Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_2C-123-2014.pdf
PDF · 135.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/123/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobkyne, X. V., S.. XX.X.XXXX, M. N. X. X. XX/XX, V. S. W., právne zast. JUDr. Milošom Taragelom a spol., Advokátska kancelária, Starosaská 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanej, Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, Košice, o 2 258,51 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie o sumu 1175,80 eur.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1082,71 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 1162,01 eur od 31. 1. 2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 13. 12. 2013 domáhala od žalovanej pôvodne zaplatenia 2258,51 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 11. 6. 2013 do zaplatenia, po čiastočnom späťvzatí návrhu o sumu 1175,80 eur dožadovala sa zaplatenia sumy 1082,71 eur s príslušenstvom, kapitalizovaného úroku vo výške 79,30 eur a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovanou uzavrela poistnú zmluvu UDP-K číslo 7035100015 so začiatkom poistenia od 22. 5. 1998 a ukončením poistenia 22. 5. 2013. Pre prípad dožitia bola dojednaná poistná suma 2258,51 eur (68 040.- Sk). Žalobkyňa zdôraznila, že riadne si plnila svoje záväzky z poistnej zmluvy a následne listom zo dňa 23. 5. 2013 vyzvala žalovanú na vyplatenie poistnej sumy. Žalovaná ju listom zo dňa 7. 6. 2013 požiadala o poskytnutie súčinnosti potrebnej pre likvidáciu poistnej udalosti, k čomu jej žalobkyňa obratom zaslala vyplnený Nárokový list na výplatu poistného plnenia so všetkými požadovanými dokladmi. Žalovaná poistnú sumu ani po viac ako troch mesiacoch nevyplatila, žalobkyňa podaniami zo dňa 22. 9. 2013, 30. 9. 2013 a 26. 11. 2013 urgovala vyplatenie poistného. Žalovaná v písomných odpovediach zo dňa 27. 9. 2013, 11. 10. 2013 a 26. 11. 2013 uviedla, že na stanovenie presného dátumu ukončenia likvidácie je potrebné sa obrátiť na ústredie, poistné plnenia sa vybavujú priebežne, a preto v prípade zvýšeného výskytu poistných udalostí sa doba vyplatenia predlžuje.
Žalovaná pristúpila k vyplateniu poistnej sumy dňa 30. 1. 2014, a to šekovou poukážkou, ktorou žalobkyni uhradila sumu 1175,80 eur. K tomu zaslala oznámenie o likvidácií poistnej udalosti, k čomu predložila bilanciu daného poistenia s tým, že vyplácanú sumu neoprávnene krátila o sumu 1082,71 eur. Keďže žalobkyňa zaslala žalovanej všetky požadované doklady a žalovaná jej zaplatila len časť z poistného plnenia, žalobkyňa sa domáha vyplatenia zvyšnej sumy vo výške 1082,71 eur, ktorou sumou si zároveň uplatnila aj úrok z omeškania a to 5,5 % ročne zo sumy 1162,01 eur od 31. 1. 2014 do zaplatenia a kapitalizovaný úrok z omeškania a to 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2258,51 eur od 11. 6. 2013 do 30. 1. 2014 vo výške 79,30 eur.
Žalobkyňa zaslala žalovanej požadované doklady dňa 18. 6. 2013, bez zbytočného odkladu mala žalovaná ukončiť šetrenie najneskôr do 25. 6. 2013 a poistné plnenie vyplatiť do 15 dní, t.j. najneskôr do 10. 6. 2013, a preto od 11. 6. 2013 je žalovaná v omeškaní.
Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý k žalobe predložil relevantné dôkazné listiny, a to Poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a. s. so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach zo dňa 3. 6. 1998, žiadosť o vyplatenie poistnej sumy z poistnej zmluvy č. 7035100015 zo dňa 23. 5. 2013, žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 7. 6. 2013 zaslané Rapid life životnou poisťovňou žalobkyni, zaslanie vyplneného nárokového listu žalobkyňou listom zo dňa 17. 6. 2013, oznámenie o likvidácií poistnej udalosti Rapid life životnou poisťovňou dňa 21. 1. 2014 s popisom bilancie a oznámením, že žalobkyňa má mať poukázané k výplate sumu 1175,80 eur.
