Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14Cb/80/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa W. P., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Ondrejom Polákom, Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica proti odporkyni W. Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. F. R. XXX o zaplatenie 3 938,76 € s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 3 938,76 € a úroky z omeškania 8,75% ročne zo sumy 3 938,76 € od 21.1.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 242,70 € titulom náhrady súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia 981,79 € na účet JUDr. Ondreja Poláka, advokáta so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sumu 4 288,76 €, úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.9.2012 uzavrel s odporkyňou zmluvu o dielo, podľa ktorej mal od 13.9.2012 do 13.12.2012 vykonať obkladačské práce vo Švajčiarsku. Podľa čl. II zmluvy o dielo bola dohodnutá odmena za 1 hodinu práce 20 CHF. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dohodnuté práce vykonal, pričom celkovo odpracoval 798 hodín. Navrhovateľ okrem toho uviedol, že odporkyňa mu zatiaľ zaplatila iba 8 931,94 €.

Odporkyňa v podanom odpore uviedla, že všetky peniaze, ktoré mal navrhovateľ mať uhradené v zmysle zmluvy, mu v plnej výške uhradila a teda neexistuje právny dôvod na to, aby mu zaplatila sumu 4 288,76 €. Odporkyňa uviedla, že neexistuje ani právny dôvod na vymáhanie úroku vo výške 0,05% z uvedenej sumy. Žalobca totiž nevykonával svoje práce na požadovanej úrovni, neovládal nemecký jazyk tak, ako bolo od neho požadované a hrubo porušil zmluvu o dielo tým, že jednal s investorom. Odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ podpísal dodatok, kde písomne potvrdil, že súhlasí so znížením ceny svojej práce.

Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 5.9.2012 s odporkyňou ako objednávateľkou zmluvu nazvanú „Zmluva o dielo“, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonať obkladačské práce vo Švajčiarsku a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť 20 CHF za hodinu práce s tým, že práce mali byť vykonané od 13.9.2012 do 13.12.2012. Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ odporkyni vyfakturoval 4 288,76 € s tým, že ide o nedoplatok za vykonané obkladačské práce vo Švajčiarsku.

Súd považuje za preukázané aj to, že odporkyňa navrhovateľovi zaplatila 350 € dňa 12.9.2012, 1 333 € dňa 5.10.2012, 1 106,92 € dňa 23.10.2012, 2 882,91 € dňa 13.11.2012, 784,16 € dňa 4.12.2012, 1 820 € dňa 12.12.2012 a 1 000 € dňa 21.12.2012. Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ v e-maile zo dňa 4.12.2012 okrem iného uviedol, že „...čo sa týka podpísaného dodatku, tak ten som ja nepodpísal....“. Súd však nepovažuje za preukázané, že navrhovateľ podpísal „Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“.

Súd pri ustálení týchto skutočností vychádzal z výsluchu navrhovateľa, zo zmluvy nazvanej „Zmluva o dielo“, z potvrdenia o prevzatí zálohy, z výpisov z účtu, z potvrdení o vklade hotovosti, z „Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“ a z e-mailových správ zo dňa 2.11.2012, 5.11.2012 a 4.12.2012. Pokiaľ ide o hodnotenie listinného dôkazu - „Zmluvy o dielo“, súd uveril, že táto vyjadruje vôľu navrhovateľa aj odporcu. Na tejto listine sú totiž odtlačky pečiatok navrhovateľa aj odporkyne a ich podpisy, pričom v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená pravosť a pravdivosť týchto listín. Súd uveril aj ďalším listinným dôkazom (t.j. výpisom z účtu a potvrdeniam o vklade hotovosti), pretože v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená pravosť a pravdivosť týchto listín.

