Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/336/2013

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, proti povinnému: B. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom Š. XXX/X, Š., o vymoženie 663,90 € s prísl., o námietkach proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii vykonávanej JUDr. Martinom Hermanovským, súdnym exekútorom v Bratislave, pod sp. zn. Ex 3792/13, sa ako oneskorené odmietajú.

II. Táto exekúcia sa však podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku odkladá na obdobie šiestich mesiacov od doručenia tohto uznesenia súdnemu exekútorovi.

odôvodnenie:

V prerokúvanej veci súdny exekútor na základe poverenia súdu z 19. decembra 2013 vykonáva exekúciu na základe exekučného titulu - platobného rozkazu tun. súdu č. k. -14. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 7. marca 2014.

Podaním došlým súdnemu exekútorovi 15. resp. 18. decembra 2015 povinný vzniesol námietky proti exekúcii. V nich predniesol, že súd nepreskúmal porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom povinný z dôvodu svojho zdravotného stavu a právnej negramotnosti nemohol tieto skutočnosti uplatniť.

Tým istým podaním žiadal povinný aj o odklad exekúcie z dôvodu, že pred tun. súdom sa vedie konanie sp. zn. , v ktorom sa navrhuje jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Toto podanie doplnila manželka povinného vyjadrením, že oprávnený si nemal svoj nezákonný nárok vôbec uplatniť. Okrem toho manžel je práceneschopný a podrobí sa operačnému výkonu.

Oprávnený vo svojom vyjadrení odkázal na vyjadrenie súdneho exekútora. Ten v (nevyžiadanom) stanovisku žiadal námietky zamietnuť ako oneskorené, návrh na odklad zamietnuť, keďže na strane povinného nejde o prechodne nepriaznivú situáciu. Táto by ho navyše postihla bez ohľadu na exekúciu.

O podaniach povinného uvážil súd takto:

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom znení sa námietky proti exekúcii musia podať do 14 dní od doručenia upovedomenia o jej začatí. Z listín predložených súdnym exekútorom vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 7. marca 2014 a námietky boli podaní koncom roka 2015, teda celkom zreteľne po uplynutí zákonnej lehoty (tá uplynula 21. marca 2014). preto bolo treba tieto námietky odmietnuť (per analogiam k úprave iných opravných prostriedkov, napr. § 218 O. s. p.).

Pokiaľ povinný vo svojom podaní poukazoval na to, že pohľadávka oprávneného je založená na právnom úkone (úverovej zmluve), ktorý je v rozpore so zákonom, a sama je protizákonná, súd v exekučnom konaní nemôže riešiť tieto námietky. Uplatnený nárok oprávneného bol totiž posudzovaný súdom, ktorý vydal platobný rozkaz. Vydaním platobného rozkazu súd posúdil jeho nárok ako dôvodný, čo vyplýva z § 172 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd vydá platobný rozkaz, ak právo na zaplatenie vyplýva z tvrdených skutočností. To znamená, že súd musí posúdiť, či tvrdené skutočnosti (ak by boli pravdivé) majú za následok existenciu práva na zaplatenie peňažnej sumy, teda či je takéto právo v súlade so zákonom. Povinný mohol tento záver súdu napadnúť podaním odporu proti platobnému rozkazu. Ak ho povinný nepodal, podľa § 174 ods. 1 O. s. p. nadobudol platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. To v zmysle § 159 ods. 2 a 3 O. s. p. znamená, že jeho výrok je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány a vec ním rozhodnutú nemožno prejednávať znova.

