Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/30/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa František Duka, s miestom podnikania Kravany nad Dunajom, Tulipánová ul. 90, IČO: 14 144 581 proti odporcovi RWA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Pri trati 15, IČO: 35 744 723, zastúpenému Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Hurbanova 9A, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 516,11 Eur na adresu právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu podaným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 28. 02. 2014 domáhal voči odporcovi zrušenia rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 pod č. k. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 vydaného jediným rozhodcom JUDr. Martinou Mužilovou.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 03. 06. 2014 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože väčšina dôvodov, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom podaní, sú dôvody, ktoré súd v tomto type konania posudzovať nemôže. Odporca je tiež toho názoru, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá a preto právomoc rozhodcovského súdu založená bola.

Navrhovateľ sa pojednávania vo veci samej dňa 25. 11. 2015 nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom riadne ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania bez jeho účasti a o vydanie rozhodnutia vo veci na základe doposiaľ vykonaných dôkazov. Takisto sa nezúčastnil ani ďalšieho pojednávania vo veci samej dňa 22. 01. 2016. Na základe týchto skutočností potom súd pojednával a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu odporcu a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného spisu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o. Banská Bystrica sp. zn. OS 64/2013 zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia bývalého právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 27. 02. 2014 (na č. l. 1 - 6 p. v.), cestou Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 (ďalej len OS) bol navrhovateľovi doručený jeho rozhodcovský rozsudok pod č. k. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 vydaný jediným rozhodcom JUDr. Martinou Mužilovou. Daným rozhodcovským rozsudkom bol navrhovateľ v horeoznačenom rozhodcovskom konaní ako odporca zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi (v tejto žalobe označený ako odporca) sumu vo výške 39.878,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z jednotlivých súm tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti, taktiež zmluvnú pokutu vo výške 65.841,83 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ bol taktiež zaviazaný k náhrade trov konania v prospech navrhovateľa. Na základe dožiadania navrhovateľa, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, tento prípisom vyššie uvedeného Obchodného súdu zo dňa 28. 01. 2014 obdržal opravený rozhodcovský rozsudok, nakoľko pôvodný postrádal vo svojom záhlaví zápis s označením právneho zástupcu navrhovateľa ním povereného a splnomocneného na právne zastupovanie ako účastníka v danom rozhodcovskom konaní. Týmto prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podáva navrhovateľ v zákonnej 30-dňovej lehote túto žalobu o zrušenie horeoznačeného rozhodcovského rozsudku a to aj s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, nakoľko s ním nesúhlasí. Navrhovateľ predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že od samého začiatku namieta platnosť Dohody - Splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011, ktorý navrhovateľ podpisoval 25. 08. 2011 a to z nasledovných dôvodov: Stretnutie navrhovateľa so zástupcom (zástupca exekučnej s.r.o.) odporcu ako veriteľa sa uskutočnilo v Štúrove, kde sa stretli v jednom reštauračnom zariadení a trvalo približne 30 až 40 minút pri káve. Celý rozhovor sa sústreďoval na možnosť splnenia povinnosti navrhovateľa príslušnými splátkami s tým, že vtedy si veriteľ svoj nárok voči navrhovateľovi neuplatní na súde. Zo strany zástupcu exekučnej s.r.o. pod hrozbou zahájenia súdneho konania bola navrhovateľovi jednostranne daná lehota na vyrovnanie svojho dlhu do 30. 03. 2012 tak, ako to vyplýva z dátumu poslednej splátky. Nakoľko navrhovateľ bol doslova tlačený do takejto situácie, tak sa zapísali k jednotlivým dátumom splátok určité sumy, aby to teoreticky bolo vykryté do dátumu poslednej splátky. Navrhovateľ síce poukázal na to, že vo svojej situácii to pravdepodobne reálne nebude možné, avšak zástupca nekompromisne trval na tom, lebo inak dohodu s navrhovateľom neuzavrie. Napríklad suma splátky vo výške 25.000,- Eur splatnou ďalší mesiac dňa 30. 11. 2011 a aj ďalšie splátky, ktoré mal navrhovateľ realizovať dokonca v zimnom období to potvrdzujú. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že príslušné tlačivo daného splátkového kalendára zástupca exekučnej s.r.o. priniesol na ich krátke jednanie už vyplnené a zástupca vlastnoručne len dopísal dátumy a sumy jednotlivých splátok. Navrhovateľ opätovne prehlasuje, že okrem toho sa so zástupcom exekučnej s.r.o. o ostatných bodoch splátkového kalendára nebavil, pričom za tak krátky čas trvania ich stretnutia ani nebol na to priestor. Nakoľko navrhovateľ mal skutočnú snahu splácať svoj dlh pre odporcu ako veriteľa, tak tento splátkový kalendár datoval a podpísal. Bolo to však len z tohoto dôvodu a z dôvodu, aby predišiel súdnemu sporu. To, že za prípadné omeškanie bude musieť realizovať ďalšie platby vedel, ale bol v domnení, že sa jedná o úroky, ktoré bude musieť platiť za nedodržanie stanovených termínov. Určite sa nebavili so zástupcom o zmluvnej pokute a o jej výpočte a tiež nie o nejakej rozhodcovskej doložke. Ani sa nemohli o tom baviť, keď za tú chvíľu rozhovoru to ani nebolo možné, pričom sa sústredili na splátky. Navrhovateľ opätovne poukazuje na to, že je maďarskej národnosti a hoci slovenský jazyk hovorovo ovláda, určite nie do tej miery, aby pochopil význam, ktorý zakotvený spôsob výpočtu zmluvnej pokuty bol vyhotoviteľom sledovaný. Navrhovateľ zároveň podotýka, že daná dohoda mu pretlmočená do jazyka maďarského nebola. V podstate do podávania vyjadrenia k žalobnému návrhu odporcu medzi obchodným súdom a všeobecným súdom nerozlišoval, žiaľ, čo je to rozhodcovská doložka vysvetlil navrhovateľovi až jeho právny zástupca. Navrhovateľ je toho názoru, že vzhľadom na zložitú formuláciu klauzuly ohľadne zmluvnej pokuty, by táto nebola jasná a zrozumiteľná ani inému bežnému človekovi, hoci aj s dobrou znalosťou slovenského jazyka. Takáto formulácia totiž nie je bežná v rámci bežného obchodného styku. Tieto skutočnosti navrhovateľ uviedol vo svojich podaniach aj rozhodcovskému súdu, avšak tento ich