Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu C. J. S., F. X, XXXX J., Rakúska republika, právne zastúpený AK VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 240 482 proti žalovaným 1. Q. Q., D..O..M.., Š. XXX, D., W.: XX XXX XXX právne zastúpený BERNÍK & partneri, s.r.o., Štúrova 101, Svit 2. K. D..O..M.., C. Q. XX, J. J., W.: XX XXX XXX, o zaplatenie 267 997,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2014 domáhal náhrady škody vo výške 280.100,- Eur s prísl. spôsobenej nedodaním tovaru žalovaným 1. rade, ktorú obstarával žalovaný 2. rade. V priebehu konania z dôvodu čiastočného započítania pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného v 1. a 2. rade voči žalobcovi za vykonané prepravy zobral návrh čiastočne späť a žiadal priznať sumu 267.997,- Eur. O čiastočnom späťvzatí súd rozhodol uznesením -133 dňa 3.6.2014. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škoda ako vlastníkovi nedoručeného tovaru

- CU anód v počte 11 zväzkov, t.j. 83 kusov, o hmotnosti 24.496 kg prepravované nákladným vozidlom ev.č. ťahača: T.-XXXDN, ev.č. návesu: T. a ďalej v počte 11 zväzkov, t.j. 83 kusov o hmotnosti 24.504 kg prepravované nákladným vozidlom ev.č. ťahača: T.-XXXDN, ev.č. návesu: T.-XXXYL. Spolu nedoručený tovar o celkovej hmotnosti 49.000 kg v celkovej hodnote 306.821,- Eur. Prepravu obstarával žalovaný v 2. rade a vykonával žalovaný v 1. rade priamo pre žalobcu a pre spoločnosť T. S..D.. Bratislava. Žalobca je vlastníkom medeného šrotu, ktorý je spracovávaný v závode spoločnosti T. T., po spracovaní je zo šrotu vytvorený tovar - CU anódy a tento tovar sa zasiela späť žalobcovi do Rakúska. Na zabezpečenie prepravy sa žalobca a spoločnosť T. rozhodli vykonať výberové konanie na zabezpečenie vhodného prepravcu, účastníkmi tohto výberového konania boli aj žalovaný 1 a žalovaný 2, ktorí sa ho zúčastnili spoločne ako konzorcium, toto si dohodli na rokovaní dňa 7.2.2013, pričom žalovaný 2 vystupoval ako sprostredkovateľ prepravy. Ako dopravca však vystupoval len žalovaný v 1. rade, nakoľko len on disponuje príslušnými oprávneniami na vykonávanie cestnej nákladnej dopravy. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil aj žalovaný 2 na pracovnom stretnutí, na ktorom sa riešila otázka náhrady škody dňa 14.11.2013 čo dokazuje zápisnica z pracovného stretnutia. Žalobca a spoločnosť T. priamo prostredníctvom spoločnosti T. objednávala od žalovaného 1 prepravu tovaru za ktorú odmenu platil priamo žalobca, túto uhrádzal žalovanému 2 a ten ju vyplatil žalovanému 1. Žalobca a spoločnosť T. si prostredníctvom svojej pracovníčky W.. S. T. telefonicky objednali u žalovaného 1 prepravu tovaru zo závodu T. T. na adresu žalobcu, vlastníka prepravovaného tovaru v Rakúsku. Zamestnanec žalovaného 1, Ing. I. C. potvrdil záväzok, že ich spoločnosť vykoná predmetnú prepravu mailom zo dňa 11.4.2013 a oznámil p. T. evidenčné čísla nákladných vozidiel a prípojných

