Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/16/2015

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/41/2016
„Identifikačné číslo spisu: 8015200393 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200393.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: J & V company, s.r.o., so sídlom Záhradná 8, Prešov, IČO: 36 467 570, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/102829/2015/5053 zo 6. marca 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/16/2015-69 z 12. februára 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/16/2015-69 z 12. februára 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu: J & V company, s. r. o. so sídlom Prešov, Záhradná 8, IČO: 36 467 570, zast. BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 6. marca 2015, č.1100305/1/102829/2015/5053, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 10. decembra 2014, č.: 9701401/5/5368332/2014/Polo, na základe žaloby v pomere hlasov 1:2 takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. marca 2015, číslo: 1100305/1/102829/2015/5053, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 10. decembra 2014, číslo: 9701401/5/5368332/2014/ Polo, podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania - súdny poplatok vo výške 70 Eur, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 537,62 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Patrika Benčíka, advokáta a konateľa vedeného v V.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX.

odôvodnenie:

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.03.2015 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov (správcu dane) zo dňa 10.12.2014, číslo: 9701401/5/5368332/2014/Polo, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 36.304,62 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) daňovému subjektu J & V company, s. r. o., Záhradná 8, Prešov (žalobca), potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu daňový subjekt namietal dĺžku kontroly, že správca dane v poradí druhom daňovom rozhodnutí opakovane nešpecifikoval, kedy bola začatá daňová kontrola. Tejto otázke sa zámerne vyhýba, pretože daňová kontrola bola začatá 07.11.2012. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, podľa ktorého daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly a podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Konštatoval, že správca dane doručil protokol z daňovej kontroly daňovému subjektu dňa 19.11.2013, čiže 12 dní po uplynutí 1-ročnej zákonnej lehoty, čo považuje daňový subjekt za závažný zásah porušujúci ústavou garantované právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Podľa jeho názoru je 1-ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly dostatočne dlhá na to, aby daňový úrad bol schopný zrealizovať a finalizovať daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote. Poukázal, že daňová kontrola je procesom smerujúcim k obstaraniu dôkazných prostriedkov zakomponovaných v protokole z daňovej kontroly a predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly nemožno dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno platne použiť. Argumentoval, že správca dane na strane 14 napadnutého rozhodnutia uviedol, že samotné doručenie protokolu po uplynutí jednoročnej lehoty nemôže byť dôvodom nezákonnosti rozhodnutia. Dôvodom nezákonnosti rozhodnutia je porušenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, čiže nedodržanie zákonom stanovenej 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Poukázal aj na súdnu judikatúru v tejto oblasti, pretože Najvyšší súd SR začal prísne posudzovať dodržiavanie maximálnej zákonom stanovenej dĺžky trvania daňovej kontroly. V bode 2 odvolania rozporuje argumentáciu správcu dane, že účelovo prevzal protokol na 14. deň plynutia úložnej lehoty na pošte, avšak správca dane nemôže prevzatie zásielky na 14. deň od jej uloženia, t. j. dňa 19.11.2013, hodnotiť ako prieťahy v konaní spôsobené žalobcom. stanovuje 15-dňovú úložnú lehotu a je právom daňového subjektu vyzdvihnúť si zásielku v priebehu plynutia úložnej lehoty, pretože fikcia doručenia nastáva až 15. deň od začiatku plynutia úložnej lehoty. Je procesným pochybením správcu dane, že nevytvoril dostatočný časový priestor pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly, prihliadajúc pri tom na potenciálne plynutie úložnej lehoty na pošte. Zatiaľ čo dôkazné bremeno zaťažuje v daňovom konaní prioritne daňový subjekt, pri doručovaní daňových písomností je dôkazná povinnosť otočená o 180 stupňov a zákon výslovne stanovuje, že správca dane preukazuje doručovanie vlastných dokumentov daňovému subjektu. Ďalej uviedol, že protokol z daňovej kontroly bol daňovému subjektu doručený dňa 19.11.2013 a so splnomocneným zástupcom daňového subjektu bol prerokovaný na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2014. Správca dane v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo došlo k skoro 5-mesačným prieťahom v konaní nečinnosťou správcu dane v časovom intervale medzi doručením protokolu z daňovej kontroly (19.11.2013) a jeho prerokovaním (09.04.2014). Správca dane nielenže zmeškal 1-ročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ale spôsobil prieťahy aj vo vyrubovacom konaní. V bode 3 odvolania konštatoval, že správca dane na strane 14 napadnutého rozhodnutia vyčítal daňovému subjektu prieťahy v konaní úkonmi, ktorými podľa názoru správcu dane daňový subjekt sťažil výkon daňovej kontroly. Namietol, že v žiadnom prípade nespôsobil prieťahy v konaní. Išlo o úkony, ktorými uplatňoval svoje práva priznané Daňovým poriadkom a to, že kontrolovaný daňový subjekt má právo požiadať o zmenu miesta výkonu daňovej kontroly, pritom o vyhovení alebo nevyhovení tejto žiadosti rozhoduje finančná správa. Je právom kontrolovaného daňového subjektu dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu udeleného plnomocenstva. Pritom je irelevantné, kde je sídlo zástupcu daňového subjektu, pretože štandardným spôsobom komunikácie správcu dane s daňovým subjektom je zasielanie písomností prostredníctvom pošty. Správca dane bol povinný expedovať protokol z daňovej kontroly tak, aby mu bol doručený najneskôr v termíne do 07.11.2013, kedy uplynula zákonná 1-ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly, a mal pritom prihliadnuť na 15- dňovú úložnú lehotu. Správca dane namiesto toho, aby si priznal pochybenie spočívajúce v prieťahoch v daňovom konaní a porušení § 46 ods. 10 Daňového poriadku, chce túto zodpovednosť presunúť na daňový subjekt. V bode 4 odvolania poukázal, že nesúhlasí s neuznaním odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Portia, s. r. o. Prešov v celkovej výške 7.780,- Eur. Zotrváva naďalej na návrhu na vykonanie dokazovania, ktorým je výsluch svedka E. Y., konateľa tejto spoločnosti. Namietal, že sa správca dane pokúšal predvolať svedka na ústne pojednávanie v inej daňovej veci, a nie v jeho daňovej veci. Ak by sa správca dane pokúšal predvolať svedka v tejto veci, musel by ho vopred upozorniť na predvolanie svedka, aby sa mohol výsluchu svedka zúčastniť a klásť svedkovi na ústnom pojednávaní