Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

00Er/718/1999

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, IČO: 30 807 484, proti povinnému: D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 612, zastúpený: JUDr. Jozef Hurtiš, bytom Prievidza, Matice Slovenskej 17, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom Skalica, Ružová 10 (nástupca súdneho exekútora JUDr. Lýdie Hladíkovej), o vymoženie pohľadávky 192,99 Eur (5.814,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 85,32 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*004611 zo dňa 31. 03. 1999 bol súdny exekútor JUDr. Lýdia Hladíková v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č. k. 465/96 MZ zo dňa 07. 08. 1996.

Dňa 22. 12. 2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zo zákona došlo k odpusteniu dlhu (tzv. generálny pardon), a teda rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené a exekúcia zanikla ako taká.

Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 05. 2012 uviedol, že dňa 07. 08. 1996 bolo povinnému podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) a § 22 ods. 3 Zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov platobným výmerom č. 465/96 MZ predpísané poistné za obdobie 11/1995 a 12/1995 v sume 192,99 Eur (5.814,- Sk). Predmetný platobný výmer bol povinný doručovaný do vlastných rúk, ktorý prevzal dňa 09. 08. 1996. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 27. 08. 1996. Nakoľko povinný v stanovenom termíne neuhradil dlžné pohľadávky a voči platobnému výmeru sa neodvolal, resp. si nepodal ani žiadosť o povolenie splátok dlžných súm, oprávnený podal dňa 16. 03. 1999 návrh na vykonanie exekúcie. Pohľadávka, ktorú uvádza povinný, nebola pohľadávka na penále, ale na dlžné poistné. Dlžné poistné nie je možné zo zákona odpustiť, t. j. nevzťahuje sa na ňu ani „generálny pardon“. Pohľadávku na penále, ktorú mal povinný a ktorá nebola predmetom tejto exekúcie, bola povinnému odpustená v rámci riadnej žiadosti o odpustenie povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť výšku penále. Povinný pohľadávku predpísanú platobným výmerom č. 465/96 MZ uhradil dňa 27. 09. 1999 v pokladni oprávneného. Úhrada dlžnej pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie, bola realizovaná až po začatí exekučného konania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzhľadom k tomu, že povinný uhradil dlžnú pohľadávku až po začatí exekučného konania, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie povinného.

O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v súlade s § 197 ods. 1, § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 05. 2015 zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 95,04 Eur, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 38,60 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 36,64 Eur a náhradu za stratu času vo výške 3,96 Eur + 20 % DPH.

Ustanovenia § 14 - 16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 Eur a najviac 33.193,92 Eur.

Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 38,60 Eur.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi môže priznať len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t. j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním, a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd ne priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 1,20 Eur, nakoľko nemal preukázané vynaloženie týchto výdavkov.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov za obálky (4 ks x 0,05 Eur) vo výške 0,20 Eur a listiny - tlač, papier (67 ks x 0,10 Eur) vo výške 6,70 Eur, ide o úkony vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, čo znamená, že súdny exekútor nemôže požadovať náhradu za výdavky ako súčasť účelne vynaložených hotových výdavkov, preto súd náhradu týchto výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal.

Súd priznal súdnemu exekútorovi i cestovnú náhradu vo výške 28,54 Eur a náhradu za stratu času vo výške 3,96 Eur, keď mal súd v danom prípade preukázané, že dňa 09. 03. 2011 sa uskutočnila pracovná cesta na trase Bratislava - Majcichov a späť (spolu 120 km) za účelom preverovania majetku a doručovania písomnosti.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20 % DPH zo sumy 71,10 Eur v celkovej sume 14,22 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď exekúciu zastavil a k náhrade trov exekúcie vo výške 85,32 Eur zaviazal povinného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).