Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-67-2015.pdf
PDF · 110.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/67/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov, matka: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. L. E. XXX, otec: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ján Foltán, Advokátska kancelária, SNP 708, 924 01 Galanta, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č.k. 16 P/107/2014- 83 , zo dňa 14. septembra 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu I. stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorým žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého, pretože sa zmenila jeho finančná situácia a jeho momentálny príjem je 118,30 eur mesačne na základe rozhodnutia ÚPSVaR Nové Zámky ako osobe v hmotnej núdzi od 01.09.2013. V návrhu uviedol, že sa necíti byť biologickým otcom dieťaťa, má pochybnosti o svojom otcovstve a podal návrh na zapretie otcovstva. Maloletý sa narodil ako ťažko zdravotne postihnuté dieťa s mierou poruchy 80 %, otcovstvo k dieťaťu dobrovoľne uznal. Medzičasom bol v ÚVTOS pre neplnenie vyživovacej povinnosti a bolo mu určené dlh na výživnom splácať v splátkach po 20 eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchov rodičov maloletého, lekárskou správu zo dňa 10.09.2015, kópiou rodného listu maloletého, ďalej odporučením lekára na školský rok 2015-2016 o úprave vyučovacieho režimu maloletého na 2 hodiny jeden krát za týždeň, ďalej posudok ÚPSVaR Nové Zámky o miere funkčnej poruchy maloletého, ktorá je 80 % a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ďalej lekárska správa DFN s poliklinikou Bratislava o vyšetrení zo dňa 16.02.2015, ďalej lekársku správu zo dňa 7.9.2015, ďalej vyúčtovacia faktúra za elektriku zo dňa 1.7.2015, oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti matke zo dňa 11.5.2010 na sumu 209,20 eur mesačne, matka uvádza že medzi časom jej bol zvýšený dôchodok o 20 eur mesačne ale túto skutočnosť nevie preukázať, rozhodnutie o výplate dávok na maloleté deti, rozhodnutím o vyplácaní dávky v hmotnej núdzi otcovi, ostatným písomným materiálom s zistil nasledujúci skutočný stav veci: Naposledy bola upravovaná výška výživného na dieťa rozsudkom OS Galanta č. k. 26P/135/2009-38 zo dňa 1.2.2010 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. 9CoP/22/2010 zo dňa 11.05.2010, kedy bol otec zaviazaný prispievať na dieťa výživným vo výške 100 eur mesačne a doplatiť zročné výživné vo výške 344 eur v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Otec si však vyživovaciu voči maloletému si neplnil a matka poberala náhradné výživné vo výške 100 eur mesačne. Na základe porovnania pomerov rodičov, maloletého od posledného rozhodnutia KS v Trnave mal súd za preukázané, že na strane otca neprišlo k žiadnej zmene pomerov, nemá žiadne vyživovacie povinnosti, živnosť ukončil, okrem sociálnych dávok nemá iné príjmy, taktiež súd nezistil zmenu pomerov na strane matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa, poberá len invalidný dôchodok vo výške o 20 eur viac ako pri poslednej úprave výživného, v čase rozhodovania odvolacieho súdu necelé tri roky, v súčasnom období je situácia dieťaťa taká, že dieťa vo veku 8 rokov navštevuje základnú školou, dve hodiny počas týždňa, je pripútaný na invalidný vozík, plienkovaný a matka si aj z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa a vzhľadom na plnú invaliditu nemôže nájsť vhodné zamestnanie.