doplňujúce otázky. Nemožno pripísať na ťarchu daňového subjektu, ak sa správcovi dane nepodarilo označeného svedka predvolať. V bode 5 odvolania poukázal, že správca dane mu v napadnutom rozhodnutí krátil odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti RADEF, s.r.o. Košice za dodanie športových hokejových potrieb, dodávku a distribúciu letákov a sprostredkovateľskú činnosť v celkovej výške 13.872,57 Eur z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal v rámci výkonu daňovej kontroly uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Argumentoval, že všetky zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako sú popísané v predmete fakturácie v dodávateľských faktúrach. Konštatoval, že správca dane nerozporuje existenciu materiálneho plnenia a existenciu letákov, bulletinov a športových potrieb, ale spochybňuje dodanie tovaru a služieb daňovému subjektu dodávateľmi špecifikovanými na jednotlivých faktúrach. V tomto zmysle sa javí rozhodnutie správcu dane ako nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Už vo vyjadrení k protokolu konštatoval, že tlač a distribúciu letákov zabezpečoval on a tieto tlačoviny predložil správcovi dane ako dôkaz počas daňovej kontroly. Čo sa týka fakturácie vo vzťahu k obchodnému partnerovi HC Prešov 07 s.r.o. splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústnom pojednávaní pri prerokovaní protokolu žiadal správcu dane vykonať dôkaz, ktorý daňový úrad nevykonal. Opätovne žiadal správcu dane za účelom objasnenia fakturácie a uskutočnenia zdaniteľného plnenia predvolať ako svedka konateľa spoločnosti HC Prešov 07 s.r.o. E.. K. J.. V bode 6 odvolania uviedol, že správca dane mu krátil odpočet DPH z dodávateľských faktúr za stavebné práce od dodávateľa FRUMEX, s.r.o. Košice v celkovej výške 14.652,05 Eur, pričom podľa jeho názoru správca dane tendenčne vyhodnotil dôkazy, neaplikoval v daňovom konaní princíp „rovnosti zbraní“, negarantoval daňovému subjektu právo na spravodlivé daňové konanie, nevyhodnotil dôkazy ale pertraktoval iba domnienky, pochybnosti a podozrenia. Počas celej kontroly správa dane ignoroval ním predkladané dôkazy argumentujúc, že „daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt má v hmotnom investičnom majetku zaradený len pracovný stroj YAMAHA a nevlastní žiadne iné mechanizmy. Daňový subjekt pritom predložil správcovi dane počas daňovej kontroly aj faktúru od spoločnosti HYDREX, s.r.o., číslo: 61170197 (interné číslo: DF 11111) za prenájom rýpadla v období 23.05.2011 - 21.06.2011. Správca dane ignoroval dodávateľské faktúry, ktoré mal k dispozícii skoro jeden rok v rámci výkonu daňovej kontroly. Komparáciou dodávateľsko-odberateľských faktúr by zistil vzájomnú súvislosť a nadväznosť na uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pričom podľa názoru daňového subjektu je rozsah dodaných prác v dodávateľských faktúrach presne špecifikovaný. Správca dane na štvrtej strane rozhodnutia uviedol v tabuľkovej forme iba nepresnú textovú časť predmetu fakturácie. Podľa žalobcu má každá faktúra presný rozpis položiek, množstvo, jednotkovú cenu a cenu celkom. Zdôraznil, že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje výlučne daňový subjekt. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane sa kvalifikovane nevysporiadal s dôkazmi znejúcimi v prospech daňového subjektu. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby žalovaný zrušil v celom rozsahu rozhodnutie správcu dane a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zo spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty J & V company, s.r.o., Prešov, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 - 4. štvrťrok 2011. Kontrolou predložených dokladov za 4. štvrťrok 2011 bolo zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Portia, s.r.o. Prešov č. 311011 (interné číslo DF11185) zo dňa 31.10.2011 a č. 301111 (interné číslo DF11199) zo dňa 30.11.2011 v celkovej sume 46.680,- Eur, základ dane 38.900,- Eur, DPH 7.780,- Eur. Predmetom fakturácie boli vykonané práce za mesiac október 2011 a november 2011 na zákazku daňového subjektu (počet osôb 20, 264/osoba/mesiac). Spoločnosť Portia, s.r.o. Prešov nebola v čase vyhotovenia faktúr a dodania deklarovaných služieb platiteľom DPH v tuzemsku. Žalobca si teda uplatnil odpočítanie dane v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), a preto mu správca dane odpočítanie dane v sume 7.780,- Eur neuznal. Žalobca si v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2011 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice, č. 51211 (interné číslo DF 11209) zo dňa 05.12.2011, č. 151211 (interné číslo DF 112191) zo dňa 15.12.2011 a č. 221211 (interné číslo DF 112192) zo dňa 22.12.2011, v celkovej sume 83.235,45 Eur, základ dane 69.362,88 Eur, DPH 13.872,57 Eur. Predmetom fakturácie bolo sprostredkovanie prevedených prác (podlahová izolácia, separačná fólia, delitačné obvodové pásy, sádrový poter, práca) dodanie tovaru - brankárske hokejky Pass, Bauer, hokejové rukavice, suspenzor, nože, korčule a sprostredkovanie reklamných služieb (letáky, bulletiny, reklamné tabule za mesiac október, november, december 2011). Žalobca si v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2011 uplatnil odpočítanie dane faktúr od spoločnosti FRUMEX s. r. o. Košice, číslo 181011 (interné číslo DF 11178) zo dňa 18.10.2011, číslo 11122011 (interné číslo DF 112031) zo dňa 1.12.2011, číslo 21122011 (interné číslo DF 112032) zo dňa 1.12.2011 a číslo 131122011 (interné číslo DF 11223) zo dňa 31.12.2011 v celkovej sume 87.912,31 Eur, základ dane 73.260,26 Eur, DPH 14.652,05 Eur. Predmetom fakturácie boli zemné práce, práce na zákazku podľa predloženého súpisu prác, práce na zákazkách (6 hodín á 5 Eur bez DPH a 2 775 hod. á 5 eur bez DPH). Kontrolou dokladov od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice bolo zistené, že v obidvoch spoločnostiach bola v čase

vyhotovenia faktúr konateľom tá istá osoba - S. F., trvale bytom M. X., F.. Miestne príslušný správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti FRUMEX s.r.o., Korýtkova 1, Košice, a zistil, že na uvedenej adrese je neobývaný rodinný dom, na dome ani v jeho blízkosti nie je žiadna tabuľa ani reklama svedčiaca o sídle spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice. Listová korešpondencia zasielaná správcom dane na adresu sídla spoločnosti sa vracia správcovi dane s poznámkou - adresát neznámy (čiastočná odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Košice zo dňa 24.01.2013). Daňový úrad Košice rovnako vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu RADEF, s.r.o., Jasuschova 4, Košice, pričom zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza 8. poschodový bytovým dom, na ktorom sa nenachádzalo označenie spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice alebo meno konateľa spoločnosti S. F.. Správa dane rovnako zistil, že spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice, podala posledné daňové priznanie k DPH za 2. štvrťrok 2011, a to negatívne (odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Košice zo dňa 28.01.2013).

