Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/218/2014

Potvrdené rozhodnutím 8Sžo/31/2016
„Identifikačné číslo spisu: 1014201709 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201709.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu L. K., trvale bytom E. XXD, XXX XX W., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom kancelárie Kozmonautická 9, 821 02 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova ul. č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie oznámenia žalovaného č. SPOU-PO-454- 3/2014 z 12. augusta 2014, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/218/2014-36 z 12. februára 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/218/2014-36 z 12. februára 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: L. K., bytom E. XXD, XXX XX W., zastúpený: Mgr. Juraj Vlkovič, advokát, so sídlom Kozmonautická č. 9, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného, ktorým dňa 12.08.2014 zamietol návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a to rozhodnutím číslo: SPOU-PO-454-3/2014 zo dňa 12.08.2014, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.10.2014 sa domáhal žalobca preskúmania postupu žalovaného (ukončeného písomnosťou - oznámenie k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pod číslom SPOU-PO-454-3/2014 zo dňa 12.08.2014), ktorým tento dňa 12.08.2014 zamietol jeho návrh zo dňa 24.06.2014 na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sp. zn.: SLV-PS-PK-90/2011 vrátenia veci na nové konanie a priznanie náhrady trov konania.

Napadnutým postupom žalovaného ukončeným vydaním písomnosti - oznámenie k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pod číslom SPOU-PO-454-3/2014 zo dňa 12.08.2014 došlo k vybaveniu podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia (sp. zn.: SLV-PS- PK-90/2011) mimo odvolacieho konania a to tak, že jeho podnet bol zamietnutý.

V podanej žalobe vyjadril presvedčenie, že žalovaný mal napadnuté rozhodnutia preskúmať a vydať vo veci rozhodnutie o zrušení alebo zmene napadnutých rozhodnutí z dôvodu existencie viacerých skutočností.

Nezákonnosť a nesprávnosť postupu žalovaného videl v nedostatočnom vysporiadaní sa s dôvodmi na preskúmanie napadnutých rozhodnutí mimo odvolacieho konania a najmä dôvodmi na ich zrušenie alebo zmenu. Postup žalovaného považoval za rozporný s § 233 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

Žalobca uviedol, že personálnym rozkazom ministra vnútra číslo 74/2011 zo dňa 02.03.2011 bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že mal dňa 07.01.2011 viesť motorové vozidlo, ktoré bolo zastavené hliadkou a po vyzvaní sa na podrobenie zistenia alkoholu v dychu a v krvi sa odmietol

tomuto zisteniu podrobiť. V konaní o prepustenie sa bránil tým, že motorové vozidlo neviedol on, ale jeho spolujazdec, ktorý po zastavení vozidla hliadkou z neho vystúpil a utiekol. Túto jeho obranu správny orgán nezohľadnil a skutkový stav ustálil najmä na základe výpovedí členov hliadky, ktorá motorové vozidlo zastavila. Podkladmi rozhodnutia v odvolacom konaní boli disciplinárny rozkaz zo dňa 27.01.2011, výpovede členov hliadky, stanovisko odborového orgánu a prepis telefonického nahlásenia udalosti. Všetky tieto dôkazy považoval za nezákonne získané alebo ich obsah nezodpovedal ustálenému skutkovému stavu. Predmetný disciplinárny rozkaz bol po preskúmaní súdom zrušený (z dôvodu, že spáchanie skutku, ktoré sa mu kládlo za vinu nebolo mu riadne preukázané a to z dôvodu rozporných výpovedí členov hliadky), o čom správny orgán pri rozhodovaní o jeho odvolaní nevedel, ale vedel o tom žalovaný pri rozhodovaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Poukázal na skutočnosť, že dôveryhodnosť výpovedí členov hliadky zmenšovala tá skutočnosť, že zápisnice o výsluchu oboch členov hliadky zo dňa 17.01.2011 boli absolútne totožné, čo preukazuje ich nepravdivosť a nezákonnosť, nakoľko nie je možné, aby dve osoby vypovedali absolútne totožne. Zároveň to preukazuje záujem správneho orgánu vykonať výsluchy tak, aby sa zhodovali. Členovia hliadky boli v konaní o jeho prepustení vypočutí napriek tomu, že neboli zbavení mlčanlivosti, preto je potrebné ich výsluchy považovať za nezákonné. Žalobca poukázal aj na výpovede svedkýň W. a R. X., ktoré potvrdzovali jeho tvrdenia a zmenšovali dôveryhodnosť výpovedí členov hliadky. Taktiež predpis telefonického hovoru oznamovateľa priestupku nebolo možné považovať za dôkaz.

