Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-137-2022.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/137/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., v konaní o žiadosti záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 14.07.2022, sp. zn. 12PP/36/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie, Horný val 8/17, Žilina, IČO: 37 903 349, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že („citácia“):
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa návrh záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie, Horný val 8/17, Žilina, IČO: 37 903 349, o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/189/2016 zo dňa 31.07.2017, zamieta.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 156-159.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, kedy odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň konštatoval aj splnenie druhej zákonnej (prvej materiálnej) podmienky a to poukazujúc na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, z ktorého síce vyplýva, že vo vzťahu k odsúdenému boli konštatované aj negatívne skutočnosti, avšak okresný súd bol toho názoru, že napriek týmto negatívam a s poukazom na odstup času, kedy malo prísť k porušeniam v plnení pracovných úloh alebo v plnení právnych noriem, bola táto materiálna podmienka splnená, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že počas doterajšieho výkonu trestu bol odsúdený šesťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty vykázané nemal. U odsúdeného však skonštatoval, že nie je splnená tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného. Nesplnenie tretej zákonnej podmienky okresný súd odôvodnil tak, že v prípade odsúdeného je resocializačná prognóza menej priaznivá. Odsúdený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca v dvoch prípadoch bol už aj z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, pričom sa aj raz neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a bolo mu
nariadené vykonať zvyšok trestu odňatia slobody. Odsúdený teda mal možnosť v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Okresný súd prihliadol tiež na závažnosť a charakter trestnej činnosti (odsúdený bol šesťkrát súdne trestaný, pričom trestná činnosť u odsúdeného gradovala, naposledy bol už odsúdený za obzvlášť závažný zločin), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o všeobecného recidivistu, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť. Okresný súd mal za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdeného nedokázalo nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom na slobode, dodržiavať pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Z uvedených dôvodov okresný súd zamietol návrh občianskeho združenia na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného neboli splnené dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie, a to aj napriek ponúknutým zárukám občianskeho združenia na dovŕšenie nápravy odsúdeného.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 96 spisu).
Odsúdený ako i zástupca záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie si ponechali lehotu na podanie sťažnosti (č. l. 96 spisu).
Zástupca záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 19.07.2022 uviedol, že podáva sťažnosť proti napadnutému uzneseniu (č.l. 110 spisu), pričom v písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že v predchádzajúcom období nebol odsúdený dostatočne vnútorne pripravený zaradiť sa do života po jeho prepustení na slobodu. Vzhľadom na nezodpovedané otázky spojené s rozhodujúcimi faktormi, ktoré tento stav u odsúdeného zapríčinili, by ich bolo potrebné korektne zodpovedať a to spôsobom vypracovania správy zo psychologického vyšetrenia odsúdeného, pričom vyšetrenie vedia zabezpečiť ešte počas plynutia VTOS priamo v priestoroch väznice. Taktiež ako dôkaz predkladajú listiny z konaní s inými odsúdenými osobami z predchádzajúceho obdobia a aké úkony boli realizované zo strany združenia (ods. D. D., ods. C. E. a iní) a tiež zmluvu o spolupráci s ÚVN Ružomberok a iné zmluvy, na základe ktorých sa realizujú nevyhnutné úkony s odsúdenými osobami. Uvedené dôkazy predložil súdu na posúdenie, či by odsúdený mal dostať možnosť postúpiť asistované navrhované úkony na dôsledné posúdenie jeho osobnosti a zároveň, či by dostal príležitosť byť pri prechode z VTOS na slobodu sprevádzaný osobami, ktoré mu budú napomáhať zvládnuť proces adaptácie na slobode. Občianske združenie sa vie zaručiť za to, že všetky avizované kroky s odsúdeným budú realizované a zrealizované s osobami, ktorí mu budú mentormi na čas plynutia a uplynutia stanovenej skúšobnej lehoty. Spoločenská záruka za odsúdeného by mala reálne predstavovať plán budúcich právnych a sociálnych krokov, ktoré sa budú s odsúdeným realizovať. Prepustenie z VTOS je bremenom, ktoré je možné zvládnuť iba vtedy, ak rodina a solidárne osoby sú ochotné sprevádzať osobu po VTOS a prijať ju ľudsky, ale určite nie cez register trestov. Na základe vyššie uvedených skutočností bližšie špecifikoval a menoval osoby, ktoré budú mentormi pre odsúdeného pre jeho jednotlivé oblasti života.