Uvedené skutočnosti viedli správcu dane k pochybnostiam, či služby deklarované na predmetných faktúrach boli aj reálne dodané spoločnosťami uvedenými na týchto faktúrach. Správca dane preto výzvou zo dňa 19.02.2013 vyzval daňový subjekt, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou J & V company, s.r.o. a RADEF, s.r.o., Košice, zmluvy, faktúry s tretími osobami, ktoré deklarujú, že sprostredkovateľ RADEF, s.r.o. vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca J & V company, s.r.o. mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou v zmysle § 642 Obchodného zákonníka a bol naplnený účel sprostredkovania, aby uviedol, aké spoločnosti boli skutočnými dodávateľmi služieb, ktoré boli predmetom sprostredkovania, menovitý zoznam osôb vrátane adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, ktoré pracovali na zákazkách, presná špecifikácia zákaziek - presné miesto výkonu práce jednotlivých osôb, čas, druh práce, kto zabezpečoval a kto vykonal prepravu osôb, predloženie stavebného denníka a stavebného povolenia, kto zabezpečoval strojné zariadenia a kto bol ich majiteľom, kto bol zodpovedný za prevedené práce v prípade reklamácie, kto zabezpečoval prepravu tovaru nevyhnutného na vykonanie stavebných prác, presne špecifikovať dodávky tovarov a služieb, na ktoré boli použité obstarané tovary a práce, uviesť meno osoby zo spoločnosti RADEF, s.r.o., s ktorou spoločnosť žalobca dohodol dodanie tovarov a sprostredkovanie služieb, ako sa žalobca nakontaktoval na spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice a odkiaľ mal vedomosť o tom, že spoločnosť RADEF, s.r.o. sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou, a či si overil spoločnosť pred dodaním tovarov a služieb a pri uplatnení si odpočítania dane z faktúr od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice, či sa spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice, nachádza na sídle uvedenom na faktúrach.

Výzvou zo dňa 19.02.2013 vyzval správca dane daňový subjekt, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia vo vzťahu k spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice, a to menovitý zoznam osôb, vrátane adresy trvalého bydliska, dátumov narodenia, ktoré pracovali na zákazkách, presná špecifikácia zákaziek - presné miesto výkonu práce jednotlivých osôb, čas, druh práce, kto zabezpečoval a kto vykonával prepravu osôb na miesta výkonu prác. Zo súpisu vykonaných zemných prác vyplýva, že ide o odborné práce, na výkon ktorých sú potrebné strojné zariadenia, správca dane preto žiadal uviesť, kto zabezpečoval tieto strojné zariadenia, kto bol ich majiteľom, a kto bol zodpovedný za prevedené práce v prípade ich reklamácie. Ďalej žiadal o predloženie stavebného denníka a stavebného povolenia na vykonanie zemných prác, ktoré sú predmetom fakturácie, o presnú špecifikáciu dodávky tovarov a služieb, na ktoré boli použité obstarané tovary a práce (názvy odberateľov, čísla faktúr, spôsob úhrady), aby uviedol meno osoby zo spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice, s ktorou žalobca dohodol dodanie tovarov a služieb, ako sa nakontaktoval na spoločnosť FRUMEX s.r.o. Košice a odkiaľ mal vedomosť o tom, že spoločnosť FRUMEX s.r.o. Košice zamestnáva osoby, prípadne poskytuje služby, ktoré potreboval na zabezpečenie svojich zákaziek, a či si overil pred dodaním tovarov a služieb a pri uplatnení si odpočítania dane z faktúr od spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice, či sa táto spoločnosť nachádza na sídle uvedenom na faktúrach.

Dňa 07.03.2013 boli doručené správcovi dane odpovede na zaslané výzvy a fotokópia zmluvy o dielo na vykonávanie stavebných prác zo dňa 21.03.2011 uzatvorená medzi objednávateľom J & V company, s.r.o. a zhotoviteľom RADEF, s.r.o., Košice, zmluva o dielo na vykonávanie stavebných prác zo dňa 30.06.2011 uzatvorená medzi objednávateľom J & V company, s.r.o. a zhotoviteľom FRUMEX s.r.o. Košice a objednávky od spoločnosti HC Prešov 07 s.r.o. na športové potreby, letáky, bulletiny, reklamné tabule, dodacie listy spoločnosti J & V company, s.r.o. pre spoločnosť HC Prešov 07 s.r.o., ako aj letáky a predné strany bulletinov. V odpovediach žalobca uviedol, že spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice poskytovali služby a dodávali tovar na základe ústnej dohody, cena bola