Otec na výživu dieťaťa neprispieva, matka poberá náhradné výživné. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane otca nestali zmeny v pomeroch od poslednej úpravy výživného, otec je evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 117 eur mesačne, zamestnanie si nehľadá. Z pripojenej zdravotnej dokumentácie otca ktorú založil do spisu podľa názoru súdu nevyplýva taká skutočnosť, že by otec bol tak zdravotne postihnutý, a v súčasnom období chodí na vyšetrenia, ktoré majú preukázať zmenu je zdravotného stavu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že to bola matka, ktorá v konaní preukázala zvýšené výdavky na dieťa vzhľadom na vek dieťaťa ale matka zvýšenie výživného nežiadala, preto súd o zvýšení výživného nerozhodoval. Vzhľadom na takto zistený stav veci dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné tak, ako bolo určené posledným rozsudkom tunajšieho súdu, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, teda nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu, teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné a majetkové pomery rodičov, prípadne maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa príjem otca neznížil. Súd v danom prípade posúdil návrh otca ako nedôvodný, keďže mal za to, že nebola preukázaná základná podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom, konkrétne, že by došlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d ) O.s.p. poukázal na to, že žiadal o zníženie výživného, nakoľko jeho príjmom sú výlučne dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie a súdom určené výživné 100 eura nie je schopný platiť. Mesačný príjem otca je 117,40 eur, čo pozostáva z dávky hmotnej núdzi vo výške 61,40 eur a príspevku na bývanie vo výške 56 eur. Mesačné výdavky otca predstavujú 68, 90 eur, z toho 50,30 eur na elektriku, 18,60 eur na lieky. Po uhradení týchto mesačných výdavkov zostáva otcovi 48,50 eur, z čoho mesačne platí výživa má 30 eura na maloletého C.. Po uhradení výživného mu zostáva 18,50 eur čo nepokryje jeho ďalšie náklady súvisiace so základnými potrebami ako sú strava, cestovné na návštevy lekárov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Otec je ochotný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému C., ale ju nevie zabezpečiť v takom rozsahu ako určil súd, preto žiada prispievať na výživu maloletého C. v maximálnej sume 30 eur. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 a ods. 3 zákona o rodine a na výšku súčasnej sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté a nezaopatrené dieťa čo je 90,42 euro mesačne. Minimálna výška vyživovacej povinnosti teda predstavuje sumu 27,13 eura. Preto žiadal odvolací súd zruší napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie prípadne, aby sám rozhodol o výživnom a zaviazal ho platiť výživné vo výške 30 eur na maloletého C.. V doplnení odvolania pripojil poukážky o platení výživného.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nielen v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nakoľko nie je možné z odôvodnenia rozsudku zistiť aký je skutkový stav, vyplývajúci z objektívnych dôkazov a ich vyhodnotenia, pretože súd I. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, tzn. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.) Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 209 ods. 3 O.s.p., že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vo veciach podľa ustanovenia § 120 ods. 2, v ktorých sa súd prvého stupňa obmedzí na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo
zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
Zmenu pomerov v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechodom na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov, atď. Až keď má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jej úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Právo podať návrh na zmenu splátok výživného sa ako majetkové právo nepremlčuje. Samotné podanie návrhu nemá vplyv na trvanie povinnosti uloženej pôvodným rozhodnutím, preto má povinný plniť v celej výške až do vykonateľnosti rozhodnutia o zmene. Ak dôjde k zníženiu výživného aj spätne, nielen od budúcnosti je plnoletý oprávnený povinný rozdiel vrátiť. Ak je oprávneným maloleté dieťa, potom nie je povinné vrátiť preplatok výživného, ak došlo k jeho spotrebovaniu. Zmena rozsudku (komentár k ustanoveniu § 78 Zákon o rodine, Bronislava Pavelková, vydavateľstvo C. H. Beck).
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa osobne o dieťa stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré súd určí. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukazovať, napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne aj jednotlivé položky, smerodajnou môže byť tak výška položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov, napr. ako sú účty na mobilný telefón, na internet, dovolenky, na pohonné hmoty atď. Podstatnou zásadou pri určovaní výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takto takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia a tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosťami, a to je fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosť v odbore atď. Možnosť rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ako je dopyt na trhu, hodnotenie rovnakej pozície atď. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomosti a pracovných skúseností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.