Pokiaľ o hodnotenie listinného dôkazu - „Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“, súd neuveril, že tento podpísal navrhovateľ. Navrhovateľ totiž poprel, že by túto listinu podpísal a bolo teda na odporkyni, aby preukázala pravosť predloženého „Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“. Odporkyňa za účelom preukázania pravosti tohto dodatku súdu predložila e-mailovú správu zo dňa 2.11.2012 odoslanú z adresy W..J. na adresu W..P..B., pričom v tzv. „hlavičke“ e-mailovej správy je uvedené, že táto obsahovala ako prílohu súbory „H..P., zmena ceny!!!,1..pdf“ a „H..P.ík,2.!!!.pdf“. Odporkyňa tiež predložila e-mailovú správu zo dňa 5.11.2012 odoslanú z adresy zdeno.kazik@gmail.com na adresu W..J., pričom v tzv. „hlavičke“ e-mailovej správy je uvedené, že táto obsahovala ako prílohu súbor „IMG.pdf“ a „H..P.,2.!!!.pdf“. Podľa názoru súdu však zo samotnej skutočnosti, že dňa 5.11.2012 bola odoslaná z adresy W..P..B. e-mailová správa s prílohou „IMG.pdf“ nemožno vyvodiť, že to bol skutočne práve navrhovateľ, kto podpísal dodatok, tento oskenoval a vzniknutý súbor odoslal e-mailom. Súd prihliadol aj na to, že navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že jeho počítač bol k dispozícii aj ďalším osobám a na to, že by odporovalo bežnému ľudskému správaniu, ak by navrhovateľ potom, ako vycestoval do Švajčiarska (k podniknutiu ktorej cesty ho viedlo určite aj to, že mal zarobiť 20 CHF za hodinu) a potom, ako zrealizoval takmer 2/3-iny diela, súhlasil so znížením odmeny. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy nenavrhli. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na úvod súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ v priebehu konania svoj návrh zobral späť čo do sumy 350 € a čo do úrokov z omeškania (č.l. 48) a súd preto konanie v tejto časti zastavil - viď prvý výrok rozsudku tunajšieho súdu č. k. -85 (ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním - viď č.l. 107); predmetom konania teda ostala suma 3938,76 € a úroky z omeškania 0,05% denne zo sumy 3 938,76 € od 21.1.2013 do zaplatenia.

Na úvod súd považuje za potrebné uviesť, že hoci strany zmluvu zo dňa 5.9.2012 nazvali „Zmluva o dielo“, podľa názoru súdu v skutočnosti nejde o zmluvu o dielo. Z obsahového vymedzenia zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka totiž vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorými sa táto odlišuje od ostatných zmluvných typov. Kľúčovou náležitosťou je pritom „dielo“, pričom podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sa dielom rozumie (okrem iného) aj „zhotovenie určitej veci“. Je teda zrejmé, že na to, aby bola zmluva o dielo platná, je potrebné v zmluve uviesť presný popis výslednej veci.

Pretože v zmluve zo dňa 5.9.2012 chýba presný opis diela (v zmluve o dielo totiž nestačí uviesť, že dielom sú iba všeobecne opísané práce na určitom objekte - viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. ), uvedenú zmluvu nie je možné právne posúdiť ako zmluvu o dielo. To však nebráni tomu, aby táto bola posúdená ako tzv. nepomenovaná zmluva - v tejto zmluve je totiž dostatočne určitým spôsobom vymedzený aj záväzok navrhovateľa (t.j. v období od 13.9.2012 do 13.12.2012 vykonať obkladačské práce vo Švajčiarsku), aj záväzok odporcu (t.j. zaplatiť 20 CHF za hodinu práce).

Pretože navrhovateľ na základe tejto zmluvy pre odporkyňu vykonal práce v rozsahu 798 hodín (toto skutkové zistenie ohľadne množstva prác si súd v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil z dôvodu, že tento počet hodín zhodne tvrdili obaja účastníci), odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 960 CHF (798 hodín x 20 CHF). Pretože odporkyňa zatiaľ navrhovateľovi uhradila:

- dňa 12.9.2012 sumu 350 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2083 CHF predstavovalo 422,905 CHF

- dňa 5.10.2012 sumu 1 333 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2112 CHF predstavovalo 1 614,5296 CHF

- dňa 23.10.2012 sumu 1 106,92 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2098 CHF predstavovalo 1 339,1518 CHF

