Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Sd-280-2015.pdf
PDF · 88.14 KB
No categories available
23Sd/280/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. J., bytom N., J. V. XXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Nitra, Dubová 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2015. Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2015, bol navrhovateľke priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 380,50 eur od 09. 07. 2015 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a v znení nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 988/2009.
V odôvodnení odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok k 09. 07. 2015 získala 8035 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22 rokov a 5 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.
Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku a sú to kal. roky 1984 - 2014.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základe uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli stanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky, po kal. roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kal. rok 2014 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2013.
Osobný mzdový bod môže mať podľa § 62 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. najviac hodnotu 3.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia.
Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kal. roku 1993 - 8 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 45,0154. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 8035 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,0137 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 2,0449. Podľa § 63 ods. 3 písm. c/ zákona zsz. v znení neskorších predpisov, sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v plnej výške z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v r. 2015 započíta 72 %. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,8224. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 09. 07. 2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na r. 2014 - 10,2524 eur a indexu 1,04234122. Keďže navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla 09. 07. 2011, dôchodkový vek sa podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne pripočítaním 72 kal. mesiacov k veku 55 rokov dňa 09. 07. 2017. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku od 09. 07. 2015 do dovŕšenia dôchodkového veku 09. 07. 2017 jej chýba 731 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je 375,20 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, čo znamená, že za 731 dní sa znižuje o 12,50 eur, to znamená o 53,58981447 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 1,8224 x 22,0137 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 - 53,58981447 = 375,20 eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o 5,30 eura mesačne (o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku stanovenú v § 1 písm. c/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 380,50 eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu je podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z. z. k 09. 07. 2015 je 198,09 eur mesačne. 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 237,70 eur. Suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím navrhovateľka splnila podmienky pre predčasný starobný dôchodok.
Navrhovateľka prostredníctvom svoje právnej zástupkyni podala voči rozhodnutiu včas návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedla, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu odporkyňa aplikovala na jej osobu nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2014, resp. akou právnou úvahou sa pri aplikácii nariadenia odporkyňa spravovala, keďže nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva a upravuje koordinačné pravidlá systémov sociálneho zabezpečenia pri voľnom pohybe osôb v EÚ, pričom celý svoj život bola zamestnaná výlučne na území SR. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, nakoľko podľa jej výpočtu, keby jej odporkyňa zhodnotila celú dobu poistenia, ktorú získala na území SR, t. j. 42,36 roka prináležal by jej predčasný starobný dôchodok vo výške 721,68 eur.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu a pridržiavala sa písomného návrhu ako aj vyjadrenia zo dňa 09. 11. 2015, ktoré podala voči zmenovému rozhodnutiu zo dňa 02. 10. 2015.
Zástupkyňa navrhovateľky žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie odporkyni. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania. Poukázala na obdobné prípady, a to rozhodnutie NSSR zo dňa 25. 02. 2015 - 9So/124/2013.
Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2015 ako aj doplňujúceho vyjadrenia zo dňa 15. 12. 2015 žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj zmenové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že rozhodla s prihliadnutím na oznámenie ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2014 Z. z., podľa ktorého koordinačné nariadenia EÚ o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia majú prednosť pred zákonmi SR.
Z čl. 3 ods. 1 písm. d/ nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 883/2004 vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenia Európskej únie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok.
Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 883/2004, niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia naďalej ostávajú v platnosti za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom a ak sú uvedené v prílohe č. 2.
V súlade s týmito článkami a článkami 15, 16 Správnej dohody o vykonávaní veľkej Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení.
K námietke navrhovateľky, ktorou namieta aplikáciu čl. 20 Zmluvy v súvislosti s čl. 7 ods. 2 písm. c/ Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, t. j. nehodnotenie doby zamestnania získanej pred 01. 01. 1993 poukazovala na skutočnosť, že uvedený článok umožňuje použitie čl. 20 Zmluvy nielen v prípade, kedy je to pre prijímateľa dávky výhodnejšie ale aj v prípade, ak to vyplýva z osobitných historických okolností a tieto majú obmedzený časový účinok.
Podľa prílohy III nariadenia Rady (EHS) bez ohľadu na článok 6 nariadenia (článok 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia) sa naďalej uplatňujú ustanovenia čl. 12, 20 a 33 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992.
Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, ktorá upravuje vzájomné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom.
