Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-297-2014.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/297/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoletého E. O., narodený X.X.XXXX do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - P.. X. O., narodená XX.X.XXXX, bytom X. U. T. XX a otec - P.. P. O., narodený X.X.XXXX, bytom X. U. F. XX, o návrhu otca a plnoletého E. na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na toho času plnoletého E. O., narodeného X.X.XXXX z doterajšej sumy 66,39 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc dňom 26.8.2014, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám plnoletého syna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na plnoletého E. za obdobie od 26.8.2014 do 31.1.2016 v sume 2 297,23 eur je matka povinná splácať v 100 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.3.2016 k rukám plnoletého syna Ondreja pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh otca a plnoletého Ondreja zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Krajského súdu v Bratislave číslo konania XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.5.2009 v časti výšky výživného na plnoletého E..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.8.2014 žiadal otec vtedy maloletého E., aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 325 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2013 s odôvodnením, že doposiaľ určené výživné nestačí na krytie odôvodnených potrieb maloletého, ktorý je študentom strednej školy, dôsledku čoho sa otcovi podstatne zvýšili náklady na štúdium, ošatenie, stravovanie a mimoškolské aktivity maloletého. Na strane matky sa tak isto podstatne zmenil príjem matky ,ktorá uje zamestnaná ako medicínsky reprezentant. Otec žiada aby súd zvýšil výživné na t.č. plnoletého syna od 1.9.2013 od kedy syn začal navštevovať strednú školu a nie od podania návrhu na súd t.j. od 26.8.2014, za dôvody osobitného zreteľa uviedol skutočnosť, že až v roku 2014 sa dozvedel, že matka pracuje.
Plnoletý E. sa na pojednávaní dňa 12.2.2016 k návrhu otca pripojil a žiadal súd aby zaviazal matku , od jeho plnoletosti výživné v mesačnej výške 325 eur.
Matka sa k návrhu otca nevyjadrila, opakovane sa nedostavovala na pojednávanie, svoju neúčasť ospravedlňovala opakovanými práceneschopnosťami, čím marila pojednávanie a s poukazom na prioritné vybavovanie veci týkajúce sa vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, súd dňa 12.2.2016 pojednával a rozhodol bez prítomnosti matky v zmysle ust. § 101 ods.2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Matka návrh osobne prevzala dňa 27.10.2014, od podania návrhu bolo vytýčených 6 pojednávaní , na ktorých sa matka nezúčastnila.
Kolízna opatrovníčka odporučila súdu aby súd od podania návrhu na súd od podania návrhu na súd t.j. od 26.8.2014 a nie od 1.9.2013 na sumu 200 eur mesačne, otec dôveryhodne nepreukázal skutočnosti , ktoré bránili k podaniu návrhu na súd už v septembri 2013.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - otca a plnoletého syna, oboznámil sa s rodným listom, rozsudkami Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 13.9.2007 a KS v Bratislave, č.k. XCo XX/XX-XXX zo dňa 20.5.2009, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdením o úhrade školného, potvrdeniami o príjmoch rodičov, ako ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť matky k toho času plnoletému E. v rámci rozvodového konania rodičov rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XX/XX-XXX zo dňa 20.5.2009, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave sp.zn.: XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 13.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa5.8.2009, týmto rozsudkom boli vtedy maloletý E. a maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zviazaná prispievať na výživu vtedy maloletého E. mesačne sumou 66,39 eur a vtedy maloletého U. sumou 99,58 eur u oboch dňom XX.XX.XXXX t.j. od právoplatnosti rozvodu rodičov. Z manželstva rodičov pochádza aj t.č. plnoletý syn P.. Po rozvode rodičov všetci traja synovia zostali bývať s otcom. V súčasnosti, majú rodičia vyživovaciu povinnosť iba k E., ktorý je študentom strednej školy a býva s otcom. V čase poslednej úpravy výživného podľa odôvodnenia rozsudku KS v Bratislave č.k. XCo XX/XX-XXX zo dňa 20.5.2009, bol E. vo veku 10 rokov, bol žiakom 5.ročníka základnej školy, otec pracoval ako špeciálny pedagóg- výskumný pracovník a jeho príjem bol cca 16 888 Sk a príjem matky 21 865 Sk .
Od poslednej úpravy výživného otec nezmenil osobný stav, je rozvedený, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Zamestnaný je ako špeciálny pedagóg- výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie a jeho priemerný mesačný netto príjem bol za rok 2015 1 125 eur a v roku 2016 je to 712 eur, uvedený pokles zárobku je spôsobený ukončením projektov v roku 2015, poberá rodinné prídavky , nepodniká. Spolu s E. a plnoletým P. bývajú v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov, BSM doposiaľ nie je vysporiadané. Mesačné náklady na prevádzku nehnuteľnosti - elektrika 140 eur, plyn 40 eur, voda 31 eur, internet a TV 10 eur, komunálny odpad ročne 126,40 eur, daň z nehnuteľnosti 38,21 eur ročne, pevné palivo ročne 100 eur. Otec zo svojho príjmu uhrádza hypotekárny úver na rodinný dom 165,55 eur, poistenie úveru 35,16 eur ročne, vlastní osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206, iný majetok väčšej hodnoty ani hnuteľný ani nehnuteľný nevlastní. Matka okrem výživného 66,39 eur inou formou neparticipuje na výžive syna E.. Finančne mu vypomáhajú plnoletí synovia P. Y. U..
