Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/247/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: X.. J. Q., správca konkurznej podstaty úpadcu: X. V. „. S.", nar. XX.X.XXXX, bytom X. Q. XXX/XX, XXX XX Y. /do 9.10.2010 podnikajúci pod obchodným menom: Ján Pavlík A.n.D.PNEU., s miestom podnikania Osloboditeľov 370/30, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 40 944 514/, sídlo správcu Tajovského 5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: S. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P., J. XX /do 26.5.2011 podnikajúca pod obchodným menom: Katarína Ďurajková - Pneuservis VIKTORIA, s miestnom podnikania 075 01 Trebišov, IČO: 33 227 306/, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 24.895,44 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 24.895,44 EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 24.895,44 EUR od 1.2.2006 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.895,44 EUR od 1.2.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O náhrade trov konania Slovenskej republiky rozhodne súd samostatne.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 13.10.2014 žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.895,44 EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 26.555,14 EUR od 1.2.2006 do 31.1.2014, zo sumy 24.895,44 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 24.895,44 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka X. V., nar. XX.X.XXXX / ďalej úpadcu/, uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 29.4.2014, na základe ktorého bol žalobca X.. J. Q., ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty tohto úpadcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku č. 86/2014 uverejnené dňa 7.5.2014. Žalobca z výpovede úpadcu a z dokladov, ktoré mu boli predložené zistil, že úpadca ako podnikateľský subjekt niekedy začiatkom roka 2006 poskytol žalovanému, v tom čase podnikateľovi pôsobiacemu v Turčianskych Tepliciach, finančnú pôžičku vo výške 26.555,14 EUR, teda 800.000,- Sk, a to za prítomnosti svedka X. G.. Uvedené finančné prostriedky podľa vyjadrenia úpadcu žalovaný potreboval na prefinancovanie podnikateľskej aktivity. V tom čase mal nehnuteľnosť v Turčianskych Tepliciach, ktorú predával, avšak bez výsledkov. Pôžička bola poskytnutá za dojednania 6 %-ného ročného úroku z požičanej sumy 800.000,- Sk s dojednaním povinnosti žalovaného vrátiť túto úpadcovi najneskôr za 8 rokov od jej poskytnutia, to znamená do januára 2014, a to naraz aj so 6 % úrokom ročne. K momentu spísania žaloby žalovaný vrátil z poskytnutej pôžičky sumu 50.000,- Sk, čiže 1.659,70 EUR. S vrátením zvyšku poskytnutej pôžičky je žalovaný v omeškaní. Žalobca uplatnil ďalej úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tak ako vyplýva z petitu žaloby.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne svojím podaním zo dňa 4.12.2014. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, nakoľko si od úpadcu nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičal a žiadne finančné prostriedky úpadcovi ani nevrátil na základe ním vymyslenej pôžičky. Predložené čestné vyhlásenia X. V. X.