V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je princíp stability súdnych rozhodnutí (vyjadrený jeho právoplatnosťou) dôsledkom princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu (porov. nález ). Znamená to, že právoplatné súdne rozhodnutia môžu byť preskúmané len v rámci vytvoreného systému mimoriadnych opravných prostriedkov. Princíp právnej istoty vylučuje, aby ktorýkoľvek iný súd opätovne posudzoval vecnú správnosť vydaného súdneho rozhodnutia a tým v podstate popieral právnu istotu účastníkov konania založenú právoplatným rozhodnutím. Napriek takpovediac „spotrebiteľskej hystérii“ vytvorenej v súčasnom legislatívnom prostredí nevyplýva iný záver ani z požiadaviek práva Európskej únie. V tejto súvislosti totiž Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo 16. marca 2006 vo veci C-234/04, Rosmarie Kapferer proti Schlank & Schick GmbH, výslovne uviedol, že zásada spolupráce neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy na účel preskúmania súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a aby ho zrušil, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Únie. Podobný záver vyslovil Súdny dvor aj v rozsudku zo 6. októbra 2009 veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej, v ods. 36 a 37. Nemožno teda tvrdiť, že by povinnosť prelomiť právoplatnosť súdnych rozhodnutí vyplývala z práva Európskej únie.

Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu neprichádza do úvahy ani uvažovanie nad zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia a z nej vyplývajúci zákaz posudzovať tú istú vec opätovne (§ 159 ods. 2 a 3 O. s. p.) sa totiž vzťahuje aj na otázku súladu obsahu tohto súdneho rozhodnutia s verejným poriadkom. Ak totiž verejným poriadkom sú tie zásady slovenského právneho poriadku, na ktorých treba bezvýhradne trvať (§ 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), a súd je právom viazaný (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), potom pri posudzovaní každého nároku z hľadiska jeho súladu s právom skúmajú aj jeho súlad s verejným poriadkom ako principiálnymi zásadami právneho poriadku. Preto je právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktoré zaväzuje na plnenie, konečne a záväzne vyriešená aj otázka, že uložené plnenie je v súlade s verejným poriadkom. Inému súdu je v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. zakázané túto otázku skúmať znova. Práve preto treba (aj v zmysle citovaných ústavných zásad) § 57 ods. 1 písm. l) Ex. por. vykladať ústavokonformne tak, že sa môže týkať len iných rozhodnutí než súdov (a iných orgánov verejnej moci) Slovenskej republiky. Môže ísť teda najmä o rozhodnutia rozhodcovských súdov, cudzích orgánov a pod.

Na týchto záveroch nič nemení ani tvrdená právna nevedomosť povinného, resp. jeho neschopnosť zareagovať na platobný rozkaz. Ak by to aj bola pravda, nemôže to mať za následok prelomenie právoplatnosti v exekučnom konaní. Náprave nemožnosti reagovať v určených lehotách slúžia iné možnosti, napr. odpustenie zmeškania lehoty (§ 58 O. s. p.), prípadne návrh na obnovu konania (§ 228 O. s. p.). Jeho podanie zatiaľ povinný (hoci aj prípadne zastúpený opatrovníkom) nepreukázal. I tu však treba povedať, že podanie tohto návrhu samo osebe nemá účinky na právoplatnosť a vykonateľnosť pôvodného titulu.

Už z tohto dôvodu nemôže mať úspech ani návrh na odklad exekúcie, pokiaľ sa opiera o zamýšľané uplatnenie návrhu na obnovu konania. Ako bolo uvedené, z jeho samotného podania (nateraz navyše nepreukázaného) nevyplýva nevykonateľnosť exekučného titulu. Podľa § 233 O. s. p. je totiž vecou súdu rozhodujúceho o obnove prípadne odložiť vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia.

Napriek tomu je však návrh na odklad exekúcie dôvodný.

Podľa § 56 ods. 1 Ex. por. možno totiž na návrh povinného - fyzickej osoby povoliť odklad exekúcie, ak sa bez svojej viny prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Citované ustanovenie teda umožňuje odložiť exekúciu zo sociálnych dôvodov na strane povinného, ak jeho záujem na odklade prevyšuje záujem povinného na vymožení plnenia. Treba však uviesť, že citované ustanovenie nehovorí vyslovene o tom, že na strane povinného musí ísť len o príjmové problémy. Naopak, citované ustanovenie ukladá súdu zohľadniť akékoľvek postavenie, v ktorom sa povinný prechodne nachádza.