vozidiel, ako aj mená a priezviská vodičov, ktorí budú zabezpečovať prepravu, a to ev. č. T. XXX K. XXX H. - L. N. S. T. XXX K. XXX H. - J. I.. Uvedení vodiči sa dňa 11.4.2013 dostavili na nákladku tovaru do areálu spoločnosti T. T., predmetný tovar však nedoručili na adresu žalobcu. Vo veci je Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove vedené trestné konanie pod ČVS: M. XXX/OEK-G.-XXX pre obzvlášť závažný trestný čin podvodu. Z výpovede svedkov v trestnom konaní bolo zistené, že žalovaný 1 nezabezpečoval prepravu odcudzeného tovaru vlastnými motorovými vozidlami ako to bolo bežnou praxou ale objednal si vykonanie prepravy u spoločnosti S., s.r.o. G., ktorej konateľkou je pani D. J.. Pani BS. zverejnila dopyt na predkladanie ponúk prostredníctvom špedičného portálu Raal Trans na základe toho ju kontaktoval p. Y., ktorý sa prezentoval ako osoba konajúca za spoločnosť C. B., s.r.o. Hlohovec. Podľa výsledkov doterajšieho dokazovania táto spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť a jej konateľka a spoločníčka nemá žiadnu vedomosť o vykonávaní akejkoľvek prepravy tovaru z T. do miesta určenia. Vo výpovediach v trestnom konaní je uvedené, že Ing. C. mal byť ubezpečený p. J., že spoločnosť C. B. je spoľahlivá. Z trestného konania vyplynulo, že v čase obstarávania prepravy spoločnosť C. B. nemala vydané platné povolenie na vykonávanie medzinárodnej prepravy, pani J. komunikovala s p. Y., ktorý sa nijakým spôsobom nepreukázal ako zamestnanec resp. zástupca spoločnosti C. B., tieto skutočnosti si žalovaný 1 neoveril. Napriek tomu, že prepravu za žalovaného 1 mala obstarať spoločnosť S., vykonať C. B., žalovaný 1 ako primárny dopravca zodpovedá za všetky osoby, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy v zmysle čl. 3 dohovoru CMR. Nedoručením tovaru vznikla žalobcovi škoda vo výške 306.821,- Eur, zodpovednosť dopravcu je založená na objektívnom princípe, to znamená bez ohľadu na zavinenie. Je tu tiež daná zodpovednosť žalovaného v 2. rade, ktorý zodpovedá spoločne a nerozdielne, nakoľko žalovaný 1 a 2 boli ako konzorcium firiem vybraní na vykonávanie prepráv. Protiprávnym úkonom žalovaných je nesplnenie povinnosti doručiť tovar a že nekonali s náležitosťou opatrnosťou a odbornosťou. Obstaranie prepravy zverili spoločnosti S., ktorá na vykonanie prepravy použila spoločnosť C. B., ktorá nemala vydané ani platné povolenie na vykonávanie medzinárodnej prepravy. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi je hodnota nedoručeného resp. odcudzeného tovaru, ktorá bola znížená započítaním vzájomných pohľadávok. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody spočíva v tom, že ak by žalovaný 1 splnil svoju povinnosť prepraviť tovar riadne a včas, škoda by nevznikla. Ak by na obstaranie prepravy použil kompetentné osoby s primeranou obozretnosťou, nebola by zazmluvnená osoba bez platnej licencie, za ktorú podľa doteraz vykonaného dokazovania v trestnom konaní nekonal jej zamestnanec. Žalovaný 1 sám zodpovedá za objednanie vykonania prepravy u spoločnosti C. B., za ktorú nekonali oprávnené osoby, nevykonávala podnikateľskú činnosť a nemala platnú licenciu. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu vzniknutej škody a to doručením faktúry č. XXXXXXXX.

Žalovaný 1 vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu v tomto spore, pretože medzi ním a žalobcom neexistuje žiaden zmluvný ani iný právny vzťah. Dlhodobo poskytoval zasielateľské, resp. prepravné služby spoločnosti T. a.s. Na prelome rokov 2012-2013 sa zúčastnil výberového konania, ktorého predmetom boli prepravné služby, vystupoval však vo vlastnom mene, nie v rámci konzorcia so spoločnosťou K., s ktorou v tom čase nemal žiaden kontakt. Až po vyhodnotení výberového konania ho s požiadavkou obstarávania prepráv kontaktovala spoločnosť K., s.r.o. ktorá sa predstavila ako výhradný obstarávateľ prepráv pre spoločnosť T. a.s. Zápis zo stretnutia to dňa 7.2.2013 považujú za podvrh. Vzhľadom k tomu, že predpokladaný objem prepráv avizovaných spoločnosťou K., s.r.o. prekračoval prepravné kapacity žalovaného 1, bola dňa 18.2.2013 uzavretá písomná zasielateľská zmluva, v ktorej sa dohodli na podmienkach vzájomnej spolupráce vrátane ceny prepráv. Na základe tejto zmluvy obstaral žalovaný 1 v priebehu roka 2013 pre spoločnosť K. s.r.o ako príkazcu 19 prepráv na trase T. - J.. Vo všetkých prípadoch išlo o prepravy pre spoločnosť T. a.s., ktorá si ich obstaranie objednala zasielateľskými príkazmi u spoločnosti K.. Skutočnosť, že spoločnosť K. s.r.o. fakturovala svoju odmenu za obstaranie prepravy žalobcovi vyplývala z inštrukcie spoločnosti T. a.s. v zasielateľských príkazoch. Spoločnosť K. na základe zasielateľskej zmluvy poverila obstaraním predmetných prepráv žalovaného v 1. rade, ktorý tak vykonal uzavretím zmluvy o preprave so spoločnosťou S., D..O..M.. G.. Spoločnosť S., s.r.o použila na vykonanej prepravy C. B. s.r.o. Hlohovec, ktorá ako vyplýva z CMR vyhotovených pri nakládke tovaru dňa 11.4.2013 tovar v mieste nakládky naložila, to znamená k strate zásielky došlo počas prepravy, čím je zodpovednosť zasielateľa za stratu zásielky vylúčená. Žalovaný v 1. rade vystupoval ako zasielateľ v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetné prepravy bol povinný obstarať a nie vykonať a to nie pre spoločnosť T. a.s. ani pre žalobcu ale pre spoločnosť K.,

