Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-4Er/7/2012

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 -10, IČO: 30 807 484 (vec sa týka: Sociálna poisťovňa - pobočka Zvolen, Moyzesova 7883/39, 96001 Zvolen), proti povinnému: CINEMA III. s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 58, IČO: 36 669 113, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 932,86 eura a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi trovy exekúcie vo výške 52,91 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 10.09.2015 bol tunajšiemu súdu postúpený súdnym exekútorom spisový materiál týkajúci exekúcie vedenej voči povinnému pod sp. zn. EX 4883/2011 s návrhom na zastavenie exekúcie voči povinnému s odôvodnením, že v priebehu tejto exekúcie a skôr začatých exekučných konaniach ním (resp. pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľom, ktorého je Mgr. Jozef Deák nástupcom) vedených pod č. EX 983/2011 a EX 3674/2011 nebol zistený žiaden majetok povinného. Súdny exekútor uviedol, že sa mu povinnému na adresu sídla vedenú v obchodnom registri nepodarilo doručiť ani upovedomenie o začatí exekúcie ktoré vydal dňa 07.02.2012 a zásielka sa mu vrátila s oznámením, že nebola prevzatá v odbernej lehote a adresát je neznámy. S poukazom na ust. § 49 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku súdny exekútor konštatoval, že za deň doručenia upovedomenia sa považuje deň 13.03.2012. Súdny exekútor s poukazom na zákonnosť, hospodárnosť a účelnosť úkonov vykonaných v rámci exekúcie uviedol, že v skôr začatých exekúciach voči povinnému ním vedených pod č. EX 983/2011 a EX 3674/2011 vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie - prikázaním pohľadávky z účtu v banke a následne exekučný príkaz - prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré doručil VÚB, a.s., SLSP, a.s. a UniCredit Bank Slovakia, a.s., no v priebehu uvedených exekúcii bol zexekvovaný iba účet povinného vo VÚB, a.s., ostatné účty neboli aktívne. V priebehu roku 2012 súdny exekútor zistil, že ani ďalšie banky - ČSOB, a.s., Tatra banka, a.s., ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ani Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. nevedú účty povinného. Z uvedeného dôvodu nebolo možné viesť voči povinnému exekúciu postupom podľa § 63 ods. 1 písm. b) v spojení s § 94 a nasl. Exekučného poriadku prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V rámci súčinnosti vykonanej v priebehu roku 2014 - 2015 súdny exekútor zistil, že účty povinného nevedie žiadna z 20-tich na trhu v SR pôsobiacich bánk. Čo sa týka hnuteľného majetku súdny exekútor vykonaným šetrením v priebehu roku 2011 zistil, že povinný je síce vlastníkom motorového vozidla Citroën Berlingo, no toto vozidlo sa nepodarilo nájsť, v rámci exekúcie spísať a odobrať. Následným dožiadaním zo dňa 30.06.2015 už súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. V dôsledku uvedeného tak nebolo možné vykonať ani exekúciu v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) v spojení s § 116 a nasl. Exekučného poriadku - predajom hnuteľných vecí. Šetrením vykonaným v roku 2011, 2012 a napokon aj v roku 2015 súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v rámci SR, v dôsledku čoho