- dňa 13.11.2012 sumu 2 882,91 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2046 CHF predstavovalo 3 472,7533 CHF

- dňa 4.12.2012 sumu 784,16 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2136 CHF predstavovalo 951,6565 CHF

- dňa 12.12.2012 sumu 1 820 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2109 CHF predstavovalo 2 203,838 CHF

- dňa 21.12.2012 sumu 1 000 €, čo podľa kurzu ECB v deň tejto úhrady 1 EUR = 1,2077 CHF predstavovalo 1 207,70 CHF, súd dospel k záveru, že odporkyňa je povinná navrhovateľovi doplatiť ešte 4 747,47 CHF (15 960 CHF - 422,905 CHF - 1 614,5296 CHF - 1 339,1518 CHF - 3 472,7533 CHF - 951,6565 CHF- 2 203,838 CHF - 1 207,70 CHF).

Pretože strany sa dohodli na tom, že odmena bude platená vo švajčiarskych frankoch, je namieste, aby odporkyňa doplatila navrhovateľovi toľko eur, aby si tento za ne mohol zadovážiť práve 4 747,47 CHF. V deň vyhlásenia rozsudku je takéto množstvo švajčiarskych frankov možné zadovážiť práve za 4 312,35 €. Navrhovateľ sa však domáhal iba sumy 3 938,76 € a súd mu preto priznal iba túto sumu.

Pretože odporkyňa je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania. Navrhovateľ pritom žiadal úroky z omeškania 0,05% denne. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by si strany dohodli úroky z omeškania v takejto výške (v tzv. „Zmluve o dielo“ si strany nedohodli úroky z omeškania, ale zmluvnú pokutu 0,05% denne, pričom však navrhovateľ v návrhu nežiadal zmluvnú pokutu, ale úroky z omeškania), súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania iba v zákonnej výške (teda 8%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k 21.1.2013 - t.j. o 0,75%) a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 8,75% ročne súd návrh zamietol.

Pokiaľ sa odporkyňa bránila tvrdením, že strany sa dodatočne dohodli na znížení odmeny na 13 €/ hodinu, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Na preukázanie tohto tvrdenia odporkyňa predložila „Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“ s tým, že potom, ako navrhovateľ túto listinu vo Švajčiarsku podpísal, vlastnoručne podpísaný dokument oskenoval a tento sken poslal e-mailom odporkyni. Pretože však navrhovateľ v konaní poprel, že by „Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“ podpísal, bolo povinnosťou odporkyne preukázať pravosť predloženej listiny (Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. vyjadril a odôvodnil názor, že dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny má ten z účastníkov, ktorý zo skutočností uvedených v listine vyvodzuje pre neho priaznivé právne dôsledky). Odporkyňa však nepreukázala pravosť „Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 5.9.2012“ a súd preto vychádzal z toho, že strany sa nedohodli na znížení odmeny z 20 CHF na 13 €.

V tejto súvislosti súd považuje za vhodné uviesť aj to, že § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka umožňuje urobiť právny úkon aj telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami. Pokiaľ ide o možnosť urobiť právny úkon elektronickými prostriedkami, zákon vyžaduje, aby išlo o taký elektronický