Á. G. považuje za účelové. Nemôže súdu predložiť žiadne listinné dôkazy, nakoľko žiadne k dispozícii nemá. Žiadne finančné prostriedky si niekedy v januári 2006 od úpadcu nepožičal. Listinné dôkazy považuje za vykonštruované, pričom čestné prehlásenie p. G. je čestným prehlásením kamaráta úpadcu. V priebehu konania žalovaný doplnil procesnú obranu vznesením námietky premlčania uplatneného práva a tvrdeniami, vo vzťahu ku ktorým predložil listinné dôkazy, podľa ktorých v januári 2006 žalovaný, nakoľko bol v konkurze na základe jeho vyhlásenia v konaní Krajského súdu Košice sp.zn. , nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a teda nebol žiaden dôvod, aby si od úpadcu požičiaval finančné prostriedky za účelom prefinancovania podnikateľskej aktivity. Naviac na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, kde predávajúcim bola obchodná spoločnosť, v ktorej bola konateľom dcéra žalovaného, ako aj na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorú ako predávajúci uzatvorila samotná dcéra žalovaného, mal žalovaný, resp. jeho dcéra k dispozícii finančné prostriedky a nebol dôvod, aby si požičiaval od úpadcu. Sám úpadca bol dlžníkom žalovaného, nakoľko mu nezaplatil nájomné za prenajaté nebytové priestory, ako o tom svedčí návrh splátkového kalendára pod záhlavím AUTO MOTO SHOP s.r.o. z 8.8.2006. Rovnako z predloženého listinného dôkazu - inventarizácie pohľadávok subjektu M-GUM, s.r.o., ktorého odberateľom bol aj úpadca v čase, keď vykonával podnikateľskú činnosť a ktorá inventarizácia je vypracovaná k 31.12.2005 vyplýva, že úpadca dlhoval označenému subjektu 253.893,61 Sk z titulu faktúr č. 05290 a č. 05382. Z prehlásenia p. U. S. - nadobúdateľky spoločnosti M-GUM, s.r.o. vyplýva, že ku dňu prevzatia dokumentácie označenej obchodnej spoločnosti sa v nej nachádzali aj doklady o vymáhaní pohľadávky od X. V.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že si úpadca neprihlásil pohľadávku z titulu dlžnej sumy poskytnutej pôžičky v konkurze, ktorý bol vyhlásený na majetok žalovaného. Žalovaný spochybnil predložené listinné dôkazy žalobcu - čestné prehlásenia X. V. a X. G., tak ako boli prílohou žaloby. Zdôraznil, že primárnou námietkou žalovaného je skutočnosť nepreukázania poskytnutia pôžičky a zároveň poukázal na rozpornosť vo vyjadreniach žalobcu, pokiaľ ide o dojednanie splatnosti poskytnutej pôžičky, kde žalobca nepreukázal spoľahlivo svoje tvrdenie o dojednaní vrátenia poskytnutej pôžičky najneskôr do 8 rokov od jej poskytnutia a takéto tvrdenie žalobcu hodnotil ako účelové, činené s cieľom vyhnúť sa dôsledkom vznesenej námietky premlčania. Poukázal v tomto smere na obsah žalobcom predloženej elektronickej komunikácie z júla 2014, v zmysle ktorej mala byť poskytnutá pôžička vrátená úpadcovi z finančných prostriedkov za predaj nehnuteľnosti žalovaného v Turčianskych Tepliciach alebo formou mesačných splátok vo výške 10.000,- Sk plus úrok 6% za rok. Rovnako v tejto elektronickej komunikácii úpadca uviedol, že obdržal 5 alebo 6 splátok a potom už žalovaný pôžičku splácať prestal.

Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa obsahu ktorého zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol vykonať vo veci dôkaz výsluchom úpadcu X. V. v procesnom postavení svedka a p. X. G., ktorý mal byť prítomný pri poskytnutí pôžičky, taktiež ako svedka. Zdôraznil, že skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný a k nim predkladané listinné dôkazy nevylučujú, že k poskytnutiu pôžičky za podmienok dojednania 6 %-ného ročného úroku z poskytnutej pôžičky a z dojednania splatnosti pôžičky najneskôr do 8 rokov od jej poskytnutia, t.j. do januára 2014, nevylučujú.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov X. V. a X. G., oboznámením listinných dôkazov: čestným vyhlásením X. V. zo 17.9.2014 a X. G. z 3.10.2014, uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka X. V., súborom listinných dôkazov predložených žalovaným: výňatkami z Obchodného vestníka týkajúcimi sa konkurzu na majetok žalovaného, Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo 14.7.2005 uzatvorenou medzi M-GUM, s.r.o. a kupujúcim Z. S., Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcim Q. Ď. a kupujúcim HDT SK, s.r.o., Bratislava z 12.7.2005, návrhom splátkového kalendára pod záhlavím AUTO MOTO SHOP s.r.o. z 8.8.2006, výzvou subjektu AUTO MOTO SHOP s.r.o. zo 4.8.2006, informáciou X.. Ľ. D., advokáta z 9.7.2007, čestným prihlásením Q. Ď. z 5.2.2016, faktúrami dodávateľa M-GUM s.r.o., Žilina na odberateľa A. n. D. PNEU - X. V. č. 05290 a 05382, ako aj inventarizáciou k 31.12.2005 z č.l. 73, prehlásením p. U. S., prílohou z preberacieho protokolu a výňatkom z elektronickej komunikácie medzi úpadcom a žalobcom z 3.7.2014, ako i celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením č.k. -29 z 29.4.2014, ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. 86/2014 uverejnené 7.5.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka X.Á. V., nar. XX.X.XXXX.

Z verejne dostupného Obchodného vestníka mal zároveň súd preukázané, že na majetok žalovaného bol v konaní Krajského súdu Košice sp.zn. vyhlásený konkurz v čase od 27.8.2004 do 28.7.2012 /č.l. 42 až 45/. V Obchodnom vestníku OV 2012/96 z 21.5.2012 bolo uverejnené rozvrhové uznesenie v konkurze vedenom Krajským súdom Košice pod sp.zn. na majetok žalovaného, pričom z uvedeného rozvrhového uznesenia vyplýva konkrétny druh a výška pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré boli v uvedenom konkurze uspokojené a pohľadávka úpadcu z titulu zostatku poskytnutej pôžičky žalovanému v ňom uvedená nie je.

Podľa podania informácie z 9.7.2007 pod záhlavím Ľ. D., advokát, vo veci vyplýva vyjadrenie označeného advokáta v pozícii správcu konkurznej podstaty úpadcu S. Ď. - Pneuservis VIKTORIA, podľa ktorého v rokoch 2005, 2006 a 2007 dlžník S. Ď. - Pneuservis VIKTORIA nevykonával podnikateľskú činnosť v zmysle živnostenského oprávnenia.

