Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/19/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti odporcovi: K. štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 166,41 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3,81 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku na účet navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený Y., a.s. a trovy právneho zastúpenia vo výške 14,78 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený Y., a.s., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.12.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 63,96 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2014 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a stým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver vo výške 100 Eur s individuálne dohodnutou odplatou 1,41 Eur do 12.11.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania. Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 a ustanovením § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 12.02.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 23.10.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 tejto rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci konania zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 100 Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver 100 Eur s individuálne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru 1,41 Eur, spolu sumu 101,41 Eur do 12.11.2014.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 101,41 Eur bola stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac, keď rámcovú zmluvu a zmluvu účastníci konania uzavreli dňa 23.10.2014 a odporca sa zaviazal navrhovateľovi požičanú sumu 101,41 Eur vrátiť jednorázovo v lehote do 12.11.2014.

Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však v článku IV. bod 3 výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci konania si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon - Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 1,41 Eur, ktorý má byť odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínanú odplatu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Okrem toho súd pre úplnosť konštatuje, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (správne pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a navrhovateľ tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od odporcu získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá nie v úroku, ale v individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10 Eur, 15 Eur alebo 30 Eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Nakoľko však v tejto časti považuje súd návrh za nedôvodný v dôsledku nepreukázania zasielania výziev odporcovi a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v sume 100 Eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 7 spisu). Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 100 Eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 12.11.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné návrhu o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100 Eur vyhovieť. Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie 66,41 Eur, t.j. návrh v časti zaplatenia individuálne dohodnutej odplaty 1,41 Eur a v časti náhrady skutočne vynaložených nákladov 65 Eur, súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodný zamietol.

Z prisúdenej istiny 100 Eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 101,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 100 Eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 13.11.2014 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 12.11.2014, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 12.11.2014 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 13.11.2014 je odporca v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 13.11.2014 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 166,41 Eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 101,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,54 Eur. 100%-ným úspechom navrhovateľa by bolo priznanie sumy 172,95 Eur. Navrhovateľ bol úspešný len v časti, keď mu súd priznal sumu 100 Eur a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 100 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,45 Eur. Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 106,45 Eur. Navrhovateľ bol úspešný v 61,55 %, v 38,45 % bol úspešný odporca. Čistý úspech navrhovateľa (úspech - neúspech) je 23,10 %. Navrhovateľ má preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 23,10 % z uplatnených trov.

Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v návrhu na začatie konania uplatnil trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov

právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu proti odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,10 % z uplatnenej sumy trov konania nasledovne: a/ náhrada súdneho poplatku v rozsahu 23,10 % zo sumy 16,50 Eur, tj. 3,81 Eur, b/ náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,10 % z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného paušálu za: 1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 23,10 % z 18,26 Eur je 4,22 Eur, režijný paušál podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 23,10 % z 8,39 eur je 1,94 Eur; + 1,23 Eur (20 % DPH zo sumy 6,16 Eur) 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 4,22 Eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 1,94 Eur; + 1,23 Eur (20 % DPH zo sumy 6,16 Eur)

Trovy konania predstavujú trovy titulom náhrady súdneho poplatku v sume 3,81 Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 14,78 Eur. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.12.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 63,96 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2014 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a stým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver vo výške 100 Eur s individuálne dohodnutou odplatou 1,41 Eur do 12.11.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania. Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 a ustanovením § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 12.02.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 23.10.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 tejto rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci konania zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 100 Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver 100 Eur s individuálne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru 1,41 Eur, spolu sumu 101,41 Eur do 12.11.2014.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 101,41 Eur bola stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac, keď rámcovú zmluvu a zmluvu účastníci konania uzavreli dňa 23.10.2014 a odporca sa zaviazal navrhovateľovi požičanú sumu 101,41 Eur vrátiť jednorázovo v lehote do 12.11.2014.

Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však v článku IV. bod 3 výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci konania si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon - Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 1,41 Eur, ktorý má byť odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému

účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínanú odplatu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Okrem toho súd pre úplnosť konštatuje, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (správne pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a navrhovateľ tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od odporcu získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá nie v úroku, ale v individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10 Eur, 15 Eur alebo 30 Eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Nakoľko však v tejto časti považuje súd návrh za nedôvodný v dôsledku nepreukázania zasielania výziev odporcovi a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v sume 100 Eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 7 spisu). Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 100 Eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 12.11.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné návrhu o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100 Eur vyhovieť. Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie 66,41 Eur, t.j. návrh v časti zaplatenia individuálne dohodnutej odplaty 1,41 Eur a v časti náhrady skutočne vynaložených nákladov 65 Eur, súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodný zamietol.