Naposledy bola upravovaná výška výživného na dieťa rozsudkom OS Galanta č. k. 26P/135/2009-38 zo dňa 1.2.2010 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. 9CoP/22/2010 zo dňa 11.05.2010, kedy bol otec zaviazaný prispievať na dieťa výživným vo výške 100 eur mesačne a doplatiť zročné výživné vo výške 344 eur v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. V terajšom rozhodnutí je poukaz na toto skoršie rozhodnutie o výživnom, ale súd neuviedol vtedajšie pomery, zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, z akých sa vtedy vychádzalo pri ostatnej úprave výživného
Otec si podal opätovnú žiadosť o zníženie výživného dňa 14.4.2014, kedy tiež uvádzal, že žiada o zapretie otcovstva a pripojí jeho tento návrh. Zníženie výživného žiadal preto alebo neboli prešetrené i jeho pomery, za akých žije. Matka maloletého C. zavádzala kvôli financiám ako aj zdravotnému stavu maloletého od počiatku narodenia maloletého a žiadal zároveň, aby boli vykonané testy otcovstva. Predložila rozhodnutie úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Šali z 1.10.2013 o platení preddavkovej dávky a príspevku vo výške 118,30 eur mesačne od 1.9.2013, pretože je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi. V predmetnom konaní bol návrh otca o zapretie otcovstva vylúčený na samostatné konanie uznesením zo dňa 28.4.2014. V spise sa potom nachádza návrh na zníženie výživného z 23.6.2014, v ktorom otec poukazuje, že je v hmotnej núdzi od roku 2009 s príjmom 118,40 eur, preto nemôže platiť výživné 100 eur + 20 euro omeškané výživné. Žiadal znížiť platby výživného na 25 eur. Prvostupňový súd ustanoví maloletému opatrovníka a určil termín pojednávania na 13.10.2014. Na tomto termíne sa zúčastnili obaja rodičia a kolízny opatrovník, preto pojednávanie
bolo odročené s tým, že otec mal predložiť potvrdenia o tom, že je vedený ako osoba so zníženou pracovnou schopnosťou a matke uložil povinnosť, aby založila do spisu fotokópie o zdravotnom stave maloletého, o nákladoch na byt, či je poskytovaný opatrovateľský príspevok, či s niekým žije v domácnosti. Na odročenom pojednávaní 1.4.2015 sa zúčastnil kolízny opatrovník a otec, matka nebola prítomná. Opätovne bez vypočutia účastníkov bolo pojednávanie odročené na 14.9.2015, keď sa otcovi uložila povinnosť predložiť správu lekárskej posudkovej komisie od kedy mu bola znížená pracovná schopnosť a v akom rozsahu a matka bola odvolaná opätovne pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 160 euro s tým, aby do spisu založila doklad o zdravotnom stave maloletého, doklady o všetkých dávkach, ktoré sú jej vyplácané, potvrdenia o splácaní opatrovateľského príspevku, doklady o byte. Zo zápisnice z pojednávania je zistiteľné, že na pojednávanie 14.9.2015 sa dostavili účastníci konania a boli vypočutí bez toho, že by bola zistená aj ich totožnosť bez toho, že by bolo protokolované že bol vypočutý otec a matka a označeným menom priezviskom a dátumom narodenia a bydliskom, že boli poučení ako účastníci konania. Protokolácia ich výsluchu nebola v súlade s ustanoveniami O.s.p. a Spravovacieho poriadku.
Vyhláška č. 543/2005 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. novembra 2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v § 50 upravuje Postup pri výsluchu : (1) Po overení totožnosti vyslúchanej osoby súd zistí jej osobné údaje, najmä dátum narodenia, zamestnanie, zamestnávateľa, bydlisko a vzťah k účastníkom konania. Ak je to potrebné, súd zistí aj rodné číslo vyslúchanej osoby, jej rodinné, majetkové a platové pomery, počet predchádzajúcich manželstiev, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, štátnu príslušnosť, ako aj iné údaje o tejto osobe potrebné na konanie. (2) O tom, že vyslúchaná osoba bola riadne poučená o svojich právach a povinnostiach, urobí súd záznam do zápisnice; stačí poukázať na príslušné ustanovenia predpisov o konaní pred súdmi a podľa potreby sa uvedie aj vyhlásenie tejto osoby o tom, že bola poučená.
