Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-486-2015.pdf
PDF · 83.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/486/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, v zast. JUDr. Vratislav ŠTEFFEK, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. XX, XXX XX Q. H. U. v konaní o zaplatenie 545 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Konanie do výšky 3 eur z a s t a v u j e.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 280 eur s úrokom z omeškania 5,15 % od 11.8.2014 až do zaplatenia zo sumy 280 eur v mesačných splátkach po 20 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do konca bežného mesiaca pod následkami straty výhod splátok.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd dňa 28.4.2015 žiadal, aby súd uložil povinnosť zaplatiť im sumu 545 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 545 eur od 11.8.2014 až do zaplatenia a trovy konania na tom základe, že dňa 28.1.2014 uzavreli so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytli žalovanej úver vo výške 400 eur za úrok vo výške 80 eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 72 eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 552 eur uhradiť v 13. mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2 eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 54,20 eura (istina vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55 %, servisný poplatok vo výške 13,19 % v každej jednotlivej splátke). Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky boli oprávnení žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaná uhradila 7 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 5 eur bola uhradená dňa 17.2.2014. Nakoľko si neplnila riadne a včas svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, došlo k zosplatneniu úveru dňa 11.9.2014 a tým sa stal celý dlh splatný ku dňu 10.8.2014 vo výške 545 eur.
Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 7C/486/2015-14, zo dňa 16.6.2015, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom žiadala, aby súd platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, s obchodnými podmienkami, predbežnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, splátkový kalendár, dohoda
o zrážkach zo mzdy a príjmov, rozhodcovská zmluva a zistil vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 28.1.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520140157. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 400 eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval servisný poplatok vo výške 72 eur, a tak celková čiastka na úhradu činila 552 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v 13. mesačných splátkach. Výška prvých troch mesačných splátok bola dohodnutá na 2 eurá a nasledujúcich desiatich mesačných splátkach po 54,60 eura. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky do úplného zaplatenia v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom na zmluve. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy je 45,94 %. V bode 3 obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sa strany zmluvy dohodli na zaplatení zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžníčka dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa ich bodu 1 je RPMN 67,70 %. V ich bode 2 je definovaný pojem „konečná splatnosť úveru“, ktorou je uhradenie poslednej splátky žalobcovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere zaniká splatením dlžnej sumy, odstúpením od zmluvy o úvere za podmienok upravených v bode 6 týchto obchodných podmienok, prípadne dohodou zmluvných strán.
Žalobca listom zo dňa 11.9.2014 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť zostatku úveru.
Zhodne ako Zmluvu o úvere tiež dňa 28.1.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníci Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, podľa obsahu ktorej žalobca ako poskytovateľ mal poskytovať žalovanej ako klientom domáci servis, ktorý mal spočívať v poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb k Zmluve o úvere č. 520140157, zo dňa 28.1.2014, najmä službu spojenú v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti, vedenia a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky, a prípadne na následky nesplácania. Povinnosťou klientov bolo využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu vo výške 163,80 eura, a to v troch splátkach vo výške 54,60 eura. Z predtlačeného rukou dopisovaného splátkového kalendára, dokladov o vklade a platobnej histórii predloženej žalobcom zistil, že žalovaná zaplatila žalobcovi titulom Zmluvy o úvere dňa 17.2.2014 5 eur a dňa 28.1.2014 tiež 5 eur. Okrem toho zaplatila žalovaná dňa 17.2.2014 55 eur na Zmluvu o domácom servise a dňa 28.1.2014 tiež 55 eur na túto zmluvu. Žalovaná uviedla, že o Zmluve o domácom servise sa dozvedela až na pojednávaní, vôbec nebola upozornená pracovníčkou žalobcu, že takúto zmluvu s ňou uzatvárajú a nikdy nesplácala žiadne poplatky vyplývajúce z tejto zmluvy, stále platila jednak ona a tiež aj jej manžel na poskytnutý úver. Teda spolu zaplatila 120 eur z poskytnutého úveru.
Žalobca vzal žalobu do výšky 3 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Podľa § 96 O.S.P
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
So späťvzatím žaloby do výšky 3 eur žalovaná súhlasila, a tak späťvzatie sa stalo účinným, a preto súd v súlade s vyššie citovanými citovanými normami konanie v tejto časti zastavil.
Z charakteru zmluvy ako aj jej účastníkov je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v súlade so zákonom 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 497 Obch. zákonníka.
V čase podpísania zmluvy, t. j. 28.1.2014 v ustanovení § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. je uvedené, že musí mať písomnú formu a v odseku 2 sú uvedené náležitosti, ktoré musí obsahovať, okrem iného, pod bodom 1 úrokovú sadzbu. Za úrokovú sadzbu sa považuje stanovenie ročnej úrokovej sadzby, nie úroková sadzba za 13. mesačných splátok.
Rovnako obsahujú aj údaj o RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), keď je stanovená v zmluve len priemerná len RPMN, a to za 13 mesiacov (nie za rok ako to vyplýva aj z jej názvu) a RPMN je stanovená až na zadnej strane nazvanej Obchodné podmienky pod bodom 1, a to vo výške 67,70 %, pričom opäť nejde o ročnú mieru náklade, ale mieru nákladov za 13 mesiacov. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd však zohľadnil na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere všetky platby žalovanou, ktoré uhradila aj na domáci servis, nakoľko považoval Zmluvu o domácom servise za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a aj samotná žalovaná sa vyjadrila, že spláca svoj dlh z úveru a o Zmluve o domácom servise sa dozvedela až počas pojednávania. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá výlučné v súvislosti so Zmluvou o úvere a na splnenie záväzkov zo Zmluvy o úvere bol viazaný aj zánik tejto zmluvy (článok 3 Zmluvy o domácom servise spojený s článkom 1). Preto ide o zmluvu závislú na úverovej zmluve. V tejto súvislosti nič na dôkaznej situácii nemení. Predmetom Zmluvy o domácom servise sú bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver (vedenie splátkového kalendára, zúčtovanie splátok), prípadne sú kryté poplatkami za konkrétny úkon či službu (upozornenia za neplatenie a pod.). Jediné, čo poskytuje domáci servis „naviac“ pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento „servis“ však je viac v prospech veriteľa ako dlžníka, a to poskytuje mu istotu výberu splátky alebo jej časti. Dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti. Ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške. Týmto spôsobom dochádza zo strany žalobcu k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách, ako aj ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, čo má s poukazom na ustanovenie § 39 OZ za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o domácom servise pre obchádzanie zákona a tiež aj pre rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty.
Z tohto dôvodu súd započítal zaplatenie sumy 120 eur na zaplatenie dlhu, a preto zaviazal žalovanú uhradiť dlh vo výške 280 eur.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní, ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávaný predpis.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 280 eur, t. j. súdom priznanej istiny odo dňa 11.8.2014, nakoľko dlh sa stal splatný dňa 10.8.2014. Vo zvyšnej časti, t. j. istiny, úrok z omeškania z celkovej istiny, súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania je založené na ustanovení § 142 ods. 2 a § 151 ods. 2 O.S.P. Úspech žalobcu v konaní bol 50 % a taký istý bol aj úspech žalovanej, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Žalobca nespochybnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, a preto nevidel dôvod, aby jej neumožnil splácanie dlhu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu k žalovanej súd zdôrazňuje, že pre nezaplatenie čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh a žalobcovi vznikne možnosť požadovať jeho úhradu v prevyšujúcej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.