Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-258-2015.pdf
PDF · 109.24 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/258/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci navrhovateľa: E. R., L.. XX.X.XXXX, J. Ž. Č.. XXX, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho č. 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova č. 25, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 22.06.2012 uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 358,26 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho č. 29.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.06.2012, ktorý odôvodnila tým, že tunajší súd uznesením č. k. 18C 224/2015 zo dňa 07.07.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky z jej mzdy a odporcovi uložil tiež povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov navrhovateľky. Okrem toho takýmto uznesením uložil súd povinnosť navrhovateľke podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej a preto podala navrhovateľka takýto návrh na začatie konania. Navrhovateľka
ďalej poukázala na skutočnosť, že odporca, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom uzavrel s navrhovateľkou ako spotrebiteľkou dňa 22.04.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej bol zo strany odporcu navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 1.600 eur. Navrhovateľka sa zaviazala splácať takýto úver v 12 mesačných splátkach mesačnou splátkou vo výške 250 eur, pričom mala vrátiť odporcovi istinu úveru spolu s poplatkom za poskytnutý úver vo výške 3.000 eur. Navrhovateľka v nevedomosti nedokázala posúdiť kvalitu predmetnej úverovej zmluvy a následne sa dostala do finančnej tiesne, pričom z jej strany nešlo o ľahostajnosť, ale o všemožnú snahu poplatiť úroky, ktorých výška bola nezvládnuteľná, napriek všetkej jej snahe. Takýmto návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáha iba určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré ako závažné dojednanie malo obstáť za predpokladu, že by si ho individuálne dojednala. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku navrhovateľky a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom či iným nezávislým tribunálom. Navrhovateľka má za to, že predmetná zmluva o úvere je neprehľadná, či dokonca nečitateľná a pre bežného spotrebiteľa nepochopiteľná. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení veriteľa a spotrebiteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých
podmienkach. Podľa navrhovateľky úverová zmluva neobsahuje väčšie množstvo podstatných náležitostí /ani jeden údaj vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. a),f),i),y) zákona o spotrebiteľských úveroch/, ktorých absencia je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Na základe uvedeného a pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluvy, mal odporca právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 1.600 eur bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľka napriek uvedenému na účet odporcu poukázala podstatne vyššiu sumu a to sumu 1.746 eur čím v rozsahu sumu 146 eur došlo k plneniu získanému bez právneho dôvodu. Odporca k podanému návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 22.10.2010 bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva o úvere v zmysle § 262 Obchodného zákonníka na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 600 eur za účelom zamestnania s tým, že tá sa zaviazala vrátiť takýto úver o zvýšený poplatok vo výške 516 eur. Nakoľko navrhovateľka si neplnila svoje povinnosti riadne a včas tak dlh sa stal splatným a zároveň sa začal úročiť o úroky z omeškania. Okrem toho dňa 22.12.2010 bola tiež spísaná dohoda o zrážkach zo mzdy na základe ktorej sa v prípade neplnenia záväzkov malo pristúpiť k zrážkam zo mzdy stanoveným mesačne na sumu 98 eur, ktorú osobne podpísala klientka. Pokiaľ ide o inštitút zrážok zo mzdy § 551 Občianskeho zákonníka ten predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu a takáto dohoda bola uzavretá na základe dobrovoľnosti zmluvných strán. Odporca má za to, že pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy tak tá bola uzavretá platne v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade so všetkými právnymi predpismi SR, pričom obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti. Ide tak o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzavretá písomne za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere s tým, že dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážka a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Podstatou takejto dohody je zabezpečiť pohľadávku veriteľa tak aby jeho právna istota a záujmy boli v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda motivuje navrhovateľku k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Povinnosť plniť odporcovi tak ukladá priamo zmluva o úvere resp. VPPÚ, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Navrhovateľka ako dlžník súhlasila s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky, pričom odporca poukazuje, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu odporcu podporuje aj novela zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Odporca má tak za to, že dojednanie predmetnej dohody je platné s tým, že nerealizovaním zrážok zo mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody, pričom každá platba v prospech zmluvy o úvere navrhovateľky sa pripočítava prednostne na istinu. Pokiaľ ide o argumentáciu, že navrhovateľka nebola poučená a ani nevedela, že niečo podobné navrhovateľka podpísala, tak to nie je možné akceptovať, nakoľko sa svojím podpisom zaviazala, že bola oboznámená so všetkými listinami, ktoré jej boli predložené. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré musí obsahovať a teda nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Podľa názoru odporcu nejde u navrhovateľky o spotrebiteľa. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka ako aj právny zástupca navrhovateľky s tým, že odporca sa na pojednávanie nedostavil, pričom požiadal, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu, že podal pri svojom prvom úkone námietku miestnej nepríslušnosti o ktorej nebolo rozhodnuté. Súd následne vykonal pojednávanie, pretože boli splnené podmienky pre vykonanie takéhoto pojednávania nakoľko žiadosť odporcu o odročenie pojednávania nebolo možné akceptovať z dôvodu, že odporcove písomné podanie zo dňa 3.8.2015 žiadnu námietku miestnej nepríslušnosti neobsahovalo. Okrem toho podľa názoru súdu ide o spotrebiteľský právny vzťah s tým, že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a preto je miestne príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom v zmysle § 87 písm. f/ Osp nakoľko má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.