s.r.o. Keďže k strate zásielky došlo počas prepravy, pasívne legitimovaným subjektom pre uplatnenie zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla stratou zásielky je dopravca.

Žalovaný v 2. rade K. D..O..M.. J. J. zásielky súdu nepreberá, z adresy uvedenej v Obchodnom registri sa zásielky sa vracajú s tým, že adresát neznámy. Iná adresa súdu nie je známa, preto súd v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. považuje zásielky za doručené.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 19.3.2014. Súd návrhy na doplnenie dokazovania a to výsluchom p. J., konateľky spoločnosti S. D..O..M.. zamietol z dôvodu, že mal k dispozícii jej výpoveď na polícii, objednávky pre spoločnosť C. B. a ďalšie výpovede svedkov a doklady, ktoré objasňujú dostatočne celú situáciu.

Súd vykonaním dokazovaním, z predložených dokladov, zo zápisnic o výsluchu svedkov na OR PZ Prešov, zápisníc z pracovných stretnutí, zasielateľských príkazov, objednávok, rámcovej zmluvy, medzinárodných nákladných listov, výsluchom účastníkov konania a svedkov a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z Obchodného registra žalobca je jediným akcionárom spoločnosti T., a.s. Bratislava, ktorý vo svojej prevádzke v T. spracovával pre žalobcu medený šrot a spracovaný tovar zasielal späť žalobcovi, ktorý bol vlastníkom tovaru. Prepravu tovaru zabezpečovala prevádzka T. a preprava bola fakturovaná priamo žalobcovi. Žalobca predložil Dodatok k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 25.4.2013 so spoločnosťou T., S..D.. T. o spracovaní, výpočet hodnoty strateného tovaru, ktorý žalovanému v 1. rade vyfaktúroval faktúrou č. XXXXXXXX dňa 21.11.2013 na sumu 306 821,- Eur a čestné prehlásenie, že tovar nebol poistený.

Žalovaný v 1. rade Q. Q. s.r.o. má podľa výpisu z Obchodného registra v predmete činnosti prevádzkovanie cestnej nákladnej dopravy, medzinárodnú prepravu tovaru a aj zasielateľstvo. Žalovaný v 2. rade K. s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra nemá v predmete činnosti prepravu tovaru a ani zasielateľstvo. Napriek tomu sa spoločnosť T. a.s., Bratislava rozhodla zabezpečovať prepravné služby prostredníctvom tejto spoločnosti, ktorá sa nezúčastnila výberového konania.

Dňa 11.12.2012 spoločnosť T. a.s., Bratislava vyhlásila výberové konanie na výber dopravcu medzi spoločnosťou T. , a.s. a obchodnými partnermi v rámci EÚ na rok 2013. Žalovaný v 1. rade Q. Q. s.r.o. v predchádzajúcich rokoch zabezpečoval pre T., a.s. prepravu tovaru. O predchádzajúcej spolupráci svedčí predložená Rámcová zmluva o poskytovaní zasielateľských služieb v cestnej doprave č. XX/XXXX/Q. zo dňa 4.1.2010 medzi zasielateľom Q. S..D.. S. T. S..D.. T. uzavretá podľa § 601 Obchodného zákonníka, kde je uvedené, že jednotlivé zmluvy o zabezpečení konkrétnej prepravy sa budú uzavierať postupne na základe zasielateľských príkazov. Zasielateľské príkazy aj z iných období boli predložené. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 20.12.2012 z dôvodu vyhlásenia výberového konania spoločnosťou T. a.s. im oznámil, že má záujem zúčastniť sa na výberovom konaní. Vzhľadom na uvedenú cenu vo výberom konaní však neuspel.