Ako prílohy podania žaloby predložil žalobca čestné vyhlásenie X. V. zo 17.9.2014, podľa obsahu ktorého tento vyhlásil, že v januári 2006 požičal žalovanému hotovosť vo výške 800.000,- Sk na jeho podnikateľské činnosti. Pôžičku si dohodli tak, že bude vrátená najneskôr za 8 rokov plus 6 %-ný úrok za rok. S. Ď. vrátila z pôžičky 50.000,- a zvyšok doposiaľ dlhuje. Svedkom uzatvorenia pôžičky bol X. G. a vzhľadom na to, že mal X. V. osobné a pracovné problémy, pôžičku nevymáhal.

Rovnako ako prílohu žaloby žalobca predložil čestné vyhlásenie X. G. z 3.10.2014, podľa obsahu ktorého tento potvrdil, že bol osobne svedkom toho, ako X. V. v januári 2006 odovzdal S. Ď. v Ž. hotovosť vo výške 800.000,- Sk s tým, že sa dohodli, že S. Ď. mu túto sumu vráti so 6 % ročným úrokom najneskôr za 8 rokov.

Žalovaný v konaní predložil Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorenú medzi predávajúcim M-GUM, s.r.o., Žilina a Z. S. zo dňa 14.7.2005, podľa ktorej a to konkrétne podľa článku III. si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za predmet prevodu - nehnuteľnosti špecifikované v článku I. vo výške 2.000.000,- Sk, ktorá kúpna cena bude vyplatená v hotovosti pri podpise Zmluvy. Rovnako žalovaný predložil Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcim Q. Ď. a kupujúcim HDT SK, s.r.o., Bratislava na prevod nehnuteľností za kúpnu cenu podľa článku IV. vo výške 7.500.000,- Sk, ktorá kúpna cena bude vyplatená pri podpise Zmluvy.

Žalovaný predložil návrh splátkového kalendára subjektu AUTO MOTO SHOP s.r.o. Žilina z 8.8.2016, ktorým subjekt A.n.D. PNEU s.r.o. X. V. na základe výzvy subjektu AUTO MOTO SHOP s.r.o. žiada o vyhotovenie splátkového kalendára na uhradenie dlžnej sumy na nájomnom za prenajaté kancelárske priestory.

Žalovaný v konaní predložil čestné prehlásenie p. Q. Ď. - dcéry žalovaného, podľa ktorého, tak ako je v spise na č.l. 72, táto dňa 5.2.2016 prehlásila, že v období od 1.7.2005 do 30.6.2006 mala dostatok prostriedkov na to, aby v prípade potreby pomohla svojej matke - žalovanej. V uvedenom čase mala vďaka predaju nehnuteľnosti na bankovom účte priemerný zostatok cca 4.000.000,- Sk. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by jej matka - žalovaná v tomto čase potrebovala finančný obnos, ktorý je vymáhaný v tomto konaní. S matkou má vynikajúci vzťah, i v uvedenom období sa často stretávali, nakoľko jej matka pomáhala s podnikateľskými aktivitami. O pôžičke od p. X. V. jej matka, ani X. V. nikdy nehovorili.

Žalovaný v konaní predložil inventarizáciu k 31.12.2005, tak ako je v spise na č.l. 73 a týka sa dodávateľa M-GUM s.r.o. a odberateľa - úpadcu, podľa ktorej sú k tomuto dátumu evidované pohľadávky M-GUM s.r.o. podľa faktúr č. 05290 v sume 165.012,75 Sk a faktúry č. 05382 v sume 88.880,86 Sk, pričom obe faktúry žalovaný predložil vo fotokópii a sú v spise na č.l. 74 a 75.

Podľa žalovaným predloženého prehlásenia p. U. S., ktoré je v spise na č.l. 76, táto prevzala všetky doklady týkajúce sa obchodnej spoločnosti G-MUM, s.r.o. /č.l. 76/ a ktoré sú potrebné na jej riadne fungovanie a vykonávanie podnikateľskej činnosti v rozsahu predmetu činnosti, ktorý je uvedený vo výpise z obchodného registra. Bola riadne oboznámená s hospodárskymi, finančnými a inými skutočnosťami, ktoré sa spoločnosti týkali, s jej majetkom hnuteľným i nehnuteľným. Nemá žiadne výhrady voči čomukoľvek, čo jej bolo odovzdané a s čím bola oboznámená. Rovnako prehlásila, že prevzala nákladný automobil a doklady od neho označenej značky, ako je uvedené v prehlásení.

Žalovaný predložil prílohu k preberaciemu protokolu, ktorá je v písomnom vyhotovení v spise na č.l. 77 až 79 z 11.4.2006.