dojednaná paušálne za vykonanú prácu, resp. za dodávku tovaru podľa špecifikácie. Vykonanie prác bolo overené osobou konateľa spoločnosti J & V company, s.r.o., inak by nebol dôvod uznať faktúru a následne ju uhradiť. Konštatoval, že v rámci svojich podnikateľských aktivít uskutočňuje dodávky tovarov a služieb, napr. dodávky športovej výstroje pre HC Prešov 07 s.r.o., dodávky služieb pre PANRA- KARPATIA, s.r.o. atď. Tovar bol obvykle nakupovaný tak, že následne bol predmetom dodania konečnému spotrebiteľovi. Uvedené je zrejmé z predložených dokladov. Spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice sú platiteľmi DPH a konateľ týchto spoločností nikdy nespochybnil skutočnosť, že medzi ním a spoločnosťou J & V company, s.r.o.Prešov došlo k obchodnému vzťahu. V uvedenom období, kedy boli obstarané služby od spoločnosti RADEF, s.r.o. Košice a FRUMEX s.r.o. nemal k dispozícii vlastné pracovné kapacity. Fakturované služby a dodávky tovarov boli v zmysle zákona o DPH uskutočnené. Dôvodil, že uvedením menovitého zoznamu osôb vrátane adresy trvalého bydliska, dátumu narodenia, by porušil zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, povinnosť predloženia stavebného denníka a stavebného povolenia mu nevyplýva zo žiadneho zákona o overiť sídlo spoločnosti pred dodaním tovarov a služieb a uplatnením si odpočítania dane nie je v jeho kompetencii. Všetky výkony od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice, ktoré boli fakturované v uvedenom období boli použité na ich dodávky tovarov a služieb. Na fakturácii od spoločnosti RADEF, s. r. o. Košice je však zmätočne uvedené v predmete fakturácie „sprostredkovanie prevedených prác“, „sprostredkovanie reklamných prác“ a pod.. Na vysvetlenie uviedol, že nešlo o sprostredkovanie v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka ale išlo o služby, ktoré poskytla spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice, a ktorá vykonala nie vlastnými zamestnancami ale prostredníctvom subdodávok. Z hľadiska Obchodného zákonníka nebolo dôležité, kto túto službu vykonal. Žalobca ju objednal a dostal ju poskytnutú od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice. Tá za službu zodpovedala. Z hľadiska právneho a aj v zmysle zákona o DPH išlo o poskytnutie služby vo vlastnom mene a na vlastný účet. Uvedený omyl mal len formálny charakter, pretože platí „obsah nad formu“, a skutočným obsahom bolo poskytnutie služby vo forme výkonov. Zemné práce boli vykonávané vlastnými alebo s požičanými mechanizmami. Ak boli mechanizmy zapožičané, sú náklady na ich prenájom - zapožičanie, prípadne výkony súčasťou dodávateľských faktúr, resp. pokladne. Medzi žalobcom a spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice, nebola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva. Výkony boli riadne vykonané vo fakturovanom rozsahu a tým, že žalobca faktúry prijal a zaplatil, potvrdil ich vecnú a obsahovú správnosť. So spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice sa žalobca nakontaktoval pri svojej činnosti, na detaily si nepamätá. Spolupracoval s pánom F., pričom ho nezaujímalo, ktorá jeho firma to fakturovala, nakoľko to nepovažoval za dôležité. So spoločnosťou FRUMEX s.r.o. Košice sa nakontaktoval pri svojej činnosti, na detaily si nepamätá, na začiatku vždy rokoval s pánom F., konateľom spoločnosti. Spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice bola obchodná spoločnosť, ktorá mala v predmete činnosti aj marketingové služby. V súvislosti s fakturáciou letákov a bulletinov doplnil, že išlo o fakturáciu ich distribúcie. Služby boli v uvedenom období fakturované odberateľovi, ktorý letáky a bulletiny mu dodal a za vykonanú službu mu zaplatil. Dodávky športových potrieb, ktoré boli predmetom fakturácie boli dodané odberateľovi. Obvykle bol tovar dodaný a nakúpený bez toho, aby bol skladovaný, uvedené je zrejmé z dokladov.

Správca dane v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že nešlo o sprostredkovanie, ale o priame dodanie služieb spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice, ktorá ich však dodala prostredníctvom subdodávateľov. Žalobca nezabezpečil u svojho dodávateľa opravu faktúr tak, aby verne zobrazovali skutočnosti nimi deklarované. Uviedol, že všetky výkony od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice, ktoré boli fakturované v uvedenom období, boli použité na jeho dodávky tovarov a služieb, na ktoré konkrétne však neuviedol s odôvodnením, že doklady boli u správcu dane. Žalobca tak preniesol dôkaznú povinnosť na správcu dane, ktorý nie je oprávnený priraďovať jednotlivé dodávateľské vstupy k jeho odberateľským výstupom, pretože sa týchto obchodov nezúčastňoval. Pričom mal u správcu dane k dispozícii svoje doklady k nahliadnutiu kedykoľvek a mohol vyhovieť výzve správcu dane, aby presne špecifikoval zákazky, ktoré boli dodané a fakturované spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice. O zmenu miesta výkonu daňovej kontroly zo sídla daňového subjektu na daňový úrad požiadal sám žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 07.11.2012. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že niekedy vykonával zemné práce aj vlastnými mechanizmami, pričom z predloženého zoznamu majetku podľa stavu k 31.12.2011 vyplýva, že žalobca okrem pracovného stroja Yamaha obstaraného 05.11.2007 nevlastní žiadne iné mechanizmy.

K dodávkam športových potrieb žalobca uviedol, že ich dodal svojmu odberateľovi, k čomu predložil dodacie listy a objednávky od spoločnosti HC Prešov 07 s.r.o.. Obvykle tento tovar spoločnosť nakúpila a dodala bez toho, aby ho skladovala. V predložených dodacích listov a faktúr pre spoločnosť HC Prešove

07 s.r.o. vyplýva, že tovar nakúpený od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice dňa 15.12.2011 (faktúra č. 151211, interné číslo DF 112191) bol spoločnosti HC Prešov 07 s.r.o. predaný tiež dňa 15.12.2011 (faktúra č. 2011064). Žalobca sa však nevyjadril, kým bol tovar prepravený, od akej osoby bol tovar fyzicky prevzatý. K fakturácii letákov a bulletinov žalobca uviedol, že spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice bola obchodnou spoločnosťou, ktorá robila aj marketingové služby a išlo o fakturácie ich distribúcie. Služby boli v uvedenom období fakturované odberateľovi, ktorý ich dodal žalobcovi a za vykonanú službu jej aj zaplatil. Ako dôkaz predložil fotokópie letákov a bulletinov. Z uvedeného vyplýva, že tlač letákov a bulletinov zabezpečoval odberateľ (HC Prešov 07 s.r.o.) a žalobca mal dodať iba ich distribúciu. Z predloženej objednávky zo dňa 23.09.2011 však vyplýva, že spoločnosť HC Prešov 07 s.r.o. si objednala letáky vrátane roznosu, reklamné tabule vrátane montáže a demontáže a bulletiny. O dodaní tovaru (nie len distribúcie, ako sa vyjadril žalobca, ktorý toto tvrdenie zmenil vo vyjadrení k protokolu zo dňa 04.12.2013 a potvrdil, že išlo aj o tlač letákov) svedčí aj ním predložený dodací list zo dňa 22.12.2011, v ktorom sa uvádza, že ide o fakturáciu letákov, bulletinov a reklamných tabúľ. Kto v skutočnosti vyrobil predmetné letáky a bulletiny, kde a akými osobami boli letáky a bulletiny distribuované žalobca nepreukázal. Rovnako nepreukázal žiadnymi dôkazmi ani osadenie reklamných tabúľ, akými osobami boli montované, na akých miestach a kto vyrobil tieto reklamné tabule.

Správca dane ďalej uviedol, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nebol viazaný predložením len tých dôkazov, ktoré uviedol správca dane vo výzve. Predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia je jeho právom aj povinnosťou, ktorá mu vyplýva z § 45 Daňového poriadku. Okrem vyjadrenia k predmetným obchodom a zmluvy o dielo na vykonávanie stavebných prác zo dňa 21.03.2011 žalobca nepredložil správcovi dane žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že služby boli dodané osobou uvedenou na faktúre. Navyše zmluva o dielo je všeobecná, nekonkretizuje miesto, čas, ani konkrétny druh stavebných prác, pričom spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice, nemá v predmete činnosti uvedený žiadny výkon stavebných prác. Tým, že žalobca nepovažoval za potrebné preveriť si dôveryhodnosť svojho obchodného partnera z verejne dostupných zdrojov, vystavil sa riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice, podala za 2. štvrťrok 2011 negatívne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (za ďalšie zdaňovacie obdobia daňové priznanie nepodala vôbec), čím deklarovala, že v tuzemsku žiadny tovar ani službu nedodala, a tým spochybnila tvrdenie žalobcu uvedené v odpovedi na výzvu správcu dane, že spoločnosť RADEF, s.r.o., Košice a ani jej konateľ nikdy nespochybnil, že medzi ním a žalobcom došlo k obchodnému vzťahu.

V spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice, došlo dňa 19.03.2011 k zmene názvu spoločnosti, zmene spoločníka a konateľa, ktorým sa stal S. F., trvale bytom M. X, F.. Podľa vyjadrenia Policajného zboru SR S. F. na adrese trvalého bydliska už asi 10 rokov nebýva a jeho pobyt nie je známy. Dňa 21.03.2011, teda po zmene konateľa spoločnosti, bola uzatvorená zmluva o dielo na vykonanie stavebných prác medzi objednávateľom J & V company, s.r.o. a zhotoviteľom RADEF, s.r.o., Košice. Keďže táto firma so správcom dane nekomunikuje, na adrese sídla sa nenachádza, jej konateľom je osoba, ktorá sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava a nebolo možné ju predviesť ani po súčinnosti s orgánmi policajného zboru, správca dane má podozrenie, že účelom uzatvárania „obchodov" s touto spoločnosťou bolo získanie faktúr na uplatnenie si odpočítania dane z pridanej hodnoty, a nie skutočné dodanie tovarov alebo služieb. Pri faktúrach od spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice interné číslo: 11178, 112032, 11223 je predmet fakturácie len všeobecný (zemné práce alebo práce na vašich zákazkách). Faktúry neobsahujú náležitosti ustanovené v § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, podľa ktorého faktúra, okrem iného musí obsahovať množstvo a druh dodávaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Pri faktúrach od spoločnosti RADEX, s.r.o., Košice, interné číslo: 112192 a 11209 je podľa vyjadrenia žalobcu nesprávne uvedené, že ide o sprostredkovanie.

Správca dane dôvodil, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou na uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

Pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9701401/5/4865991/2013 zo dňa 29.10.2013, doručený daňovému subjektu dňa 19.11.2013. Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole bolo daňovým subjektom predložené v lehote určenej správcom dane vo výzve. Žalobca pri predložení pripomienok v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku nedohodol so správcom dane deň prerokovania pripomienok, preto ho správca dane určil na deň 09.04.2014 oznámením č. 9701401/5/1023179/2014 zo dňa 18.03.2014. So stanoviskom správcu dane k pripomienkam bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2014, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 9701401/5/1422178/2014/Polo, v ktorej je zaznamenané vyjadrenie splnomocneného zástupcu. Vzhľadom nato, že daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali byť predmetom dokazovania alebo miestneho zisťovania, správca dane trval na zisteniach uvedených v protokole zo dňa 29.10.2013.

Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, a to spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice, a uplatnením si odpočítania dane z týchto faktúr porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a preto mu správca dane vyrubil rozhodnutím č. 9701401/5/5368332/2014/Polo zo dňa 10.12.2014 rozdiel dane v sume 36.304,62 Eur na dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2011.

Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal.

Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 2, § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 31 ods. 3, § 45 ods. 1 a ods. 2, § 46 ods. 1, ods. 9 a 10, § 68 ods. 3 Daňového poriadku, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH.

Žalovaný sa následne v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

Námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania 1-ročnej lehoty na vykonanie kontroly žalovaný neakceptoval. Zdôvodnil, že posúdenie protokolu o kontrole ako „dôkazného prostriedku" v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku nepovažuje za správne. Uvedené ustanovenie totiž charakterizuje ako „dôkaz“ všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Protokol o výsledku zistení z daňovej kontroly však takýmto dôkazom nie je. Protokolom o kontrole, ktorý je iba sumárom výsledkov zistení správcu dane (tak ho po obsahovej a formálnej stránke charakterizuje § 47 Daňového poriadku), nie je možné ani zistiť ani objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane sa v priebehu daňovej kontroly zisťujú a objasňujú dôkazmi predloženými daňovým subjektom alebo vykonanými alebo zabezpečenými dôkazmi správcom dane, a tie tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Preto, aby protokoly o daňových kontrolách ako také boli v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazom, musí ísť o protokoly z iných vykonaných kontrol, pričom výlučne iba prostredníctvom skutočností v nich uvedených, je možné zistiť alebo vo väčšine prípadov najmä objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v práve vykonávanej daňovej kontrole. Protokol o kontrole je povinný zákonný súhrnný výstup z daňovej kontroly s predpísanou formálnou a obsahovou stránkou, ale nie je dôkazom na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Napokon ani vydané rozhodnutie nemôže byť z tohto dôvodu zaťažené vadou nezákonnosti. Keďže všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (všetky dôkazy) v zmysle zabezpečenia účelu výkonu daňovej kontroly boli zistené v priebehu zákonnej lehoty, samotné doručenie protokolu po uplynutí ročnej lehoty nemôže byť dôvodom nezákonnosti rozhodnutia. Žalovaný poukázal, že v zákonnej lehote boli vykonané aj všetky procesné úkony správcu dane a v zákonnej lehote bol daňový subjekt oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, daňový subjekt sa k výsledkom kontroly vyjadril, následne bol protokol z kontroly v lehote expedovaný; doručenie protokolu po uplynutí zákonnej lehoty nič na veci nezmenilo. Špecifickosť tohto prípadu spočíva v tom, že po uplynutí lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola ukončená, bol vykonaný jediný procesný úkon správcu dane, a to, že bol doručený protokol o kontrole bez zmeny vo vzťahu k jej doterajším výsledkom vo veci.

Žalobca v odvolaní rozporoval argumentáciu správcu dane, že účelovo prevzal protokol na 14. deň plynutia úložnej lehoty na pošte. Správca dane podľa názoru žalobcu nemôže prevzatie zásielky na 14. deň od jej uloženia, t. j. dňa 19.11.2013, hodnotiť ako prieťahy v konaní spôsobené daňovým subjektom. Tento názor správcu dane však vychádza zo skutočností súvisiacich s doručovaním jednotlivých písomností, ktoré na strane 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný aj podrobne špecifikoval. Z doručovania týchto dokumentov vyplýva, že žalobca, resp. jeho zástupca len v jednom prípade prevzal zásielku (protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu) až v predposledný deň úložnej lehoty stanovenej daňovým poriadkom. Ostatné písomnosti boli prevzaté žalobcom na druhý, maximálne tretí deň od odoslania.