Súd vo veci vydal dňa 13. 3. 2014 platobný rozkaz sp. zn. 2Ro/2095/2013 - 20, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v ktorom navrhla konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci tunajšieho súdu vo veci rozhodovať. K uplatnenému nároku žalovaná uviedla, že dňa 22. 6. 2007 obdržala od žalobkyne podpísanú žiadosť z 21. 6. 2007, v obsahu ktorej žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby sa prípadné spory medzi žalobkyňou a žalovanou vyporiadali podľa časti XV. Poistných podmienok z 21. 5. 2007, ktoré jej boli oznámené (§ 788 Občianskeho zákonníka) ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Týmto listom žalobkyňa vykonala viaceré zmeny v poistení, získala napríklad zľavu na poistnom vo výške 40.- Sk mesačne. Žiadosti žalobkyne z 21. 6. 2007 predchádzalo uverejnenie poistných podmienok z 21. 5. 2007 na internete a zaslanie poistky o zmene v poistnom vzťahu z 10. 8. 2007. Ako vyplýva z listu z 21. 6. 2007, napriek jeho podpísaniu, žalobkyňa mala právo do 10 dní od jeho podpisu jednostranne odstúpiť od časti XV. poistných podmienok, a to bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takom prípade by sa spory riešili na všeobecnom súde. Toto právo však žalobkyňa nevyužila ani v dodatočnej primeranej lehote. Žalovaná má teda zato, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi predmetného poistného vzťahu. S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. žalovaná navrhovala, aby súd konanie zastavil. Na podporu tohto tvrdenia žalovaná predložila súdu uznesenia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 5Co 51/2012 a 5Co 10/2012, ktorými sa rozhodlo, že obdobná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania bola individuálne uzavretá. Napriek vznesenej námietke nedostatku právomoci žalovaná sa vyjadrila aj k samotnému meritu veci, k čomu uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a predčasne podanú. Ďalej uviedla, že žalobkyňa sa domáha doplatku poistného plnenia z dôvodu, že došlo k poistnej udalosti - dožitiu vo výške, ktorá nezodpovedala právnemu stavu v čase ukončenia poistenia. Žalovaná postupovala pri stanovení rozsahu poistiteľa plniť presne v intenciách vzájomnej dohody, § 797 ods. 3 a § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pri stanovení nárokovateľného poistného plnenia použila taký poistno-matematický postup, aký bol dohodnutý v čase zániku poistenia. Výsledné nárokovateľné poistné plnenie žalovaná zdanila podľa zákona o daniach z príjmov a daň v lehote 15 za žalobkyňu odviedla príslušnému správcovi dane. Tento doplatok pozostáva z administratívnych poplatkov vo výške 290,18 eur a z tzv. vyrovnávacieho doplatku, s ktorým žalobkyňa vyjadrila súhlas v stanovisku zo dňa 21. 6. 2007 kde to bolo vyjadrené slovami: „Suma stanovená na kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia návratky so splatnosťou k ukončeniu poistenia, a to ako rozdiel medzi zvýšeným poistným a doteraz hradeným poistným vynásobeným počtom poistných období až do konca poistenia“.
Žalovaná k odporu proti platobnému rozkazu predložila dôkazné listiny a to Návrh Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s. na uzavretie poistnej zmluvy typu UDP-K k poistnej zmluve č. 7035100015, Dotazník o zdravotnom stave poisťovanej osoby, Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. 7035100015 z pôvodnej sumy 318.- Sk na sumu 278.- Sk zo dňa 21. 6. 2007, Všeobecné poistné podmienky, Poistnú zmluvu č. 7035100015 so zníženým poistným na sumu na sumu 278.- Sk mesačne datovanú dňom 10. 8. 2007.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a za použitia vyššie popísaných dôkazných listín predložených oboma účastníkmi konania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že žalovaná v čase uzatvárania poistnej zmluvy so žalobkyňou mala obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. od 14. 2. 1995 do 2. 11. 2006, následne do 31. 12. 2008 vystupovala pod obchodným menom Prvá česko- slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a od 1. 1. 2009 má obchodné meno Rapid life životná poisťovňa, a. s. tak, ako ju správne žalobkyňa v žalobe označila. Predmetom jej činnosti (okrem ďalších tam vymenovaných) je poisťovacia činnosť v súlade s Klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov, ktorá tvorí prílohu k Zákonu o poisťovníctve, a to pre poistné druhy vymenované v predmetnom výpise z Obchodného registra. Okrem iného pre životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia.
