Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/55/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky: Ing.Janka Mihaliková PROJA architecture s miestom podnikania 955 01 Topoľčany, Kuršovská 1831/9, IČO 43 535 402, zastúpenej Mgr.Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Námestie M.R.Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany proti odporcovi: JUDr.Jaroslav Varga APEX s miestom podnikania 955 01 Tovarníky, Odbojárov 301, IČO 11 742 119, zastúpeného JUDr.Vladimírom Vargom, advokátom so sídlom Škultétyho 654/1, 955 01 Topoľčany o zaplatenie 3.500 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 5,59 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 210 eur a na účet právneho zástupcu odporcu IBAN: SK 5909000000000263961452 náhradu trov právneho zastúpenia v sume 558,27 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia sumy 3.500 eur s 8,05 % úrokom z omeškania od 27.5.2015 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že odporca si u nej objednal vypracovanie realizačného projektu s názvom Sklad jabĺk a výrobňa muštu, zmena účelu užívania stavby a stavebné úpravy s miestom stavby v Tovarníkoch a na základe tejto objednávky projekt vypracovala a za tieto práce dňa 12.5.2015 vystavila faktúru č.FV-15009 so splatnosťou 26.5.2015 na sumu 3.500 eur, avšak odporca faktúru neuhradil.

Vo veci bol dňa 29.6.2015 vydaný platobný rozkaz č.k.4Cb/55/2015-18, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odpor a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka síce na základe ústnej dohody s jeho splnomocneným zástupcom J..Q. M. vykonávala činnosť smerujúcu k vypracovaniu projektu pre realizáciu stavby, avšak na základe už skôr navrhovateľkou doručených faktúr jej uhradil celú dohodnutú cenu resp. odmenu za vykonávanú činnosť, ktorá bola zmluvnými stranami jednoznačne dohodnutá na celkovú sumu 6.500 eur za kompletné vypracovanie realizačného projektu aj pre územné a stavebné konanie. Jednalo sa o odmenu konečnú a nemennú a o úhrade celej dohodnutej odmeny svedčia faktúry vystavené navrhovateľkou a doklady o ich úhradách z jeho strany. Nepopieral, že jeho splnomocnený zástupca navrhovateľke z vlastnej vôle na začiatku spolupráce navrhol, že pokiaľ budú výsledky činnosti navrhovateľky z jeho strany reálne využité, t.j. ak by došlo k získaniu príslušnej dotácie a k skutočnej realizácii a ukončeniu predmetného investičného zámeru, tak navrhovateľke nad rámec dohodnutej odmeny v sume 6.500 eur zaplatí ešte osobitnú odmenu vo výške 3.500 eur, na ktorú nemá

navrhovateľka právny nárok a pokiaľ by tento aj bol, tak neboli splnené podmienky pre vyplatenie tejto osobitnej odmeny. Po doručení faktúry na sumu 3.500 eur splnomocnený zástupca osobne telefonicky kontaktoval navrhovateľku a oznámil jej, že spornú faktúru vzhľadom na uhradenie celej dohodnutej odmeny za vykonanie činnosti ako aj vzhľadom na skutočnosť, že výsledky činnosti navrhovateľky neboli doposiaľ vôbec použité, považuje za nedôvodnú a túto ani nezaraďuje do svojho účtovníctva.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.10.2015 potvrdila, že vypracovala realizačný projekt pre odporcu na základe ústnej dohody so splnomocneným zástupcom odporcu Jurajom Vargom, avšak trvala na tom, že odmena bola dohodnutá vo výške 10.000 eur a doposiaľ jej nebol vyplatený zvyšok odmeny a keď sa v decembri 2014 stretla s Jurajom Vargom, tak sa prakticky nedohodli na vyplatení zvyšku. Trvala na tom, že vyplatenie zvyšnej časti odmeny nebolo na nič viazané a potvrdila, že pri uzatváraní dohody s Jurajom Vargom a ohľadom odmeny nevychádzala zo sadzobníkov za projekčnú činnosť, pretože inak by bola cena ešte vyššia.