T. a.s. dodatočne, po skončení výberového konania do zoznamu dopravcov doplnili spoločnosť K. D..O..M.. J. J., ktorá nespĺňala podmienky výberového konania na dopravcu a preto táto spoločnosť ako príkazca uzavrela dňa 18.2.2013 so žalovaným v 1. rade Q. Q. D..O..M.. D. ako zasielateľom zasielateľskú zmluvu v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom boli zasielateľské služby, ktoré poskytne zasielateľ príkazcovi, a to obstaranie prepravy vecí v medzinárodnej preprave, vnútroštátnej preprave a služby colných deklarácií. Ceny za obstaranie prepravy boli určené dohodou a sú uvedené v prílohe, ak cena nie je uvedená v cenníku, stanoví sa dohodou. Cena za prepravnú reláciu T. - J. bola stanovená dohodou vo výške 930,- Eur a T. - J. - T. vo výške 1 840,- Eur. Podkladom pre platenie zasielateľských výkonov bola faktúra vystavená zasielateľom. Listom zo dňa 19.2.2013 žalovaný v 1. rade oznámil T., S..D.. J., že potvrdzuje spoluprácu so spoločnosťou K. a že pre uvedenú spoločnosť sa zaviazali poskytnúť vozidlá.

Tvrdenie žalobcu, s poukazom na hore uvedené a na list zo dňa 7.2.2013, že na základe toho sa obidvaja zúčastnili výberového konania spoločne ako konzorcium nebolo nepreukázané. Žalovaný v 2. rade sa nezúčastnil výberového konania. Toto potvrdili aj vypočutí svedkovia. Čo sa týka zápisu zo stretnutia zo

dňa 7.2.2013, je v ňom uvedené, že stretnutia sa zúčastnili Ing. J., člen predstavenstva T. a.s., Ing. C., obchodný riaditeľ Q. Q., D..O..M.. a C. S., zástupca spoločnosti K. s.r.o.. Svedok Ing. J., uviedol pri konfrontácii na pojednávaní, že p. S. a p. C. nepozná, nikdy ich nevidel a nebolo u nich zvykom, aby sa robili zápisy zo stretnutí. Súd návrh na overenie pravosti podpisov zamietol z dôvodu, že ak by skutočne došlo k uvedenému stretnutiu, tak zo zápisu nevyplýva, že bolo uzavreté konzorcium, je v ňom iba konštatované, že v prípade priaznivej cenovej ponuky, spoločnosť K. zaradia v spolupráci so spoločnosťou Q. do evidencie prepravcov.

Dňa 12.4.2013 T. S..D.. J. vystavili zasielateľský príkaz č. XX/XXXX pre zasielateľa K. D..O..M.. J. J.. Boli dohodnuté prepravné podmienky a to adresa nakládky T. S..D.. T., kontaktná osoba Ing. S. T., dátum nakládky 15. týždeň ( ), príjemca tovaru C. J. S., F. X-X, S.-XXXX J., S.. Loženie min. 24,5 T/ vozidlo, druh tovaru medené anódy, hodnota tovaru 160 000,- Eur, cena za prepravu 931,- Eur/kamión, fakturácia na ťarchu C. J. S..

Dňa 9.4.2013 žalovaný v 1. rade, nakoľko kapacita jeho vozidiel nepostačovala, si objednávkou č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX objednal zabezpečenie prepravy u spoločnosti S. s.r.o. G. s tým, že nakládka bude 10.4.2013 T., S..D.. T. a vykládka 11.4.2013 O.. Cena za dopravu bola uvedená vo výške 920,- Eur. Objednávkou č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX spoločnosť S. D..O..M. G. objednala prepravu u spoločnosti C. B. D..O..M.. Y..

