrhovateľ nepreukázal, že v súvislosti s uplatnením pohľadávky proti odporcovi mu v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka naozaj vznikli náklady v uplatnenej výške. Nepreukázal, že skutočne odporcovi odoslal nejakú písomnú upomienku a ani výšku nákladov, ktoré mu v súvislosti s tým reálne vznikli.

Uvedené neplatné zmluvné ustanovenia sú oddeliteľné od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov vyhovel návrhu v rozsahu ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a výrokom II. návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej časti.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 222,93 EUR a súd jeho návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 104,26 EUR. Úspech navrhovateľa potom činí 53,24 % a jeho neúspech predstavuje 46,76 %. Navrhovateľ má potom právo na náhradu trov konania v rozsahu 6,48 % (53,24% - 46,76 %) z celkových trov konania. Súd tak vyhodnotil, že navrhovateľ mal iba nepatrní úspech v konaní, a preto podľa § 142 ods.2 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.