Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Co-37-2016.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Subarea
14Co/37/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: K.. C. H., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, F., K.. U. H.Č., W.. X.X.XXXX, F. F. XX, F., o zaplatenie 20.458,03 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4.11. 2015, č. k. 16C/238/2015-48 v časti lehoty plnenia (čo do povolenia plniť v mesačných splátkach po 50,- eur), a proti uzneseniu zo dňa 29.12.2015, č. k. 16C/238/2015-56, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4.11. 2015, č. k. 16C/238/2015-48 v časti, v ktorej určil, že peňažné plnenie a trovy konania sú žalovaní v I. a II. rade povinní zaplatiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur, splatných vždy k 30. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Odvolací súd uznesenie zo dňa 29.12.2015, č. k. 16C/238/2015-56 z r u š u j e .
odôvodnenie:
K výroku I.:
Rozsudkom zo dňa 4.11.2015, č. k. 16C/238/2015-48 súd prvého stupňa uložil žalovaným v I. a II. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.458,03 eur, spolu s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 19.542,63 eur od 4.2.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.458,03 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania 1.227,- eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur, splatných vždy k 30. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podanie žaloby odôvodnil žalobca tým, že dňa 15.3.2013 uzavrel so žalovaným v I. rade a so žalovanou v II. rade Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej bola uzavretá medzi účastníkmi konania Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX. V súlade s touto zmluvou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 20.300,- eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru 3,39 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,88 eur počas prvých 12 mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,69 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 139,38 eur, a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32,77 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 172,15 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 16.1.2015 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok pod hrozbou splatenia celého zostatku úveru s
príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 3.2.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.
Z odôvodnenia tiež vyplýva, že žalovaní v I. a II. rade na pojednávaní konanom dňa 4.11.2015 pred súdom uznali žalovanú pohľadávku uplatnenú žalobcom žalobou čo do základu, aj čo do výšky, a požiadali súd, aby im povolil splácať peňažné plnenie v splátkach po 50,- eur. Súd preto rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (Občiansky súdny poriadok - ďalej len O.s.p.) s tým, že zároveň určil, že žalovaní v I. a II. rade môžu vykonať peňažné plnenie v splátkach v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Žalovaní proti žiadnej časti rozsudku odvolanie nepodali.
Žalobca predmetný rozsudok napadol odvolaním len v časti, ktorou súd povolil žalovaným plnenie v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, splatných vždy k 30. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, keď sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, prečo prvostupňový súd umožnil žalovaným splácať priznanú sumu mesačnými splátkami, a ani prečo práve vo výške navrhovanej žalovanými. Nie je zrejmé ani to, aký je príjem žalovaného v 1. rade, aké sú výdavky žalovaných, dlhodobosť nepriaznivej finančnej situácie, prípadne ďalšie skutočnosti, ktoré by presvedčivo odôvodňovali možnosť uhrádzať priznané plnenie v mesačných splátkach po 50,- eur. Súd tak konal v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., jeho rozhodnutie je v napadnutej časti nepreskúmateľné a odporuje princípom spravodlivého procesu. Súd tiež konal v rozpore s ustanovením § 132 O.s.p.. Nevzal do úvahy aj okolnosti na strane žalobcu, a to výšku žalovanej sumy, dobu omeškania, ani možnosť efektívneho vymoženia pohľadávky v prípade nepravidelného splácania žalovanými. Súd zrejme nevzal do úvahy ani to, že výška mesačnej splátky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru bola takmer trojnásobne vyššia ako suma mesačnej splátky priznanej v rozsudku, a že výška mesačnej splátky 50,- eur nepokryje ani sumu naúčtovaných mesačných úrokov za úver. Takýto arbitrárny výrok rozsudku neodôvodnene zvýhodňuje postavenie žalovaných na úkor žalobcu napriek tomu, že porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy a dôvod pre uplatnenie práva na súde bol práve na strane žalovaných. Súdom priznanú výšku mesačných splátok považuje žalobca aj za neprimerane nízku. Zdôraznil, že za predpokladu riadneho a včasného splácania v zmysle rozsudku, by žalovaní len istinu splácali dlhšie ako 32 rokov, čo žalobca považuje za neprijateľné už aj z toho dôvodu, že istina sa naďalej úročí a celková výška dlžnej sumy narastá. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý výrok rozsudku a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
K podanému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (rovnako ako v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Toto ustanovenie však umožňuje súdu určiť na plnenie lehotu, ktorá bude dlhšia ako tri dni, alebo povoliť plnenie v splátkach, pri ktorých musí vždy stanoviť ich výšku a bližšie podmienky ich splatnosti. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, prípadne povolenie plnenia v splátkach spadá do voľnej úvahy súdu.
Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. (R 87/1966)
Je teda zrejmé, že pri rozhodovaní o povolení takejto výhody musí súd skúmať a brať zreteľ najmä na povahu prejednávanej veci, povahu priznaného nároku, výšku priznaného plnenia, osobné pomery účastníkov (účastníka, ktorý má povinnosť plniť - povinného, ako aj účastníka, v prospech ktorého má byť plnené - oprávneného), najmä platobnú schopnosť povinného a jeho v konaní prejavenú snahu o plnenie záväzku, a či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé, prípadne aj na iné osobitné okolnosti veci. Treba sa tiež držať pravidla ustáleného rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne), a to i pri pominutí okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobcu uplatniť svoje právo na súde. Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi účastníkmi.
Aj v prejednávanej veci mal preto súd prvého stupňa skúmať a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetliť, aké hľadiská použil pri úvahe, že je vhodné priznať žalovaným výhodu splátok. Bol tak povinný postupovať, aj keď vo veci rozhodol rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods. 1 O.s.p., kedy podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Uvedené sa však týka len odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, a nie aj výroku, ktorým bola žalovaným priznaná výhoda splátok. Navyše, zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 4.11.2015 vyplýva, že žalobca jasne vyjadril pred súdom svoj zamietavý postoj k výške splátok navrhovanej žalovanými. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak vôbec nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď určil, že žalovaní sú povinní zaplatiť peňažné plnenie a trovy konania v splátkach. Rozsudok je tak v napadnutej časti nepreskúmateľný, teda nie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu, a ktorého porušenie znamená súčasne odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom, je preto dôvodná. Uvedené je dôvodom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodnutím o určení realizácie peňažného plnenia v splátkach vyššie uvedenými relevantnými aspektmi vôbec zaoberal. Nevyplýva to ani z obsahu spisu. Možno preto tiež konštatovať, že jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výroku rozsudku vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je dôvodom na jeho zrušenie aj podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..
Odvolací súd tak nemal inú možnosť, ako rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výroku zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude potrebné skúmať, či u žalovaných v I. a II. rade skutočne existujú konkrétne podmienky pre poskytnutie výhody splátok podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., a až potom bude môcť rozhodnúť o eventuálnej výške splátok a podmienkach ich zročnosti s prihliadnutím na to, aby splátky neprimeraným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu. Nové rozhodnutie týkajúce sa lehoty plnenia musí súd prvého stupňa odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom predpokladané náležitosti.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
K výroku II.:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok vo výške 1.227,- eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti zrušil, lebo prvostupňový súd vydal nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti. Poplatková povinnosť žalobcu nevyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoSP, ani z položky č. 1 písm. a) sadzobníka poplatkov, ani z inej položky sadzobníka súdnych poplatkov, a ani zo žiadneho ustanovenia ZoSP. Zdôraznil, že podľa poznámky č. 3 k položke 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP, vyplýva povinnosť poplatníka zaplatiť súdny poplatok v odvolacom konaní len pokiaľ ide o vec samú. Predmetom odvolania žalobcu je výlučne otázka povolenia splácania uloženej povinnosti v splátkach, výška týchto splátok a lehota na splnenie tejto povinnosti. Jednoznačne sa netýka veci samej, teda povinnosti zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom, ktorú prvostupňový súd priznal žalobcovi už v rozsudku zo dňa 4.11.2015.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 12 ods. 1 ZoSP, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.
Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá ZoSP, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.
Podľa § 7 ods. 10 veta prvá ZoSP, v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.
Súdny poplatok sa platí podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (z úhrady) predmetu konania - 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura.
Podľa poznámky č. 3 prvej vety k položke 1 sadzobníka, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. V prejednávanej veci bol totižto odvolaním napadnutý rozsudok len v časti určenej lehoty plnenia (čo
do povolenia plniť v mesačných splátkach po 50,- eur), a nie rozsudok vo veci samej. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými bola žalovaným v I. a II. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.458,03 eur, spolu s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 19.542,63 eur od 4.2.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.458,03 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania 1.227,- eur, zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.) a sú právoplatné (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. patrí medzi procesné úkony súdu. Zo žiadneho ustanovenia ZoSP, ani zo žiadnej položky sadzobníka však nevyplýva, že by takýto procesný úkon súdu, prípadne žiadosť účastníka konania o umožnenie vykonať peňažné plnenie aj v splátkach, podliehali poplatkovej povinnosti. Žalobca preto dôvodne namieta, že mu nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 4.11.2015, č.k. 16C/238/2015-48 podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka a § 6 ods. 2 ZoSP.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 12 ods. 1 tretej vety ZoSP zrušil toto nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení poplatkovej povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.