Správny orgán vychádzal a ustálil skutkový stav v prevažnej miere na základe výsluchov členov hliadky a takto zistený skutkový stav nebolo možné považovať za objektívne zistený. Taktiež žalobca poukázal na nesúhlas odborového orgánu s jeho prepustením.

Z týchto skutočností je zrejmé, že v konaní o jeho prepustenie došlo k závažným procesným pochybeniam a napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci bolo vo veci rozhodnuté tak, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv.

2.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.01.2015 a žiadal konanie zastaviť (z dôvodu, že neformálne oznámenie ministra vnútra SR, proti ktorému žaloba smeruje nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu), resp. žiadal žalobu zamietnuť.

V úvode svojho vyjadrenia žalovaný opísal priebeh správneho konania a následne vyvolaného súdneho konania predchádzajúcich správnemu konaniu, ktoré je predmetom tejto žaloby. Uviedol, že žalobca bol personálnym rozkazom číslo 74 zo dňa 02.03.2011 prepustený zo služobného pomeru a tento personálny rozkaz bol následným rozhodnutím ministra vnútra SR (č. p.: SLV-PS-PK-90/2011) v dôsledku žalobcom podaného rozkladu potvrdený.

Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu, o ktorej rozhodol rozsudkom Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a to tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky tento rozsudok zmenil a podanú žalobu zamietol a to rozsudkom č. k. zo dňa 17.12.2013.

Následne žalobca podal návrh na obnovu konania a zároveň na preskúmanie rozhodnutia ministra vnútra (č. p.: SLV-PS-PK-90/2011 zo dňa 27.06.2011) o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom tento návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bol vybavený oznámením ministra vnútra SR č. p.: SPOU-PO-454-3/2014 a to tak, že návrh bol zamietnutý.

Žalovaný uviedol, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je inštitút, ktorý sa uplatňuje iba v prípade, ak právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, pričom žiadateľ musí na tento rozpor v podaní výslovne poukázať a uviesť čoho sa domáha. V prípade, ak minister vnútra podnetu účastníka nevyhovie, oznámi to účastníkovi neformálnym oznámením o zamietnutí mimoriadneho opravného prostriedku a nie formou rozhodnutia (rozhodnutie sa vydáva v prípade zmeny alebo zrušenia). Účastník konania nemá právny nárok (na rozdiel od napr. obnovy konania) na preskúmanie právoplatného rozhodnutia, t. j. na jeho zrušenie alebo zmenu.

Správny orgán v konaní postupoval zákonným spôsobom a pred zamietnutím návrhu si zaobstaral všetky potrebné dôkazy slúžiace na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Žalobca vo svojom podaní neuviedol žiadne konkrétne rozpory s právnymi predpismi, ktoré by mohli viesť k zmene alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí, ale iba všeobecne vyjadril svoje subjektívne názory na jednotlivé dôkazy zabezpečené nadriadeným a poukázal na existenciu výpovedí svedkýň v trestnom konaní, ktoré v čase správneho konania o jeho prepustení neexistovali a nemohli byť dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, keďže podľa § 246 ods. 3 sa pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu a skutkových okolností, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Dôvody na preskúmavanie rozhodnutia uvádzané žalobcom v jeho podaní neboli takého charakteru a intenzity, aby mohli byť považované za zmenené rozhodujúce skutkové okolnosti.

Žalovaný poukázal na to, že disciplinárne konanie je samostatným konaním podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a nie je podmienene personálnym konaním a tieto konania nie sú ani od seba závislé. V personálnom konaní o prepustení sa preukazuje naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. a v disciplinárnom konaní nadriadený preukazuje, či sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia, resp. priestupku.

Žalovaný ďalej uviedol, že obsahom spisu je vypracovaný záznam zo dňa 07.01.2011 zakročujúcimi policajtmi, ako aj zápisnice o podaní vysvetlenia oboch členov hliadky zo dňa 10.01.2011 a následne 17.01.2011, v ktorých obaja jednoznačne potvrdili, že po zastavení vozidla žalobcu z neho nevystúpila žiadna osoba a žalobca bol vo vozidle sám a sedel na sedadle vodiča.

