Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-7573-2013.pdf
PDF · 73 KB
Case nature
Subarea
20Er/7573/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.29. Augusta č.8, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: STONEX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 36 602 388, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Mgr. Andrej Dembický, Werferova 1, 040 11 Košice, pod sp. zn. EX 5552/2013, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. U k l a d á oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,51 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9. 12. 2013 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 *098909 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 2. 1. 2014, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický.
Dňa 7. 11. 2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu.
Súdny exekútor v podanom návrhu uviedol, že dňa 17. 1. 2014 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť. Na uvedeného povinného vedie niekoľko starších exekučných konaní, kde vykonal lustráciu majetku povinného. Lustráciou zistil, že povinný je vlastníkom motorového vozidla, na ktorom je vedených niekoľko exekučných blokácií. Na základe elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil bankové účty povinného, ktoré následne zablokoval dňa 17. 1. 2014 vydaním Upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a Príkazom na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Exekučný príkaz súdny exekútor vydal dňa 20. 2. 2014. Tento spôsob exekúcie však nebol úspešný. Na základe uvedeného podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko predmetná pohľadávka je nevymožiteľná.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 EP Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)....................33,19 Eur Hotové výdaje:
- poštovné.......................................................................................................................6,40 Eur
- poplatky........................................................................................................................10,- Eur DPH 20 %........................................................................................................................6,64 Eur Trovy exekúcie vrátane 20% DPH celkovo.............................................................56,23 Eur
Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozostávajú z minimálnej odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky a hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky.
V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, ž exekútorovi patrí poštovné vo výške 6,40 Eur + 20%
DPH a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 47,51 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., t.j. 33,19 Eur + DPH vo výške 6,64 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 cit. vyhlášky vo výške 6,40 Eur + 20% DPH.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,51 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.