Námietku týkajúcu sa prieťahov v konaní nečinnosťou správcu dane v časovom intervale medzi doručením protokolu z daňovej kontroly a jeho prerokovaním žalovaný neakceptoval, pretože nestanovuje v § 68 ods. 3 lehotu na prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených v lehote určenej vo výzve. Možnosť ovplyvniť túto lehotu ponechal zákonodarca v tomto prípade na daňovom subjekte, pretože podľa citovaného ustanovenia, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov; ak sa nedohodnú, určí deň prerokovania správca dane. Daňový subjekt (žalobca) však deň prerokovania pripomienok a dôkazov nenavrhol. Navyše v tomto období došlo k zmene zástupcu daňového subjektu a správca dane prostredníctvom výzvy odstraňoval nedostatky súvisiace s touto zmenou. Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole bolo správcovi dane doručené zástupcom daňového subjektu Dravecký & Partner Tax, k. s. dňa 09.12.2013. Dňa 19.12.2013 bolo správcovi dane doručené oznámenie o odvolaní plnomocenstva (podané však novým zástupcom) a nové plnomocenstvo na zastupovanie udelené spoločnosti BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Prešov. Správca dane vyzval daňový subjekt výzvou zo dňa 23.01.2014 na odstránenie nedostatkov podania (plnomocenstva), ktoré daňový subjekt odstránil podaním doručeným správcovi dane dňa 29.01.2014. Následne správca dane oznámením zo dňa 18.03.2014 určil deň prerokovania pripomienok na deň 09.04.2014, pričom pri stanovení termínu prerokovania pripomienok bral do úvahy možnosť daňového subjektu prevziať písomnosť do 15 dní odo dňa jej uloženia. Uvedené skutočnosti sú dôkazom o tom, že v žiadnom prípade sa nejedná o prieťahy v konaní a o nečinnosť správcu dane v časovom intervale medzi doručením protokolu z daňovej kontroly a jeho prerokovaním, ako to namietal daňový subjekt v odvolaní. Je pravdou tvrdenie daňového subjektu, že je jeho právom dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu udeleného plnomocenstva. Na druhej strane však odstraňovanie nedostatkov pri jeho udelení nemôže daňový subjekt hodnotiť ako prieťahy v konaní spôsobené správcom dane.

Právom daňového subjektu je požiadať aj o zmenu miesta výkonu daňovej kontroly. Tejto žiadosti správca dane vyhovel, ale takúto zmenu považuje za sťaženie výkonu daňovej kontroly z dôvodu menšej pružnosti v komunikácii medzi daňovým subjektom a správcom dane. Výkon daňovej kontroly v sídle daňového subjektu (doklady sú dostupné správcovi dane aj daňovému subjektu) by bol časovou úsporou pri odstraňovaní nejasností jednotlivých dokladov a dôkazov. Ani zmena miesta výkonu daňovej kontroly však nie je takou prekážkou (zvlášť v prípade, ak o ňu požiadal daňový subjekt), aby sa daňový subjekt nemohol dostaviť na daňový úrad, nahliadnuť do spisu a vysvetliť nejasnosti vzniknuté počas kontroly. Daňový subjekt, resp. jeho zástupca túto možnosť ani raz nevyužil, a pritom odpovedal na výzvu správcu dane, že doklady sa nachádzajú u správcu dane, čo nie je splnením si povinnosti vyplývajúcej z § 45 ods. 2 Daňového poriadku.

V bode 4 odvolania žalobca namietal, že správca dane krátil daňovému subjektu odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Portia s.r.o. Prešov v celkovej výške 7.780,- Eur. Kontrolou týchto faktúr bolo zistené, že v čase vyhotovenia faktúr a dodania deklarovaných služieb touto spoločnosťou spoločnosť Portia s.r.o. Prešov nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalobca tým porušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Z uvedeného dôvodu stratil význam návrh žalobcu vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti Portia s.r.o. Prešov E. Y.. Preto všetky námietky týkajúce sa predvolania svedka, jeho predvedenia a účasti žalobcu pri jeho vypočúvaní považoval žalovaný za neopodstatnené.

Správca dane krátil žalobcovi odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice, za dodanie športových, hokejových potrieb, dodávku a distribúciu letákov a sprostredkovateľskú činnosť v celkovej výške 13.872,57 Eur, pričom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal uskutočnenie týchto zdaniteľných obchodov. Žalobca túto formuláciu správcu dane

namietal a konštatoval, že všetky zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako sú popísané v predmete fakturácie v dodávateľských faktúra. Konštatoval, že správca dane de facto nerozporuje existenciu materiálneho plnenia a existenciu letákov, bulletinov a športových potrieb, ale spochybňuje dodanie tovaru a služieb daňovému subjektu dodávateľmi špecifikovanými na jednotlivých faktúrach. K takému konštatovaniu správcu dane viedli dôkazy predložené daňovým subjektom, faktúry sú vystavené spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice, pričom miestne príslušný správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza žiadne označenie tejto spoločnosti alebo meno konateľa spoločnosti S. F.. V tejto spoločnosti došlo dňa 19.03.2011 k zmene názvu, zmene spoločníka aj konateľa, ktorým sa stal S. F.. Táto osoba sa podľa vyjadrenia Policajného zboru SR v mieste trvalého bydliska už asi 10 rokov nezdržiava, jej pobyt nie je známy, čo vyplýva z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Košice zo dňa 08.03.2013. Týmto dôkazom žalobca nepreukázal, že dodanie tovarov a služieb bolo reálne uskutočnené spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice. Objednávky a dodacie listy predložené na základe výzvy boli dôkazom uskutočnenia obchodov voči odberateľovi, a nie vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice. K dodávkam športových potrieb žalobca žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovarov spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice nepredložil, nepreukázal, kým bol tovar prepravený, od akej osoby bol tovar prevzatý. K fakturácii letákov a bulletinov žalobca uviedol, že ich tlač zabezpečoval odberateľ (HC Prešov 07 s.r.o.) a on mal dodať iba ich distribúciu. Toto svoje tvrdenie zmenil vo vyjadrení k protokolu zo dňa 04.12.2013 a potvrdil, že išlo aj o tlač letákov, o čom svedčí aj ním predložený dodací list zo dňa 22.12.2011, v ktorom sa uvádza, že ide o fakturáciu letákov a bulletinov a reklamných tabúľ. Žalobca ani v tomto prípade nepredložil dôkazy o tom, kto vyrobil predmetné letáky a bulletiny, kde a kým boli distribuované, rovnako žiadnymi dôkazmi nepreukázal osadenie reklamných tabúľ, kým boli montované, na akých miestach a kto vyrobil predmetné tabule. Žalobca mal počas výkonu daňovej kontroly dostatočný časový priestor na predkladanie akýchkoľvek dôkazov, ktorými by preukázal, že služby a tovary boli dodané spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice. Žalobca predložil ku kontrole dôkazy, ktoré preukazujú dodanie tovarov a služieb jeho odberateľovi, ale nepredložil žiadny reálny dôkaz, ktorým by preukázal, že tovary a služby fakturované spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice, boli reálne dodané touto osobou. Z dôvodu, že správca dane spochybňuje dodanie tovarov a služieb spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice, pre žalobcu, nepovažoval za potrebné v tejto veci vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti HC Prešov 07 s.r.o., ktorý k tejto spoločnosti nemá žiadny vzťah a jeho výpoveď by v žiadnom prípade nemohla objasniť okolnosti týkajúce sa dodania tovarov a služieb spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice žalobcovi.