Ohľadoch výpovedí svedkýň W. a R. X. žalovaný uviedol, že ide o výsluchy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní a nie o výsluchy vykonané správnym orgánom v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a tieto boli realizované po vyše troch rokoch od prepustenia žalobcu (v mesiaci jún 2014). Zároveň poukázal na výpoveď R. X. v podaní vysvetlenia zo dňa 14.01.2011.

Výpoveď vo veci vypočutého X. Q., ktorý tvrdil, že viedol vozidlo žalobcu v čase jeho zastavenia hliadkou polície dňa 07.01.2011 žalovaný vyhodnotil ako účelovú a tento záver potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojom rozsudku sp. zn. . Snaha žalobcu o zabezpečenie neskorších obsahovo odlišných výpovedí vyhodnotil ako účelovú.

Žalobcovu námietku o nezákonnosti výpovedí policajtov z dôvodu ich nezbavenia povinnosti mlčanlivosti žalovaný vyhodnotil ako subjektívny názor žalobcu.

K stanovisku odborového orgánu žalovaný uviedol, že zákon neukladá povinnosť nadriadeného vysporiadať sa s nesúhlasným stanoviskom odborového orgánu.

Ohľadom žalobcom spochybnených dôkazov, ktoré boli použité v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru žalovaný poukázal, že neuviedol v čom konkrétne bol porušený zákona č. 73/1998 Z. z., s ktorými jeho konkrétnymi ustanoveniami bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore tak, aby bol daný zákonný dôvod na jeho zmenu, resp. zrušenie.

Záverom žalovaný vyjadril presvedčenie, že neformálne oznámenie ministra vnútra, proti ktorému smeruje žaloba nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné preskúmať súdom v zmysle piatej časti O.s.p. a preto navrhol konanie zastaviť.

3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je a napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného boli plne súladné so zákonom.

Podľa § 247 ods.1, 2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak nadobudlo právoplatnosť.

Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných písomností aj písomnosť - Návrh žalobcu na obnovu konania, návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sp. zn.: SLV-PS-PK-90/2011 zo dňa 24.06.2014, a jeho doplnenie zo dňa 30.06.2014, stanovisko žalovaného k návrhu žalobcu.

V preskúmavanej písomnosti žalovaného - oznámenie k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydaného dňa 12.08.2014 pod číslom SPOU-PO-454-3/2014, tento uviedol, že rozhodnutia - Personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 74 zo dňa 02.03.2011, ako aj následné druhostupňové rozhodnutie ministra vnútra č. p.: SLV-PS-PK-90/2011 zo dňa 27.06.2011 preskúmal mimo odvolacieho konania podľa § 246 zákona č. 73/1998 Z. z. a zistil, že obe boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami a preto žalobcov podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný.

Administratívny spis obsahuje aj zamietajúce rozhodnutie žalovaného o návrhu žalobcu na obnovu konania z 20.08.2014, žalobcov rozklad voči tomuto rozhodnutiu a potvrdzujúce rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu z 10.12.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -76 z 26.10.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo 17.12.2013, personálny rozkaz ministra vnútra číslo 74/2011 zo dňa 02.03.2011, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, rozhodnutie žalovaného (č. p.: SLV-PS-PK-90/2011 zo dňa 27.06.2011) o podanom rozklade žalobcu voči personálnemu rozkazu, spisom o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ.

Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu poukázal na námietky uvedené v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.

Na súdnom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe a žiadala žalobu zamietnuť.

4.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 246 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.

Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa ust. § 225 ods. 2, písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.

5.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby.

Žalovaný dňa 12.08.2014 pod číslom SPOU-PO-454-3/2014 vydal oznámenie k podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a toto mu riadne doručil. Predmetné oznámenie obsahuje dôvody postupu žalovaného v danom prípade a súd ho pokladá za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Oznámenie (rozhodnutie) síce nemalo formálne náležitosti rozhodnutia stanovené zákonom č. 73/1998 Z. z. (§ 241), nakoľko v ňom absentoval výrok a poučenie o opravnom prostriedku, avšak za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Treba dodať, že z oznámenia, napriek chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia, celkom zrejme (nepochybne aj pre žalobcu) vyplýva, ako žalovaný rozhodol a aký názor na vec vyslovil.

