Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/497/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: D. R., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX L. M. XXX, Š. O. E., o zaplatenie 1.380,91 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 308,20 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 1,42 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne:

- zo sumy 139,42 eur od 22.10.2015 do 25.10.2015,

- zo sumy 181,62 eur od 26.10.2015 do 25.11.2015,

- zo sumy 223,81 eur od 26.11.2015 do 25.12.2015,

- zo sumy 266,- eur od 26.12.2015 do 25.01.2016 a

- zo sumy 308,20 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v ust. Hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO, platných od 15.10.2013 ISS213, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom, dňa 24.07.2014, v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať a Vy ste povinný(á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie úplne prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebudeme Vám poplatok za upomienku účtovať. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok Vám bude poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru Vám už nebudú poplatky za upomienku účtované.“, je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

Určuje, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v ust. Hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO, platných od 15.10.2013 ISS213, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako Spoločnosťou a odporcom ako klientom, dňa 24.07.2014, v znení: „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur, ktorú musíte uhradiť. Táto pokuta Vám bude vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“, je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.10.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 29.10.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.380,91 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 23,34 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.380,91 eur od 22.10.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 82,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a vo výške 191,42 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 526 Občianskeho zákonníka boli pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „HCS“) vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2014, na základe zmluvy zo dňa 04.06.2015 postúpené na neho. Jeho právny predchodca tak uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 24.07.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.519,- eur zo strany jeho právneho predchodcu odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,26 eur splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 04.06.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si navrhovateľ v návrhu uplatňuje vo výške 5,05 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 23.06.2015 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 5 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 3,28 eur z čiastky 1.480,91 eur od 23.06.2015 do 08.07.2015 a vo výške 20,06 eur z čiastky 1.380,91 eur od 09.07.2015 do 21.10.2015, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu na začatie konania. Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči odporcovi dlh vo výške 1.380,91 eur v členení: 105,69 eur istina, 87,32 eur úrok a 1.187,- eur zosplatnená istina. Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 12.02.2016, a to podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa. Od predvolania navrhovateľa súd upustil podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p., pričom právny zástupca navrhovateľa a odporca mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené so zachovaním lehoty podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. na prípravu pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil podaním zo dňa 11.02.2015 svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní a súhlasil s tým, aby pojednávanie prebehlo aj v ich neprítomnosti a prípadne bolo aj v ich neprítomnosti rozhodnuté. Súčasne uviedol, že v tomto štádiu konania nemá k dispozícii žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy okrem tých, ktoré už uviedol v návrhu na začatie konania. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie. Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Dňa 24.07.2014 uzavrela HCS ako veriteľ a odporca ako klient úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 23 spisu), ktorou sa zaviazala HCS poskytnúť odporcovi účelový úver na nákup tovaru vo výške 1.519,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,26 eur, a to so splatnosťou prvej splátky dňa 24.08.2014, s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci s lehotou splatnosti do 25.07.2017. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 20,78 %, RPMN 23,1 %, priemernej hodnote RPMN 18,9 %. Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými zmluvnými podmienkami HCS s kódom ISS213 (ďalej len „ÚZP“, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 26 spisu), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tieto obdržal.