Taktiež v odôvodnení poznamenal, že rodina odsúdeného sa chcela zúčastniť vykonaného verejného zasadnutia, avšak nemohla tak učiniť pre úmrtie starej mamy odsúdeného. Táto smutná udalosť silno poznamenala aj odsúdeného, ktorý svoje zlyhania, zavinenia a momentálny status teraz prežíva ďaleko intenzívnejšie, pretože si uvedomuje, že sklamal svoju starú mamu.
Zástupca záujmového združenia mal za to, že odsúdený sa v rámci VTOS už nemá kde resocializačne posunúť a ani vzrásť jeho resocializačná prognóza, pretože vo VTOS nemôže zvládať procesy, ktoré sa realizujú na slobode. Odsúdený je nad úrovňou programu, ktorý pripravuje osoby na prechod na slobodu. Program výstupného oddielu v jeho prípade by mu nič nedal. Zástupca občianskeho združenia poznamenal, že odsúdený si do dôsledku uvedomuje vážnosť svojho momentálneho spoločenského
statusu a intenzívne vníma nádej sa uchádzať o to, aby sa osvedčil v spoločnosti za asistencie svojej rodine a osôb zo združenia, ak by mu bola poskytnutá možnosť predčasného prepustenia z VTOS. Ak by súd uvažoval o vyššej miere zabezpečenia spoľahlivosti odsúdeného po jeho prípadnom prepustení na slobodu, do úvahy by pripadal aj elektronický monitorovací náramok, ktorý by monitoroval dianie odsúdeného a zároveň potvrdzoval realizáciu naplánovaných resocializačných úkonov s odsúdeným na slobode. Toto podanie z procesného hľadiska považuje za sťažnosť, no z neprocesného hľadiska v skutočnosti ide o žiadosť o poskytnutie možnosti podieľať sa aktívne s jeho rodinou na zaradení odsúdeného do života.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhoval Krajskému súdu v Trnave, aby zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu Trnava zo dňa 14.07.2022, sp. zn. 12Pp/36/2022, a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade včas podanej sťažnosti záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie nie je dôvodná.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sťažnostný súd zistil, že:
• odsúdený vykonáva súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený: rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 31.07.2017, sp. zn. 1T/189/2019, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v trvaní 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia;
• uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 22.05.2020, sp. zn. 4Nt/48/2020 bol odsúdený preradený z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia;
• lehotu k podaniu žiadosti o podmienečné prepustenie v zmysle § 67 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona odsúdený splnil dňa 28.11.2021;
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou sťažnostný súd zistil, že:
• odsúdený bol dodaný do väzby dňa 20.06.2016 a dňa 22.07.2016 nastúpil do výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, kde jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, pokyny príslušníkov rešpektoval, interné normy sa snažil dodržiavať, pracovne zaradený nebol, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený bol dňa 23.08.2016 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie nie je v pedagogickej dokumentácii bližšie hodnotené, negatívne poznatky zaznamenané neboli; • odsúdený bol dňa 06.09.2016 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Ilava so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, pokyny príslušníkov rešpektoval, interné normy sa snažil dodržiavať, pracovne zaradený nebol, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený bol dňa 29.11.2016 za účelom súdneho pojednávania premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde bol dňa 01.12.2016 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a následne na príkaz Okresného súd Malacky prijatý na výkon väzby; • odsúdený nastúpil dňa 20.02.2017 na výkon trestu odňatia slobody do ÚVV a ÚVTOS Žilina so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, pokyny