Podľa žalobcom predloženého výňatku z elektronickej komunikácie z 3.7.2014 vyplýva, že úpadca X. V. oznámil žalobcovi skutočnosť poskytnutia pôžičky žalovanému vo výške 800.000,- Sk, ktoré boli predstavované jeho prostriedkami pripravenými na nákup tovaru. Žalovaný ich potreboval na prefinancovanie nejakého obchodu, pričom v tom čase mal nehnuteľnosť v Turčianskych Tepliciach, ktorú predával a z výťažku mal poskytnutú pôžičku splatiť alebo túto splácať po dobu 8 rokov každý mesiac po 10.000,- Sk plus 6 %-ný úrok, ale dodnes sa to nestalo. Dal úpadcovi 5 alebo 6 splátok a potom prestal splácať.

Na pojednávaní dňa 20.11.2015 súd vypočul ako svedka X. V., ktorý po zákonnom poučení svedka uviedol, že žalovaného pozná od roku 99 alebo 2000. Potom ako v roku 2003 začal na vlastnú živnosť podnikať, obchodoval s pneumatikami a práve v tej súvislosti prišiel do kontaktu aj so žalovaným. Ich vzájomné vzťahy prerástli do priateľstva, ktoré bolo založené na vzájomnej dôvere. Boli si natoľko blízki, že sa stávalo, že si vzájomne požičiavali peniaze, ktoré si následne vrátili. Jednalo sa o obnosy 20,-, 30.000,-. V januári 2006 žalovaný žiadal od svedka pôžičku za účelom prefinancovania podnikateľského zámeru. Najskôr žiadal niečo cez milión a pol a nakoľko svedok v tej dobe taký obnos nemal, poskytol žalovanému v januári 2006 v hotovosti 800.000,- Sk. Boli to prostriedky svedka, ktoré nadobudol a používal v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Nemal ich uložené na účte. Prostriedky boli poskytnuté v prevádzke predajne žalovaného, kde tento predával motorky a skútre v V. D. v hotovosti vo výške 800.000,- Sk za prítomnosti p. G.. Nebol o tom spísaný žiaden listinný doklad, pretože v tej dobe boli vzťahy medzi svedkom a žalovaným súladné a nebol teda na to dôvod. Pôvodne sa hovorilo o horizonte jedného mesiaca na vrátenie pôžičky, avšak neskôr žalovaný tvrdil určité problémy s vrátením tohto obnosu, tak sa svedok so žalovaným dohodli na vrátení pôžičky do 8 rokov. Asi po troch alebo štyroch mesiacoch vrátil žalovaný sumu 50.000,- Sk z poskytnutej pôžičky. Keď sa pôvodne komunikovala lehota vrátenia pôžičky do jedného až dvoch mesiacov, žalovaný mal zámer vybaviť si bankový úver a z týchto prostriedkov pôžičku vrátiť, avšak následne banka žalovanému úver pre nedostatočnú bonitu neposkytla, tak bolo medzi svedkom a žalovaným dohodnuté, že budú prostriedky vrátené najneskôr do 8 rokov. O tom, že úver bude vrátený najneskôr do 8 rokov, sa dohodli svedok a žalovaný už pri poskytnutí pôžičky, bola vlastne alternatíva, že žalovaný prostriedky vráti buď jednorazovo do mesiaca alebo dvoch alebo v splátkach do 8 rokov. Pokiaľ však ide o výšku splátok, o tej vôbec hovorené nebolo, pretože svedok žalovanému bezvýhradne dôveroval. Po dvoch rokoch začal svedok vrátenie zvyšných finančných prostriedkov urgovať, pretože dovtedy žalovaný žiadne splátky neplatil. V rámci svedeckej výpovede svedok na záver sám uviedol obracajúc sa k právnemu zástupcovi žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2015, kde samotný žalovaný prítomný nebol, že pokiaľ právny zástupca žalovaného bude s p. Ď., aby jej povedal, že sa na ňu nehnevá, ale že ho to celé položilo, ktoré vyjadrenie svedok učinil zjavne pohnutým hlasom.

Na pojednávaní dňa 20.11.2015 vypočul súd ako svedka X. G., ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP uviedol, že p. V. pozná od roku 2005. Je s ním v kontakte aj aktuálne, za posledné dva roky sa s ním kontaktuje menej, ale je s ním v telefonickom kontakte. Bol oslovený p. V. v tom smere, či si svedok pamätá na okolnosti, keď p. V. požičiaval p. Ď. finančné prostriedky a či pôjde o týchto skutočnostiach vypovedať pred súd. Svedok uviedol, že p. V. viezol k p. Ď., nakoľko p. V. nemal pojazdný automobil. Odviezol ho do V. D., do budovy za benzínkou, ktorá je prízemná a kde na dvore mali motorky a traktory, ktoré tam predávali. Za jeho prítomnosti p. V. odovzdal p. Ď. 800.000,- Sk, potvrdil, že sa jednalo o 800.000,- Sk, pričom si však nespomenul, či hovorili o nejakej konkrétnej dobe, na ktorú sa prostriedky poskytujú a kedy majú byť vrátené a tak isto sa nepamätá, či bolo hovorené o nejakom úroku. P. V. povedal p. Ď., aby si peniaze prepočítala, ale ona si ich zobrala a povedala mu, že mu verí a uložila si ich do šuflíka. Následne sa spolu s p. V. svedok zúčastnil ešte druhej návštevy v V. D., ktorá sa uskutočnila s časovým odstupom možno dvoch rokov, čo svedok však už presne uviesť nevedel. Bol tam prítomný preto, že sa akurát stretol s p. V. a ten ho požiadal, aby s ním išiel, že mu p. Ď. dlží nejaké peniaze, kvôli ktorým za ňou ide. Čestné vyhlásenie, ktoré mu bolo dané k nahliadnutiu a je v spise na č.l. 4 podpísal. Toto podpísal už ako pripravené, pričom mu ho dal na podpis p. V.. Pokiaľ je v ňom uvedený údaj, že pôžička bola dohodnutá so 6 % ročným úrokom svedok uviedol, že toto čestné prehlásenie podpísal v roku 2014 a teraz už sa skutočne nepamätá, aký úrok bol dohodnutý.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dohodnúť namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti spravidla toho istého druhu.

Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii: Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pri tom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

V konaní bolo nesporné, že žalovaný sa s úpadcom p. X. V. vzájomne poznajú od roku 2003, že subjekt AUTO MOTO SHOP, s.r.o. prenajímal úpadcovi ako podnikateľovi fyzickej osobe kancelárske priestory, pričom žalovaný bol konateľom subjektu AUTO MOTO SHOP, s.r.o., na majetok žalovaného bol v období rokov 2004 až 2012 Krajským súdom Košice pod sp.zn. , a to konkrétne od 27.8.2004 do 28.7.2012 vyhlásený konkurz a konkurz na majetok úpadcu p. X. V. bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. z 29.4.2014.

Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného práva, zaoberal sa súd primárne vyhodnotením tejto časti procesnej obrany. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že by úpadca X. V. poskytol predmetnú pôžičku žalovanému ako podnikateľ. Vo všeobecnej rovine na to, aby vzťah založený zmluvou /v prejednávanej veci zmluvou uzatvorenou medzi p. X. V. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom/, bolo možné hodnotiť ako obchodno-právny záväzok, museli by byť splnené súčasne dve podmienky vzniku obchodno-právneho záväzku vyplývajúce z úpravy § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jednak by musela byť pri vzniku záväzku naplnená podmienka statusu zmluvných strán ako podnikateľov a zároveň by už v čase vzniku záväzku musela byť naplnená jeho súvislosť s podnikateľskou činnosťou oboch zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z verejne dostupného živnostenského registra vyplýva, že v čase, kedy malo dôjsť ku poskytnutiu pôžičky X. V. žalovanému, boli obaja podnikateľmi fyzickými osobami. Druhá z uvedených podmienok, a to súvislosť poskytnutej pôžičky s podnikateľskou činnosťou na strane veriteľa - X. V. však naplnená nie je. Pri tomto konštatovaní vychádza súd predovšetkým z registrovaného predmetu podnikania X. V. podnikajúceho v januári 2006 ako podnikateľ fyzická osoba pod obchodným menom Ján Pavlík A.n.D.PNEU., s miestom podnikania Osloboditeľov 370/30, Rajecké Teplice, IČO: 40 944 514, a podľa ktorého zápisu v živnostenskom registri nemal označený subjekt v relevantnej dobe registrovanú činnosť poskytovania pôžičiek a ani inú podobnú činnosť, pod ktorú by bolo možné poskytnutie pôžičky podradiť. Predovšetkým z toho dôvodu preto nemohol medzi X. V. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vzniknúť na základe poskytnutia predmetnej pôžičky obchodno-právny vzťah, čo by odôvodňovalo posudzovanie vznesenej námietky premlčania podľa hmotného práva Obchodného zákonníka, ale mohol medzi nimi vzniknúť len občiansko-právny vzťah, čo odôvodňuje posudzovanie vznesenej námietky premlčania podľa úpravy § 100 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Pri preukázanom dojednaní vrátenia pôžičky najneskôr do 8 rokov od jej poskytnutia, tak ako je odôvodnené nižšie, pri preukázanom poskytnutí pôžičky v januári 2006 opäť tak, ako je odôvodnené nižšie, začala trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka najskôr od 1.1.2014. Pri podaní žaloby v tejto veci na súd dňom 13.10.2014 súd konštatuje, že bola žaloba podaná pred uplynutím premlčacej doby a teda právo žalobcu uplatnené v tomto konaní premlčané nie je. V súvislosti s hodnotením vznesenej námietky premlčania súd uvádza, že pri ustálení počiatku plynutia premlčacej doby vychádzal predovšetkým z obsahu svedeckej výpovede svedka X. V., ktorý po zákonnom poučení svedka uviedol, že spočiatku komunikoval so žalovaným v smere dojednania vrátenia pôžičky do jedného až dvoch mesiacov od poskytnutia, čo vyplývalo z toho, že sa žalovaný pokúšal získať bankový úver, čo sa mu však neskôr nepodarilo, a preto došlo medzi nimi k dohode o vrátení pôžičky najneskôr do 8 rokov v splátkach, avšak konkrétna výška splátok dojednaná nebola. Z uvedeného vyjadrenia svedka v tomto konaní vyplýva, že k určitej dohode o výške a splatnosti splátok pôžičky a teda k platnej dohode v tomto smere medzi X. V. a žalovaným nedošlo, a preto bolo povinnosťou žalovaného vrátiť pôžičku najneskôr do 8 rokov od jej poskytnutia, ktorý záver vyplýva z dokazovania a odôvodňuje vyššie uvedené vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania. Rovnako v tejto súvislosti považuje súd za dôležité uviesť, že účel, na ktorý mala byť pôžička poskytnutá, a to prefinancovanie podnikateľskej aktivity žalovaného, ako aj povaha poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré mali pôvod v podnikateľskej činnosti X. V., sú vo vzťahu k záverom o vyhodnotení vznesenej námietky premlčania ako nedôvodnej, irelevantné. Práve vo svetle uvedeného vyjadrenia sa svedka V. o tom , že o konkrétnej výške splátok hovorené nebolo v nadväznosti na čo, súd uzatvoril, že ku platnej dohode o splátkach nedošlo pre absenciu určitej dohody o výške a konkrétnej splatnosti splátok , hodnotí súd i výňatok z elektronickej komunikácie z 3.7.2014, ako listinný dôkaz, ktorý nevyvracia uvedený záver súdu. Pre úplnosť odôvodnenia vyhodnotenia námietky premlčania ako nedôvodnej súd uvádza, že by túto hodnotil ako nedôvodnú i v prípade jej posudzovania na základe aplikácie hmotného práva Obchodného zákonníka, na základe záveru o súvislosti poskytnutej pôžičky úpadcom žalovanému s podnikateľskou činnosťou úpadcu, pri extenzívnom výklade súvislosti takéhoto konania s podnikateľskou činnosťou úpadcu v čase vzniku záväzku, teda bez priamej súvislosti s registrovaným predmetom podnikania úpadcu. Súd však vychádza z právneho názoru, podľa ktorého nie je tento extenzívny výklad súvislosti s podnikateľskou činnosťou správny a zastáva právny názor, podľa ktorého je súvislosť s podnikateľskou činnosťou podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka naplnená v prípade ak ide o činnosť registrovanú v predmete podnikania alebo činnosť pod registrovanú činnosť priamo podraditeľnú, čo v prejednávanej veci u úpadcu v čase vzniku záväzku naplnené nebolo.