Na základe návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala dňa 3. 6. 1998 so žalovanou poistnú zmluvu UDP-K pod č. 7035100015 kde vystupuje ako poistník a poistenec vo veku 47 rokov so začiatkom poistenia dňa 22. 5. 1998, ukončením poistenia ku dňu 22. 5. 2013. Poistenie bolo dojednané pre prípad smrti a dožitia s výškou poistného mesačne vo výške 318,- Sk, pričom poistná suma pre prípad smrti bola dojednaná na 45 000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 68 040,- Sk. V odseku s názvom Rozsah nárokov z poistenia je v zmluve uvedené, že ak poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie je 6 % p.a. Ďalej sa okrem iného uvádza, že poistený má právo na podiel na zisku a na prebytkoch poistného v rozsahu Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s. Košice. Predmetná poistka, resp. potvrdenie o spísaní poistnej zmluvy bola dokladom o tom, že poistná zmluva bola riadne uzavretá a podpísaná vedúcou oddelenia poistenia X.Á. F. L. Ž., X. V..
Z výpovede žalobkyne súd zistil, že táto si svoju povinnosť, pravidelne platiť mesačný predpis poistného vo výške 318,- Sk riadne plnila až do doby ukončenia poistenia, teda do 22. 5. 2013, napriek tomu že reagovala na ponuku žalovanej, vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“ na základe ktorého bolo jej žalovanou priznané zníženie mesačného poistného o 40.- Sk na poistné vo výške 278.- Sk s uistením, že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia, ich výška ostáva ku dňu pristúpenia ku zníženiu poistného zachovaná. Žalobkyňa predložila zmluvu uzavretú medzi subjektami poistného vzťahu s platením zníženého poistného vo výške 278.- Sk, s vyplatením poistnej sumy pre prípad smrti vo výške 45 000.- Sk a pre prípad dožitia 68 040.- SK zo dňa 10. 8. 2007.
Žalovanú vyzvala na vyplatenie poistnej sumy. Po predložení dokladov potrebných na likvidáciu poistnej udalosti žalovaná jej dňa 30. 1. 2014 poštovou poukážkou uhradila sumu 1175,80 eur. Zároveň jej zaslala oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, kde 21. 1. 2014 v popise s názvom Bilancia uviedla tieto údaje: a) poistná suma a pripísané výnosy 1033,97 eur b) bonifikácia, časť XVII, čl. 7, ods. f) VPP 2007 465,78 eur c) preplatok 13,28 eur d) základ dane z príjmu 247,67 eur e) mínus daň z príjmu (19 %) 47,05 eur f) administratívne poplatky, nedoplatok -290,18 eur k výplate: 1175,80 eur
Žalobkyňa si neosvojila vyjadrenie žalovanej, že počas poistného obdobia boli súčasťou poistnej zmluvy postupne dve rôzne poistné podmienky a ak by bol k výpočtu poistného plnenia použitý vzorec v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zo dňa 1. 6. 1995 (ďalej „VOP 1995“) a nie v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zo dňa 21. 5. 2007 (ďalej len „VOP 2007“), bol by nárok žalobkyne na poistné v nižšej sume a teda pre žalobkyňu finančne nevýhodnejší. V tomto kontexte poukázala na ustanovenia § 52, ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka ako na ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Trvala na plnení podľa poistnej zmluvy zo dňa 3. 6. 1998, ktorej súčasťou boli aj VOP 1995. V ďalšom uviedla, že doručeným listom žalovanej označený ako „Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve“ na základe ktorého malo dôjsť k zníženiu poistného, zároveň v prípade jej podpisu malo dôjsť aj k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky pristúpením k VOP 2007. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Cdo 122/2011, ktoré stanovuje vo veci s obdobným skutkovým a právnym stavom, že tlačivo „Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve“ je tlačivo vyhotovené podľa všetkého pre účely žalovanej. Nevyplnené a poisťovňou nepodpísané tlačivo nemožno považovať za list (návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy). Pokiaľ tento formulár žalobkyňa vyplnila, podpísala a zaslala poisťovni, mohlo by ísť prípadne o jej list obsahujúci
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Ani v takomto prípade ale obsah spisu nesvedčí o uzavretí rozhodcovskej zmluvy (doložky) vzájomnou výmenou listov“. V konečnom dôsledku žalobkyňa trvala na tom, že VOP 2007 sa na predmetnú zmluvu nevzťahujú, nakoľko s nimi nebola oboznámená, takéto podmienky nikdy nepodpísala, nepristúpila k nim a nakoniec žalovaná ani nepreukázala, že v rozhodnom čase boli tieto podmienky zverejnené na jej internetovej stránke a žalobkyňa sa nimi mohla oboznámiť. Dodala, že snahu žalovanej o pristúpenie jej klientov k jej VOP 2007 je možné považovať za závažnú klamlivú nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 250/2007 Z.z. Mala za to, že nedošlo k žiadnej zmene poistnej zmluvy zo dňa 3. 