Pani D. J. bola dňa 21.5.2013 vypočutá na OR PZ Prešov, kde uviedla, že je konateľkou spoločnosti S., D..O..M.. G.. Asi 5 rokov má nadviazanú spoluprácu so spoločnosťou Q. Q. a je v kontakte s ich obchodným riaditeľom Ing. C.Á. ktorý jej ponúka zákazky na zabezpečenie prepravy tovarov, ktoré nestíha realizovať vo vlastnej réžii. Tak tomu bolo aj 5.4.2013, kedy ju oslovil s ponukou zabezpečenia prepravy medených zväzkov zo spoločnosti T. T. do Rakúska. Dňa 8.4.2013 na základe ponuky p.C. zverejnila ponuku na špedičný portál Raal Trans, kde je potrebné sa zaregistrovať, musí sa zakúpiť licencia a platiť poplatky. Po registrácii je klientovi vystavený prihlasovací kód, ktorý mu umožňuje prihlásenie do uvedeného portálu a jeho využívanie. Po zverejnení ponuky sa jej v ten istý deň ozval muž zo spoločnosti C. B. s.r.o. , pričom jej oznámil jej kód, pod ktorým si našla údaje o jeho firme. Zaslal jej potrebné listiny a to povolenie na medzinárodnú prepravu, koncesnú listinu, poistenie vozidiel spoločnosti T. a ňou vystavené záväzné objednávky, ktoré boli opatrené pečiatkou spoločnosti C. B., s.r.o. s podpisom p. Y.. Boli jej oznámené ŠPZ dvoch vozidiel, ťahačov a mená šoférov, ktoré následne oznámila pracovníkovi spoločnosti Q. Q. s.r.o., ktorý tieto údaje oznámil na prevádzku T. a.s. G. Y. sa jej niekoľkokrát telefonicky ozval, dňa 11.4.2013 jej oznámil, že vozidlá sú pristavené v T.. Dňa 15.4.2013 ju kontaktoval Ing. C., aby preverila či tovar bol doručený na miesto určenia. Pokúšala sa volať p. Y. na čísla, ktoré jej dal a z ktorých volal, ale boli hluché.

Podľa predložených medzinárodných nákladných listov č. D. XXXXXXX a č. XXXXXXX bol tovar odoslaný zo spoločnosti T. a.s. dňa 11.4.2013 a dopravca je podpísaný C. B. D..O..M.. Y.. Sú uvedené ŠPZ dvoch vozidiel a ťahačov a to T. XXX K. XXX H. S. T. XXX K. XXX H.. Uvedené vozidla do miesta určenia nedošli.

Žalovaný v 1. rade predložil Povolenie č. XXXXX na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru pre spoločnosť C. B. D..O..M.. Y., platnosť od 28.8.2008 do 23.8.2013, vydané v Bratislave 28.8.2008 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a certifikát o poistení zodpovednosti medzinárodného dopravcu C. B. s.r.o. platný v čase predmetných prepráv. Súdu boli predložené evidenčné karty obidvoch vozidiel, kde ako vlastník je uvedený I. Y., preklad výsluchu vodiča jedného vozidla, ktoré prepravovalo tovar, L. N.Á. Maďarskou políciou, ktorý uviedol že tovar podľa dohody nechal na stráženom parkovisku v Budapešti a že pozná aj šoféra druhého vozidla. O. oznámil polícii, že spoločnosť C. B. s.r.o. bola užívateľom databanky do 15.4.2013 a evidovali čísla mobilných telefónov ako uviedla p. J.. Tiež poisťovňa T. potvrdila, že uvedené motorové vozidla boli poistené. Z uvedeného je zrejmé, že uvedená spoločnosť bola riadne preverená. Z výsluchu konateľky spoločnosti C. B. s.r.o. na polícii Ing. Š. bolo zistené, že činnosť prestala vykonávať v roku 2012 a snažila sa odpredať obchodný podiel. Ozval sa jej jeden záujemca (XXXXXXXXXX), na ktorého adresu poslala doklady a podpísanú zmluvu. Zo súdu dostala oznámenie, že prepis nie je možné urobiť a následne mal už telefón vypnutý.

Podľa § 601 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.