príslušníkov rešpektoval, interné normy dodržiaval, pracovne zaradený nebol, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený bol dňa 06.09.2016 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie nie je v pedagogickej dokumentácii bližšie hodnotené, negatívne poznatky zaznamenané neboli; • odsúdený bol dňa 14.03.2017 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Želiezovce so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, pokyny príslušníkov rešpektoval, interné normy dodržiaval, pracovne zaradený bol na pracovisku s dohľadom Euroobuv, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený bol dňa 13.06.2017 za účelom súdneho pojednávania premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Bratislava, kde bol dňa 20.06.2017 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a následne na príkaz Okresného súd Malacky prijatý na výkon väzby; • odsúdený nastúpil dňa 20.02.2017 na výkon trestu odňatia slobody do ÚVV a ÚVTOS Bratislava so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie nie je v pedagogickej dokumentácii bližšie hodnotené, negatívne poznatky zaznamenané neboli; • odsúdený bol dňa 08.08.2017 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov so stredným stupňom stráženia, kde jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, pokyny príslušníkov rešpektoval, interné normy až na jeden negatívny poznatok, kedy počas kontroly nemal pri sebe preukaz, dodržiaval, pracovne zaradený nebol, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený bol dňa 24.10.2017 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Želiezovce so stredným stupňom stráženia, kde bol od 26.10.2017 do 23.01.2018 pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom Euroobuv, svoje pracovné povinnosti a príkazy príslušníka si neplnil, za čo bol dvakrát disciplinárne riešený, po vyradení z uvedeného pracoviska už interné normy dodržiaval, príkazy príslušníkov rešpektoval, správanie a vystupovanie mal na požadovanej úrovni, od 19.12.2019 do 10.06.2020 bol pracovne zaradený na pracovisku s dohľadom DR- väzenská kuchyňa, kde jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne, disciplinárne odmenený bol trikrát, disciplinárne potrestaný nebol; • uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 22.05.2020, sp. zn. 4Nt/48/2020 bol odsúdený preradený z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; • počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený bol šesťkrát, naposledy dňa 06.06.2022 udelením pochvaly za plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol; • odsúdený bol zaradený do vzdelávacieho programu ,,Právo na každý deň“, od 23.06.2020 bol pracovne zaradený na pracovisku v ústave s ohľadom Terminals, jeho pracovná morálka je hodnotená kladne; • kontakt formou telefonovania, videonávštev a korešpondencie si udržiava s primárnou rodinou; • po ukončení sa chce vrátiť bývať na adresu E. XX, C.; • resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti; • odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa ho podmienečne prepustiť.
Z registra trestov odsúdeného bolo zistené, že odsúdený bol 6-krát súdne trestaný, z toho 3-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po podaní návrhu záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval v zmysle Trestného poriadku, keď určil termín verejného zasadnutia na deň 14.07.2022, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu vo výkone trestu odňatia slobody a vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné na objektívne a zákonné rozhodnutie o návrhu záujmového združenia o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.
Podľa § 176 odsek 2 Trestného poriadku, uznesenie musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za preukázané, že návrhu záujmového združenia občanov ELOJ ÚNIA, občianske združenie o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.
Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. Súčasne krajský súd pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí.
Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu zmysle § 67 odsek 1 Trestného poriadku a to dňa 28.11.2021.
Okresný súd správne skonštatoval, že u odsúdeného bola splnená jedna z materiálnych podmienok, a to, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukazuje snahu po náprave, keď jeho správanie je v súlade s ústavným poriadkom, dosiahol 6 disciplinárnych odmien, prejavuje záujem o pracovné zaradenie, stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený plní. Nemožno však opomenúť, že odsúdený bol už vo výkone trestu odňatia slobody a vie, ako si vytvoriť priaznivé hodnotenie.