6. 1998, ktorej súčasťou boli VOP 1995. Tieto podmienky nestanovujú žiadnu povinnosť poistníka platiť akékoľvek poplatky za administratívu. Nie je možné jednostranne vyrubovať poplatky, ktoré by si žalovaná mohla stanoviť v ľubovoľnej výške bez súhlasu a relevatnej zmeny poistnej zmluvy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na platobný kalendár administratívnych poplatkov predložený žalovanou, z ktorého vyplýva, že minimálne rok si žalovaná účtovala mesačný administratívny a správny poplatok na úhradu nákladov súvisiacich so správou poistenia vo výške 11,95 eur, teda ktorý bol vyšší ako platené mesačné poistné vo výške 10,5557 eur. Ani zníženie mesačného poplatku na sumu 3,32 eur nepovažuje žalobkyňa za správne, nakoľko ide o viac ako 1/3 z plateného poistného a na tomto ani žiadnom inom poplatku sa žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy ani nikdy v priebehu jej účinnosti so žalovanou nedohodla. Podľa názoru žalobkyne je absolútne neprípustné, aby si žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti odpočítala z celkovej poistnej sumy administratívne poplatky vo výške 290,18 eur, na ktoré nemá žiadny právny nárok. Poukázala na VOP 1995 čl. 13 ods. 2 ktorý stanovuje, že z poistenia je poisťovňa povinná pri vzniku poistnej udalosti poskytnúť jednorázové plnenie alebo dôchodok, podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané.
Poverený zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení a vo výpovediach na pojednávaniach naďalej zotrval na stanovisku, že nárok žalobkyne je nedôvodný. Ako základný dôvod uviedol tú skutočnosť, že žalovaná považuje poistnú zmluvu uzavretú s účastníkom dňa 3. 6. 1998 za neplatnú. Prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva nevznikne, ak nemá nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátnom schvaľovacom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/20002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z.. V tomto zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Žalovaná poukázala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od začiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo proti zákonné a neplatné. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na výňatok Protokolu č. ODO-12990/2007 z 29. 10. 20076, list NBS č. ODO-2262/2008 z 15. 2. 2008 (skončenie dohľadu), list NBS č. ODO-3162/2008 z 18. 3. 2008 (predlženie termínu), znalecký posudok č. 4/2008, notársku zápisnicu č. N 29/2008 z 3. 6. 2008, list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2. 12. 2013.
Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia, poisťovacej činnosti je Národná banka Slovenska. V danom prípade odborným vyjadrením je list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2. 12. 2013 z ktorého vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, jedna z jej podstatných náležitostí, bola určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. V konkrétnom prípade sa nejedná o klasickú súkromnoprávnu zmluvu. Ide o tzv. regulovanú zmluvu.
Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal a to výšku poistného a spôsob akým sa s ním nakladá.
Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené zle a nízko, teda že je stanovené protizákonne.
Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností ani práv, teda ani právo na poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku, na ktorý súd prihliada ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť konvalidáciou a ani ratihabíciou. Žalovaná poukázala na to, že a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy žalobkyne, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, c) poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ) d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 OZ), potom je celá poistná zmluva neplatná, e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ, f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, g) ak je poistná zmluva neplatná, potom akýkoľvek nárok z takejto zmluvy je nedôvodný.
Tieto tvrdenia žalovaná vyvodila z predložených listín, znaleckého posudku, odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska. Pokiaľ ide o rozpornosť v obsahu poistiek predložených žalobkyňou ako aj žalovanou, žalovaná dodala, že omylom predložila kópiu pracovnej verzie poistky. Uvedené ale neznamená, že právna argumentácia žalobkyne je pre tento omyl správna. Pretože spôsob, akým došlo k likvidácii poistnej udalosti bol normovaný poistnými podmienkami z 21. 5. 2007, ktoré sú uvedené zhodne na oboch poistkách a taktiež viacerých miestach stručnej žiadosti o zníženie poistného.