Súd I. stupňa na predmetnom pojednávaní po nesprávnom vypočutí účastníkov dokazovanie vyhlásil súd za skončené a potom vyhlásil rozsudok, ktorým návrh otca zamietol. Odvolací súd upozorňuje na ust. § 120 ods. 2 O.s.p. , že Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V nesporovom základnom konaní sa nemôže uplatniť ani § 120 ods. 4.
V rozsudku uviedol, že na základe porovnania pomerov rodičov, maloletého od posledného rozhodnutia KS v Trnave mal súd za preukázané, že na strane otca neprišlo k žiadnej zmene pomerov, nemá žiadne vyživovacie povinnosti, živnosť ukončil, okrem sociálnych dávok nemá iné príjmy, taktiež súd nezistil zmenu pomerov na strane matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa, poberá len invalidný dôchodok vo výške o 20 eur viac ako pri poslednej úprave výživného, v čase rozhodovania odvolacieho súdu necelé tri roky, v súčasnom období je situácia dieťaťa taká, že dieťa vo veku 8 rokov navštevuje základnú školou, dve hodiny počas týždňa, je pripútaný na invalidný vozík, plienkovaný a matka si aj z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa a vzhľadom na plnú invaliditu nemôže nájsť vhodné zamestnanie. Otec na výživu dieťaťa neprispieva, matka poberá náhradné výživné. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane otca nestali zmeny v pomeroch od poslednej úpravy výživného, otec je evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 117 eur mesačne, zamestnanie si nehľadá. Z pripojenej zdravotnej dokumentácie otca, ktorú založil do spisu podľa názoru súdu nevyplýva taká skutočnosť, že by otec bol tak zdravotne postihnutý, a v súčasnom období chodí na vyšetrenia, ktoré majú preukázať zmenu je zdravotného stavu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že to bola matka ktorá v konaní preukázala zvýšené výdavky na dieťa vzhľadom na vek dieťaťa ale matka zvýšenie výživného nežiadala, preto súd o zvýšení výživného nerozhodoval. Vzhľadom na takto zistený stav veci dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné tak, ako bolo určené posledným rozsudkom tunajšieho súdu, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, teda nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu, teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné a majetkové pomery rodičov, prípadne maloletého dieťaťa. Ďalej súd uvádzal, že je potrebné uviesť, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa príjem otca neznížil a v danom prípade posúdil návrh otca ako nedôvodný, keďže mal za to, že nebola preukázaná základná podmienka na zmenu
rozhodnutia o výživnom, konkrétne, že by došlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal dôvodom, prečo otec je občanom v hmotnej núdzi. Otec udával, že má zdravotné problémy a nemôže pracovať. Aj naposledy na pojednávaní 14.9.2015 zopakoval, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať. Bližšie však otec k zdravotnému stavu vypočutý nebol. Ešte na pojednávaní 1.4.2015 po poučení súdu uviedol, že navštívi lekárov, ktorí by mali rozhodnúť, či sa znížila jeho pracovná schopnosť. Ako už bolo vyššie uvedené bez vypočutia účastníkov bolo pojednávanie odročené na 14.9.2015, keď sa otcovi uložila povinnosť predložiť správu o lekárskej posudkovej komisie, od kedy mu bola znížená pracovná schopnosť. Odvolací súd však upozorňuje na Pri zisťovaní schopností a možností osoby povinnej plniť výživné, ak ide o osobu, ktorá má bydlisko v cudzine, nestačí, ak sa súdy uspokojujú len so zisťovaním výšky príjmu takejto osoby bez toho, aby jej výsluchom ako účastníka konania ( § 125 a 131 OSP), prípadne ďalším dokazovaním, boli podrobne objasnené tie okolnosti, ktoré dokresľujú potrebné životné náklady tejto osoby (plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti, náklady na bývanie, stravovanie, kultúrne potreby a pod., ktoré sú určujúce pre životnú úroveň človeka v prostredí a v spoločenských a hospodárskych pomeroch, v ktorých žije. ( R 26/1980 )