K námietke žalobcu, že správca dane neuznal odpočítanie dane v sume 14.652,05 Eur z dodávateľských faktúr za stavebné práce od dodávateľa spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že služby deklarované na faktúrach boli reálne dodané spoločnosťou FRUMEX s.r.o. Košice, žalovaný poukázal, že jediným dôkazom, ktorý žalobca predložil na základe výzvy správcu dane bola zmluva o dielo na vykonávanie stavebných prác zo dňa 30.06.2011 uzatvorená medzi objednávateľom J & V company, s.r.o.Prešov a zhotoviteľom FRUMEX s.r.o. Košice, pričom miestne príslušný správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti FRUMEX s.r.o., Korýtkova 1, Košice, sa nenachádza žiadne označenie tejto spoločnosti a listová korešpondencia zasielaná správcom dane na adrese sídla sa vracia s poznámkou adresát neznámy. Aj konateľom spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice je S. F., teda osoba, ktorá sa podľa vyjadrenia Policajného zboru SR v mieste trvalého bydliska už asi 10 rokov nezdržiava a jeho pobyt nie je známy (odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Košice zo dňa 08.03.2013).Týmto dôkazom žalobca nepreukázal, že dodanie tovarov a služieb bolo reálne uskutočnené spoločnosťou FRUMEX s.r.o. Košice.

Žalovaný argumentoval, že daňový subjekt nie je viazaný predložením len tých dôkazov, ktoré uviedol správca dane vo výzve, ale predkladať akékoľvek dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia je jeho právom aj povinnosťou, ktorá mu vyplýva z § 45 Daňového poriadku. Daňový subjekt mal počas výkonu daňovej kontroly dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov. Žiadny ďalší dôkaz však nepredložil, preto námietky daňového subjektu, že správca dane tendenčne vyhodnotil dôkazy, ignoroval dôkazy predkladané daňovým subjektom alebo, že sa kvalifikovane nevysporiadal s dôkazmi znejúcimi v prospech daňového subjektu, nemohol žalovaný ako odvolací orgán akceptovať.

Faktúra do spoločnosti HYDREX s.r.o. na prenájom rýpadla v období od 23.05.2011 do 21.06.2011, na ktorú poukazoval daňový subjekt v odvolaní, nesúvisí so zdaňovacím obdobím 4. štvrťrok 2011, preto táto námietka daňového subjektu je neopodstatnená.

Tvrdenie žalobcu, že správca dane ignoroval dodávateľské faktúry, ktoré mal k dispozícii počas kontroly, a že komparáciou dodávateľsko-odberateľských faktúr by sám zistil vzájomnú súvislosť a nadväznosť na uskutočnenie zdaniteľných obchodov, je nedôvodné. Dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, ktorý mal u správcu dane k dispozícii svoje doklady k nahliadnutiu kedykoľvek a mohol vyhovieť výzve správcu dane, aby presne špecifikoval zákazky, ktoré boli dodané a fakturované spoločnosťou FRUMEX s.r.o.. Ani raz však túto možnosť nevyužil. Problém však nie je v priraďovaní jednotlivých dodávateľsko-odberateľských faktúr, ale v preukázaní, že služby deklarované na faktúrach boli reálne dodané spoločnosťou FRUMEX s.r.o. Košice.

Tvrdenie daňového subjektu, že rozsah dodaných prác v dodávateľských faktúrach je presne špecifikovaný, nie je pravdivé. Pri faktúrach od spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice interné čísla: 11178, 112032, 11223, je predmet fakturácie len všeobecný (zemné práce alebo práce na vašich zákazkách) bez konkretizácie prác a na akých zákazkách, prípadne zemné práce bez konkretizácie. Uvedené faktúry neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, ktoré podľa § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2012 musia okrem iného obsahovať množstvo a druh dodávaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

K námietke týkajúcej sa dôkazného bremena žalovaný dôvodil, že v daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Napriek tomu správca dane pri vedení dokazovania dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. V danom prípade daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené spoločnosťami RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice uvedenými na dodávateľských faktúrach a uplatnil si odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Portia s.r.o. Prešov, ktorá nebola platiteľom dane v tuzemsku. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nesplnil, a preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane za 4. štvrťrok 2011 v celkovej sume 36.304,62 Eur.

Včas podanou žalobou (zhodnou s odvolaním) sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí pre nesprávne právne posúdenie veci. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí vidí v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Namietal, že správca dane doručil protokol z daňovej kontroly žalobcovi dňa 19.11.2013, kedy uplynula zákonná jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane zmeškal jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, čím porušil § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že účelovo prevzal protokol na 14. deň plynutia úložnej lehoty na pošte. Dôvodil, že stanovuje 15-dňovú úložnú lehotu a je právom daňového subjektu vyzdvihnúť si zásielku v priebehu plynutia úložnej lehoty, pretože fikcia doručenia nastáva až 15. deň od začiatku plynutia úložnej lehoty. Je procesným pochybením správcu dane, že daňovú kontrolu naťahoval čo najdlhšie, a že nevytvoril dostatočný časový priestor pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly. Zatiaľ čo dôkazné bremeno zaťažuje v daňovom konaní prioritne daňový subjekt, pri doručovaní daňových písomností je dôkazná povinnosť otočená o 180 stupňov a zákon výslovne stanovuje, že správca dane preukazuje doručovanie vlastných dokumentov daňovému subjektu. Navyše, protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 19.11.2013, týmto dňom sa daňová kontrola považuje podľa dikcie zákona za skončenú. Je otázne, prečo potom správca dane čakal skoro ďalších 5 mesiacov na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly. Protokol z daňovej kontroly bol so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2014. Správca dane v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo došlo k skoro 5 mesačným prieťahom v konaní nečinnosťou správcu dane v časovom intervale medzi doručením protokolu z daňovej kontroly (19.11.2013) a jeho prerokovaním (09.04.2014).