Poukázala na list Národnej banky Slovenska zo dňa 8. 2. 2012 vo veci: Odpoveď na žiadosť s časťou textu: „Za najkritickejšie produkty s nesprávnymi kalkuláciami NBS označila produkt UDP- K a produkt Kapitál, ktorých kalkulácie boli schválené ešte v roku 1995 Ministerstvom financií SR. Poisťovňa Rapid sa aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného do konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, čo je taký nedostatok v činnosti poisťovne, akému má NBS svojou činnosťou zabrániť. Za účelom odstránenia tohto nedostatku NBS uložila poisťovni Rapid prijať a splniť také opatrenia, ktoré by odstránili nedostatok v kalkuláciách produktov UDP-K a Kapitál, a tým umožnili správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Cieľom uložených opatrení bola v konečnom dôsledku stabilita finančného trhu, ktorá v konkrétnom prípade znamenala odstránenie poistno-matematickej chyby v predmetných kalkuláciách. Nesprávny poistno-matematický postup poisťovne Rapid bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. Žalovaná dodala, že poistník platil prinízke poistné a toto poistné nezodpovedá žalovanému nároku, resp. si nikdy nepredplatila poistné plnenie v takej výške a mala za to, že žalobkyňa sa snaží bezdôvodne obohatiť na úkor žalovanej.
V súvislosti so vznesenou námietkou nedostatku právomoci všeobecného súdu nadväzujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-342/2013 žalovaná predložila uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/154/2015 a v náväznosti na uvedené navrhla žalobu zamietnuť.
Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdeniami žalovanej, že poistná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko jej chýba podstatná náležitosť zmluvy - poistné v zákonnej výške. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 229/2013 zo dňa 30. 9. 2014, ktorým NS SR vyslovil vo veci právne i skutkovo obdobnej, že: „pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu“. „V prípade, ak by
štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takého negatívneho následku práve poistencom“. Ani prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom nemá pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristiky poistenia sadzby IDP-K, majúce za následok prípadný nesprávny úradný postup tohto orgánu, nie je pre posúdenie nároku žalobkyne významné. Žalovaná sa v konaní snažila vzbudiť dojem, že výška poistného bola určená tretím subjektom Ministerstvom financií SR v roku 1995. Pričom jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia a ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácii s týmto spojených a určením pravdepodobnosti bola žalovaná a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií SR bolo iba subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovanej vydalo povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva. Žalobkyňa trvala na svojom názore, že k pristúpeniu k VVP 2007 z jej strany žiadnym spôsobom nedošlo a k poistnému vzťahu medzi ňou a žalovanou sa i naďalej vzťahujú poistné podmienky priložené k zmluve z roku 1995, teda VPP 1995. Základ sporu spočíva v tom, že poistná zmluva pre prípad dožitia bola dojednaná na konkrétnu sumu, ktorú žalovaná žalobkyni krátila a nevyplatila v plnej výške.
Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie 10b) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
Nakoľko žalovaná v tomto konaní namietala nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie v danej veci a navrhovala konanie zastaviť, súd sa v prvom rade vysporiadal s touto námietkou. Súd má zato a stotožňuje sa pri riešení tejto otázky s právnym názorom právneho zástupcu žalobkyne, zo záverov ktorého vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka, na základe ktorej má právomoc vo veci konať rozhodcovský súd. Tu súd poukazuje na už doteraz mnohopočetné rozhodnutia prvostupňových a krajských súdov a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie č. k. 6Cdo 3/2013 zo dňa 13. 3. 2013, z ktorých jasne vyplýva, že neprijateľná a neplatná je rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dňa 3. 6. 1998 podpísala žalobkyňa návrh na uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy, pričom na druhej strane pod dotazníkom v texte prehlásenie poisťovanej osoby sa uvádza, že poistenec bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s.. Predmetné poistné podmienky z roku 1998 žalobkyňa, ani žalovaná ich znenie súdu nepredložila. Súd má k dispozícií VPP z 21. 5. 2007, ktoré boli pripojené k Stanovisku k zníženiu poistného k poistnej zmluve zo dňa 21. 6. 2007, avšak podľa vyjadrenia žalovanej, tieto boli k dispozícii len na internetových stránkach žalovanej pre klientov. Navyše v samotnej časti XV. Poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie žalovaná uvádza, že svoj výslovný a bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadrením poistník podpisuje, pričom z dokazovania nie je zrejmé, aby sa žalobkyňa s týmito podmienkami oboznámila. Nikdy tieto Všeobecné podmienky nepodpísala, ani k ním nepristúpila, ako to žalovaná v konečnom dôsledku tvrdí. Žalobkyňa si takto svoj nárok správne uplatnila na všeobecnom prvostupňovom súde v občianskoprávnom konaní.