nemohol vykonať ani exekúciu v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) v spojení s § 134 a nasl. Exekučného poriadku - predajom nehnuteľností. Ďalej súdny exekútor konštatoval, že dňa 18.09.2011 bol vykonaný súpis skladových zásob povinného v prevádzke na adrese Palackého v Trenčíne. Uvedené hnuteľné veci boli odpredané v opakovanej dražbe konanej dňa 19.10.2011. V priebehu roku 2011 preveril existenciu prevádzky povinného v Novom Meste nad Váhom a zistil, že na adrese Čsl. armády 6/68 v Novom Meste nad Váhom sa prevádzka povinného nenachádza. Ďalším preverovaním mal súdny exekútor zistiť, že na adrese Palackého 33 v Trenčíne sa nachádza funkčná prevádzka povinného (reštaurácia, bar a kuchyňa), no budova a zariadenie prevádzky nie je vo vlastníctve povinného, že povinný má všetko v nájme. V uvedenom čase navyše povinný mal výpoveď z nájmu z dôvodu dlhu za prenájom priestorov a zariadenia vo výške 47.000,- eur. V uvedenom čase súdny exekútor vykonal súpis drobného majetku vo vlastníctve povinného a odobral finančnú hotovosť vo výške 50,-eur a následne vo výške 300,-eur. Preverením majetkových pomerov v sídle povinného - Dolný Kubín, Radlinského 58 súdny exekútor zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré je vedené ako sídlo povinného je spoločnosť JOMAKO-SK spol. s r.o., ktorá na zriadenie sídla povinnému neudelila súhlas a ani povinný na uvedenej adrese zistený nebol. S poukazom na uvedené súdny exekútor konštatoval, že povinný vychádzajúc zo skutočností zistených v ďalších, ním vykonávaných exekúciách, nedisponuje žiadnym reálne zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok oprávneného vymáhaný v exekúcii ním vedenej pod č. EX 4883/2011, preto navrhol, aby súd zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora súd z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. a listín zaslaných súdnych exekútorom reagujúc na podanie tunajšieho súdu zo dňa 14.01.2016 zistil, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka oprávneného pozostávajúca z neuhradeného poistného predpísaného výmerom vydaným povinným dňa 06.10.2011 pod č. 7028-2510850311-GC04/11 za jún 2011 vo výške 923,86 eura, no súdny exekútor už v rámci ním vykonávaných exekúcii (č. EX 983/2011 a EX 3674/2011) nezistil žiaden majetok povinného, zistil, že adresa jeho sídla, tak ako je uvedená, je len formálna a povinný nepreberá súdnym exekútorom vydané písomnosti. Z vlastnej rozhodovacej činnosti v exekučnom konaní vedenom voči povinnému pod sp. zn. a súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom na návrh totožného oprávneného pod č. EX 3674/2011 mal súd preukázané, že predmetná exekúcia bola rovnako pre nedostatok majetku povinného právoplatné dňa 23.12.2015 zastavená.

Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Žilina č. -63 zo dňa 20.04.2012 ... „Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku/. ... Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, ktorého bude možno uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny základ. ... V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. / viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. z 20.1.02011/.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd mal zo strany súdneho exekútora preukázanú neexistenciu majetku povinného z ktorého by bol predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní a rovnako neexistenciu majetku, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, rozhodol tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom (pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľom, ktorého je Mgr. Jozef Deák nástupcom), pod č. EX 4883/2011 postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 08.09.2015 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade vo výške 56,99 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura. Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 08.09.2015 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 10,90 eura. Z odmeny priznanej v sume 33,19 eura a náhrady vynaloženej na poštové služby vo výške 10,90 eura súd priznal exekútorovi DPH vo výške 20%, čo činí 8,82 eura (20% zo sumy 44,09 eura). Súd pri rozhodovaní o náhrade DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje § 196 Exekučného poriadku.

Súd sa nestotožnil so súdnym exekútorom predloženou špecifikáciou v časti poštovného, ktoré si vyúčtoval vo výške 1,70 a ktoré v budúcnosti, po skončení exekúcie, mieni vynaložiť na poštovné

za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti a vo výške 1,70 eura na poštovné, ktoré v budúcnosti, po skončení exekúcie, mieni vynaložiť za vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu uvedených výdavkov, ktoré mieni súdny exekútor vynaložiť na poštovné v budúcnosti, po skončení exekúcie a to z dôvodu, že takého budúce výdavky sú v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie nepreskúmateľné.

Bolo povinnosťou súdu preskúmať súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil a to z hľadiska ich oprávnenosti, účelnosti a hospodárnosti, pretože len také trovy je možné uložiť k náhrade oprávnenému. Oprávnený môže byť zaviazaný povinnosťou k úhrade len nevyhnutných a skutočne účelne vynaložených trov exekúcie. Akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd dôsledne preskúmať účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť ich účtovania a následne priznal z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 56,99 eura ( 47,49 eura a DPH 9,50 eura) ich náhradu v sume 52,91 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcií za účelné, hospodárne a dôvodné.

Celkové trovy exekúcie priznané súdom vo výške 52,91 eura ( odmena=33,19 eura, poštovné =10,90 eura, DPH z odmeny = 8,82 eura) je oprávnený s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).