Podľa ust. Hlavy 3 § 2 ÚZP mal dať klient podpisom zmluvy pokyn HCS, aby mu úver poskytla na účet predajcu, resp. na účet, ktorý si HCS s predajcom dohodli. Predajcom je osoba, ktorá klientovi predala tovar alebo poskytla službu. Podľa ust. Hlavy 4 § 1 ÚZP sa zmluvné strany dohodli, že ak nie je v zmluve, či v týchto ÚZP uvedené inak, úver HCS klientovi poskytne v okamihu, keď odošle finančnú čiastku na účet predajcu. Podľa ust. Hlavy 5 § 7 ÚZP zmluvné strany sa dohodli, že úhrady klienta budú započítané na úhradu záväzkov klienta podľa termínov ich platnosti, a to od najstaršieho záväzku. V prípade viacerých záväzkov s rovnakým dátumom splatnosti bude úhrada použitá v tomto poradí: istina, úroky, ďalšie príslušenstvo pohľadávky vrátane sankcií. Podľa ust. Hlavy 7 § 3 písm. a) ÚZP bol klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie HCS (tzv. predčasné zosplatnenie úveru) v prípade, že a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa ust. Hlavy 7 § 5 veta posledná ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP alebo v právnych predpisoch. Podľa ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky bola HCS oprávnená klientovi vyúčtovať a klient bol povinný uhradiť HCS poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie úplne prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované. Podľa ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky bola HCS oprávnená klientovi vyúčtovať a klient bol povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť HCS zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Táto pokuta mala byť HCS vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Podľa ust. Hlavy 18 § 3 ÚZP mohla HCS požadovať o klienta uhradenie úroku z omeškania v zákonnej výške. Zo svojej činnosti (napr. z konania vedeného pod spis. zn. ) má súd vedomosť, že podľa zápisu v obchodnom registri Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, vložka č. 10130/T má HCS zapísaný v obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom (tento mal zapísaný v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy). Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 04.06.2015 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 36 spisu) vyzývala HCS odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j. na zaplatenie sumy 1.480,91 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Podľa str. 1 a 4 hromadného poštového podacieho hárku č. Y. (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 37 spisu) HCS podala dňa 08.06.2015 výzvu na odoslanie poštovému doručovateľovi s uvedením adresy odporcu na doručovanie, zhodnou s adresou odporcu uvedenou v záhlaví tohto rozsudku. Z listiny však nevyplýva, či bola odporcovi zásielka doručená. Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 38 spisu) bol úver vo výške 1.519,- eur čerpaný dňa 24.07.2014. Odporcovi bolo predpísaných do zosplatnenia na úhradu 10 splátok vo výške 57,26 eur so splatnosťou prvej splátky 24.08.2014 a nasledujúcich splátok do 25. dňa nasledujúcich mesiacov (25.09.2014 až 25.05.2015). Odporca vykonal nasledovné úhrady: dňa 02.10.2014 v sume 57,26 eur, dňa 25.11.2014 v sume 143,52 eur, dňa 18.03.2015 v sume 150,52 eur a dňa 08.07.2015 v sume 100,- eur, t. j. celkovo uhradil sumu 451,30 eur. Odporcovi boli súčasne účtované poplatky za upomienku II. v sume 48,- eur (v sume 12,- eur v dňoch: 06.10.2014, 01.11.2014, 09.11.2014 a 09.01.2015) a zmluvná pokuta vo výške 17,- eur dňa 01.11.2014. Súčasne boli v listine vyčíslené: dlh na istine vo výške 105,69 eur (predpis 331,10 eur - úhrady započítané na istinu 225,41 eur), dlh na úroku vo výške 87,32 eur (predpis 248,21 eur

- úhrady započítané na úrok 160,89 eur), dlh na poplatku za upomienku II. vo výške 0,- eur (predpis 48,- eur - úhrady započítané na poplatky za upomienku II. 48,- eur), dlh na zmluvnej pokute vo výške 0,- eur (predpis 17,- eur - úhrady započítané na zmluvnú pokutu 17,- eur), dlh na zosplatnenej istine vo výške 1.187,90 eur (predpis 1.187,90 eur - úhrady započítané na zosplatnenú istinu 0,- eur), dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 23,34 eur [0,38 eur ako úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 173,16 eur (istina od 23.06.2015 do 08.07.2015 + 1,54 eur ako úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 105,69 eur (istina) od 09.07.2015 do 21.10.2015 + 0,27 eur ako úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 119,85 eur (úrok) od 23.06.2015 do 08.07.2015 + 1,27 eur ako úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 87,32 eur (úrok) od 09.07.2015 do 21.10.2015