Po skonštatovaní nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania a pri zohľadnení úpravy vyplývajúcej z § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, ako je citovaná vyššie vo vzťahu k subjektu žalobcu, zaoberal sa súd vyhodnotením vecnej dôvodnosti žaloby čo do základu a výšky. V konaní pri vymedzení predmetu konania, tak ako to učinil žalobca svojimi tvrdeniami, ťažilo dôkazné bremeno preukázania základu a výšky žalovanej pohľadávky práve žalobcu. Žalobca v tomto smere označil dôkazy, a to výsluch svedkov X.K. V. a X. G. a listinné dôkazy - čestné prehlásenia označených svedkov, ktoré boli prílohou žaloby /č.l. 3, 4/. Súd na pojednávaní dňa 20.11.2015 vypočul oboch označených svedkov a oboznámil čestné prehlásenia, tak ako sú prílohou žaloby a takto vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 OSP. Dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o poskytnutí pôžičky X. V. ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi v januári 2006 vo výške 800.000,- Sk pri dojednaní 6 %-ného úroku ročne a pri dojednaní povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 8 rokov od poskytnutia. Tento záver vyplýva predovšetkým z obsahu svedeckej výpovede svedka X. V., ktorý po zákonnom poučení ako svedok uviedol, že žalovanému poskytol 800.000,- Sk v januári 2006, ktorú sumu mu poskytol v hotovosti, v V. D. v prevádzke predajne motoriek a skútrov za prítomnosti p. G., pričom o tomto nebol spísaný žiaden doklad, nakoľko v tejto dobe boli jeho vzťahy so žalovaným súladné a teda nebol dôvod na to, aby nejaký doklad o poskytnutí pôžičky spisovali. Pôvodne bola komunikovaná lehota na vrátenie poskytnutej pôžičky jeden až dva mesiace, čo vyplynulo zo skutočnosti, že žalovaný mal zámer vybaviť si bankový úver, v dôsledku čoho by mohol v takýchto lehotách poskytnuté prostriedky vrátiť. Následne však tento úver poskytnutý žalovanému nebol a tak bolo pri odovzdaní peňazí dohodnuté medzi svedkom V. a žalovaným, že prostriedky vráti najneskôr do 8 rokov a pôžička bola dojednaná spolu s úrokom 6 % ročne. Pri hodnotení obsahu svedeckej výpovede svedka X. V. z hľadiska jej vierohodnosti zobral súd do úvahy primárne zákonné poučenie, ktoré svedkovi bolo dané podľa § 126 OSP. Vzhľadom na toto zákonné poučenie nie je možné samotnú skutočnosť zapojenia svedka X. V. v celej záležitosti tak, že vystupoval ako veriteľ, ktorý žalovanému pôžičku poskytol a aktuálne, a teda aj v čase podania svedeckej výpovede je úpadcom a na jeho majetok prebieha konkurz, hodnotiť ako dôvod svedčiaci záveru o nedostatočnej hodnovernosti obsahu svedeckej výpovede. Obsah svedeckej výpovede svedka X. V. považuje súd za súladný s ostatnými vykonanými dôkazmi označenými a predloženými súdu žalobcom, a to predovšetkým s obsahom svedeckej výpovede svedka X.K. G., ako aj s obsahom výňatku z elektronickej komunikácie z 3.7.2014 /č.l. 80, 81/. Vo vzťahu k posledne označenému listinnému dôkazu - výňatku z elektronickej komunikácie z 3.7.2014 sú uvádza, že tento bol predložený samotným žalobcom a vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom nepredstavuje dôkaz, ktorý by vyvracal záver súdu, podľa ktorého vykonaným dokazovaním nebola preukázaná konkrétna a určitá a teda platná dohoda o vrátení poskytnutej pôžičky v splátkach v konkrétnej výške a s konkrétne dojednanou dobou splatnosti splátok. Obsah elektronickej komunikácie medzi svedkom X. V. a žalobcom z 3.7.2014 /č.l. 80 až 81/, v ktorom svedok popisuje, do akej situácie sa dostal i v dôsledku nevrátenia poskytnutej pôžičky v spojení s prednesom tohto svedka na pojednávaní dňa 20.11.2015, kedy zjavne pohnutým hlasom odkazoval prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného žalovanému, že sa na neho nehnevá, ale že ho celá záležitosť vlastne položila, umocňuje presvedčenie súdu o pravdivosti a svedeckej výpovede tohto svedka a vyúsťuje opäť do záveru, ktorý súd konštatoval už vyššie, a to že samotná skutočnosť zapojenia tohto svedka k celej záležitosti a jeho postavenie úpadcu v prebiehajúcom konkurze nepredstavuje skutočnosť, ktorá by znižovala hodnovernosť tejto svedeckej výpovede. Svedecká výpoveď svedka X. V. korešponduje obsahu svedeckej výpovede svedka X. G., ktorý po zákonnom poučení svedka podľa § 126 OSP potvrdil poskytnutie pôžičky X. V. žalovanému vo výške 800.000,- Sk, pri čom bol svedok X. G. osobne prítomný, ako aj realizáciu následnej návštevy X. V. u žalovaného asi po dvoch rokoch práve z dôvodu, že X. V. mal pohľadávku z titulu dlžnej pôžičky voči žalovanému. V týchto relevantných skutkových okolnostiach sú obe svedecké výpovede súladné, čo súd zdôrazňuje. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi svedka X. G. súd nepovažuje za okolnosť, ktorá by znižovala hodnovernosť tejto svedeckej výpovede skutočnosť, že svedok X. G. je v priateľskom vzťahu so svedkom X. V., nakoľko samotná táto skutočnosť pri absencii preukázania akejkoľvek inej relevantnej skutočnosti nemôže byť dôvodom pre záver o nižšej hodnovernosti tejto svedeckej výpovede. V tejto súvislosti poukazuje súd na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR z 9.6.2015 sp.zn. , podľa ktorých: Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