Z prisúdenej istiny 100 Eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 101,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 100 Eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 13.11.2014 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 12.11.2014, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 12.11.2014 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 13.11.2014 je odporca v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 13.11.2014 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 166,41 Eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 101,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,54 Eur. 100%-ným úspechom navrhovateľa by bolo priznanie sumy 172,95 Eur. Navrhovateľ bol úspešný len v časti, keď mu súd priznal sumu 100 Eur a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 100 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,45 Eur. Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 106,45 Eur. Navrhovateľ bol úspešný v 61,55 %, v 38,45 % bol úspešný odporca. Čistý úspech navrhovateľa (úspech - neúspech) je 23,10 %. Navrhovateľ má preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 23,10 % z uplatnených trov.

Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v návrhu na začatie konania uplatnil trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu proti odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,10 % z uplatnenej sumy trov konania nasledovne: a/ náhrada súdneho poplatku v rozsahu 23,10 % zo sumy 16,50 Eur, tj. 3,81 Eur, b/ náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,10 % z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného paušálu za: 1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 23,10 % z 18,26 Eur je 4,22 Eur, režijný paušál podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 23,10 % z 8,39 eur je 1,94 Eur; + 1,23 Eur (20 % DPH zo sumy 6,16 Eur) 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 4,22 Eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 1,94 Eur; + 1,23 Eur (20 % DPH zo sumy 6,16 Eur)

Trovy konania predstavujú trovy titulom náhrady súdneho poplatku v sume 3,81 Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 14,78 Eur.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.12.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 63,96 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2014 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a stým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver vo výške 100 Eur s individuálne dohodnutou odplatou 1,41 Eur do 12.11.2014. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania. Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 a ustanovením § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 12.02.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 23.10.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 tejto rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms,

emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15 Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci konania zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 100 Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver 100 Eur s individuálne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru 1,41 Eur, spolu sumu 101,41 Eur do 12.11.2014.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 101,41 Eur bola stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac, keď rámcovú zmluvu a zmluvu účastníci konania uzavreli dňa 23.10.2014 a odporca sa zaviazal navrhovateľovi požičanú sumu 101,41 Eur vrátiť jednorázovo v lehote do 12.11.2014.

Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však v článku IV. bod 3 výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci konania si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon - Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 1,41 Eur, ktorý má byť odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínanú odplatu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Okrem toho súd pre úplnosť konštatuje, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (správne pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a navrhovateľ tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od odporcu získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá nie v úroku, ale v individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné

odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10 Eur, 15 Eur alebo 30 Eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Nakoľko však v tejto časti považuje súd návrh za nedôvodný v dôsledku nepreukázania zasielania výziev odporcovi a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v sume 100 Eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 7 spisu). Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 100 Eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 12.11.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné návrhu o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 100 Eur vyhovieť. Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie 66,41 Eur, t.j. návrh v časti zaplatenia individuálne dohodnutej odplaty 1,41 Eur a v časti náhrady skutočne vynaložených nákladov 65 Eur, súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodný zamietol.

Z prisúdenej istiny 100 Eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 101,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 100 Eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 13.11.2014 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 12.11.2014, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 12.11.2014 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 13.11.2014 je odporca v omeškaní s

úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 13.11.2014 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 166,41 Eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 101,41 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,54 Eur. 100%-ným úspechom navrhovateľa by bolo priznanie sumy 172,95 Eur. Navrhovateľ bol úspešný len v časti, keď mu súd priznal sumu 100 Eur a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 100 Eur od 13.11.2014 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,45 Eur. Navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 106,45 Eur. Navrhovateľ bol úspešný v 61,55 %, v 38,45 % bol úspešný odporca. Čistý úspech navrhovateľa (úspech - neúspech) je 23,10 %. Navrhovateľ má preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 23,10 % z uplatnených trov.

Navrhovateľ si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v návrhu na začatie konania uplatnil trovy konania titulom náhrady súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu proti odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,10 % z uplatnenej sumy trov konania nasledovne: a/ náhrada súdneho poplatku v rozsahu 23,10 % zo sumy 16,50 Eur, tj. 3,81 Eur, b/ náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 23,10 % z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného paušálu za: 1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 23,10 % z 18,26 Eur je 4,22 Eur, režijný paušál podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 23,10 % z 8,39 eur je 1,94 Eur; + 1,23 Eur (20 % DPH zo sumy 6,16 Eur) 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 4,22 Eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 1,94 Eur; + 1,23 Eur (20 % DPH zo sumy 6,16 Eur)

Trovy konania predstavujú trovy titulom náhrady súdneho poplatku v sume 3,81 Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 14,78 Eur. X.X. X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.