Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-229-2013.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/229/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: ORAKOR, s.r.o., IČO: 36004685, Veličná 1, 027 54 Veličná, proti odporcovi: CANTIS s. r. o., IČO: 45715866, Betliarska 12, 851 07 Bratislava, zaplatenie 2.287,87 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.074,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania · zo sumy 2.287,87 eur od 09.03.2013 do 11.08.2013, · zo sumy 2.000,- eur od 12.08.2013 do 20.08.2013, · zo sumy 1.874,- eur od 21.08.2013 do 27.02.2014, · zo sumy 1.674,- eur od 28.02.2014 do 18.03.2014, · zo sumy 1.474,- eur od 19.03.2014 do 08.05.2014, · zo sumy 1.074,- eur od 09.05.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 70,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 559,30 eur k rukám bývalého právneho zástupcu navrhovateľa - Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.08.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.287,87 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry za dodanie tovaru.
Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal len výšku žalovanej sumy z dôvodu čiastočných úhrad vykonaných odporcom v sume 287,87 eur a 169,- eur.
Navrhovateľ prostredníctvom troch podaní pred otvorením pojednávania vo veci samej vzal návrh čiastočne späť spolu v sume 1.213,87 eur a ďalej trval na zaplatení zvyšnej sumy 1.074,- eur s príslušenstvom.
Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 15.02.2016, sa bez ospravedlnenia nedostavil odporca, hoci predvolanie na pojednávanie bral na vedomie na pojednávaní dňa 21.10.2015. Súd preto prejednal vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe objednávky odporcu dodal navrhovateľ odporcovi tovar, za ktorý mu vystavil faktúru na sumu 2.287,87 eur č. 2132000096 zo dňa 01.03.2013, splatnú dňa 08.03.2013. Dodanie tovaru a prevzatie faktúry odporca potvrdil podpisom a pečiatkou na faktúre. Odporca po podaní návrhu uhradil z predmetnej faktúry viacerými čiastkovými úhradami sumu 1.213,87 eur, do dnešného dňa však neuhradil jej zvyšnú časť v sume 1.074,- eur s príslušenstvom.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola vo výške 0,75 %.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili kúpnu zmluvu ústnou formou, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar, za ktorý mu vystavil faktúru č. 2132000096 zo dňa 01.03.2013 v sume 2.287,87 eur so splatnosťou dňa 08.03.2013. Dodanie tovaru a prevzatie faktúry odporca potvrdil podpisom a pečiatkou na faktúre. Odporca po podaní návrhu uhradil z predmetnej faktúry viacerými čiastkovými úhradami sumu 1.213,87 eur, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal návrh v tejto časti späť. Predmetom konania tak zostal zvyšok fakturovanej sumy 1.074,- eur s príslušenstvom. Dodanie tovaru podľa predmetnej faktúry odporcovi nebolo v konaní nijakým spôsobom spochybnené; tvrdenie odporcu na pojednávaní, že navrhovateľovi zaplatil všetko, na čo má nárok, odporca nijak nepreukázal. Odporca po podaní žalobného návrhu na súd vykonal viaceré čiastkové úhrady predmetnej faktúry, preto v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Poukazujúc na správanie odporcu pred podaním návrhu (nereklamoval prevzatú faktúru), ako aj po podaní návrhu (čiastočne plnil podľa faktúry) je podľa názoru súdu jednoznačné,
že možno usudzovať na to, že čiastočným plnením odporca uznal aj zvyšok záväzku. Dôkazom toho je aj dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, ktorú odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 28.02.2014, predmetom ktorej bola žalovaná suma s príslušenstvom. Navrhovateľ ako predávajúci svoju zmluvnú povinnosť dodať tovar odporcovi splnil, a preto mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. Odporca však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celú kúpnu cenu tovaru nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a navrhovateľovi popri práve na zaplatenie dlžnej sumy vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške. Od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %. Výška úroku z omeškania odporcu v súlade § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného v čase omeškania dlžníka tak predstavuje 9,75 % ročne. Nakoľko však navrhovateľ požadoval zaplatenie úroku z omeškania len vo výške 8,75 % ročne, súd viazaný žalobným návrhom navrhovateľa zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania len v takto požadovanej výške. Odporca v priebehu konania existenciu obchodnoprávneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou s navrhovateľom, ako aj prevzatie predmetnej faktúry vystavenej navrhovateľom nepoprel a ani napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepriložil žiadne dôkazy, ktorými by oprávnenosť nároku navrhovateľa v uplatnenej výške spochybnil. Pokiaľ ide o nesúhlas odporcu so žalovaným nárokom navrhovateľa týkajúcim sa úrokov z omeškania z dôvodu, že tieto boli v dohode o uznaní záväzku a splátkovom kalendári odpustené, súd ho považuje za neopodstatnený, nakoľko odporca súdu nepreukázal, že splnil podmienky v zmysle uvedenej dohody na to, aby mu úroky z omeškania mohli byť odpustené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, zistený skutkový stav veci a skutočnosť, že odporca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by uplatnený nárok navrhovateľa spochybnil, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu, preto odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1.074,- eur s príslušenstvom a vo zvyšku konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 64,- eur a z nevrátenej časti súdneho poplatku 6,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 559,30 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavujú 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie žalobného návrhu a späťvzatie návrhu zo dňa 06.11.2013) pri sadzbe 91,29 eur/1 úkon, 1 úkon právnej služby (späťvzatie návrhu zo dňa 07.05.2014) pri sadzbe 81,33 eur (počítanej z istiny 1.874,- eur), 1 úkon právnej služby (späťvzatie návrhu zo dňa 04.08.2014) pri sadzbe 71,37 eur (počítanej z istiny 1.474,- eur), 3 režijné paušály po 7,81 eur, 2 režijné paušály po 8,04 eur a DPH (20 %) vo výške 93,22 eur.
Za 1 úkon právnej služby - čiastočné späťvzatie zo dňa 03.03.2014, súd odmenu bývalému právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal, nakoľko uvedené späťvzatie súdu nebolo doručené a v spise sa nenachádza.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.