+ 19,89 eur ako úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.187,90 eur (zosplatnená istina) 23.06.2015 do 21.10.2015], t. j. spolu dlh vo výške 1.404,25 eur. Právny zástupca navrhovateľa (aj ako splnomocnený zástupca HCS podľa predloženej plnej moci zo dňa 31.05.2014 na č. l. 17 spisu) listom zo dňa 23.09.2015 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 19 spisu) oznamoval odporcovi, že pohľadávky HCS vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2014 boli postúpené na navrhovateľa. Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 451,30 eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ na predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 451,30 eur. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 9 v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa ust. § 53 ods. 11 v znení zákona č. 106/2014 Z. z. účinnom od 01.06.2014 do 22.12.2015, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 526 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa ust. § 544 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 545a v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa ust. § 365 ods. 1 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ust. § 369 ods. 1 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ust. § 369 ods. 3 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 je v zmysle cit. ust. § 261 ods. 6 písm. d) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa HCS a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 24.07.2014. Aj s poukazom na to, že zo strany HCS išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 a zo strany odporcu pri uzatváraní zmluvy nešlo o konanie v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov HCS odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade HCS s odporcom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa zaviazala HCS poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky do sumy 1.519,- eur a odporca sa zaviazal tieto vrátiť HCS a zaplatiť úroky. Súd tak vychádzal z toho, že HCS svoju povinnosť podľa ust. § 497 splnil poskytnutím peňažnej sumy 1.519,- eur odporcovi prevodom na účet predajcu (v súlade s ust. Hlavy 3 § 2 a Hlavy 4 § 1 ÚZP) dňa 24.07.2014 s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť HCS túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 542,36 eur, t. j., že odporca sa mal zaviazať zaplatiť navrhovateľovi celkovú čiastku podľa cit. ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výške 2.061,36 eur, a to v 36 mesačných splátkach vo výške 57,26 eur (36 x 57,26 eur = 2.061,36 eur). Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal odporca HCS zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 57,26 eur a aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 2.061,36 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 57,26 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.519,- eur, je však v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou odporcu bolo HCS vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 1.519,- eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.519,- eur v 36 mesačných rovnomerných splátkach vo výške 42,1944 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 24.08.2014 a poslednej 36. splátky dňa 25.07.2017 pri splatnosti 2. až 35. splátky 25. dňa príslušného nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Preto pokiaľ sa navrhovateľ ako právny nástupca HCS (titulom postúpenia pohľadávky - § 524 ods. 1 titulom zmluvných úrokov domáhal zaplatenia sumy vo výške 87,32 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 1,54 eur

a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 87,32 eur od 22.10.2015 do zaplatenia, súd pre neexistenciu právneho základu vzniku takéhoto nároku navrhovateľa návrh v tejto časti zamietol. Na tomto mieste súd musí opakovane poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi HCS a odporcom založený predmetnou úverovou zmluvou sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do (ust. § 52 a nasl.) inkorporovaná novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti dvoch zmluvných podmienok, a to zmluvných podmienok podľa vyššie uvedených ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP, na základe ktorých požadoval HCS od odporcu zaplatenie poplatkov za upomienky II. v súhrnnej výške 48,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur (v tomto prípade aj napriek tomu, že navrhovateľ si návrhom nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky II. vo výške 48,- eur, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, neuplatňoval, keďže na úhradu týchto pohľadávok už započítal časť z úhrad odporcu, ako to vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad na č. l. 39; v prípade konštatovania neplatnosti zmluvných podmienok podľa cit. ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP by musela byť časť úhrady odporcu vo výške 65,- eur započítaná na splatenie iných nárokov navrhovateľa zo zmluvy, ktoré si však navrhovateľ návrhom uplatňoval). V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania oboch zmluvných podmienok uvedených v dotknutých ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP ako neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy uzavretej medzi HCS ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou , či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie oboch dotknutých zmluvných podmienok nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy platného cit. ust. § 53 ods. 11 OZ. Toto ustanovenie zásadne transponuje cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti (možnosti),