Z obsahu spisov tun. súdu sp. zn. vyplýva, že voči povinnému sa vedie konanie o jeho zbavenie resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V tomto konaní bol podaný znalecký posudok č. XXX/XXXX, z ktorého obsahu vyplýva, Ž. F. E. P. Y.Ž. U. XXXX X. F. X. F. Q. N.. P. E. P. C., N. I.Á., A. F., D. J.. Ž. X. X. P., O. U. S. G., Y. X. Ž. N. U. T. XXX €.. Povinný bol prepustený z práce a je v dôsledku svojho psychického stavu práceneschopný. Vzhľadom na tento stav však nie je schopný si vybaviť nároky, ktoré mu patria zo štátnych podporných systémov (invalidný dôchodok, dávky a pod.). V tomto posudku znalec dospel k záveru, že povinný nie je schopný vykonávať právne úkony a odporúča zbaviť ho spôsobilosti na ne, keďže jeho stav je trvalý, nevyliečiteľný, s negatívnou prognózou.

Podľa názoru súdu takto vymedzená situácia povinného napĺňa zákonné znaky prechodného postavenia, pri ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Predovšetkým je totiž zrejmé, že stav povinného sa radikálne zhoršil v poslednom roku. Bol prepustený zo zamestnania, čím stratil zdroj príjmu, a jediný príjem rodiny je manželkin invalidný dôchodok. Všetky tieto okolnosti nastali nie z jeho viny (zapríčinila ich psychický porucha). Je síce pravda, že podľa záverov znaleckého posudku je jeho psychický stav trvalý, nie prechodný. Rozhodnutím súdu mu však bude ustanovený opatrovník, ktorý sa bude môcť postarať o jeho záležitosti, okrem iného zariadiť pre neho vyplácanie prostriedkov zo štátnych podporných systémov (invalidný dôchodok, štátne dávky a pod.), čoho samotný povinný kvôli svojmu stavu nie je schopný. Ich vyplácanie zlepší sociálnu situáciu povinného, zvýši príjem jeho a jeho rodiny, ktorá v súčasnosti žije len z manželkinho invalidného dôchodku 300 €, čo je menej, než je životné minimum na dve dospelé osoby. Keďže povinný nemá príjem, prichádzala by do úvahy exekúcia zrejme len predajom hnuteľných vecí (ktoré súdny exekútor aj spísal, čo vyplýva z obsahu jeho vyjadrenia), prípadne nehnuteľnosti, čo by podľa názoru súdu malo pre povinného a jeho rodinu (manželku) zvlášť nepriaznivé následky v tom, že zo svojho aktuálneho (a aj očakávateľného) príjmu by v dohľadnom čase neboli schopní si zakúpiť nové zariadenie domácnosti, a už vôbec nie nájsť nové bývanie.

Práve v možnostiach zlepšenia sociálnej a celkovej životnej situácie povinného treba podľa súdu vidieť jej dočasnosť. Oprávnený odkladom nebude nijako vážne poškodený, keďže suma pohľadávky (cca 850 € s pokračujúcim úrokom) je vzhľadom na rozsah aktivít žalobcu v podstate zanedbateľná a jeho právne postavenie je zabezpečené existenciu exekučného záložného práva na majetku povinného.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd podľa § 56 ods. 1 Ex. por. povolil odklad exekúcie na obdobie šiestich mesiacov. Z ustanovenia § 79 ods. 1 Ex. por. pritom možno vyvodiť, že uznesenie o odklade exekúcie je vykonateľné jeho doručením súdnemu exekútorovi (keďže exekútor má do troch dní od doručenia, nie právoplatnosti upovedomiť platiteľa mzdy, aby prestal vykonávať zrážky, pričom podľa § 56 ods. 9 Ex. por. sa uznesenie doručuje súdnemu exekútorovi bez ohľadu na právoplatnosť).

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku II tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 56 ods. 8 Ex. poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015), ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.