Súd po dôkladnom oboznámení sa s vecou považuje za potrebné uviesť, že inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok dozoru uplatňujúci sa vo výnimočných prípadoch a týkajúci sa právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Možno ho úspešne uplatniť iba za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 246 zákona č. 73/1998 Z. z. a to v prípade dodatočného zistenia rozpornosti preskúmavaného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu s právnymi predpismi a ostatnými predpismi. Ak sa zistí rozpornosť, je daná možnosť správnemu orgánu zrušiť alebo zmeniť takéto rozhodnutie. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností, ktoré jestvovali v čase vydania prieskumu podrobujúcemu sa rozhodnutiu. Dôvodom na zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia nie je dodatočná zmena skutkových okolností, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo a ktorá by nastala po jeho vydaní. Účelom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania je odstránenie právnych omylov a to na rozdiel od inštitútu obnovy konania, ktorá je určená k náprave najmä skutkových omylov. Zmena rozhodnutia prichádza do úvahy najmä v prípade, ak rozhodnutie vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu, ale by bolo nezákonné pre nesprávne použitie alebo výklad právneho predpisu v rozhodnutí použitého.

V prejednávanej veci súd musí konštatovať, že žaloba neobsahuje opis žiadnych skutočností, z ktorých by bolo možné konštatovať, že napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného by bolo v rozpore s právnymi predpismi, resp. inými predpismi. Súd ďalej uvádza, že na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá účastník správneho konania právny nárok, ale ide o kompetenciu pripadajúcu správnemu orgánu.

Nové skutočnosti (skutkové okolnosti, ktoré neboli známe správnemu orgánu v čase vydania napadnutých rozhodnutí) nemôžu byť dôvodom na vyhovenie návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podaného žalobcom. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie svojmu návrhu pokladá nedostatočne zistený skutkový stav v správnom konaní pred správnymi orgánmi, nezákonnosť dôkazov, ktorými mu bolo preukázané porušenie služobnej prísahy a povinnosti a z toho vyplývajúce procesné pochybenia (výpovede svedkov - členov policajnej hliadky, negatívne stanovisko odborového orgánu, prepis telefonického rozhovoru, zrušenie disciplinárneho rozkazu, ako aj nové výpovede svedkýň W. a R. X.). Súd poukazuje na vyššie uvedené a to, že zmena skutkového stavu veci nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ale je dôvodom na obnovu konania, ktorú žalobca si v správnom konaní aj uplatnil. Zároveň však súd poukazuje na skutočnosť, že správnosť zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní správnych orgánov potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konečnom dôsledku rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania nezákonnosti rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Najvyšší súd vo svojom rozsudku ( z 17.12.2013) konštatoval, že vykonanie dokazovania prebehlo riadne a mal za preukázané, že žalobca dňa 07.01.2011 v čase mimo výkonu služby viedol motorové vozidlo, pričom po kontrolovaní hliadkou polície sa odmietol podrobiť dychovej skúške ako aj odberu krvi na zistenie alkoholu. Týmto svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v danom prípade boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že posúdil formálne a obsahové náležitosti preskúmavaných rozhodnutí oboch správnych orgánov, nevzhliadol ich nezákonnosť, boli podrobne a náležite odôvodnené a vysporiadané so všetkými vznesenými námietkami. Preto súd považuje dôvody uvádzané v žalobe za účelové. Taktiež ostatné žalobcove námietky (nezbavenie povinnosti mlčanlivosti vypočutých členov policajnej hliadky, zrušenie disciplinárneho rozkazu) súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nedôvodné.

Súd zároveň nezistil namietané, avšak bližšie nešpecifikované procesné porušenie v konaní správnych orgánov s tým, že skutkový stav pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu a to tak prvostupňového ako aj druhostupňového bol náležite zistený. Obe rozhodnutia boli podrobené súdnemu prieskumu a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa so zisteným skutkovým stavom správnymi orgánmi v správnom konaní stotožnil.

Odborový orgán polície v zmysle ustanovenia § 225 ods. 2, písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. nemusí vysloviť súhlas s prepustením policajta a zákon predpokladá iba prerokovanie návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru s odborovým orgánom, čo sa v danom prípade aj udialo.

V prípade uplatnenia inštitútu preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa zisťuje, či rozhodnutie, ktoré je takýmto návrhom napadnuté bolo vydané v súlade so zákonmi, resp. právnymi predpismi a dôvodom na vyhovenie návrhu na zrušenie môže byť len, ak sa vo veci rozhodlo, ale zákon to nepripúšťal alebo, ak vo veci rozhodol nepríslušný správny orgán. Dôvodom zmeny rozhodnutia môže byť nesprávny výklad alebo aplikácia právneho predpisu. V prejednávanej veci súd nezistil žiaden dôvod na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia žalovaného.

6.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.