Na pojednávaní navrhovateľka resp. jej právny zástupca uviedli, že trvajú na podanom návrhu na začatie konania, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy mala charakter typovej zmluvy, bola predtlačená na papieri s tým, že údaje do nej vypĺňal samotný odporca. Navrhovateľka tiež nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody s tým, že zakladá v zmysle § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľky. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje záväzok zo zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania s tým, že odporca si uplatňuje od zamestnávateľa navrhovateľky sumu finančných prostriedkov, na ktoré nemá nárok, pretože samotná zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch a je tak bezúročná a bez poplatkov. Okrem toho navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 1764 eur čím uhradila celý úver, ktorý jej bol poskytnutý s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že úver bol bezúročný tak ho preplatila. Odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonávanie zrážok zo mzdy a vo výške 5.648,93 eur. Z takejto zmluvy tak dochádza k nerovnováhe v právach a povinnostiach jednoznačne v neprospech navrhovateľky nakoľko odporca žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu, na ktorú odporca nemá nárok. U navrhovateľky tak existuje naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu a to aj s poukazom na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka ako aj § 5 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľka nemala možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy a nebola ani poučená o následkoch takejto zmluvy. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona finančné prostriedky z poskytnutého úveru nepoužila na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskú činnosť, pretože ich použila na zakúpenie zariadenia do bytu a bežné výdavky. Predmetnú zmluvu o úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrela spolu a nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ ide o možnosť odmietnuť podpísať takúto dohodu tak ona dostala zmluvu o úvere ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy k podpisu a brala to ako samozrejmosť s tým, že uhradila v prospech odporcu sumu 1.746 eur. Súd po tom, ako sa oboznámil so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci: Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 22.06.2012 zmluvu úvere, ktorá má formulárový charakter na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky vo výške 1.600 eur s tým, že tá sa zaviazala vrátiť odporcovi sumu 3.000 eur. Navrhovateľka tak podľa tejto zmluvy bola povinná zaplatiť odporcovi odplatu za poskytnutý úver vo výške 1.400 eur, pričom takýto úver mala splácať mesačnou splátkou vo výške 250 eur po dobu 12 mesiacov. Zo zmluvy o úvere tiež vyplýva, že navrhovateľke bol takýto úver poskytnutý na iný účel. Zároveň účastníci konania uzavreli dňa 22.6.2012 dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na základe ktorej navrhovateľka ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážkach zo mzdy navrhovateľky, ktoré mal vykonávať zamestnávateľ navrhovateľky - CATEX s.r.o. a to vo výške 156 eur. V takejto zmluve sa uvádza, že navrhovateľka ako dlžník vystavila v Žarnovici dňa 22.2.2012 zmenku v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne jej podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Následne odporca zaslal zamestnávateľovi navrhovateľky spoločnosti DENIM s.r.o., Bratislava, Ľanová č. 8 žiadosť o vykonávanie zrážok zo dňa 11.11.2014, ktorou žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy nakoľko navrhovateľke bol odporcom poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.6.2012, ktorý mala splácať a to z dôvodu, že si neplnila svoje záväzky voči odporcovi, pričom jej dlh predstavoval sumu 5.648,93 eur. Z rekapitulácie zrazených pohľadávok po zamestnancoch k 31.1.2015 vyplýva, že navrhovateľke bola zrazená suma 443,88 eur. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 18C 224/2015 zo dňa 07.07.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a z iných príjmov navrhovateľky vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 22.06.2012 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 22.06.2012 ako aj povinnosť navrhovateľke podať v lehote 30 od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh vo veci samej. Z odôvodnenia takéhoto uznesenia vyplýva, zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy majú formulárový charakter, ktorý navrhovateľka nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec odporcu len vypĺňal príslušné údaje o navrhovateľke ako aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý navrhovateľke na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotná navrhovateľka mohla takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky odporcu. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že navrhovateľka má postavenie
spotrebiteľa nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretie zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a navrhovateľka ako dlžník bola fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. Navrhovateľka v konaní vo veci samej spochybňuje platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, pričom je potrebné na posúdenie platnosti resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie a zamestnávateľ navrhovateľky v súčasnej dobe začal realizovať zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu tak hrozí, že navrhovateľka utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že jej budú naďalej vykonané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší jej celkové postavenie a to tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery medzi účastníkmi konania, tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka odporcu mohla byť vymožená. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane
- podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola
pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhradená bez toho aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a odporca realizuje prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky úhrady svojej pohľadávky bez toho aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím súd rozhodol tak, že zamestnávateľovi uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd zároveň uložil aj odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, nakoľko v prípade ak by došlo k zmene zamestnávateľa na strane navrhovateľky, tak tá by opätovne musela podávať nový návrh na predbežné opatrenie, ktorým by sa domáhala uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože takýto zamestnávateľ by po predložení dohody o zrážkach zo mzdy bol povinný vykonávať podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy, nakoľko predbežné opatrenie vydané v tejto veci by nebolo pre neho záväzné. Z týchto dôvodov súd so zreteľom na účinnú ochranu navrhovateľky ako spotrebiteľa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň podotýka, že navrhovateľka už uhradila odporcovi sumu presahujúcu istinu, ktorá jej bola poskytnutá z titulu úveru, pričom takáto úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a teda je tak bezúročný a bez poplatkov. Proti takémuto uzneseniu podal odvolanie odporca s tým, že odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie tunajšieho súdu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že uhradila odporcovi sumu 1746 eur z titulu poskytnutého úveru, pričom odporca takúto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
1. 5. 2014
Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky s tým, že v čase uzavretia takejto dohody musí existovať pohľadávka, ktorú ma zabezpečovať, pričom možno zabezpečiť pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Takáto dohoda ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takýto právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať základné náležitosti a to označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
Súd po preskúmaní zmluvy o úvere ako aj uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté navrhovateľke na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka tak mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec odporcu. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že navrhovateľka ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu nemohla jednak ovplyvniť aký inštitút zabezpečenia takéhoto úveru si zvolí odporca a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto zabezpečovací inštitút umožňoval odporcovi okrem zabezpečenia svojej pohľadávky aj úhradu takejto pohľadávky s tým, že obchádzal ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré
vyplývajú jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky bez toho, aby boli nároky odporcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom , pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania odporcu tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu jeho pohľadávku voči navrhovateľke, pričom takúto pohľadávku vymáhal aj napriek tomu, že navrhovateľka čiastočne splácala poskytnutý úver s tým, že splatila viac ako bola poskytnutá istina úveru a odporca napriek tomu pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky. Predmetná dohoda tiež neobsahuje poučenie navrhovateľky o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť tak, ako to vyžaduje § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a ide o spotrebiteľskú zmluvu neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto zabezpečenie pohľadávky je neprípustné. . Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 102/2014 Z. z. účinný od 1.5.2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa nemá k § 5a ods. 1 písm. a) prechodné ustanovenia a preto je potrebné s poukazom na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí NS SR č. k. 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015 aplikovať ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľke ako slabšej strane vnútené odporcom.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu tak ten spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu sa vyrieši sporná otázka či odporca je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu spotrebiteľského charakteru sa predpokladá u spotrebiteľa naliehavý právny záujem na takomto určení. Keďže navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to náhradu trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľky, tak súd považoval za účelne uplatnené tieto trovy právneho zastúpenia:
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 eur;
- podanie návrhu na predbežné opatrenie o ktorom sa rozhodovalo v konaní č. 18C 224/2015 - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 eur;
- podanie návrhu na začatie konania - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 eur;
- účasť na pojednávaní zo dňa 12.2.2016 - odmena za jeden úkon právnej pomoci vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 64,53 eur +20% DPH + režijný paušál pre rok 2016 vo výške 8,58 eur + 20% DPH. Okrem toho v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 vznikol právnemu zástupcovi navrhovateľky aj nárok na náhradu za stratu času v rozsahu 14 polhodín za účasť na pojednávaní zo dňa 12.2.2016 na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť vo výške 200,20 € /štrnásť pol hodín x 14,30 €/ polhodina/ + 20% DPH. Z náhrady za stratu času vo výške 240,24 eur si však právny zástupca odporkyne uplatnil len sumu 60,06 eur čo predstavuje 1 z náhrady za stratu času nakoľko sa dňa 12.2.2016 zúčastnil na Okresnom súde Žiar nad Hronom aj na pojednávaniach č. k. 18C 275/2015, 18C 46/2015 a 18C 296/2015. Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky v zmysle § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 náhradu cestovných nákladov za účasť na pojednávaní zo dňa 12.2.2016 za použitie motorového vozidla Opel Astra, ev. č. KE 264 OH na trase Košice - Žiar nad Hronom a späť, pričom náhrada cestovných nákladov spočíva v náhrade za pohonné hmoty vo výške 33,66 € + náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 84,91 eur /464 km x 0,183 €/km/ + 20% DPH s tým, že právny zástupca navrhovateľky si uplatnil náhradu cestovných nákladov len v rozsahu 1 nakoľko sa dňa 12.2.2016 zúčastnil na Okresnom súde Žiar nad Hronom aj na pojednávaniach č. k. 18C 275/2015, 18C 46/2015 a 18C 296/2015. Náhrada cestovných nákladov tak predstavuje sumu 35,57 eur. Súd zároveň pri priznaní náhrady trov konania vychádzal aj z výšky náhrady trovy, ktorú si uplatňoval právny zástupca navrhovateľky /boli uplatnené v nižšej výške ako mal nárok/ s tým, že mu nepriznal náhradu trov za úkon právnej pomoci a to vyjadrenie sa k odvolaniu proti uzneseniu o predbežnom opatrení č. k. 18C 224/2015 nakoľko takýto úkon bol nadbytočný a neúčelný nakoľko dôvody obsiahnuté vo vyjadrení boli v podanom návrhu na predbežné opatrenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.