Plnoletý E. je vo veku necelých 19 rokov, je zdravý, je študentom 3.ročníka Súkromnej strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku, Vranovská 4 Bratislava, mesačný poplatok za školné 110 eur, denne dochádza do školy - cestovné mesačne 20 eur, stravovanie v škole 20 eur, venuje sa športovým aktivitám
- branná príprava 20 eur mesačne, plávanie. Priemerné mesačné výdavky so započítaním ošatenia, obutia, stravovania, školských a mimoškolských aktivít otec ako i plnoletý Ondrej vyčíslili na sumu mesačne cca 500-600 eur.
Matka je lekárka v roku 2012 bola zamestnancom MEDICO UNO Bratislava, súdu doručila pracovné hodnotenie z uvedenej spoločnosti. Potvrdenie zdravotnej poisťovne Dôvera zo dňa 25.2.2015 z ktorého vyplýva, že matka je od 1.1.2007 ich poistencom a od 7.1.2014 do 31.1.2014 a od 1.3.2014 do 31.3.2014 bola samoplatcom zdravotného poistenia.
Z prehľadu Sociálnej poisťovne vyplýva , že matka od 15.5.2012 do 14.8.2012 bola zamestnaná
- Seniorcentrum Staré Mesto, od 17.9.2012 do 28.2.2014 MEDIKO-UNO s.r.o. a od 1.4.2014 Seniorcentrum Staré mesto, potvrdenie je zo dňa 25.1.2015.
Za obdobie od 10/2014 do 01/2015 boli matke vyplatené nemocenské dávky v sume 1 546,70 eur.
Z potvrdenia Seniorcentrum Staré mesto Bratislava vyplýva ,že priemerný mesačný netto príjem matky za rok 2014 ( apríl - september ) bol v sume 743,82 eur.
Podľa platnej judikatúry R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti matky uplynula doba 9 rokov, syn Ondrej je plnoletý, navštevuje strednú školu. Obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi Jurajovi.
Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine),
Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca ku ktorému sa pripojil dnes už plnoletý E. na zvýšenie výživného je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zvýšil matke výživné od podania návrhu na súd na sumu 200 eur a vo zvyšnej časti v sume 125 eur - súd návrh otca ako i plnoletého syna zamietol. Výška výživného na ktorú bola matka doposiaľ zaviazaná - 66,39 eur od roku 2007 je nepostačujúca a nepokrýva polovicu odôvodnených výdavkov , ktoré otec na syna vynakladá. Zvýšené výživné zo sumy 66,39 eur na sumu 200 eur činí 133,61 eur a keďže 9 rokov nebolo výživné upravované , zvýšené výživné predstavuje ročný nárast výživného o 14,84 eur.
Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb plnoletého syna a túto výšku súd ustálil na cca 400 eur mesačne. Otcom a plnoletým synom vyčíslené výdavky mesačne 500-600 eur
súd považuje za neprimerané, značne nadnesené. Súd započítal do priemerných mesačných výdavkov na plnoletého syna mesačné školné - 110 eur, cestovné do školy 20 eur, stravné v škole 20 eur, 100 eur stravné doma, ošatenie, obutie zdravotná starostlivosť, mimoškolské aktivity , alikvotná čiastka na bývanie 150 eur, celkom 400 eur a polovicou týchto výdavkov by sa mala podieľať matka.
Príjem oboch rodičov je v súčasnosti cca 700 eur a otec zabezpečuje pre syna E. bývanie, stavovanie, podieľa sa na školských povinnostiach. Matka sa so synom nestretáva, čo potvrdil aj syn E., ktorý tak isto nejaví záujem o kontakt s matkou. Celú osobnú a prevažnú finančnú starostlivosť o syna Ondreja od roku 2007 zabezpečuje otec. Otec svoj príjem riadne a včas vydokladoval a bolo povinnosťou matky, ktorý od októbra 2014 vie o prebiehajúcom konaní tak isto svoj príjem riadne a včas súdu vydokladovať.
Súd sa nestotožnil s dôvodmi osobitného zreteľa uvádzané otcom a poukazuje na aplikačnú prax pri zvyšovaní výživného na maloleté dieťa, kedy dôvody na prehodnotenie výšky výživného sa posudzujú podľa odôvodnených zmien na strane maloletých deti a povinných rodičov . Na strane maloletého E. nastala podstatná zmena štúdiom na strednej škole a v tom čase nebolo podstatné či otec vedel , kde a či vôbec matka pracuje, preto návrh na zvýšenie výživného mal otec podať v roku 2013 a nie až rok po nástupe syna E. na strednú školu.
Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne preukázane že dôvody na zvýšenie výživného nastali už v čase podania návrhu na súd , avšak pre podľa názoru súdu účelový postoj matky k prebiehajúcemu súdnemu , k vyživovacej povinnosti synovi E. , súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá napriek 6 vytýčeným pojednávaniam sa nezúčastnila ani jednom z nich, nepreukázala jej skutočný príjem , jej životné výdavky , preto súd rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Čo sa týka zročného výživného, za obdobie od 26.8.2014 do 31.1.2016 vzniklo matke zročné výživné v sume 2 297,23 eur, ktoré súd v zmysle §-u 160. ods. 1 O.s.p. povolil matke splácať v 100 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným. O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč. zák.) Výška zročného výživného - 200 eur - 66,39 = 133,61 x 17 mesiacov = 2 271,37 + 6 dni (od 26.8.20147 do 31.8.2014= 6 dni - 133,61-31x6=25,86 eur) = 2 271,37 eur + 25,86 eur = 2 297,23 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba matka, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach, ostatní účastníci konania sa tohto práva výslovne vzdali čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice tunajšieho súdu. Otec, plnoletý syn Ondrej ako i kolízny opatrovník sa vzdali podať odvolanie proti vyhlásenému a odôvodnenému rozsudku, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi do zápisnice.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.