vôbec neakceptoval a žiaľ, prijal argumentáciu protistrany. O zakotvenom spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty sa navrhovateľ taktiež prvýkrát rozprával len so svojím právnym zástupcom až pri vypracovávaní svojho vyjadrenia k žalobnému návrhu odporcu. Navrhovateľ ešte podotýka, že teoreticky mohol dať pripomienkovať obsah splátkového kalendára, ale len čisto teoreticky, fakticky určite nie. Bol totiž v situácii, že alebo podpíše a dohodu uzavrú bez zahájenia súdneho konania, alebo ak ju nepodpíše, tak navrhovateľ zaháji proti nemu súdne konanie. Toto jeho tvrdenie predsa obsahuje aj samotný bod III. daného splátkového kalendára. Nakoľko navrhovateľ nemal záujem na súdnom konaní, tak nemal na výber. Bol v tiesni a v podmienkach určených odporcom ako veriteľom. Tento nielenže nemohol vedieť ako sa navrhovateľ k splátkovému kalendáru postaví, ale musel predpokladať vzhľadom na navrhovateľov uvedený postoj, že ho s ním uzavrie, inak by zástupca nebol priniesol už hotové vyplnené tlačivo tohoto splátkového kalendára. Navrhovateľ jednoznačne tvrdí, že daná Dohoda - Splátkový kalendár č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011 bola okrem vyššie uvedenej námietky uzatvorená aj za nápadne nevýhodných podmienok v neprospech navrhovateľa. Odporca, resp. jeho zástupca museli predpokladať a museli si byť vedomí, že v situácii, v ktorej sa navrhovateľ nachádzal splátkový kalendár podpíše bez výhrad, nakoľko to potvrdzuje aj samotný jeho bod V., v ktorom sa okrem iného uvádza, že termínom „Deň podpisu“ sa rozumie deň 25. 08. 2011, teda deň, kedy navrhovateľ v Štúrove danú listinu podpísal. Keby si protistrana nebola istá, že navrhovateľa k podpisu splátkového kalendára dotlačí, potom daný termín ani nemohol uvádzať, nakoľko navrhovateľ si naozaj mohol vyžiadať čas na preštudovanie, prípadné vysvetlenie jednotlivých jeho bodov, k čomu však nedošlo a za okolností, za ktorých navrhovateľ podpisoval ani nemohlo dôjsť. Samozrejme, že nešlo o žiadne fyzické násilie, ale o nepriame psychické donútenie, nakoľko zástupca odporcu vôľu navrhovateľa podpísať alebo nepodpísať ovplyvnil tým, že mu nedal inú možnosť konania len tú, aby podpísal daný splátkový kalendár, alebo celá záležitosť sa bude riešiť cestou súdu na základe súdnej žaloby voči osobe navrhovateľa, čo navrhovateľ vonkoncom nechcel. Podľa navrhovateľa je veľmi dôležité, že odporca ako veriteľ stanovil výpočet zmluvnej pokuty bez ohľadu na realizovanú výšku úhrad od podpísania dohody do doby neplatenia (vychádza z výšky istiny existujúcej v čase podpisu dohody a to s počtom dní odo dňa splatnosti najstaršej faktúry do splatenia celého záväzku), čo považuje navrhovateľ z jeho strany za smerovanie k zárobkovej činnosti, popierajúc základné poslanie zmluvnej pokuty, na čo navrhovateľ poukázal už aj v rozhodcovskom konaní. Teda samotný modul klauzuly zmluvnej pokuty je rozporný, pokiaľ vychádza z jeho jednotlivých zložiek, na ktoré sa poukazuje (a krát b krát c) s dôrazom na zamýšľanú retroaktivitu, či už je to hodnota pôvodnej istiny bez rešpektovania už vyplatených faktúr, alebo počet dní, ktorých začiatok počítania je stanovený odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti najstaršej faktúry a to všetko pre dosiahnutie čím vyššej jej hodnoty. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je navrhovateľ toho názoru, že právny úkon ohľadne zmluvnej pokuty v danom III. bode dohody - splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011 v čase jej uzatvárania postrádal prvok určitosti a zrozumiteľnosti pre osobu navrhovateľa, pričom odporuje zákonu a prieči sa aj dobrým mravom a preto navrhovateľ navrhol, aby konajúci súd v rámci predbežnej otázky určil, že daná dohoda minimálne v tejto jej časti je neplatná. Podľa názoru navrhovateľa však nie je platná ani v bode IV., nakoľko sa hneď v jej úvode uvádza, že v snahe predísť súdnym sporom sa strany podľa §... dohodli..., čo je evidentne zavádzajúce hlavne v tomto prípade navrhovateľa, nakoľko ako už uviedol, daný splátkový kalendár podpisoval len z dôvodu, aby vec nemusela byť postúpená súdu. Jemu vtedy nikto nehovoril a nevysvetlil pojem rozhodcovskej doložky a už vôbec nie pravidlá rozhodcovského konania. Navrhovateľ je však toho názoru, že aj rozhodcovský súd, resp. konajúci rozhodca napriek svojmu tvrdeniu, že dojednanie v bode III. dohody - splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011 o zmluvnej pokute nepopiera jej základné poslanie a preto nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, vnútorne o tom celkom nemohol byť presvedčený, nakoľko využijúc ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka použil moderačné právo v rámci svojej kompetencie a nepriznal ju v celej výške. Otázkou však je, či aj rozhodcovským súdom akceptovaným modulom klauzuly zmluvnej pokuty možno určiť jej celú výšku. V rámci uvádzaného súčinu písmeno b) predstavuje počet dní od dňa nasledujúceho po dni splatnosti najstaršej (najskôr) splatnej faktúry bez zohľadnenia odchylnej splatnosti pre DPH (vrátane), do dňa riadneho splnenia celého záväzku (vrátane). Za takto štylizovanej formulácie jedného z prvkov klauzuly zmluvnej pokuty možno potom určiť jej celú výšku, keď nie je známe, kedy bude splnený celý záväzok? Navrhovateľ tvrdí, že vychádzajúc z podaného výkladu rozhodcovského súdu k časti jeho rozhodcovského rozsudku zo dňa 24. 01. 2014, rozhodcovský súd na časť citovaného prvku b)... do dňa riadneho splnenia celého záväzku (vrátane) pozabudol... K samotnej situácii neplnenia záväzku voči odporcovi navrhovateľ uvádza, že príslušnú kúpnu zmluvu č. 5286 zo dňa 30. 03. 2010, na základe ktorej mu navrhovateľ dodával postupne osivá, chemické ochranné prostriedky a umelé hnojivá navrhovateľ nikdy nenamietal, ani čo do úrokov z omeškania a snažil sa plniť jej podmienky ako mohol. Pravdou je, že navrhovateľ sa skutočne dostal do platobnej neschopnosti (veľmi zlý hospodársky rok 2010 v dôsledku nadpriemerných zrážok, povodní z vysokej hladiny spodnej vody) navrhovateľ mal veľmi vysoký výpad v produkcii ako samostatne hospodáriaci roľník. V dôsledku veľmi nepriaznivého počasia došlo k zničeniu očakávanej úrody. Potvrdila to aj tvaromiestna obhliadka, ktorú vykonal Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodárstva. Žiaľ, v hospodárskom roku 2011 sa navrhovateľ dostal do platobnej neschopnosti v dôsledku neskorých silných jarných mrazov, ktoré mu zničili všetku úrodu ovocia na celej výmere ovocných sadov, čo taktiež potvrdila tvaromiestna obhliadka, ktorú vykonal Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodárstva. Navrhovateľ poukazuje na to z dôvodu, že do platobnej neschopnosti sa dostal nie z vlastnej viny.