na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 30.07.2012) Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku kreujúcu vznik práva HCS na poplatok za upomienku I. vo výške 5,- eur, resp. za upomienku II. vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok HCS na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, za nárok na poplatok za službu poskytnutú HCS spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (odporcom) vymieneného plnenia. Je zrejmé, že odporca nežiadal navrhovateľa o zaslanie upomienky a rovnako je možné vyvodiť nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 18 § 1 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku HCS. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady HCS spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má za to, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedy HCS vyúčtoval titulom poplatkov za upomienky celkovo odporcovi na úhradu sumu 48,- eur (4 x za upomienku II. vo výške 12,- eur; vyplýva to z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad), že HCS ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za cenu 5,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností priamo z úverovej zmluvy

- výška splátky, splatnosť prvej až poslednej splátky, spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 . Keďže v danom prípade súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 18 § 1 ÚZP nebola individuálne dojednaná, súd dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 a z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že považoval zmluvný základ pre vznik nároku HCS na zaplatenie sumy 48,- eur za neplatný, ako aj k tomu, že navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal zaslanie ktorejkoľvek z upomienok v listinnej podobe (keďže podľa ust. Hlavy 18 § 1 predposledná veta ÚZP mohol HCS účtovať poplatok za upomienku len v prípade, že bola klientovi zaslaná v listinnej podobe), súd konanie HCS spočívajúce v zápočte sumy 48,- eur z úhrad odporcu na úhradu nárokov na zaplatenie poplatkov za upomienky II. v sume 48,- eur, považoval za neoprávnene a vychádzal z toho, že túto sumu je potrebné započítať na úhradu záväzku odporcu na vrátenie úverovej istiny, ktorý si však navrhovateľ ako právny nástupca HCS návrhom uplatnil. Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.). Pokiaľ tak ide o zmluvnú podmienku uvedenú v cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku kreujúcu vznik práva HCS na zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 vo výške 17,- eur, ktorej vznik sa viazal na omeškanie klienta (odporcu) so splácaním splátky úveru (ust. Hlavy 20 § 12 ÚZP), súd považuje túto zmluvnú podmienku rovnako za neprijateľnú podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a to z nasledovných dôvodov. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní navrhovateľ nepreukázal, že táto zmluvná podmienka bola medzi HCS a odporcom individuálne dojednaná, čím bol naplnený jeden z dvoch predpokladov podľa cit. ust. § 53 ods. 1 na to, aby bolo možné zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú. Čo sa týka naplnenia druhého predpokladu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a to otázky, či daná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (odporcu), súd dospel aj v tomto ku kladnému záveru. Vznik práva HCS na zaplatenie zmluvnej pokuty tak v danom prípade bol viazaný, ako už bolo uvedené, na omeškanie spotrebiteľa (odporcu) so splácaním úveru, t. j. na porušenie zmluvnej (peňažnej) povinnosti spotrebiteľa (odporcu) uhrádzať splátky podľa úverovej zmluvy riadne a včas. Dojednaná výška tejto sankcie bola určená pevne sumou 17,- eur a teda nezohľadňovala žiadnym spôsobom intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom (odporcom), čo je možné považovať za

