Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-17-2021.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/17/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, vo veci exekúcie oprávneného v 1/ rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, a oprávneného v 2/ rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, zastúpený: JUDr. Ladislav Bohuniczký, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Mráza, so sídlom Exekútorského úradu Bosákova 7, Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaostalého výživného, bežného výživného a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného v 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 24. novembra 2020 č. k. 25Er/22/2014 - 86, EX 77/2013, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie sa potvrdzuje.
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil po právnej stránke § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) a vecne tým, že nie je daný dôvod, aby exekúcia prebiehala ďalej, nakoľko povinný zaplatil zaostalé výživné ako aj trovy exekúcie, platí bežné výživné pravidelnými úhradami, teda svojim správaním preukázal, že má záujem na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti oprávnených. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade, ak by si prestal povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozhodnutím súdu, oprávnení môžu opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie neuložil žiadnemu z účastníkov povinnosť na náhradu trov exekúcie, nakoľko súdny exekútor uviedol, že povinný uhradil trovy exekútora v plnom rozsahu v priebehu exekučného konania a ďalšie trovy exekúcie si neuplatňuje.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený v 2/ rade a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Žiadal, aby exekúcia nebola zastavená, lebo je ešte školopovinný. Oprávnený v 1/ rade uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie, lebo je už plnoletý a samostatne robí.
3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie oprávnených považuje za účelové a neodôvodnené. Povinný už zaplatil zaostalé výživné k 30.10.2019, ako aj trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom ešte v auguste 2020, čo súdu potvrdil aj súdny exekútor podaním zo dňa 05.11.2020. Bežné výživné platí povinný riadne a pravidelne aj naďalej. Podľa povinného preto vyššie uvedené zakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný má ďalej za to, že zo strany oprávnených ide
iba o účelové „ťahanie času“, a to aj s poukazom na skutočnosť, že k návrhu na zastavenie exekúcie sa aj napriek výzve súdu vôbec nevyjadrili.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že exekúciu vedenú v prospech oprávneného v 1/ rade možno zastaviť, nakoľko dosiahol plnoletosť a je zamestnaný, kým exekúciu na vymáhanie výživného v prospech oprávneného v 2/ rade doporučuje ponechať, nakoľko tento je ešte študentom a u povinného nie je istota, že bude výživné po zastavení exekúcie posielať.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.
8. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi dňa 27.12.2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.03.2017 (§ 243h ods. 1 EP).
9. Dňa 31.08.2020 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že bola zaplatená zostávajúca časť vymáhaného nároku v sume 1.988,55 Eur, čím došlo k vymoženie pohľadávky v celosti vrátane trov exekúcie. Zároveň povinný dokladoval, že aj bežné výživné platí pravidelne a riadne, na základe čoho mal za to, že exekúcia už nie je opodstatnená a je potrebné ju zastaviť.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody. O zastavení exekúcie (úplnom i čiastočnom) sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.
13. V danej veci bol podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu zaplatenia zaostalého výživného a trov exekúcie v plnom rozsahu a dobrovoľného platenia bežného výživného pravidelne a včas. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie je dôvod na pokračovanie v exekúcii, keďže súd má za preukázané, že voči oprávnenému v 1/ rade už bola vyživovacia povinnosť povinného uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 21Pc/34/2020 zo dňa 15.02.2021 zrušená,
pričom aj samotný oprávnený v 1/ rade súhlasil so zastavením excekúcie, a voči oprávnenému v 2/ rade si povinný plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a včas. Povinný dlžné výživné a trovy exekúcie vyplatil, a platí aj bežné výživné, čo potvrdil i súdny exekútor. Odvolací súd sa na základe dĺžky časového obdobia, počas ktorého prebieha uvedená exekúcia, domnieva, že je možné predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
14. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou oprávneného v 2/ rade, že je ešte školopovinný, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. Ak by si povinný prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému v 2/ rade v súlade s rozhodnutím súdu, oprávnený v 2/ rade môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.
15. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.
16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).