Podľa § 788 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené.
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Z dokazovania je nesporné, že účastníci konania (žalovaná s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Garbiarska 2 v Košiciach), uzavreli dňa 3. 6. 1998 poistnú zmluvu pod č. 7035100015, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré ako žalovaná uviedla, boli zverejnené s dátumom účinnosti od 21. 5. 2007 na internete.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovanou na základe poistnej zmluvy pod č. 7035100015 zo dňa 3. 6. 1998 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to § 52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej
zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z predloženej poistnej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.
Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu opodstatnený. Z vyššie popísanej poistnej zmluvy jasne a logicky vyplýva, že žalovaná uzavrela poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia s cieľovou sumou pre prípad dožitia vo výške 68 040,- Sk čo činí 2258,51 eur, pričom žalobkyňa si pravidelne plnila svoju povinnosť a platila mesačné poistné v dohodnutej výške 318,- Sk. Žalovaná po podaní návrhu však vyplatila žalobkyni poistné plnenie vo výške 1175,80 eur, v ktorej časti žalobkyňa vzala návrh späť a navrhla konanie zastaviť čo súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. akceptoval a konanie v danom rozsahu zastavil. Žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného záväzku od 11. 6. 2014, čiastočne čo do sumy 1175,80 eur plnila dňa 30. 1. 2014. Žalobkyňa si uplatnila kapitalizovaný úrok z omeškania a to 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2258,51 eur od 11. 6. 2013 do 30. 2014 vo výške 79,30 eur a požadovala od žalovanej po úprave petitu návrhu jej zaplatiť sumu 1162,01 eur (1082,71 eur + 79,30 eur = 1162,01 eur) so zákonným úrokom z omeškania od 31. 1. 2014 do zaplatenia.
Vzhľadom na postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa v predmetnom záväzkovom vzťahu súd predmetné formulárové tlačivo hodnotí ako dodatok k pôvodnej poistnej zmluve, ktorý sa svojím obsahom, ale aj samotným spôsobom ako bol predložený ku podpisu žalobkyni - spotrebiteľovi, javí ako neprijateľná zmluvné dojednanie.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky tohto dojednania nevyjednala, a teda nemala možnosť ovplyvniť znenie žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve a zároveň aj rozhodcovskú doložku v nej zakotvenú. Okrem toho súd poukazuje na to, že ako samotný text poistnej zmluvy, text Všeobecných poistných podmienok a text na Žiadosti o zníženie poistného je písaný malými písmenami a obsahuje odbornú terminológiu z odboru poisťovníctva, takže je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ pochopila ich text v krátkej dobe bez vysvetlenia osobných zástupcov pracovníkov poisťovní. Súd má zato, že v danom prípade, pokiaľ došlo k tak závažným zmenám, a to k spätnému poistno-matematickému prepočtu poistného, bolo úlohou poisťovni svojím klientom, teda poistencom túto záležitosť zrozumiteľne vysvetliť, aby takto si mohli zvážiť náležite ďalší postup. Formulárové tlačivá, ktoré boli doručované poistencom nepostačujú nato, aby poistenec ako spotrebiteľ - laik, mohol pochopiť vzniknutú situáciu, a práve preto aj v danom prípade došlo k predmetnému sporu. Zo zisteného skutkového stavu súd má zato, a z výpovede žalobkyne to aj vyplýva, že táto za celú dobu trvania poistnej zmluvy dojednanej pre prípad dožitia bola presvedčená o tom, že bude jej vyplatená suma, teda že bude jej poskytnuté poistné plnenie tak, ako to bolo dojednané v pôvodnej poistnej zmluve zo dňa 3. 6. 1998. Následný postup žalovanej tak, ako k danej problematike pristúpila formulárovými tlačivami s názvom Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve zo dňa 21. 6. 2007 spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd považuje tlačivo s názvom Žiadosť o zníženie
poistného za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť s tvrdením, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Neplatnosť spôsobila podľa nej tá skutočnosť, že poistné v predmetnej poistnej zmluve zo dňa 3. 6.1998 bolo od počiatku určené chybne, a to v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Nakoľko poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, jeho neplatné dojednanie má za následok absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poistné malo byť stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, aby kalkulácia a sadzby poistného (t. j. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov. K tomuto tvrdeniu predložila Protokol Národnej banky Slovenska z roku 2007 a znalecký posudok č. 4/2008 a stanovisko zodpovedného aktuára, z ktorého vyplynulo, že Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách z roku 2008 (a aj v ostatných z predošlých rokov) boli v rozpore s ustanovením § 31 a zákona č. 95/2002 Z. z., nakoľko výška poistného musí zabezpečovať dlhodobú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo strany 2 a strany 5 priloženej notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2. 6. 2008). V závere teda žalovaná konštatuje, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné, bolo pre rozpor so zákonom v zmluve uvedené chybne (ako uviedla NBS, ktorá zistila, že poistné bolo stanovené zle a nízko), a preto je predmetná zmluva od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.