Predmetom vzťahu založeného zasielateľskou zmluvou je špecifická činnosť, konkrétne "obstaranie prepravy vecí". Zasielateľskou zmluvou vzniká medzi zasielateľom a príkazcom záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva jednak záväzková povinnosť zasielateľa, že vo vlastnom mene "obstará" pre príkazcu a na jeho účet prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a jednak záväzok príkazcu zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zmluvnými stranami sú zasielateľ a príkazca. Na uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. V prípade, keď zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, zákon zasielateľa oprávňuje požadovať, aby mu príkazca udelil písomný príkaz na obstaranie prepravy, tzv. zasielateľský príkaz. Takýto príkaz môže príkazca vydať, aj keď ho o to zasielateľ nepožiadal.

Podľa § 603 Obchodného zákonníka, pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.

V ustanovení § 603 ods. 2 je obsiahnutá osobitná úprava zodpovednosti zasielateľa za škodu na prevzatej zásielke, ktorá vznikla pri obstarávaní prepravy. Táto úprava v podstate spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Spod tejto zodpovednosti sa zasielateľ môže oslobodiť len v prípade, keď škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Pojem "odborná starostlivosť" treba chápať v zmysle starostlivosti, ktorú možno bežne (obvykle) požadovať od zasielateľov v čase realizácie obstarávateľských služieb na trhu.

Podľa § 605 Obchodného zákonníka, ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám. Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom akoby prepravu obstaral sám.

V ustanovení § 605 ods. 1 je obsiahnutá úprava možnosti tzv. samovstupu zasielateľa do práv prepravcu. Na základe tohto ustanovenia je zasielateľ oprávnený priamo sám uskutočniť prepravu, t.j. bez použitia iných osôb ako dopravcov. Tu už vlastne nejde o obstaranie prepravy, ale o jej priame uskutočnenie, akoby z pozície dopravcu (§ 610 a nasl.). Na takýto samovstup je zasielateľ oprávnený, len ak to nevylučuje zmluva alebo ak to nezakáže príkazca, a to najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy. Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa, tzv. medzizasielateľa, zákon takúto možnosť nezakazuje. Ak taká situácia nastane, zasielateľ nesie voči príkazcovi zodpovednosť, akoby prepravu obstaral sám.

Podľa čl. 1, Dohovoru 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 3, pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

Podľa čl. 13, len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata

zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.

Podľa čl. 17, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako vlastník tovaru zasielal tovar na spracovanie do spoločnosti T., a.s. prevádzka T., ktorej bol jediným akcionárom a spracovaný tovar mu bol zasielaný späť. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť T. S..D.., ktorá si dopravcu zabezpečovala výberovým konaním. Vo výberovom konaní na rok 2013 žalovaný v 1. rade neuspel pre vysokú cenu a po ukončení výberového konania bol dodatočne do zoznamu dopravcov zapísaný žalovaný v 2. rade, ktorý nespĺňal podmienky na výber dopravcu. Pre zaradenie do zoznamu stačilo, že žalovaný v 1. rade potvrdil spoluprácu so žalovaným v 2. rade. Je zrejmé, že na prepravu tovaru nebola táto spoločnosť vybratá ako dopravca ale ako zasielateľ v zmysle § 601 Obchodného zákonníka. So žalovaným v 1. rade uzatvoril žalovaný v 2. rade zasielateľskú zmluvu, na základe ktorej žalovaný v 1. rade mal vykonávať pre neho zasielateľské služby a prepravné služby. Ako už bolo uvedené, nebolo preukázané, že sa zúčastnili výberového konania spoločne ako konzorcium, pretože sa v skutočnosti ani výberového konania spolu nezúčastnili. Čo sa týka predmetných dvoch stratených zásielok, spoločnosť T. a.s. si najprv u žalovaného v 2. rade, spoločnosti K. s.r.o. objednala obstaranie predmetných prepráv, čo následne v súlade zo zavedenou praxou potvrdila dňa 12.4.2013 písomným zasielateľským príkazom č. XX/XXXX na vykonanie prepravy. Žalovaný v 2. rade na základe písomne uzavretej zasielateľskej zmluvy zo dňa 18.2.2013, poveril obstaraním prepráv žalovaného v 1. rade. Dňa 9.4.2013 žalovaný v 1. rade, nakoľko kapacita jeho vozidiel nepostačovala, si objednávkou č. XXXXXXXXX S. XXXXXXXXX objednal zabezpečenie prepravy u spoločnosti S. D..O..M... Objednávkou č. XXXXXXXX S. Č.. XXXXXXXX si spoločnosť S. D..O..M. Prešov objednala prepravu u spoločnosti C. B. D..O..M.. Y.. Z predložených medzinárodných nákladných listov je zrejmé, že tovar bol naložený a odoslaný zo spoločnosti T. a.s. dňa 11.4.2013, ako dopravca je uvedený C. B. D..O..M.. Y.. Sú uvedené ŠPZ dvoch vozidiel a ťahačov, uvedené vozidla do miesta určenia nedošli. Z predložených dokladov je zrejmé, že tohto dopravcu si spoločnosť S. D..O..M. riadne overila, boli predložené všetky potrebné doklady a následne bolo zistené, že pravdepodobne ide o podvod, keďže v tom čase uvedená spoločnosť žiadnu činnosť nevykonávala, toto je však v šetrení polície. Žalobca škodu spôsobenú stratou zásielky najprv vyfakturoval dňa 30.4.2013 žalovanému v 2. rade vo výške 298 976,44 Eur a až dňa 21.11.2013 škodu vo výške 306 821,- Eur vyfakturoval žalovanému v 1. rade. Ani jeden zo žalovaných pri preprave stratených zásielok nevystupoval ako dopravca.