Pravidlo na rozdelenie dôb zabezpečenia získaných podľa právnych predpisov ČSFR ustanovuje čl. 20 Zmluvy, podľa ktorého sa doby zabezpečenia získané pre dňom rozdelenia ČSFR, teda pred 01. 01. 1993 považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého bolo sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR. Ak adresa zamestnávateľa nebola uvedená v obchodnom registri, doby zabezpečenia získané pred rozdelením ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia tohto štátu na území, ktorého mal zamestnanec trvalý pobyt ku dňu rozdelenia ČSFR, alebo naposledy pred týmto dňom.
Pretože zamestnávateľ navrhovateľky Škoda Praha ČR mal ku dňu rozdelenia ČSFR k 31. 12. 1992 sídlo na území ČR a všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 01. 01. 1993 sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť česká správa sociálneho zabezpečenia.
V prípade, že by sociálna poisťovňa priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok aj za doby získané pred 01. 01. 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia v ČR, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb a došlo by k neprimeranému zvýhodneniu navrhovateľky, oproti poistencom, ktorí v skutkovo obdobnej situácii. Takýto postup je v rozpore so základnými zásadami koordinačnými nariadeniami Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred 01. 01. 1993 by spôsobovalo diskrimináciu u tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 01. 01. 1993 a výlučne boli zamestnaní u zamestnávateľov so sídlom na území SR.
Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe navrhovateľke priznala rozhodnutím č. R 22.9.2015-428/5657097523 zo dňa 22. 09. 2015 starobný dôchodok od 09. 07. 2015 v sume 6.727,-Kč
mesačne. Pre dôchodok navrhovateľke zhodnotila obdobie dôchodkového poistenia v ČR 7793 dní a obdobie dôchodkového poistenia v SR 8035 dní, teda spolu 15828 dní, čo je 43 rokov a 133 dní.
Z tohto dôvodu navrhovateľka nebola diskriminovaná, pretože priznaný predčasný starobný dôchodok v SR bol doplnený starobným dôchodkom v ČR. Práve naopak, zhodnotením obdobia pred 01. 01. 1993 pri priznaní predčasného starobného dôchodku by bola navrhovateľka zvýhodnená, oproti iným občanom, pretože by mala tú istú dobu zhodnotenú dvakrát.
Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok od 09. 07. 2015 v sume 380,50 eur mesačne. Vychádzala z toho, že navrhovateľka splnila podmienky podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Nebolo sporné, že navrhovateľka ku dňu rozdelenia ČSFR bola zamestnankyňou Škoda Praha v ČR. Keďže v zmysle koordinačných nariadení je naďalej v platnosti konkrétny článok medzinárodnej zmluvy, pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľky, odporkyňa postupovala podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení v spojení s čl. 15 Správnej dohody o vykonaní zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení.
Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí rozhodovala správne, keď mala preukázané, že ku dňu rozdelenia ČSFR mal zamestnávateľ navrhovateľky sídlo v ČR, a preto všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 01 .01. 1993 sú dobami zabezpečenia získanými podľa právnych predpisov ČR a poskytnúť dôchodkovú dávku za uvedené obdobie, má česká správa sociálneho zabezpečenia, čo aj bolo uskutočnené rozhodnutím zo dňa 22. 09. 2015, ktorým bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok 6.727,-Kč mesačne.
Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Predmetom tohto konania bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktorá rozhodla o výške predčasného starobného dôchodku navrhovateľky podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 46 ods. 1 Nariadenia rady (EHS) č. 1408/1971.
Podľa čl. 6 písm. a/ Nariadenia rady (EHS) č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, v rámci spoločenstva, pokiaľ ustanovenia čl. 7, 8 a 46 ods. 4 neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa nariadenie týka nahrádza toto nariadenie ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného výlučne pre dva, alebo viac členských štátov.
Podľa prílohy č. III. čas A v spojení s čl. 7 ods. 2 písm. c/ Nariadenia bez ohľadu na čl. 6 Nariadenia, naďalej sa uplatňujú články 12, 20 a 32 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992.
Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú do doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že k 31. 12. 1992 zamestnávateľ navrhovateľky Škoda Praha mal sídlo na území ČR i keď navrhovateľka vykonávala prácu na území SR v Atómových elektrárňach Mochovce.
Námietku navrhovateľky, že v dôsledku rozdelenia ČSFR ako aj v dôsledku uplatňovania zmluvy medzi ČR a SR je ako dôchodkyňa diskriminovaná, túto považoval súd za nedôvodnú, pretože odporkyňa nezaobchádzala odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobne situácii.
Odporkyňa pri určení a výšky predčasného starobného dôchodku je povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu krajský súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne a presne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu záveru, že nárok navrhovateľky je potrebné posudzovať podľa čl. 20 Zmluvy a článku 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. júla 2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.