Materiálnu podmienku možnosti očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné v prípade uvedenom v bode 1/ skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších rozhodnutí (R 5/2017).
U odsúdeného nie je splnená druhá materiálna podmienka, pretože nemožno v budúcnosti od neho očakávať, že povedie riadny život a to vzhľadom na jeho trestnú minulosť (v registri trestov má 6 záznamov), ako aj závažnosť a charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený. Ako správne konštatoval okresný súd, odsúdený bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca v dvoch prípadoch bol už aj z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, pričom raz neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a bolo mu nariadené vykonať zvyšok trestu odňatia slobody. Odsúdený teda mal možnosť v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa opakovane dopustil spáchania
skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Okresný súd správne prihliadol aj na závažnosť a charakter trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený bol 6-krát súdne trestaný, pričom trestná činnosť u neho gradovala, naposledy bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o všeobecného recidivistu, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť. V danom prípade osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu o tom, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Nemožno opomenúť ani záver hodnotenia, že resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
Vzhľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti má aj krajský súd za to, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
K sťažnostným námietkam:
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž namieste len v tom prípade ak vzhľadom k všetkým okolnostiam, ktoré môže mať v tomto smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie na slobode riadny život a že to nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam i podľa odbornej literatúry ako aj bohatej odvolacej praxe najvyššieho súdu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Urtos/3/5015, 3Urtos/1/2015, 6Urtost/3/2015)..
Krajský súd k sťažnostným námietkam záujmového združenia ELOJ ÚNIA, občianske združenie uvádza, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Na podmienečné prepustenie neexistuje právny nárok a preto súd pri jeho rozhodovaní je vždy odkázaný len na také okolnosti, ktoré sú zistiteľné z histórie jeho života, medzi ktoré nepochybne patria jeho odsúdenia, charakter trestnej činnosti, za ktoré bol súdom doposiaľ sankcionovaný. Tieto objektívne kritéria okresný súd správne u odsúdeného zhodnotil.
V tomto smere aj krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ viackrát (odsúdený má 6 záznamov v odpise registra trestov) súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť na nepodmienečné i podmienečné tresty odňatia slobody, a teda mal možnosť preukázať, že podmienečné odsúdenie u neho splní svoj očakávaný prevýchovný účel, avšak naďalej a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti a navyše už mal šancu viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú nevyužil a ešte počas plynutia skúšobnej doby sa dopustil ďalšej trestnej činnosti rovnakého charakteru, ako bola trestná činnosť pre ktorú bol vo výkone trestu odňatia slobody podľa § 348 ods.1 písm.d) Trestného zákona ako aj obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods.1 písm.c), ods.2 písm.c) Trestného zákona, preto má aj krajský súd za to, že možná náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je realizovateľné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
Okresný súd správne prihliadol s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona aj na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody (obzvlášť závažný zločin) a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť.
Pokiaľ ide o ponúknutú záruku členov záujmového združenia ELOJ ÚNIA, občianske združenie, krajský súd nie je presvedčený o dostatočnosti navrhovaného výchovného pôsobenia záujmového združenia
na správanie sa odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení. V prípade, že odsúdený má skutočne záujem už viac nepáchať trestnú činnosť a aktívne sa zaradiť do spoločnosti, môže tak, aj za pomoci záujmového združenia a ním ponúknutej spoločenskej záruky, urobiť po tom, čo vykoná trest odňatia slobody.
Záverom krajský súd len dodáva, že každý si v živote zaslúži dostať šancu na nápravu chýb, ktorej sa dopustil a na preukázanie, že jeho zlyhanie bolo ojedinelé a že sa nebude opakovať. Odsúdený však takúto šancu nevyužil a to napriek tomu, že v minulosti mu bola daná opakovane vo forme podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z prehľadu registra trestov odsúdeného je možné vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou viesť riadny život.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Z uvedených dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného zákona, preto rozhodol o jeho sťažnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.