Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-288-2015.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/288/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.L., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. JUDr. Jíři Šmída, advokát, ŠMÍDA AK, s.r.o., so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. U., H.. XX.XX.XXXX, C. C. Č.. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 4.055,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.055,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 4.055,50 eur od 23.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 11.07.2013 „Dohodu o urovnaní.“ Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 5002433. Uvedenú zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.05.2009, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 4.333,56 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 07.12.2012. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 4.224,48 eur sporná, a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 4.224,48 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 4.055,50 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 4.055,50 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 5% p.a. . Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 5.400,79 eur, a to formou 127 mesačných splátok, splátka 1. až 23. vo výške 20,00 eur, splátky 24. až 48. vo výške 40,00 eur, splátka 49. až 126. vo výške 50,00 eur, 127. splátka vo výške 60,79 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak, ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 22.08.2013 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková dlžná čiastka predstavuje sumu 4.055,50 eur.
Žalovaný žiadal zaplatiť dlh v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný uviedol, že celá vec je komplikovaná, ani vlastne nevie o čo ide, pretože zobral pôžičku od Trianglu, zobral to asi dvakrát po 30.000,- Sk. Nejaké peniaze aj splácal, o čom môže doložiť poštové
poukážky, že platil EOS KSI Slovensko, s.r.o., po 30 eur mesačne. Je ochotný zaplatiť dlh žalobcovi na splátky. Ďalej uviedol, že platil aj ďalším firmám. V súčasnej dobe je ženatý, má spolu s manželkou 2 maloleté deti a jeho sociálna situácia je taká, že keby mal zaplatiť dlh naraz, nie je toho schopný. Môže zaplatiť jedine maximálne splátky po 30 eur mesačne. Už ani nevie, za akých okolností došlo k podpísaniu zmluvy. Má taký dojem, že mu to poslali poštovne, on to podpísal a vrátil to naspäť. Koľko vrátil v súvislosti s pôžičkami od firmy Triangel, nemá prehľad. Zmluvy k dispozícii nemá. Žil a žije v tom, že firma Kruk od neho žiadala peniaze, ktoré by bolo treba zaplatiť a ktoré je schopný zaplatiť jedine na splátky po 30 eur mesačne. To, že mal platiť a že platil spoločnosti EOS KSI, má o tom šeky. Ostatné doklady k dispozícii nemá, ale snažil sa spomenúť na všetko, čo v súvislosti s pôžičkami od firmy Triangel mal a čo sa dialo.
Dňa 11.07.2013 žalobca a dlžník uzatvorili Dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa v zmysle časti C bod. 1 dohodli na urovnaní záväzkov vyplývajúcich medzi nimi zo zmluvy o úvere č. 5002433, a to tak, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 4.055,50 eur spolu s úrokovou sadzbou 5,00% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 5.400,79 eur. Táto čiastka bude žalovaným uhradený prostredníctvom pravidelných mesačných splátok.
V zmysle časti C bod 2., dlžník týmto svoj záväzok (dlh) uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v bode 1. časti C.
Podľa bodu 5., v prípade, že úhrada záväzku dlžníka dohodnutá v splátkach, dohodli sa zmluvné strany, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého úveru.
Ďalej sa v zmysle Dohody o urovnaní zmluvné strany dohodli (bod 6. Dohody), že v prípade omeškania dlžníka s úhradou akejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka, má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie: a) Všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním, b) Poplatku 12 eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, c) Poplatku 40 eur za odoslanie predžalobnej upomienky.
Listom zo dňa 14.01.2013 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2012, kedy spoločnosť Consumer Financie Holding, s.r.o., svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy č. 5002433 zo dňa 20.05.2009 uzatvorenej medzi žalovaným a postupcom ako veriteľom spolu s príslušenstvom a právami akéhokoľvek zabezpečenia, na žalobcu.
Následne listom zo dňa 03.07.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu nehradenia svojho záväzku tak, ako sa zaviazal, sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 22.08.2013, bol jeho dlh zosplatnený. Výška dlhu, ktorú mal uhradiť do 17.07.2015 bola vo výške 4.055,50 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 4.055,50 eur odo dňa 23.08.2013.
Podľa § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to práve účastníci konania, ktorí majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní , o ktoré ide aj v prejednávanej veci platí dispozičná zásada a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a sú povinní predložiť dôkazy ns preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Účastník, ktorý nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Navrhovateľ svoj uplatnený nárok vyvodzuje zo Zmluvy o úvere č.5002433. Navrhovateľ túto zmluvu v návrhu konkretizoval len okrajovo. Žalobca uviedol len výšku poskytnutého úveru 4.333,56 eur. Ďalej už len uviedol, aká výška pohľadávky bola postúpená (4.224,48 eur), no aj tá bola sporná, a tak sa dohodli na inej výške záväzku (4.055,50 eur). Žalobca síce v návrhu uviedol č. zmluvy, avšak túto zmluvu nepredložil. Súd na základe týchto skutočností konštatuje, že konkrétny obsah Zmluvy o úvere č. 5002433 mu nebol v čase rozhodovania známy. To potom znamená, že samotné tvrdenie žalobcu o tom, že s jeho právnym predchodcom žalovaný uzatvoril Zmluvu o úvere, žalobca nepreukázal a z tohto dôvodu nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, aké povinnosti žalovanému vznikli zo Zmluvy o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené súd bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o tom, že medzi účastníkmi konania existuje právny vzťah, z ktorého pre žalovaného vyplýva povinnosť žalobcovi zaplatiť uplatnenú pohľadávku. Samotná zmluva bez ďalšieho dôkazu nepreukazuje tvrdenie žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Na záver súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednávacou zásadou. Podstatou tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej / t. j. povinnosť tvrdenia /, ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t. j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazní bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t. j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bola v konaní v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu súd ani náhradu trov nepriznal.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.