Súd sa s takýmto konštatovaním žalovanej nestotožňuje a jej obranu považuje pre daný prípad za tendenčnú a vysoko účelovú. Z dokazovania vyplynulo a súd má zato, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 3. 6. 1998 pre prípad smrti a dožitia je dvojstranným právnym úkonom, obaja účastníci túto zmluvu podpísali, tento dvojstranný právny úkon je teda platný a účinný. Skutočnosť, že došlo k chybnému schváleniu sadzieb poistného a poistných plnení a že po kontrole, ktorú realizoval orgán dohľadu v roku 2008, sa tieto sadzby zmenili, nespôsobuje neplatnosť tohto dvojstranného právneho úkonu. Skutočnosť, že jeden z účastníkov zmluvy, v danom prípade žalovaná zmenila podmienky zmluvy a to formulárovo písaným tlačivom, nie je dôvodom na vyslovenie absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy.
Ako už bolo vyššie uvedené, súd má zato, že predmetné tlačivo - Žiadosť... je neplatnou doložkou a neprijateľnou časťou poistnej zmluvy. Platí teda dojednanie, ktoré bolo v pôvodnej poistnej zmluve a žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni pôvodne dojednané poistné plnenie. Navyše bolo by v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), keby súd akceptoval takýto postup poisťovne, ktorá si v istom období zmenila podmienky poistenia. V danom prípade súd nemôže opomenúť aj tú veľmi závažnú okolnosť, ktorú potvrdil vo svojej výpovedi poverený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7. 10. 2015 (č.l. 103 spisu) vo veci sp. zn. 7C 121/2014 kedy uviedol, že už niekoľko tisíc poistencom boli vyplatené poistné sumy v takých výškach, ako boli dohodnuté v pôvodných poistných zmluvách ešte pred rokom 2008, kde bolo chybne dojednané mesačné poistné.
Žalovaná sa bránila voči žalobnému nároku žalobkyne a svoje stanovisko zamietnuť žalobu argumentovala aj tým, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by pre chybu štátnych úradníkov, ktorá ovplyvnila obsah poistnej zmluvy, mala sa žalobkyňa bezdôvodne obohatiť. K tomu uviedla, že objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení, ktoré bolo vypočítané v roku 1995 pracovníkmi Ministerstva financií odhalil orgán dohľadu v roku 2008, k čomu predložil Protokol a list NBS č. ODT - 13070/2013 zo dňa 2. 12. 2013. Závady v sadzbách poistného a poistného plnenia viedli k tomu, že v konkrétnom prípade žalobkyňou platené poistné bolo príliš nízke a neadekvátne výslednému poistnému plneniu. Ani s takýmto tvrdením žalovanej sa súd nestotožňuje a opäť hodnotí takéto stanovisko k žalobe len za účelové a tendenčné. V danom prípade dochádza práve k opačnej situácií, keď žalobkyňa pri pravidelnom a riadnom hradení si mesačného poistného za dohodnuté poistné obdobie, dostane od žalovanej maximálne len tú sumu, ktorú žalovanej v pravidelných mesačných splátkach vyplatila bez akéhokoľvek zisku a navýšenia. Žalobkyňa tento stav, ktorý vznikol, žiadnym spôsobom nezavinila, a preto má nárok na plnenie z pôvodne dohodnutej poistnej zmluvy.
Na základe vyššie popísaného právneho posúdenia veci súd, ako už bolo vyššie uvedené, žalobe v celom rozsahu podľa ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak ako znie výroková časť rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté v intenciách ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. a to do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.