S odporcom sa snažil vždy dohodnúť, nemyslel však na to, že za určitých okolností (situácia, v ktorej sa nachádzal) to môže byť zneužité voči jeho osobe. Navrhovateľ je taktiež toho názoru a tvrdí, že rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Vychádzajúc z petitu napadnutého rozhodcovského rozsudku pri porovnaní s uplatňovaným nárokom odporcu navrhovateľ taktiež namieta priznané trovy konania. Podľa jeho názoru si odporca od neho vymáha plnenie na základe neprijateľných podmienok a preto tieto ponecháva na judikovanie konajúcemu súdu. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je svojou právoplatnosťou exekučným titulom, hrozí navrhovateľovi už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V exekúcii by mu tak hrozila nenapraviteľná ujma na právach a majetku (§ 61 Exekučného poriadku). Z tohto naliehavého dôvodu preto žiadal konajúci súd, aby mu poskytol ochranu a vydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 pod č. k. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 vydaného jediným rozhodcom JUDr. Martinou Mužilovou a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na všetky horeuvedené dôvody cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľ navrhol, aby konajúci súd vyhlásil tento rozsudok: Súd zrušuje rozsudok Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 pod č. k. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 vydaného jediným rozhodcom JUDr. Martinou Mužilovou. Zároveň nech súd zaviaže odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 29. 05. 2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 03. 06. 2014 (na č. l. 61 - 65 p. v.) uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi, ktoré navrhovateľ uvádza ako dôvod podanej žaloby a má za to, že väčšina dôvodov uvádzaných navrhovateľom presahuje rámec predmetu tohto konania, ktorý je vymedzený dôvodmi podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne uvedenými v ustanovení § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie je konaním jednoinštančným, z čoho vyplýva, že voči rozhodcovskému rozsudku nie je možné podať odvolanie. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, avšak len za predpokladu existencie formálnych dôvodov vymedzených v samotnom zákone o rozhodcovskom konaní. Inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je možné chápať ako riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Dôvody uvedené v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní majú čisto procesnoprávny charakter, čo vylučuje skúmanie rozhodcovského rozsudku v konaní pred všeobecným súdom aj z hľadiska posudzovania hmotnoprávnych predpisov. Práve tieto dôvody predstavujú pre všeobecný súd hranice dokazovania a posudzovania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho je skúmanie skutkových zistení a právneho posúdenia veci v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Uvedený názor prijal aj Ústavný súd SR vo svojom Uznesení zo dňa 14. 12. 2011 spisová značka: . Ako vyplýva zo žalobného návrhu, navrhovateľ namieta neplatnosť Splátkového kalendára ako celku z dôvodu, že údajne tento uzavrel v tiesni a to z dôvodu, že sa chcel vyhnúť súdnemu konaniu a rovnako namieta neplatnosť zmluvnej pokuty. Odporca je toho názoru, že posudzovanie týchto skutočností by nemalo byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko tieto skutočnosti predstavujú hmotnoprávnu stránku veci, ktorú však okresný súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Okrem uvedeného je odporca toho názoru, že predpokladom právneho úkonu urobeného v tiesni je práve tá skutočnosť, že osoba robí úkon pre seba nevýhodný. Ďalšou skutočnosťou rozhodujúcou pre deklarovanie, že právny úkon bol urobený v tiesni je skutočnosť, že osoba takýto úkon robí preto, že existuje taký stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila a tým koná na svoj neprospech. Dôvody uvádzané navrhovateľom - obava zo súdneho konania, nemožno považovať za taký stav, ktorý spôsobuje tieseň. Navrhovateľ si nesplnil svoju základnú zmluvnú povinnosť, ktorou je splnenie peňažných záväzkov voči odporcovi ako veriteľovi a preto musel zobrať do úvahy aj skutočnosť, že odporca sa so svojimi nárokmi obráti na súd. Toto súdne konanie by nemalo pre navrhovateľa znamenať niečo, o čom navrhovateľ nevedel a nemohol s tým dopredu počítať, navyše za situácie, kedy bol platobne neschopný, ako sám uvádza. Pokiaľ navrhovateľ nesplnil svoj záväzok voči odporcovi dobrovoľne, musel vedieť, že odporca svoj nárok bude núteným spôsobom vymáhať, preto táto skutočnosť nemôže byť považovaná za tieseň. Odporca ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť v rizikovom odvetví, akým je poľnohospodárstvo, musí znášať aj isté podnikateľské riziko, ktoré ja navyše pojmovým znakom podnikania. Podľa názoru odporcu, skutočnosti uvádzané navrhovateľom nespôsobujú neplatnosť Splátkového kalendára, pričom odporca ďalej poukazuje na to, že tieto dôvody ani nemožno považovať za tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby si Splátkový kalendár riadne preštudoval, nechal si jednotlivé pojmy vysvetliť a v prípade potreby Splátkový kalendár pripomienkoval a to aj prostredníctvom osoby s právnickým vzdelaním. Odporca rovnako nepovažuje za rozhodujúcu ani argumentáciu navrhovateľa, ktorá sa týka toho, že navrhovateľ je maďarskej národnosti a neovláda dobre slovenský jazyk. Navrhovateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, kde je úradným jazykom slovenský jazyk, preto aj ako podnikateľ musí komunikovať pred príslušnými orgánmi v slovenskom jazyku. Navrhovateľ ďalej uvádza, že rozhodcovský súd údajne konal na základe neprijateľných podmienok. V tejto súvislosti odporca zdôrazňuje, že medzi ním a navrhovateľom existuje obchodnoprávny vzťah, ktorý vyplýva z charakteru účastníkov tohto vzťahu, ktorými sú podnikatelia. Navrhovateľ je samostatne hospodáriaci roľník, čím spĺňa legálnu definíciu podnikateľa podľa § 2 Obchodného zákonníka, nakoľko koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Neprijateľné podmienky sa vzťahujú len na vzťah spotrebiteľský, v ktorom na jednej strane vystupuje spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je preto vylúčené, aby navrhovateľ bol považovaný za spotrebiteľa a na právny vzťah medzi ním a odporcom boli aplikované ustanovenia o neprijateľných podmienkach. Čo sa týka navrhovateľom namietanej výšky a platnosti zmluvnej pokuty, odporca uvádza, že zmluvná pokuta tak ako ním bola v rozhodcovskom konaní uplatnená, bola uplatnená v súlade so zákonom. To, že rozhodcovský súd využil moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil, nemožno považovať za skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná v rozpore so zákonom alebo so zásadami poctivého obchodného styku, prípadne že je určená nejasne a nezrozumiteľne. Využitím moderačného práva vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodcovský súd len deklaroval, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, avšak tým, že priznal zmluvnú pokutu v určitej výške, deklaroval, že táto bola dojednaná v súlade so zákonom a bola dojednaná platne. Odporca však opätovne poukazuje na to, že nárok na zmluvnú pokutu nie je okresný súd oprávnený v tomto konaní posudzovať. Odporca ďalej nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky je spochybnená právomoc rozhodcovského súdu. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená a súd bol oprávnený v konaní vydať rozhodcovský rozsudok. Medzi navrhovateľom a odporcom bol uzavretý Splátkový kalendár, ktorý v článku IV. obsahoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej navrhovateľ a odporca súhlasili s rozhodovaním sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ v žalobnom návrhu ako dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky, odporca nepovažuje za podstatné a má za to, že bez ohľadu na dôvod, ktorý uvádza navrhovateľ ako dôvod podpisu Splátkového kalendára, je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Obavu zo súdneho konania nemožno považovať za taký stav, ktorý spôsobuje tieseň, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Odporca má za to, že rozhodcovská doložka je platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu bola založená. Vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odporca uviedol, že má za to, že neexistuje dôvod na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností je odporca toho názoru, že podanie navrhovateľa je účelové, s cieľom oddialiť povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Odporca zároveň poukazuje na to, že väčšina dôvodov, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom podaní, sú dôvody, ktoré súd v tomto type konania posudzovať nemôže. Čo sa týka navrhovateľom namietanej platnosti rozhodcovskej doložky, je odporca toho názoru, že rozhodcovská doložka je platne uzavretá a preto právomoc rozhodcovského súdu založená bola. Zo všetkých týchto dôvodov odporca žiada, aby okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ako aj návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odporcovi priznal náhradu trov súdneho konania.