Uvedené závery súdu nevyvracia ani rad dôkazov, ktoré produkoval v konaní žalovaný vo vzťahu ku svojim tvrdeniam, a to poukaz na informácie vyplývajúce z verejne dostupného Obchodného vestníka o tom, že žalovaný bol v čase rokov 2004 až 2012 v konkurze v spojení s poukazom na listinný dôkaz

- potvrdenie správcu konkurznej podstaty žalovaného X.. Ľ. D. /č.l. 54/, v nadväznosti na čo žalovaný tvrdil, že nakoľko nevykonával v relevantnej dobe, teda v januári 2006 podnikateľskú činnosť, nemal tým pádom dôvod požičiavať si od X. V. finančné prostriedky na financovanie podnikateľského zámeru, ani poukaz na Kúpne zmluvy medzi predávajúcim M-GUM, s.r.o. a kupujúcim Z. S. zo 14.7.2005 a predávajúcim Q. Ď. a kupujúcim HDT SK, s.r.o. z 12.7.2005 v spojení s čestným prehlásením dcéry žalovaného Q. Ď. /č.l. 72/, v nadväznosti na ktoré listinné dôkazy žalovaný tvrdil, že nemal v januári 2006 žiaden dôvod požičiavať si od X. V.Í., nakoľko mal vlastné zdroje financií, resp. mal k dispozícii alebo mohol mať k dispozícii finančné zdroje svojej dcéry. Rovnako ani poukaz na existenciu záväzkov X. V. voči subjektu prenajímateľa podľa predloženého návrhu splátkového kalendára z 8.8.2006 /č.l. 52/ a ani poukaz na záväzky X. V. voči M-GUM, s.r.o. podľa faktúr a inventarizácie, tak ako sú v spise na č.l. 73 až 75, nevylučuje skutočnosť preukázanej dispozície X. V. s finančnými prostriedkami formou pôžičky týchto finančných prostriedkov žalovanému. Všetky označené dôkazné prostriedky produkované žalovaným vyhodnotil súd dôsledne podľa § 132 OSP a konštatuje, že sa jedná o rad nepriamych dôkazov, ktoré však ani jednotlivo, ani v ich súhrne nevyvracajú závery súdu vyplývajúce práve z vyššie opísaných priamych dôkazov výsluchom svedkov X. V. a X. G., ktorých svedecké výpovede hodnotí súd ako hodnoverné a preukazujúce poskytnutie pôžičky X. V. žalovanému vo výške 800.000,- Sk v januári 2006 pri dojednaní 6 %-ného ročného úroku a pri dojednaní vrátenia pôžičky do 8 rokov od jej poskytnutia. V nadväznosti na tieto závery rozhodol súd potom, ako po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP účastníci nevznášali už žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 24.895,44 EUR právnym titulom vrátenia poskytnutej pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Spolu s uvedenou sumou zaviazal súd žalovaného na zaplatenie 6 %-ného úroku ročne z uvedenej sumy od 1.2.2006 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnený úrok 6 % ročne / úrok 6 % ročne zo sumy 1.659,70 EUR od 1.2.2006 do 31.1.2014 zamietol/. V právnej rovine v tejto časti rozhodoval súd podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri skonštatovaní preukázanej dohody o takomto úroku medzi X. V. a žalovaným. Zároveň súd skonštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynul ako preukázaný konkrétny moment, teda konkrétny deň splnenia záväzku žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku v rozsahu žalobcom tvrdenej čiastočnej úhrady v sume 50.000,- Sk, teda 1.659,70 EUR. Nakoľko vo vzťahu k tvrdeniu o konkrétnom momente tohto čiastočného plnenia zo strany žalovaného ťažilo žalobcu a žalobca toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol, bol žalobcovi priznaný úrok 6 % ročne len v preukázanom rozsahu, teda zo základu 24.895,44 EUR od 1.2.2006, teda odo dňa nasledujúceho po poslednom dni mesiaca január 2006, kedy bola poskytnutá predmetná pôžička až do zaplatenia vzhľadom ku skutočnosti, že zvyšok poskytnutej pôžičky práve v sume 24.895,44 EUR doposiaľ preukázateľne žalovaným X. V. vrátený nebol.

So splnením peňažného záväzku vrátiť zvyšok poskytnutej pôžičky je žalovaný v omeškaní. V nadväznosti na to bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonnou sadzbou vyplývajúcou z § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po dni, dokedy bolo medzi zmluvnými stranami Zmluvy o pôžičke dojednané vrátenie poskytnutej pôžičky /pri poskytnutí pôžičky v mesiaci január 2006 a dojednaní jej vrátenia do 8 rokov od poskytnutia bolo povinnosťou žalovaného túto pôžičku vrátiť do 31.1.2014 a od 1.2.2014 sa pri nesplnení tejto zmluvnej povinnosti žalovaný dostal do omeškania/.

Žaloba bola zamietnutá i v časti uplatneného práva na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v rozsahu 40,- EUR, a to primárne pri zohľadnení občiansko-právnej povahy predmetného vzťahu a podporne tiež s poukazom § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka a pri zohľadnení skutočnosti vzniku právneho vzťahu medzi X. V. a žalovaným na základe Zmluvy o pôžičke v roku 2006.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého: Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žaloba bola zamietnutá v časti uplatnenej paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a v rozsahu 6 %-ného úroku ročne zo sumy 1.659,70 EUR od 1.2.2006 do 31.1.2014, čo je suma celkom nepatrná voči celej uplatnenej pohľadávke, v nadväznosti na čo má právo na plnú náhradu uplatnených trov konania žalobca. Žalobca učinil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, avšak v konaní nebol preukázaný vznik trov konania na strane žalobcu, v nadväznosti na čo súd o náhrade trov konania žalobcu rozhodol tak, že mu túto náhradu trov konania nepriznal.

V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania Slovenskej republiky z titulu svedočného vyplateného z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Žilina si súd vyhradil v súlade s úpravou 151 ods. 1,6 OSP právo rozhodnúť o náhrade trov Slovenskej republiky samostatne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.