neprijateľné. Ak by totiž konkrétne v danom prípade došlo k omeškaniu odporcu s plnením jeho zmluvnej povinnosti zaplatiť jednu splátku vo výške 42,1944 eur [t. j. bez úrokov z dôvodu podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.] výška zmluvnej pokuty 17,- eur by zodpovedala 40 %-tám výšky mesačnej splátky (17,- eur / 42,1944 eur = 0,40; 100 % x 0,40 = 40 %). Už v tomto prípade možno mať dôvodné pochybnosti o primeranosti tejto zmluvnej sankcie vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku. Tieto pochybnosti sa však znásobia a vedú k jednoznačnému záveru o neprimeranosti zmluvnej sankcie v prípade, že by sa odporca dostal do omeškania s úhradou len časti splátky napr. vo výške 1,- euro. Aj v takomto prípade by HCS vzniklo podľa dotknutého ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rovnakej výške 17,- eur, ktorá by tak zodpovedala 1700 % sumy omeškanej splátky (17,- eur / 1,- euro = 17; 17 x 100 % = 1700 %). Zovšeobecniac uvedené je možné vysloviť, že v čase uzavretia zmluvy nie je možné logicky predpokladať, kedy, v akej intenzite a či vôbec dôjde k porušeniu povinnosti spotrebiteľa, ktorej splnenie je zabezpečované práve zmluvnou pokutou, resp. ktoré porušenie je touto zmluvnou pokutou sankcionované. Možno uzavrieť, že ak je výška zmluvnej pokuty neprimeraná v pomere k akémukoľvek rozsahu porušenia povinnosti spotrebiteľom, ktoré môže v budúcnosti nastať, je potrebné považovať zmluvné dojednanie, ktoré kreuje právo dodávateľa na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pre akýkoľvek iný prípad. Sumu zmluvnej sankcie podľa cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP tak možno považovať za neprimeranú vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti [§ 53 ods. 4 písm. k) a súčasne čl. 3 v spojení s ust. bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993] a tým spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (odporcu). Z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa cit. ust. Hlavy 18 § 2 ÚZP (§ 53 ods. 1 je tak táto zmluvná podmienka absolútne neplatná (s účinkami ex tunc) podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy. Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.), a to vzhľadom k tomu, že ak HCS započítal sumu 17,- eur z úhrad odporcu na úhradu svojho nároku na zaplatenie dotknutej zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, konal neoprávnene a táto suma mala byť započítaná na úhradu záväzku odporcu na vrátenie úverovej istiny, ktorý si však navrhovateľ ako právny nástupca HCS návrhom uplatnil. Súd považuje za potrebné v ďalšom poukázať na to, že ust. § 53a ods. 1 v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ust. § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“. Ust. § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom (uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu dodávateľa - § 53a ods. 1 posledná veta . Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti [§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.]. V kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 súd dodáva, že toto ustanovenie nie je možné vykladať reštriktívne spôsobom, že sa vzťahuje na viaceré absolútne identické (z hľadiska samotného znenia zmluvných podmienok) prípady záväzkovo-právneho vzťahu medzi dodávateľom a viacerými