Uznesením č. k. -74 zo dňa 27. 06. 2014 súd na návrh navrhovateľa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, IČO: 36 858 102 pod č. k. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 vydaného jediným rozhodcom JUDr. Mgr. Martinou Mužilovou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Citované uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -92 zo dňa 18. 09. 2014 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 10. 2014.

Bývalý právny zástupca navrhovateľa v reakcii na vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu vo svojom Stanovisku zo dňa 27. 08. 2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 02. 09. 2014 (na č. l. 89

- 91 p. v.) bol toho názoru, že plnenie ktoré sa vymáha zo strany odporcu na základe rozhodcovského rozsudku bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. V danom prípade predmetná rozhodcovská doložka obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľa a prieči sa dobrým mravom. Pokiaľ aj rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, potom aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je v súlade s účelom dobrých mravov. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou exekučným titulom, hrozí navrhovateľovi už teraz začatie konania na podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V exekúcii by tak navrhovateľovi hrozila nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Z tohto naliehavého dôvodu Okresný súd v Banskej Bystrici preto správne aplikoval v duchu možnosti súčasné platné právo v zmysle § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložil svojím uznesením pod sp. zn. -74 zo dňa 27. 06. 2014. Správnosť napadnutého rozhodnutia po právnej stránke v danom štádiu konania už odôvodňuje samotný fakt výpočtu zmluvnej pokuty konajúcim rozhodcovským súdom, ktorého rozsudok aj s príslušným jeho výkladom k časti rozhodcovského rozsudku sp. zn. 64/2013 zo dňa 24. 01. 2014 evidentne vyznieva ako obhajoba Dohody - Splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011, ktorú jednostranne skoncipoval a pripravil odporca, čo je neodškriepiteľný fakt. Navrhovateľ toto tvrdí aj z dôvodu, že bod IV. danej dohody obsahuje jasnú formuláciu, že okrem iných aj v sporoch ohľadne prípadnej zmluvnej pokuty dohodnutej stranami v súvislosti so Záväzkom, sa tieto rozhodnutiu Obchodného súdu - stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vo veci aj rozhodol podriadia bez výhrad. S poukazom na danú skutočnosť môže byť platná takáto dohoda medzi stranami? Čo sa týka výpočtu zmluvnej pokuty konajúcim rozhodcovským súdom je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že tento sám upravil a teda zmenil modul výpočtu zmluvnej pokuty stanovený odporcom v rámci horeuvedenej Dohody - Splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011. Navrhovateľ je toho názoru, že zo strany konajúceho rozhodcovského súdu to nebola aplikácia moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka, ale realizácia zmeny výpočtu zmluvnej pokuty s cieľom dosiahnuť určitosť a zrozumiteľnosť tejto časti dohody, samozrejme s dosiahnutím primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Je však potrebné poznamenať a poukázať na rozpor medzi obsahom napadnutého rozhodcovského rozsudku a obsahom výkladu k jeho časti ohľadne výpočtu zmluvnej pokuty. Samotný výklad rozhodcovského súdu jednoznačne obhajuje modulový výpočet zmluvnej pokuty v rámci príslušnej dohody s tým, že u písm. b) sa uvádza: „do dňa riadneho splnenia Záväzku v sume 39.878,54 Eur“ bez dátového ohraničenia, avšak samotný rozhodcovský rozsudok danú časť dohody zmenil a termín splnenia Záväzku dátovo určil konkrétnym dňom 01. 12. 2011 a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v jeho odôvodnení. Napriek vyššie uvedenému rozhodcovský súd vychádzajúc z jeho vyššieuvedeného výkladu považoval spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty zakotvený v bode III. Dohody za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Podľa neho bola dohoda platná a to napriek kontraverznému vzorcu ohľadne výpočtu zmluvnej pokuty. V dôsledku vyššieuvedeného vynára sa ďalšia otázka pri analýze danej veci. Bola pri takomto postupe zachovaná rovnosť strán? Vychádzajúc z takéhoto stavu veci potom dôvodom pre zrušenie príslušného rozhodcovského rozsudku môže byť aj skutočnosť, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ však s dôrazom na dôvody podania svojho návrhu v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka sa domáha zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku s tým, aby konajúci civilnoprávny súd ako zákonom ustanovený výkonný orgán štátnej moci v rámci predbežnej otázky určil, že daná rozhodcovská zmluva je neplatná, čo je procesným postupom pre určenie neplatnosti právneho úkonu (§ 80 písm. c) O. s. p.) a navrhovaný petit je procesným následkom. Naliehavý právny záujem je daný právoplatnosťou exekučného titulu a hrozbou začatia konania na podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V dôsledku uvedeného preto navrhovateľ inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku ani nechápe ako riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľ je toho názoru, že zákonodarca pri stanovení dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku mal na mysli aj takúto možnosť ochrany dotknutého účastníka, pričom daný dôvod vychádzajúc z ustanovení procesného práva má samozrejme procesnoprávny charakter. Príslušné obchodné spoločnosti ako vykonávatelia súkromnoprávneho procesu preto nemôžu bezhranične s možnosťou nemožnej kontroly ich rozhodovania existovať len s vlastnou oprávnenosťou. Na záver navrhovateľ ešte poznamenáva, že predmetom konania Ústavného súdu SR s poukazom na jeho Uznesenie zo dňa 14. 12. 2011 pod sp. zn. -13, na ktoré odporca vo svojom vyjadrení poukazuje, neboli aj námietky týkajúce sa neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko neboli vznesené sťažovateľkou v konaní pred okresným súdom a ani v konaní pred krajským súdom, pričom v danom prípade ide práve o takéto námietky.

Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 05. 2015 doručenom tunajšiemu súdu dňa 01. 06. 2015 (na č. l. 101 - 103 p. v.) doplnil, že navrhovateľ v podanom vyjadrení naďalej namieta právomoc rozhodcovského súdu a to z dôvodu údajnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú považuje za neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú má rozhodcovská doložka predstavovať, a ktorá tak údajne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľa a prieči sa dobrým mravom. S uvedeným tvrdením odporca nesúhlasí a považuje ho za účelové. V tejto súvislosti odporca zdôrazňuje, že medzi ním a navrhovateľom existuje obchodnoprávny vzťah, ktorý vyplýva z charakteru účastníkov tohto vzťahu, ktorí sú podnikatelia. Navrhovateľ je samostatne hospodáriaci roľník, čím spĺňa legálnu definíciu podnikateľa podľa § 2 Obchodného zákonníka, nakoľko koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Neprijateľné podmienky sa vzťahujú len na vzťah spotrebiteľský, v ktorom na jednej strane vystupuje spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale v záujme svojich vlastných osobných potrieb. Odporca si súdu dovoľuje uviesť, že navrhovateľ je fyzická osoba podnikateľ a koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny vzťah potvrdzuje aj to, že spor je na okresnom súde rozhodovaný obchodnoprávnym senátom a teda ide výlučne o obchodnoprávnu vec. Z vyššie uvedeného dôvodu je preto vylúčené, aby navrhovateľ svoje tvrdenia opieral o existenciu neprijateľných podmienok, ktorých existencia je viazaná výlučne na spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko navrhovateľa nie je možné považovať za spotrebiteľa. Právny zástupca odporcu ďalej vo svojom podaní uviedol, že čo sa týka právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor navrhovateľa a odporcu v rozhodcovskom konaní, odporca je toho názoru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená a súd bol oprávnený v konaní vydať rozhodcovský rozsudok. Medzi navrhovateľom a odporcom bola riadne uzavretá rozhodcovská doložka, na základe ktorej navrhovateľ a odporca súhlasili s rozhodovaním sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Po zohľadnení vyššie uvedeného má odporca za to, že rozhodcovská doložka je platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu bola založená a to v súlade so zákonom. Navrhovateľ ďalej spochybňuje výšku zmluvnej pokuty uplatnenú odporcom ako navrhovateľom v rozhodcovskom konaní a následne priznanú (i keď moderovanú) rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti odporca opakovane poukazuje na skutočnosť, že tento dôvod žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa názoru odporcu presahuje rámec predmetu tohto konania. Predmet tohto konania je striktne vymedzený dôvodmi podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne uvedenými v ustanovení § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, avšak len za predpokladu existencie formálnych dôvodov vymedzených v samotnom zákone o rozhodcovskom konaní. Inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je možné chápať ako riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Dôvody uvedené v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní majú výlučne procesnoprávny charakter, čo vylučuje skúmanie rozhodcovského rozsudku v konaní pred všeobecným súdom aj z hľadiska posudzovania hmotnoprávnych predpisov. Práve tieto dôvody predstavujú pre všeobecný súd hranice dokazovania a posudzovania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho je skúmanie skutkových zistení a právneho posúdenia veci v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Aj napriek uvedenému si odporca z opatrnosti dovoľuje poukázať na účelové tvrdenia navrhovateľa vo vzťahu k zmluvnej pokute a jej údajnej neurčitosti, ktorú „mal“ schváliť rozhodcovský súd a vo svojom rozhodnutí zakryť jej neurčitosť. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku na strane 23, súd pri zmluvnej pokute využil moderačné právo a túto znížil, pričom ako ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, zmluvnú pokutu priznal rozhodcovský súd odporcovi ku dňu, kedy si odporca ako navrhovateľ mohol túto uplatniť po prvý raz. Uvedené tak podľa názoru odporcu nie je možné považovať za taký postup súdu, ktorým sa súd snažil „zakryť“ údajnú neurčitosť zmluvnej pokuty, ale práve naopak, uvedeným konaním rozhodcovský súd chránil navrhovateľa (v rozhodcovskom konaní odporcu) a zmluvnú pokutu, ktorú považoval za neprimerane vysokú, znížil, čo vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil. Uvedeným postupom preto súd ani nemohol narušiť rovnosť strán konania, nakoľko moderovanie zmluvnej pokuty súdom sa považuje za uplatnenie oprávnenia súdu a je v súlade so zákonom. V nadväznosti na uvedené odporca opätovne poukazuje na skutočnosť, že posudzovanie oprávnenosti výšky zmluvnej pokuty by nemalo byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko tieto skutočnosti predstavujú hmotnoprávnu stránku veci, ktorú však okresný súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. V závere právny zástupca odporcu uviedol, že na základe uvedených skutočností odporca poukazuje na účelové tvrdenia navrhovateľa, ktorými sa navrhovateľ zrejme snaží zakryť svoju nedôslednosť pri podpise listiny