Je nesporné, že pre prepravy zásielok cestným motorovým vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v dvoch štátoch, platí vyhláška č. 11/1975 Zb. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Tento dohovor sa na takéto prepravy vzťahuje na základe každej zmluvy o preprave zásielok za odplatu, teda z titulu prepravnej zmluvy týmto dohovorom upravenej. Uzavretie takejto prepravnej zmluvy a jej vykonávanie bližšie upravuje dohovor CMR v kapitole III, vrátane obsahových náležitostí nákladného listu ako dokladu o jej uzavretí, ktorého jedno z vyhotovení potvrdené odosielateľom a dopravcom sprevádza zásielku. Zodpovednosť dopravcu Dohovor upravuje v kapitole IV, ktorá okrem iného je určená od okamihu prevzatia zásielky na prepravu, na základe nákladného listu. Ako vyplýva z oboch medzinárodných nákladných listov, účastníkmi zmluvy o preprave boli spoločnosť T., a.s. ako odosielateľ, žalobca ako príjemca zásielky a spoločnosť C. B., s.r.o. ako dopravca. Žalovaný v 1. rade v predmetnej záležitosti vystupoval ako zasielateľ v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, tzn. predmetné prepravy bol povinný obstarať a nie vykonať a to nie pre spoločnosť T., a.s. ani pre žalobcu ale pre spoločnosť K., s.r.o., ktorému aj prepravné fakturoval. Žalovaný v 2. rade tiež vystupoval ako zasielateľ v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, tzn. predmetné prepravy bol povinný obstarať a nie vykonať a to pre spoločnosť T., a.s. Žalobca nijakým spôsobom nevstupoval do procesu objednávania predmetných prepráv, preto medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade nemohol vzniknúť žiaden zmluvný vzťah, postavenie žalobcu v tejto záležitosti je výlučne postavením príjemcu zásielky v zmysle Dohovoru CMR. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR za stratu zásielky, ku ktorej došlo počas prepravy zodpovedá dopravca.

Predmetom konania je právo žalobcu uplatnené podľa čl. 13 Dohovoru CMR voči žalovaným na zaplatenie škody z titulu zodpovednosti za úplnú stratu zásielky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca v tomto konaní je prijímateľom zásielky a žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vystupovali ako zasielatelia a neuzavreli zmluvu o preprave zásielok za odplatu, ktorá sa spravuje dohovorom CMR. Keďže sa nestali ani zmluvnou stranou v zmysle dohovoru CMR, nebolo možné tento dohovor CMR aplikovať na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými a teda z neho vyvodzovať zodpovednosť žalovaných voči žalobcovi za vzniknutú škodu na prepravovanej zásielky jej odcudzením.

V zmysle uvedeného mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a v 2. rade žiaden právny vzťah nevznikol. Nedošlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci, ani zasielateľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

Súd na záver dodáva, že podľa čl. 17 ods. 1 dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Táto zodpovednosť dopravcu je objektívna a dopravca je od tejto zodpovednosti oslobodený okrem iného podľa čl. 17 ods. 2 dohovoru, ak stratu zásielky spôsobili okolnosti, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorej následky odstrániť nie je v jeho moci. Túto zodpovednosť má však dopravca len voči odosielateľovi.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.