spotrebiteľmi. Naopak toto cit. ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky podmienky, ktorých význam (resp. dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd už pred tým právoplatne rozhodol, že je neplatná, resp. z dôvodu takejto podmienky nepriznal dodávateľovi žalované plnenie. Vo väzbe na uvedený výklad súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť (§ 121 O.s.p.) o tom, že Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. -49 zo dňa 31.03.2015 (v tejto veci išlo o rovnakého navrhovateľa ako v prejednávanej veci) vyslovil v jeho výroku neprijateľnosť zásadne totožných zmluvných podmienok (aj podmienky týkajúcej sa upomienok, aj zmluvnej pokuty), a preto nebolo možné ani z tohto dôvodu či už priznať navrhovateľovi akékoľvek uplatnené nároky, ktoré mali vzniknúť na základe týchto zmluvných podmienok, resp. mal súd za to, že započítanie úhrad odporcu zo strany HCS, príp. navrhovateľa na uspokojenie týchto nárokov bolo neoprávnené. S poukazom na vyššie konštatovanú bezúročnosť predmetného úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a z toho vyplývajúcu výšku splátky 42,1944 eur, ďalej na absolútnu neplatnosť cit. ust. Hlavy 18 § 1 a § 2 ÚZP, t. j. neexistenciu právneho základu pre vznik nárokov HCS na zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 48,- eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, súd započítal úhrady odporcu v danom prípade v celkovej výške 451,30 eur (vyplývajúce z navrhovateľom produkovaného výpisu čerpania, splátok a úhrad) na nasledovné nároky HCS a vyčíslil dlh odporcu na jeho záväzkoch z predmetnej úverovej zmluvy ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku v nasledovnom rozsahu. Odporca celkovo uhradil HCS na daný úverový prípad v období od 02.10.2014 (prvá úhrada) do 18.03.2015 (predposledná úhrada) sumu 351,30 eur a následne dňa 08.07.2015 (posledná úhrada) sumu 100,- eur. Sumu 351,30 eur uhradenú odporcom do 18.03.2015 tak súd započítal na úhradu prvých ôsmich splátok vo výške 42,1944 eur a časti 9. splátky splatnej dňa 25.04.2015 vo výške 13,7448 eur. Ku dňu zosplatnenia, t. j. ku dňu 04.06.2015 tak odporca nebol celkom zjavne v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku z ÚZ dlhšie ako tri mesiace a HCS tak nemohlo vzniknúť podľa ust. Hlavy 7 § 3 ÚZP právo požiadať odporcu o okamžité splatenie celého úveru. Ak tak HCS výzvou zo dňa 04.06.2015 urobila, tento jej právny úkon je v rozpore so znením cit. ust. § 53 ods. 9 a teda z dôvodu tohto rozporu so zákonom podľa ust. § 39 neplatný. Odporca mal tak povinnosť aj naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach vo výške 42,1944 eur. Pokiaľ odporca následne dňa 08.07.2015 uhradil navrhovateľovi ďalšiu sumu 100,- eur, súd túto úhradu započítal na plnenie peňažného záväzku odporcu na zaplatenie časti 9. splátky splatnej dňa 25.04.2015 vo výške 28,4496 eur, 10. splátky splatnej dňa 25.05.2015 vo výške 42,1944 eur a časti 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 29,356 eur. Vzhľadom k tomu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci, t. j. ku dňu 12.02.2016 došlo k splatnosti len prvých osemnástich splátok (so splatnosťou 18. splátky dňa 25.01.2016), dlh odporcu na jeho peňažnom záväzku z predmetnej ÚZ pri zohľadnení sumy jeho úhrad v celkovej výške 451,30 eur bol tak ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 308,20 eur (súčet 18 splátok každej vo výške 42,1944 eur = 18 x 42,1944 eur = 759,4992 eur; 759,4992 eur - suma úhrad odporcu 451,30 eur = 308,1992 eur po zaokrúhlení na celé eurocenty 308,20 eur). Pokiaľ sa tak navrhovateľ po postúpení pohľadávky (§ 524 ako postupník, na ktorého z HCS ako postupcu prešlo právo veriteľa na peňažné plnenie podľa predmetnej ÚZ domáhal zaplatenia sumy 1.293,59 eur (istina 105,69 eur + zosplatnená istina 1.187,- eur), súd dospel s poukazom na bezúročnosť predmetného úveru [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.], ďalej s poukazom na splatnosť peňažného záväzku odporcu (t. j., že ku dňu vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci nedošlo ešte k splatnosti 19. až 36. splátky každej vo výške 42,1944 eur, t. j. v celkovej sume 759,4992 eur po zaokrúhlení na celé eurocenty 759,50 eur, teda v tomto rozsahu bol návrh navrhovateľa podaný pred splatnosťou peňažného záväzku odporcu, t. j. predčasne) a napokon s poukazom na to, že celú sumu úhrad odporcu 451,30 eur bolo treba započítať na úhradu peňažného záväzku odporcu z predmetnej ÚZ vrátiť istinu úveru (z dôvodu konštatovanej neplatnosti zmluvných podmienok o upomienke II. a zmluvnej pokute) k záveru, že návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.293,59 eur je dôvodný len čo do zaplatenia sumy 308,20 eur, pričom v tomto rozsahu súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 308,20 eur a vo zvyšnom rozsahu návrh v tejto časti zamietol. Napokon pokiaľ ide o časť návrhu navrhovateľa, ktorou sa domáhal voči odporcovi nároku na zaplatenie úrokov z omeškania: so zaplatením istiny úveru v celkovej výške 1.361,06 eur za obdobie omeškania od 23.06.2015 do 08.07.2015 v sume 3,01 eur, ďalej so zaplatením istiny úveru v celkovej výške 1.293,59 eur za obdobie omeškania od 09.07.2015 do 21.10.2015 v sume 18,80 eur a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.293,59 eur od 22.10.2015 do zaplatenia, súd považuje za potrebné uviesť, v akom rozsahu sa odporca dostal postupne odo dňa 23.06.2015 ku dňu rozhodnutia súdu vo veci (dňa 12.02.2016) do omeškania:

- v čase od 23.06.2015 do 25.06.2015 (deň splatnosti 11. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 70,6440 eur (časť 9. splátky splatnej dňa 25.04.2015 vo výške 28,4496 eur + 10. splátka splatná dňa 25.05.2015 vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.06.2015 do 08.07.2015 (deň úhrady sumy 100,- eur odporcom) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 112,8384 eur (časť 9. splátky splatnej dňa 25.04.2015 vo výške 28,4496 eur + 10. a 11. splátka splatná dňa 25.05.2015 a dňa 25.06.2015 každá vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 09.07.2015 do 25.07.2015 (deň splatnosti 12. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 12,8384 eur (časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015);

- v čase od 26.07.2015 do 25.08.2015 (deň splatnosti 13. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 55,0328 eur (časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. splátka splatná dňa 25.07.2015 vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.08.2015 do 25.09.2015 (deň splatnosti 14. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 97,2272 eur (časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. a 13. splátka splatná dňa 25.07.2015 a dňa 25.08.2015 každá vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.09.2015 do 25.10.2015 (deň splatnosti 15. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 139,4216 eur (po zaokrúhlení na celé centy 139,42 eur; časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. až 14. splátka splatná dňa 25.07.2015, dňa 25.08.2015 a dňa 25.09.2015 každá vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.10.2015 do 25.11.2015 (deň splatnosti 16. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 181,6160 eur (po zaokrúhlení na celé centy 181,62 eur; časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. až 15. splátka splatná dňa 25.07.2015, dňa 25.08.2015, dňa 25.09.2015 a dňa 25.10.2015 každá vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.11.2015 do 25.12.2015 (deň splatnosti 17. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 223,8104 eur (po zaokrúhlení na celé centy 223,81 eur; časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. až 16. splátka splatná dňa 25.07.2015, dňa 25.08.2015, dňa 25.09.2015, dňa 25.10.2015 a dňa 25.11.2015 každá vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.12.2015 do 25.01.2016 (deň splatnosti 18. splátky) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 266,0048 eur (po zaokrúhlení na celé centy 266,- eur; časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. až 17. splátka splatná dňa 25.07.2015, dňa 25.08.2015, dňa 25.09.2015, dňa 25.10.2015, dňa 25.11.2015 a dňa 25.12.2015 každá vo výške 42,1944 eur);