- splátkového kalendára, obsahujúcej rozhodcovskú doložku a zmluvnú pokutu. Odporca poukazuje na to, že navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby si splátkový kalendár riadne preštudoval, nechal si jednotlivé pojmy vysvetliť a v prípade potreby splátkový kalendár pripomienkoval a to aj prostredníctvom osoby s právnickým vzdelaním. Z doterajších vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že pri podpise splátkového kalendára postupoval navrhovateľ nezodpovedne, keď si listinu buď neprečítal vôbec, alebo nepozorne. Navrhovateľ vo vlastnom záujme, sa mal riadne oboznámiť so splátkovým kalendárom. Samotná ľahostajnosť, nedôslednosť a opomenutie takéhoto konania navrhovateľa, nemôže byť vykladaná na ujmu odporcu, ktorému bol tento prejav vôle určený. V zmysle uvedeného odporca žiada, aby príslušný okresný súd návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a odporcovi priznal náhradu trov súdneho konania.

Právny zástupca odporcu v konaní pred súdom len zopakoval všetky svoje doterajšie tvrdenia, ktorých sa naďalej pridržiaval. Nad rámec svojich doterajších písomných vyjadrení len dodal, že navrhovateľ po podpise splátkového kalendára ešte uzavrel s odporcom ďalšie dva písomné dodatky k danému splátkovému kalendáru, a to Dodatok č. 1 zo dňa 17. 02. 2012 a Dodatok č. 2 zo dňa 21. 02. 2013. Navrhovateľ síce spochybňuje rozhodcovskú doložku, avšak s odporcom uzavrel ešte v rokoch 2011 (dňa 12. 09. 2011), 2012 (dňa 14. 01. 2012) a 2013 (dňa 04. 03. 2013) Zmluvy o zriadení záložného práva či už k nehnuteľnostiam alebo k hnuteľným veciam, pričom všetky tri obsahovali rozhodcovské doložky. Právny zástupca odporcu považoval žalobu za neopodstatnenú, mal za to, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako ich uvádza navrhovateľ, neexistujú. Podľa názoru odporcu rozhodcovská doložka bola uzavretá platne a čo sa týka ostatných dôvodov uvádzaných navrhovateľom, odporca má za to, že preskúmavanie týchto dôvodov by zo strany súdu nemalo byť uskutočnené, nakoľko jednotlivé dôvody predstavujú hmotnoprávnu stránku danej veci, ktorú súd v tomto súdnom konaní nie je oprávnený posudzovať. Na základe všetkých doteraz uvedených dôvodov potom právny zástupca odporcu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a pre prípad úspechu odporcu v konaní tomuto priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

Z pripojeného spisu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, IČO: 36 858 102 sp. zn. OS 64/2013 súd zistil, že na základe návrhu navrhovateľa (RWA SLOVAKIA, spol. s r.o.) proti odporcovi (František Duka) bol vo veci vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. OS 64/2013 dňa 06. 12. 2013, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi odporcu (JUDr. Karolovi Pešlovi, advokátovi) dňa 17. 01. 2014. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 01. 2014 a vykonateľnosť dňa 21. 01. 2014. Ďalej súd zistil, že na základe žiadosti právneho zástupcu odporcu zo dňa 20. 01. 2014, zaslal mu rozhodcovský súd dňa 28. 01. 2014 jednak Opravený rozhodcovský rozsudok sp. zn. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 a jednak Výklad k časti rozhodcovského rozsudku sp. zn. 64/2013 datovaný dňa 24. 01. 2014. Opravený rozhodcovský rozsudok sp. zn. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 bol právnemu zástupcovi odporcu spolu s Výkladom doručený dňa 03. 02. 2014 a tento nadobudol právoplatnosť dňa 03. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 07. 02. 2014.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 41 ods. 1 vety prvej zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bol súd toho názoru, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

V konaní bolo nesporné, že (Opraveným) Rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Banská Bystrica sp. zn. OS 64/2013 zo dňa 06. 12. 2013 bol navrhovateľ (v procesnom postavení odporcu) zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi (v procesnom postavení navrhovateľa). To znamená, že navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že (opravený) rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 03. 02. 2014 a vzhľadom na to, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol tunajšiemu súdu doručený dňa 28. 02. 2014, mal súd preukázané, že tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal.