V spise sa nachádza veľa listinných dôkazov predložených matkou mal. dieťaťa, týkajúce sa jeho zdravotného stavu ( lekárske správy) potvrdenia o príspevkoch matky, tzn. rozhodnutia o náhradnom výživnom, o kompenzačnom príspevku, ale tiež dôkazy predložené otcom o jeho vyšetrení lekárom, ktoré neboli ako dôkazy súdom nielen hodnotené, ale ani neboli súdom opísané a jasne a stručne uvedené v sumáre dôkazov. Súd urobil závery, ktoré sú všeobecné bez poukázania na konkrétne dôkazy preukazujúce tvrdené závery súdu. Hovorí v závere o zdravotnej dokumentácii otca, ktorá sa však v spise nenachádza, nie je možné zo spisu zistiť, či bola predložená. V spise je len lekárska správa, ktorá však ako bolo už uvedené, súd vôbec neuviedol konkrétne s označením a uvedením jej obsahu. Rovnako tvrdenia súdu o zdravotnom stave dieťaťa nie sú zdôvodnené dôkazmi matky, ktoré predložila , v spise sú založené, ale súd ich neuviedol a nevyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p. Ak ďalej súd poukázal, že to bola matka, ktorá preukázala na zvýšené výdavky na dieťa a zvýšenie nežiadala, tak mal súd presne uviesť čím matka preukázala zvýšené výdavky, mal dôkazy označiť v rozhodnutí opisom a mal ich tak isto vyhodnotiť. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, 134, 135).
Rozhodnutie súdu I. stupňa sa tak stalo nepreskúmateľné. Súd teda stručne, jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pre nepreskúmateľnosť, nedostatočne zistený skutkový stav zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súd I. stupňa preto bude náležite vykonať dokazovanie pre zistenie skutkového stavu. Vypočuje preto účastníkov s potrebou dodržania postupu pri výsluchu v zmysle ust. § 50 ods. 1, 2 Spravovacieho poriadku na okolnosti zistenia prípadnej zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom. Tzn. zistí aké sú majetkové , osobné a iné pomery rodičov, potreby dieťaťa. Ak niečo tvrdia účastníci, musia to preukázať dôkazmi, ktoré predložia formou listinného dôkazu. Ak už listinné dôkazy predložili, treba ich k tomu vypočuť a tieto všetky dôkazy uviesť v odôvodnení v sumáre dôkazov a riadne ich vyhodnotiť v zmysle ust. § 132 O.s.p. Až po zhodnotení dôkazov sa súd po rozhodnutí to uvádza v odôvodnení a jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.) Pri zistení skutkového stavu, keďže sa koná na návrh otca o znížení výživného prihliada na to, že zmenu pomerov v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú. Až keď má súd preukázané, že pomery
účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmenu výšky výživného alebo jej úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Je potrebné zaoberať sa vtedajšími pomermi, zárobkovými možnosťami a schopnosti rodičov a odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, z akých sa vtedy vychádzalo pri ostatnej úprave výživného (rozsudkom OS Galanta č. k. 26P/135/2009-38 zo dňa 1.2.2010 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. 9CoP/22/2010 zo dňa 11.05.2010,) a porovnať so súčasnými v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd sa pri svojom konaní a opätovnom rozhodovaní bude riadiť ust. O.s.p., pri dodržaní zákonného postupu, pri aplikovaní hmotného práva uvedenými ust. Zák. o rodine.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.