Svedok J..Q. M., ktorý je synom odporcu potvrdil, že zastupuje odporcu na základe plnej moci pri všetkých činnostiach súvisiacich s podnikaním a s navrhovateľkou sa dohodli, že vypracuje projekt na muštáreň a odmena bola dohodnutá na sumu 6.500 eur, pričom sa vyjadril, že ak na základe tohto projektu dostanú dotácie z EÚ, tak jej môže byť vyplatených aj 10.000 eur, avšak tento projekt nebol schválený a žiadne peniaze nedostali. Je pravdou, že navrhovateľka projekt vypracovala, avšak tento sa nezrealizoval a na začiatku sa nedohodli, či odmena bude vyplatená jednorazovo ale navrhovateľke sa vždy na základe jej žiadosti vyplácali splátky. Pri ich jednaní nebol nikto iný prítomný a po doručení faktúry na sumu 3.500 eur povedal účtovníčke, aby ju nevyplatila, keďže je neoprávnená a následne kontaktoval navrhovateľku, ktorej povedal, že nedostane ďalšie peniaze, keďže na základe projektu neboli vyplatené peniaze z EÚ. Odmena za vypracovanie projektu v sume 6.500 eur bola stanovená na základe vzájomnej dohody s navrhovateľkou, ktorá najskôr vyjadrila, že za 5.000 eur to robiť nebude a preto sa dohodli na tejto odmene.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedka Ing.Juraja Vargu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že odporca si prostredníctvom splnomocneného zástupcu J..Q. M. objednal u navrhovateľky vypracovanie realizačného projektu s názvom Sklad jabĺk a výrobňa muštu, zmena účelu užívania stavby a stavebné úpravy s miestom stavby v Tovarníkoch a podľa nej bola dohodnutá odmena za vypracovanie projektu vo výške 10.000 eur, avšak podľa tvrdenia odporcu sa odmena za vypracovanie projektu dohodla na sumu 6.500 eur s tým, že pokiaľ na základe tohto projektu bude získaná dotácia a projekt bude zrealizovaný, tak navrhovateľke môže byť ešte vyplatená osobitná odmena v sume 3.500 eur a uvedené stanovisko odporcu potvrdil aj svedok J..Q. M., ktorý odporcu zastupoval pri jednaní s navrhovateľkou.

Navrhovateľka v priebehu realizácie projektu obdŕžala od odporcu na základe čiastkových platieb spolu sumu 6.500 eur s tým, že si jednotlivé čiastkové platby fakturovala a posledná faktúra na sumu 1.000 eur s dátumom splatnosti 14.10.2014 jej bola uhradená dňa 1.12.2014 a okrem týchto čiastkových faktúr spolu na sumu 4.000 eur bola navrhovateľke dňa 5.8.2014 odporcom vyplatená suma 500 eur a dňa 8.8.2014 suma 1.000 eur.

Faktúrou č.FV-15009 zo dňa 12.5.2015 s dátumom splatnosti 26.5.2015 si navrhovateľka u odporcu fakturovala sumu 3.500 eur za kresličské a projekčné práce - projekt pre realizáciu stavby a za inžiniersku činnosť, avšak odporca uvedenú faktúru neuhradil a preto sa navrhovateľka domáhala jej zaplatenia súdnou cestou.

Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods.2/ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ods.3/ cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods.1 veta prvá Obch.zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods.3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods.1 Obz, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 3.500 eur s prísl. nie je dôvodný a preto ho zamietol. Je nesporné, že účastníci uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej si odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu objednal u navrhovateľky vypracovanie realizačného projektu na stavbu, čo ani jeden z účastníkov nespochybňoval a taktiež bolo nepochybné, že navrhovateľka dohodnutý realizačný projekt vypracovala a taktiež nebolo sporné, že odporca jej čiastkovými platbami uhradil na odmene spolu sumu 6.500 eur s tým, že posledná platba v sume 1.000 eur bola realizovaná dňa 1.12.2014. Spornou zostala otázka výšky odmeny za vypracovanie realizačného projektu, keď navrhovateľka tvrdila, že odmena bola dohodnutá vo výške 10.000 eur a podľa odporcu sa dohodli na odmene vo výške 6.500 eur s tým, že jeho splnomocnený zástupca prisľúbil navrhovateľke, že v prípade úspešného uplatnenia projektu, t.j. vyplatenia dotácii a následnej realizácie projektu jej bude navyše vyplatených ešte 3.500 eur, čo však nepovažoval za právne nárokovateľné a pokiaľ by tomu tak aj bolo, na strane navrhovateľky neboli splnené podmienky pre vyplatenie tejto osobitnej odmeny, nakoľko nedošlo k priznaniu dotácii a ani k realizácii stavby podľa projektu. Navrhovateľka na svoje tvrdenie ohľadom dohodnutej výšky odmeny nepredložila žiaden dôkaz a tvrdenie odporcu o dohodnutej odmene vo výške 6.500 eur potvrdil svedok J..Q. M., ktorý za odporcu jednal s navrhovateľkou. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že došlo aj k dohode o odmene resp. cene za vypracovanie realizačného projektu, avšak každá zo strán produkovala iný názor na výšku tejto odmeny. Keďže navrhovateľka sa v súdnom konaní domáhala zaplatenia zvyšku odmeny v sume 3.500 eur, tak na nej bolo dôkazné bremeno, aby svoje tvrdenie ohľadom výšky odmeny v sume 10.000 eur hodnoverne preukázala a keďže v tomto smere nedoložila žiadne dôkazy, tak podľa názoru súdu s poukazom na ust.§ 120 ods.1 OSP navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keďže v konaní dostatočným spôsobom nesplnila povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a tiež povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods.1 a § 101 ods.1 OSP). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania a aj pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné tvrdenia, či už sú uvedené v žalobnom návrhu, vo vyjadrení odporcu alebo v priebehu konania. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V prejednávanej veci je treba nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľky predovšetkým vidieť v tom, že na preukázanie svojho tvrdenia o výške dohodnutej odmeny v sume 10.000 eur, nepredložila žiadne dôkazy a ani návrhy na vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie jej tvrdenia, pričom táto jej povinnosť nebola splnená už v samotnom návrhu ani v priebehu ďalšieho konania. Naopak odporca výpoveďou svedka J..Q. M. preukazoval svoje tvrdenie o dohodnutej odmene v sume 6.500 eur , pričom výpoveď tohto svedka nebola žiadnym spôsobom spochybnená navrhovateľkou, ktorá na výpoveď svedka žiadnym záporným spôsobom prakticky nereagovala a preto súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky vychádzal z dôkazov produkovaných odporcom a mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dohodnutá odmena vo výške 6.500 eur a keďže táto odporcom už bola vyplatená v celom rozsahu, čo navrhovateľka nepopierala, tak súd návrh navrhovateľky na zaplatenie sumy 3.500

eur s prísl. ako nedôvodný zamietol. V tomto smere poukazuje aj na konanie navrhovateľky, ktorej po vypracovaní realizačného projektu bola posledná časť odmeny v sume 1.000 eur vyplatená dňa 1.12.2014 a táto si prakticky až po pol roku uplatnila faktúrou sumu 3.500 eur, čo malo predstavovať zvyšok dohodnutej odmeny a žiadnym spôsobom navrhovateľka nevysvetlila toto svoje konanie a ani v samotnom návrhu neuvádzala žiadne skutočnosti o dohodnutej odmene ani o tom, že jej už pred podaním návrhu na súd bolo vyplatených 6.500 eur. Pokiaľ by aj skutočne medzi navrhovateľkou a splnomocneným zástupcom odporcu bolo dohodnuté, že navrhovateľke bude vyplatená osobitná odmena za určitých podmienok, tak takúto podmienku je možné v zmysle § 36 ods.2 Občianskeho zákonníka považovať za odkladaciu a až od splnenia tejto podmienky závisí, či právne následky úkonu nastanú, teda či odporcovi budú poskytnuté dotácie a zrealizuje projekt a v tom prípade by navrhovateľke vznikol nárok na vyplatenie odmeny 3.500 eur, avšak navrhovateľka takúto dohodu nepotvrdila a trvala na tom, že odmena za objednaný realizačný projekt bola dohodnutá celkovo na sumu 10.000 eur, avšak svoje tvrdenie nepreukázala a nad sumu 6.500 eur neuniesla dôkazné bremeno.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 148 ods.1 OSP tak, že navrhovateľku, ktorá nemala vo veci úspech, zaviazal na náhradu trov štátu v sume 5,59 eura, ktorá bola priznaná svedkovi J..Q. M. ako svedočné titulom ušlého zárobku a bude vyplatená zo štátnych prostriedkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 210 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu a zároveň náhrada trov právneho zastúpenia v sume 558,27 eura podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. na účet jeho právneho zástupcu, ktorá pozostáva z odmeny za 4 úkony právnej služby po 131,13 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomný odpor proti platobnému rozkazu a účasť na pojednávaniach v dňoch 20.10.2015 a 22.1.2016) ako aj z režijného paušálu 3x po 8,39 eura a 1x v sume 8,58 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, pričom ho treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné s tým, ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy). Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, t. j. ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinná osoba nesplní povinnosť, ktorá jej bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má oprávnená osoba možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.