Navrhovateľ sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, resp. Dohoda - Splátkový kalendár č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011, ktorú podpísal dňa 25. 08. 2011 je neplatná, pretože bola uzavretá v tiesni, aj za nápadne nevýhodných podmienok v neprospech navrhovateľa a obsahuje tiež neprijateľné podmienky. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa tiež domáhal z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že mala byť uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok v neprospech navrhovateľa. Z listín predložených v tomto súdnom konaní navrhovateľom mal súd preukázané, že odporca v pozícii veriteľa a navrhovateľ v pozícii dlžníka, uzavreli Splátkový kalendár č. (EXE 1828/2011) - ďalej iba ako „Dohoda“ -, ktorú podpísal navrhovateľ dňa 25. 08. 2011 a odporca dňa 05. 09. 2011. V bode III. tejto Dohody sa zmluvné strany dohodli na zaplatení záväzku s príslušenstvom a nákladmi v splátkach s tým, že pri nesplnení povinností navrhovateľa (dlžníka) je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi (veriteľovi) aj dohodnutú zmluvnú pokutu. Ďalej v bode IV. Dohody - v snahe predísť súdnym sporom

- sa strany podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s Faktúrami, Záväzkom, Zmluvou a/ alebo VOP alebo Dohodou (vrátane sporov o platnosť a výklad právnych úkonov a vrátane všetkých akcesorických vzťahov), ako aj spory ohľadom prípadnej zmluvnej pokuty, dohodnutej stranami v súvislosti so Záväzkom, predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., IČO: 36 858 102 (ďalej len „OS“), ktorého rozhodnutiu sa bez výhrad podriadia. Strany vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK a dohodli sa, že konanie sa bude spravovať aktuálne platným rokovacím poriadkom a štatútom OS, rozhodcu (senát) vymenuje OS, konanie bude písomné, OS bude konať podľa slovenského právneho poriadku a ak to zákon nevylučuje, tak aj podľa zásad spravodlivosti. Ak je niektorá strana spotrebiteľom, je oprávnená podať žalobu aj na všeobecnom súde, a to až do dňa, kým nie je akýkoľvek nárok z tejto Dohody uplatnený žalobou na OS. Ak pôvodne Záväzok vznikol na základe písomnej zmluvy, je OS oprávnený rozhodnúť aj všetky spory z takej zmluvy alebo s takou zmluvou súvisiace. Ďalej z listín predložených v tomto súdnom konaní odporcom mal súd preukázané, že dňa 17. 02. 2012 uzavreli navrhovateľ a odporca Dodatok č. I k Splátkovému kalendáru č. (EXE 1828/2011) a dňa 21. 02. 2013 Dodatok č. II, na základe ktorých došlo k nahradeniu pôvodne dohodnutých splátok novými splátkami. Ako vyplynulo z bodu 12.7 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzavretej medzi stranami dňa 12. 09. 2011, z bodu 11.8 Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 14. 01. 2012 a z bodu 11.7 Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 04. 03. 2013 sa zmluvné strany dohodli na tom, že všetky spory, ktoré vzniknú na základe uvedených Zmlúv predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., IČO: 36 858 102. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ ako dlžník všetky tieto listiny bez výhrad podpísal. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že Dohodu zo dňa 05. 09. 2011 uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok v jeho neprospech, pretože takáto skutočnosť nebola v tomto súdnom konaní z jeho strany žiadnym spôsobom preukázaná. V Dohode zo dňa 05. 09. 2011 súd nezistil ani žiadne nápadne nevýhodné podmienky v neprospech navrhovateľa. Súd len poznamenáva, že u navrhovateľa ako súkromného podnikateľa sa predpokladá určitý stupeň obozretnosti pri vstupovaní do obchodnoprávnych záväzkových vzťahov so zohľadnením aj prípadných rizík, ktoré podnikanie so sebou prináša. Preto si navrhovateľ mohol a mal Dohodu riadne prečítať, prípadne dať si niektoré pojmy z nej vysvetliť a neunáhliť sa pri jej podpisovaní. Súd považoval Dohodu uzavretú medzi stranami dňa 05. 09. 2011 za platne uzavretú vrátane rozhodcovskej doložky v bode IV. Dohody, pričom obsah tejto dohody sa nijakým spôsobom nevymykal z bežne uzatváraných obchodnoprávnych záväzkových vzťahov. A napokon, rozhodcovský súd v rámci skúmania podmienok konania zisťoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t.j. či je daná jeho právomoc rozhodovať predmetnú sporovú vec, pričom zistil, že daná vec patrí do pôsobnosti rozhodcovského súdu, teda, že boli splnené podmienky na rozhodovanie veci pred rozhodcovským súdom. To znamená, že sa náležite zaoberal bodom IV. Splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011, teda rozhodcovskou doložkou. Ako vyplynulo z odôvodnenia Opraveného rozhodcovského rozsudku zo dňa 06. 12. 2013, rozhodcovský súd po preskúmaní žalobného návrhu, rozhodcovskej doložky a predložených dôkazov dospel k záveru, že predložené dôkazy sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci bez nariadenia ústneho pojednávania, a preto konanie bude písomné. Navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní odporca) v žalobnej odpovedi zo dňa 24. 07. 2013 prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu navrhol rozhodcovskému súdu, aby sa ako predbežnou otázkou pri rozhodovaní o uplatňovanom nároku vysporiadal s otázkou platnosti, resp. neplatnosti Splátkového kalendára č. (EXE 1828/2011) zo dňa 05. 09. 2011, a to konkrétne jeho časti III. týkajúcej sa termínov a výšok jednotlivých dohodnutých splátok. Inú platnosť, resp. neplatnosť Splátkového kalendára, teda v ostatných jeho bodoch, nenamietal a neurobil tak ani vo svojom Stanovisku k vyjadreniu odporcu (v rozhodcovskom konaní navrhovateľa) zo dňa 12. 09. 2013, kde opakovane poukázal na nejasnosť a nezrozumiteľnosť ustanovenia upravujúceho dohodu účastníkov o zmluvnej pokute a požiadal súd, aby vyzval odporcu (v rozhodcovskom konaní navrhovateľa) na odôvodnenie výpočtu ním nárokovanej zmluvnej pokuty. Odporca (v rozhodcovskom konaní navrhovateľ) tak urobil podaním zo dňa 23. 09. 2013, v ktorom podrobne vysvetlil modelový výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

Podľa názoru súdu, s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti, potom nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu (doložku) z dôvodov tvrdených navrhovateľom za neplatnú. Preto dospel súd k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014.