Žalobca konštatoval, že žalovaný mu krátil odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Portia s.r.o., Prešov, v celkovej výške 7.780,- Eur. V daňovom konaní žiadal vykonať dôkaz za účelom objasnenia fakturácie a uskutočnenia zdaniteľného plnenia a predvolať ako svedka konateľa spoločnosti Portia s.r.o. E. Y.. Podľa názoru žalobcu výsluch svedka by objasnil fakturáciu v žalovanom prípade. Nevykonaním navrhovaného dôkazu vo forme výsluchu svedka žalovaný porušil § 24, § 25 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný krátil žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločnosti RADEF, s.r.o., Košice za dodanie športových hokejových potrieb, dodávku a distribúciu letákov a sprostredkovateľskú činnosť v celkovej výške 13.872,57 Eur. Žalobca namietal, že všetky zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako sú popísané v predmete fakturácie v dodávateľských faktúrach. Žalovaný de facto nerozporuje existenciu materiálneho plnenia a existenciu letákov, bulletinov a športových potrieb, ale spochybňuje dodanie tovaru a služieb žalobcovi dodávateľom špecifikovaným na jednotlivých faktúrach. V tomto zmysle sa javí rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Žalovaný vyčíta žalobcovi nesplnenie si zákonných povinností jeho dodávateľa, ktoré žalobca nemal možnosť žiadnym spôsobom verifikovať, resp. ovplyvniť. Skutočnosť, že dodávateľ a konateľ spoločnosti nesplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k správcovi dane nemožno pripísať na ťarchu žalobcu.

Ďalej žalobca poukázal, že žiadal vykonať dôkaz za účelom objasnenia fakturácie a uskutočnenia zdaniteľného plnenia a predvolať ako svedka a konateľa spoločnosti HC Prešov 07 s.r.o. E.. K. J., nakoľko sa domnieva, že výsluch tohto svedka by vyvrátil spochybňovanie dodanie tovarov a služieb v žalovanom prípade. Nevykonaním navrhovaného dôkazu vo forme výsluchu svedka žalovaný porušil ustanovenie § 24, § 25 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný tým, že žalobcovi krátil odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločnosti FRUMEX s.r.o. Košice za stavebné a zemné práce v celkovej výške 14.652,05 Eur, tendenčne vyhodnotil dôkazy, neaplikoval v daňovom konaní princíp „rovnosti zbraní“ a negarantoval žalobcovi právo na spravodlivé daňové konanie, nevyhodnotil dôkazy, ale pertraktoval iba domnienky a pochybnosti a podozrenia. Ignoroval dôkazy predkladané žalobcom argumentujúc, že „daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Žalovaný neakceptoval dodávateľské faktúry, ktoré mal správca dane k dispozícii skoro jeden rok v rámci výkonu daňovej kontroly. Správca dane v rozhodnutí uvádzal v tabuľkovitej forme iba nepresnú textovú časť predmetu fakturácie, žalobca však podotkol, že každá faktúra má presný rozpis položiek, množstvo, jednotkovú cenu a fakturovanú cenu celkom. Zdôraznil, že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje výlučne žalobcu ako daňový subjekt. Správca dane mal povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane a žalovaný v tomto prípade sa kvalifikovane nevysporiadali s dôkazmi znejúcimi v prospech žalobcu.

Žalobca poukázal na platnú súdnu judikatúru týkajúcu sa zmeškania maximálnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly daňovým úradom, a to nález Ústavného súdu SR a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.09.2011, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Zákonnosť daňovej kontroly po uplynutí maximálnej lehoty na jej vykonanie možno konvalidovať výlučne súhlasom daňového subjektu a žalobca zdôraznil, že v žalovanej veci súhlas s pokračovaním daňovej kontroly po uplynutí daňovej kontroly daňovému úradu nedal. Žalobca zároveň žiadal podľa § 250c O.s.p. o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a pomerom hlasov 1:2 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo v konaní správnych orgánov sa vyskytla vada, ktorá spôsobuje nezákonnosť ich rozhodnutí.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2011 v sume

36.304,62 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach - spoločnosťou RADEF, s.r.o., Košice a FRUMEX s.r.o. Košice a uplatnil si odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Portia s.r.o. Prešov, ktorá nebola platiteľom dane v tuzemsku. Žalobca tak uplatnením si odpočítania dane zo špecifikovaných faktúr porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Vzhľadom na námietku žalobcu sa krajský súd primárne zaoberal otázkou procesného postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, a to lehotou na vykonanie daňovej kontroly.

Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10, prvá veta Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola bola začatá 07.11.2012, správca dane doručil protokol z daňovej kontroly žalobcovi dňa 19.11.2013, čiže presne 12 dní po uplynutí jednoročnej zákonnej lehoty.

Ústavný súd SR v náleze č. k. -57 z 29. júna 2010 vyslovil: „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“.

Zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane dodržaná a protokol z daňovej kontroly bol prerokovaný až po uplynutí 12 mesačnej lehoty uvedenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V opačnom prípade je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a tým je nezákonné aj rozhodnutie, ktoré je jeho výsledkom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že dôvodom nedodržania lehoty bolo prevzatie protokolu žalobcom na 14. deň plynutia úložnej lehoty na pošte, nakoľko stanovuje 15-dňovú úložnú lehotu a je právom daňového subjektu vyzdvihnúť si zásielku v priebehu plynutia úložnej lehoty. Daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako to ustanovuje zákon, preto ani druhostupňový správny orgán túto lehotu nad zákonom stanovenú hranicu nie je oprávnený predlžovať. Ak daňový úrad maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly nerešpektoval, porušil tým nie len ustanovenie § 36 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní ustanovenú v § 3 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správcu dane a žalovaného sa krajský súd meritom veci nezaoberal a zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, lebo v konaní správnych orgánov sa vyskytla vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.

Daňová kontrola predstavuje zásah orgánov verejnej správy do súkromno-právnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaný len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (článok II ods. 2 Ústavy SR). Lehota jedného roka pre vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality)

zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom exaktne určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Zásah prekročiť zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom (t. j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly) a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). V prípade, že je použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné.

V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov vysporiadať sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedodržania zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správny orgán je viazaný s právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250q ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 607,62 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 537,62 Eur podľa § 11 ods. 4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto právne úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia (plnomocenstvo zo dňa 01.04.2015)..................... 139,83 Eur

- podanie žaloby dňa 10.04.2015 ........................................................................... 139,83 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 12.02.2016 .................................................................. 143,00 Eur

- náhrada režijného paušálu 2x 8,39 Eur, 1x 8,58 Eur .............................................. 23,36 Eur

- DPH 20% ................................................................................................................ 89,60 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia: ........................................................................ 537,62 Eur

S poukazom na § 151 ods. 8 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p., podľa ktorého vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva, krajský súd priznal súdny poplatok vo výške 70,- Eur žalobcovi a trovy právneho zastúpenia v sume 537,62 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.