- v čase od 26.01.2016 do 12.02.2016 (deň vyhlásenia rozsudku vo veci) bol odporca v omeškaní s úhradou sumy 308,1992 eur (po zaokrúhlení na celé centy 308,20 eur; časť 11. splátky splatnej dňa 25.06.2015 vo výške 12,8384 eur + 12. až 18. splátka splatná dňa 25.07.2015, dňa 25.08.2015, dňa 25.09.2015, dňa 25.10.2015, dňa 25.11.2015, dňa 25.12.2015 a dňa 25.01.2016 každá vo výške 42,1944 eur). HCS, resp. po postúpení pohľadávky navrhovateľovi (§ 524 ods. 2 OZ, s pohľadávkou § 121 ods. 3 OZ, teda aj úroky z omeškania), vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 369 ods. 1 a 3 v spojení cit. ust. § 517 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to s poukazom na vývoj základnej úrokovej sadzby ECB platnej odo dňa uzavretia predmetnej ÚZ, t. j. od 24.07.2014 doposiaľ, ktorý je súdu známy z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.; základná úroková sadzba bola od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,15 % ročne a od 10.09.2014 doposiaľ vo výške 0,05 % ročne), ako aj s poukazom na vyššie špecifikované omeškania odporcu s plnením jeho peňažných záväzkov z predmetnej ÚZ v nasledovnom rozsahu: 1. v období od 23.06.2015 do 21.10.2015 (t. j. za obdobie navrhovateľom tvrdeného omeškania odporcu, za ktoré si navrhovateľ uplatňoval úroky z omeškania z istiny úveru vo výške 5,05 % ročne v kapitalizovanej sume 21,81 eur) vzhľadom na vyššie uvedené omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov z predmetnej ÚZ: a) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,6440 eur od 23.06.2015 do 25.06.2015 (3 dni omeškania) v kapitalizovanej sume 0,03 eur (výpočet: 5,05 % x 3 dni omeškania / 365 dní v kalendárnom roku x 70,6440 eur = 0,03 eur), b) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112,8384 eur od 26.06.2015 do 08.07.2015 (13 dní omeškania) v kapitalizovanej sume 0,20 eur (výpočet: 5,05 % x 13 dní omeškania / 365 dní v kalendárnom roku x 112,8384 eur = 0,20 eur), c) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12,8384 eur od 09.07.2015 do 25.07.2015 (17 dní omeškania) v kapitalizovanej sume 0,03 eur (výpočet: 5,05 % x 17 dní omeškania / 365 dní v kalendárnom roku x 12,8384 eur = 0,03 eur),

d) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 55,0328 eur od 26.07.2015 do 25.08.2015 (31 dní omeškania) v kapitalizovanej sume 0,24 eur (výpočet: 5,05 % x 31 dní omeškania / 365 dní v kalendárnom roku x 55,0328 eur = 0,20 eur), e) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 97,2272 eur od 26.08.2015 do 25.09.2015 (30 dní omeškania) v kapitalizovanej sume 0,42 eur (výpočet: 5,05 % x 30 dní omeškania / 365 dní v kalendárnom roku x 97,2272 eur = 0,42 eur) a f) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 139,4216 eur od 26.09.2015 do 21.10.2015 (26 dní omeškania) v kapitalizovanej sume 0,50 eur (výpočet: 5,05 % x 26 dní omeškania / 365 dní v kalendárnom roku x 139,4216 eur = 0,50 eur), do dňa rozhodnutia súdu vo veci tak odporca neuhradil úroky z omeškania, na ktorých zaplatenie HCS, resp. navrhovateľovi vznikol nárok za obdobie omeškania odporcu od 23.06.2015 do 21.10.2015 v kapitalizovanej sume 1,42 eur [t. j. kapitalizované úroky pod písm. a) až f)]; 2. v období od 22.10.2015: a) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 139,42 eur od 22.10.2015 do 25.10.2015, b) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 181,62 eur od 26.10.2015 do 25.11.2015, c) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 223,81 eur od 26.11.2015 do 25.12.2015, d) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 266,- eur od 26.12.2015 do 25.01.2016 a e) vo výške 5,05 % ročne zo sumy 308,20 eur od 26.01.2016 do zaplatenia. S poukazom na uvedené súd návrhu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo vyčíslenej sume 21,81 eur (počítaných z istiny) a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.293,59 eur od 22.10.2015 do zaplatenia vyhovel len vo vyššie uvedenom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnom rozsahu návrh v tejto časti zamietol. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.