Súd nevidel dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani z dôvodu tvrdeného navrhovateľom, že Dohoda zo dňa 05. 09. 2011 obsahuje neprijateľné podmienky. Prípadné neprijateľné podmienky súd v Dohode nenašiel. Ak navrhovateľ považuje v tomto prípade za neprijateľné podmienky - dohodu o zmluvnej pokute alebo formuláciu, že zmluvné strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia bez výhrad a takáto neprijateľná zmluvná podmienka mala spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľa a tiež sa prieči dobrým mravom - súd tieto tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové, pretože ako súd už vyššie uviedol, navrhovateľovi nič nebránilo, aby si Dohodu riadne preštudoval, prípadne ju pripomienkoval a mal voči nej výhrady, čo však neurobil. Rozhodcovský súd sa vo svojom rozhodnutí s dohodou o zmluvnej pokute riadne vysporiadal, tunajší súd nie je oprávnený preskúmavať túto časť rozhodcovského rozhodnutia a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. V tejto súvislosti súd uvádza, že Dohodu zo dňa 05. 09. 2011 uzatvorili zmluvné strany ako súkromní podnikatelia v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda jedná sa medzi nimi o obchodnoprávny záväzkový vzťah, z ktorej skutočnosti je možné usúdiť, že prípadné neprijateľné zmluvné podmienky pri uzatváraní takýchto zmluvných vzťahov nepripadajú do úvahy. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že prípadné spory z Dohody budú riešené rozhodcovským súdom, keď Dohodu (vrátane rozhodcovskej doložky) dňa 25. 08. 2011 bez výhrad podpísal a následne podpísal aj Zmluvy o zriadení záložného práva či už k nehnuteľnostiam alebo k hnuteľným veciam, ktoré rovnako obsahovali aj rozhodcovskú doložku.

S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), keď účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Navrhovateľ porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania videl v tom, že čo sa týka výpočtu zmluvnej pokuty konajúcim rozhodcovským súdom, tento sám upravil a teda zmenil modul výpočtu zmluvnej pokuty stanovený odporcom v rámci Dohody zo dňa 05. 09. 2011. Podľa názoru navrhovateľa to nebola aplikácia moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka, ale realizácia zmeny výpočtu zmluvnej pokuty s cieľom dosiahnuť určitosť a zrozumiteľnosť tejto časti Dohody, samozrejme aj s dosiahnutím primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Medzi obsahom napadnutého rozhodcovského rozsudku a obsahom výkladu k jeho časti ohľadne výpočtu zmluvnej pokuty videl navrhovateľ rozpor.

Podľa názoru súdu, konaním a rozhodnutím rozhodcovského súdu nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Naopak, rozhodcovský súd sa veľmi podrobným a náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa písomne uplatnenými v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k termínom a výškam jednotlivých dohodnutých splátok a kvalifikovane sa vysporiadal aj s dohodou o zmluvnej pokute, pričom využil svoje moderačné právo a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty upravil (v prospech navrhovateľa). Ako vyplynulo zo záveru Opraveného rozhodcovského rozsudku zo dňa 06. 12. 2013 „Napriek tomu, že rozhodnutie je odôvodnené skutkovými zisteniami, na ktoré sú aplikované vyššie citované právne normy, OS vydáva toto rozhodnutie ako rozhodnutie, vydané podľa zásad spravodlivosti, nakoľko meritórnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania, uvedenú vo výroku rozhodnutia, považuje za spravodlivú“. Súd tiež z pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. OS 64/2013 zistil, že navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní odporca) dňa 20. 01. 2014 požiadal rozhodcovský súd o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o podanie výkladu k jeho určitej časti podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona. Následne rozhodcovský súd podaním zo dňa 28. 01. 2014 zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa (v rozhodcovskom konaní odporcu) Opravený rozhodcovský rozsudok zo dňa 06. 12. 2013 spolu s Výkladom k časti rozhodcovského rozsudku datovaným dňa 24. 01. 2014, ktoré písomnosti boli právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 03. 02. 2014. Súd nevidel medzi obsahom napadnutého rozhodcovského rozsudku a obsahom výkladu k jeho časti ohľadne výpočtu zmluvnej pokuty žiadny rozpor. Súd bol tiež toho názoru, že rozhodcovský súd využil svoje moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka a toto jeho právo nie je možné považovať za „realizáciu zmeny výpočtu zmluvnej pokuty s cieľom dosiahnuť určitosť a zrozumiteľnosť tejto časti Dohody“ ako tvrdí navrhovateľ. Súd opakovane uvádza, že rozhodcovský súd uplatnením moderačného práva rozhodol v prospech navrhovateľa.

Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že v danom prípade mali účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania bola zo strany rozhodcovského súdu poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa názoru súdu, nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaných skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, potom považoval súd návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov v ňom uvedených za nedôvodný a tento voči odporcovi zamietol.

Súd síce na návrh navrhovateľa rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ktorý odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter a trvá iba po dobu, kým súd nerozhodne o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak v čase rozhodovania súdu dňa 27. 06. 2014 (uznesenie č. k. -74), teda v danom procesnom štádiu konania nebolo možné prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd považoval návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za dôvodný za stavu, keď postavenie účastníkov konania bolo neisté. To však neznamená, že by súd rozhodnutím o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, ktoré v konečnom dôsledku svedčí v neprospech navrhovateľa (súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 516,11 Eur voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v roku 2014 za 3 právne úkony po 61,85 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), 3x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu vo výške 209,67 Eur bez DPH - za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 27. 05. 2014, za písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 29. 05. 2014 a za podanie odvolania proti uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 10. 07. 2014; v roku 2015 za 2 právne úkony po 64,53 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), 2x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu vo výške 145,84 Eur bez DPH - za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21. 05. 2015 a za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 25. 11. 2015; v roku 2016 za 1 právny úkon po 66,- Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), 1x režijný paušál po 8,58 Eur, spolu vo výške 74,58 Eur bez DPH - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 01. 2016. Trovy právneho zastúpenia predstavovali spolu sumu 430,09 Eur bez DPH (209,67 Eur plus 145,84 Eur plus 74,58 Eur) plus k tomu 20% DPH vo výške 86,02 Eur, všetko spolu vo výške 516,11 Eur vrátane 20% DPH. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia trov súdneho konania právnym zástupcom odporcu zo dňa 08. 02. 2016 na č. l. 168 p. v.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).