Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-5001-2014.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/5001/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: KEMA Stavebné materiály, s. r. o., Zavarská 10/H/8023, 917 01 Trnava, IČO: 36 797 014, právne zast. Právny dom - advokáti, a. r. o., Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému Trakostav s. r. o., Hany Meličkovej 2983/15A, 841 05 Bratislava, IČO: 46 639 969 pre vymoženie sumy 7.114,37 EUR s prísl. a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marcela Zummerová, Kpt. Nálepku 22, Michalovce, v zmysle poverenia č. 5104 117460 zo dňa 22.10.2014 takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 349,64 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Bratislava IV dňa 21.10.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 09.10.2014. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV č. k. 36Rob/169/2014-57 zo dňa 12.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 36Rob/169/2014-61 zo dňa 23.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2014.
Dňa 04.05.2015 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. V návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uvádza, že vzhľadom k oznámeniu súdneho exekútora o nemajetnosti povinného zo dňa 02.04.2015, podľa ktorého u povinného nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný prípadne iný majetok, speňažením ktorého by bolo možné reálne uspokojenie nároku oprávneného, povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. V rámci exekučného konania neboli vymožené žiadne finančné prostriedky, a vzhľadom na skutočnosť, že povinný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nie je predpoklad, že majetok nadobudne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) je prípustné odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku na základe oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, súd má za to, že oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, a preto súd predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Poverený súdny exekútor si uplatnil podaním zo dňa 30.04.2015, ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava IV doručené dňa 04.05.2015 trovy exekúcie vo výške 355,23 EUR vrátane DPH.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd po preskúmaní vyčíslených trov exekúcie uložil podľa § 14 a nasl. vyhlášky oprávnenému v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, aby v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia uhradil poverenému súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 349,64 EUR t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 EUR, náhrada hotových výdavkov vo výške 258,18 EUR a DPH vo výške 58,27 EUR.
Súd priznal exekútorovi za jednotlivé úkony podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmenu vo výške 33,19 EUR, t.j. v minimálnej právnym predpisom stanovenej výške.
Súd priznal exekútorovi podľa § 22 vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 258,18 EUR, t. j. 13,08 EUR za poštovné, 0,20 EUR za lustráciu motorových vozidiel, 2x0,70 EUR za lustráciu bánk a 243,50 EUR ako cestovné náhrady.
Súd priznal náhradu za cestovné, pretože v exekučnom spise sa nachádzalo vyúčtovanie cesty, blok za nákup pohonných hmôt v čase vykonania cesty, a kópia technického preukazu, na základe čoho mohol súd preskúmať správnosť vyčíslených cestovných náhrad. V zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách sa náhrada za spotrebované pohonné hmoty prepočítava podľa spotreby pohonných hmôt uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (§ 7 ods. 4). Súd má za to, že vykonanie predmetnej pracovnej cesty bolo nevyhnutné vzhľadom k zisťovaniu majetkových pomerov povinného.
Súd priznal zníženú náhradu za poštovné, nakoľko celkové vyčíslenie náhrady za túto položku nebolo v exekučnom spise preukázané. Súd priznal iba pomernú časť nákladov za poštovné za doručovanie Príkazu na odblokovanie účtu povinného Tatra banke, a. s., nakoľko z priloženej poštovnej doručenky vyplýva, že predmetnou zásielkou boli doručované ďalšie 3 Príkazy na odblokovanie účtov, z čoho vyplýva, že súdny exekútor má nárok iba na 1 poštovného vzťahujúceho sa k predmetnej exekúcii.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 0,45 EUR (str. 26), nakoľko sa v exekučnom spise nenachádzala doručenka, ktorá by preukazovala vynaloženie nákladov na poštovné.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 1,75 EUR za zaslanie exekučného spisu súdu a 1,55 EUR za zaslanie uznesenia na vyznačenie právoplatnosti súdu, nakoľko exekučný súd má za to, že sa nejedná o trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný spis je v časti rozhodovania o trovách exekúcie dôkazný prostriedok a preto exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom k tomu, že si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie, mal spolu s návrhom na zastavenie exekúcie a špecifikáciou trov zaslať aj exekučný spis, na základe ktorého by exekučný súd mohol o priznaní resp. nepriznaní trov súdnemu exekútorovi rozhodnúť. Vzhľadom k tomu, že rozhodovanie o trovách exekúcie na základe priloženého exekútorského spisu vyplýva aj zo súdnej praxe, súdny exekútor mal tento súdu zaslať spolu so špecifikáciou trov exekúcie. Exekučný súd je zároveň toho názoru, že ani v prípade poštovného za zaslanie uznesenia na vyznačenie právoplatnosti sa nejedná o trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd je toho názoru, že v prípade, že súdny exekútor žiada vyznačenie právoplatnosti na uznesení, má si toto zaslať spolu s originálom poverenia, ktoré má v zmysle § 60 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku vrátiť exekučnému súdu, ak exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku. Exekučný súd zároveň dodáva, že exekúcia sa končí právoplatným rozhodnutím o zastavení exekúcie a nie vyznačením právoplatnosti na rozhodnutí súdneho exekútora o zastavení exekúcie a preto je súd toho názoru, že v prípade, že súdny exekútor žiada vyznačiť právoplatnosť na uznesení o zastavení exekúcie, môže toto zaslať spolu s originálom poverenia, ktoré vracia súdu v zmysle § 60 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd priznal exekútorom uplatnenú DPH, nakoľko súdny exekútor je platcom DPH.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, keďže exekučné konanie bolo zastavené.
Exekučný súd záverom dodáva, že v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. sú exekútori ako účastníci konania povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania o trovách exekúcie. Na dosiahnutie tohto účelu je na súdnych exekútoroch, aby súdu preukázali všetky nimi tvrdené skutočnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach,. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).