prostriedok, ktorý umožňuje nielen zachytenie obsahu právneho úkonu, ale aj určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že dodatok o znížení odmeny mal byť dojednaný prostredníctvom internetu. Pokiaľ však ide o internet, je všeobecne známe, že tento elektronický prostriedok neumožňuje dostatočne hodnoverne určiť osobu, ktorá sedí za klávesnicou počítača, z ktorého bol odoslaný prejav vôle. Každý počítač má síce svoju jedinečnú IP adresu a v zásade je teda možné zistiť, že tá a tá správa bola odoslaná z tej a tej budovy (v ktorej by napríklad mohol bývať práve navrhovateľ). Skutočnosť, že bol prípadne použitý práve počítač nachádzajúci sa v budove, kde býval navrhovateľ, však ešte v žiadnom prípade neznamená, že by akceptáciu dohody urobil práve navrhovateľ. Na druhej strane je pravdou, že prostredníctvom internetu je v súčasnosti už možné robiť relatívne závažné úkony - napríklad dávať banke pokyn na prevod peňažných prostriedkov. Na to je nepochybne potrebné, aby banka mala istotu, že prostredníctvom internetu jej dal pokyn práve majiteľ účtu - inak povedané, banka potrebuje, aby aj prostredníctvom internetu bolo možné určil osobu, ktorá úkon (príkaz na prevod je nepochybne tiež právnym úkonom) urobila. Aby však toto určenie osoby bolo možné, je potrebné do prostriedku zabezpečujúcemu výmenu informácii - v danom prípade internetu, pridať dodatočné prvky, ktoré túto identifikáciu osoby umožnia. V praxi ide o to, že klient svoju totožnosť preukáže tým, že banke oznámi okrem užívateľského mena a hesla aj ďalšiu informáciu- spravidla sled viacerých čísel, ktorý pozná iba on (či už z GRID karty alebo z tokenu, ktorý mu poskytla banka, resp. z SMS-ky, ktorú zašle banka práve a iba na jeho mobil). Z horeuvedeného je teda zrejmé, že iba prostý internet (t.j. internet bez dodatočných technologickej nadstavby) nie je schopný umožniť určenie osoby, ktorá úkon urobila. Nie je preto splnený základný zákonný predpoklad na to, aby bolo možné považovať prejav vôle urobený prostredníctvom internetu za urobenie právneho úkonu takým spôsobom, ktorý zachováva písomnú formu - a z článku VIII.2 zmluvy nazvanej „Zmluva o dielo“ vyplýva, že túto bolo možné meniť iba písomnou formou.

Navrhovateľ mal vo veci neúspech iba v nepatrnej časti (350 €) a súd mu preto podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku priznal:

- náhradu súdneho poplatku 242,70 €

- odmenu 141,09 € za prevzatie a prípravu zastúpenia 3.1.2013

- odmenu 141,09 € za podanie návrhu 1.2.2013

- odmenu 35,27 € za účasť na pojednávaní dňa 4.11.2013 (č.l. 56)

- odmenu 141,09 € za účasť na pojednávaní dňa 26.2.2014 (č.l. 70)

- odmenu 141,09 € za účasť na pojednávaní dňa 10.3.2014 (č.l. 73)

- odmenu 141,09 € za vyjadrenie k odvolaniu dňa 27.5.2014 (č.l. 97)

- odmenu 35,27 € za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2016 (č.l. 116)

- odmenu 141,09 € za účasť na pojednávaní dňa 15.2.2016 (č.l. 121)

- režijný paušál 3 x 7,81 + 3 x 8,04+ 2 x 8,58 €. Odmenu za vyjadrenie k odporu (č.l. 48) súd navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že spísanie takýchto podaní nebolo účelné (podľa § 142 ods. 1 O.s.p. sa totiž priznávajú iba tie trovy, ktoré boli potrebné na účelné bránenie práva). Neúčelnosť spisovania týchto podaní vychádza z toho, že najmä v konaní na súde prvého stupňa jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, ktorá znamená, že kontakty medzi súdom a účastníkmi sa realizujú ústne (rozsudok NS SR ). K realizácii tohto kontaktu medzi účastníkmi a súdom má preto dochádzať na pojednávaní (viď § 115 O.s.p., ktorý je legislatívnym vyjadrením zásady ústnosti). Z toho teda vyplýva, že ak sa chce účastník vyjadriť k akémukoľvek aspektu prejednávanej veci, je potrebné, aby toto vyjadrenie urobil práve na pojednávaní. Ak okrem prednesu tohto svojho vyjadrenia na pojednávaní účastník súdu zašle toto vyjadrenie aj v písomnej forme, ide o neúčelný úkon a teda nie je dôvod na to, aby bola za tento úkon priznaná náhrada trov. Odmenu za účasť na pojednávaní dňa 26.3.2014 súd navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že na tomto pojednávaní sa advokát navrhovateľa nezúčastnil (viď č.l. 82).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.