Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-99-2011.pdf
PDF · 134.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/99/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: M. N., U.. XX.X.XXXX, R. O. X, L., F..Č.. L. XXXX, V., Č., zast. JUDr. Dorianom Mereššom, advokátom v Košiciach, Žriedlova 10 proti odporkyni: B. N., U.. XX.X.XXXX, R. O. X, L., zast. JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
U r č u j e, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporkyne nehnuteľnosť- 2-izbový byt č. 41, nachádzajúci sa na 7. poschodí obytného domu na O. Č.. X, H. L., evidovaný v katastri nehnuteľnosti k.ú. C. G., O. L. - C., O. L. - C. ako obytný dom O. X, E.. Č.. XXXX, D. U. D.. Č.. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 224/100000-in k celku, v hodnote 53.000.- eur.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť zostatok úveru vo výške 2.241,40 eur zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2003, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 22.865,65 eur, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť polovicu súdneho poplatku za vyporiadanie BSM vo výške 795 € , na účet Okresného súdu Košice II., do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 133,35 eur na účet Okresného súdu Košice II, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2011, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) účastníkov konania, keďže dohodou po rozvode ich manželstva k jeho vyporiadaniu nedošlo. V návrhu označil ako vec patriacu do BSM nehnuteľnosť - 2-B. R. U. O. X H. L., vo všeobecnej hodnote 72.000.- € a ďalej neuhradené záväzky- cca 3.320.- € zo zmluvy o pôžičke so Slovenskou sporiteľňou, a.s., (Slsp), ďalej dlh cca 1.830.- € zo zmluvy o kontokorentnom úvere so Slsp a.s., pričom dokladmi o aktuálnej výške dlhu disponuje odporkyňa. Celková hodnota majetku podľa navrhovateľa tak predstavuje sumu 72.000.- €. Navrhol, aby súd vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne prikáže nehnuteľnosť, odporkyňu zaviaže na splnenie záväzkov z uvedených zmúv a zároveň uloží jej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 33.425.- €.
V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa uviedla, že neuznáva v celom rozsahu uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie vyrovnávacieho podielu 33.425.- € z celkovej hodnoty majetku v BSM a dlhov v Slsp, a.s. z dôvodu, že byt na O. X H. L. nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od Mesta Košice zo dňa 20.2.2003, podľa znaleckého posudku z 1.2.2006 bol byt ohodnotený na sumu 880.000.- Sk po rekonštrukcii a preto požadovaná suma navrhovateľom nie je ničím odôvodnená a je neúmerne nadsadená. Znalecký posudok z r. 2006 bol vypracovaný za účelom poskytnutia úveru Slsp, a.s. a jeho ručenia záložnou zmluvou na kúpu 2-izbového bytu na O. X v Košiciach, ktorý z dôvodu neunesenia určených úverových splátok bol predaný, obdŕžané peňažné prostriedky boli použité na úhradu úveru a prevyšujúca kúpna cena bola poukázaná na účet navrhovateľa vo výške 5.000.- €, ktorou ona nemohla disponovať, mala byť použitá na úhradu tých dlhov v Slsp, a.s., navrhovateľ ju však použil pre svoje potreby, už v tej dobe (od r. 2007) sa nezdržiaval v byte, neprispieval na chod domácnosti a nepodieľal sa na platbách nákladov na bývanie. Pri odchode zo spoločnej domácnosti si odniesol počítač, tlačiareň, notebook a fotoaparát. Ďalej uviedla, že od 1.5.2008 do 31.5.2009 jej navrhovateľ dlhuje na výživnom sumu 1.084,32 € a od 1.6.2009 má dlh na bežnom výživnom na deti v sume 99,58 € na každého zvlášť, do mája 2011 poberala náhradné výživné a od tej doby jej navrhovateľ platí súdom určené výživné. Predložila súdu dôkazy o začatí exekúcie voči navrhovateľovi kvôli dlžnému výživnému na deti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, pripojenými spismi tunajšieho súdu zn. 13C/78/2007, 7T/39/2014, 38Er/1757/14 a zistil vo veci tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 13.4.1998 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. XXC/XX/XXXX Q. dňa 18.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2008 (okrem výroku o výživnom).
Podľa predloženého výpisu z katastra nehnuteľnosti, čiastočného výpisu z M. Č.. XXXXX, k.ú. Južné mesto, okres Košice IV. súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX U. O. X H. L., U. X. poschodí, pričom titulom nadobudnutia je zmluva o prevode vlastníctva bytu V-417/2003.
Zo zhodnej výpovede účastníkov súd zistil ohľadom nehnuteľnosti -bytu č. 41 na Ostravskej 5 v Košiciach, že táto vec patrí do ich BSM, pretože byt nadobudli počas trvania ich manželstva kúpou od Mesta Košice, byt bol pôvodne štátnym bytom, patriacim dedovi navrhovateľa, po smrti ktorého zostal navrhovateľovi v nájme ešte pred uzavretím manželstva a kúpnu cenu bytu vyplatili počas manželstva v r. 2003 z pôžičky od zamestnávateľa navrhovateľa vo výške 10.000.- Sk. V priebehu júna 2007 navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať do bytu na O. Z.. H. L., ktorý taktiež kúpili účastníci spoločne, ale nezvládali ho platiť a preto byt predali po rozvode manželstva. Po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti byt na O. X užíva odporkyňa spolu s deťmi. Obaja účastníci sa zhodli na tom, aby predmetný byt bol prisúdený odporkyni, tá však nesúhlasila s navrhovanou zostatkovou hodnotou bytu 72.000.- €.
Pokiaľ ide o pôžičku od Slsp, a.s., navrhovateľ sa nevedel vyjadriť, v akej výške a kedy vybrali pôžičku na zariadenie bytu a dokúpenie kuchynskej linky s tým, že išlo o sumu cca 100.000.- Sk. Tvrdil, že už pred rozvodom nežil v spoločnej domácnosti s odporkyňou, ale všetko platil sám, aj túto pôžičku a preto nevládal splácať hypotéku na byt na O., aj spotrebný úver od Slovenskej sporiteľne, na čo upozorňoval odporkyňu, následne došlo k spojeniu týchto úverov a splátka bola 7000.- Sk mesačne, ktorú on splácal až do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, aj po rozvode manželstva. Nevedel sa vyjadriť k zostatku dlhu, ani k výške splátok úveru po rozvode z jeho strany, pričom niekedy v marci 2009 prestal splácať úver v Slsp, a.s. Čo sa týka zmluvy o kontokorentnom úvere, nevedel uviesť bližšie údaje s tým, že nemá ani žiadne doklady o tomto úvere.
Podľa odporkyne vybrali spoločne úver na byt na O. Z. pre brata navrhovateľa, ktorému pôžičku nedali, ten si aj splácal úver pokiaľ mohol, býval sám v byte na O., ale keď ochorel, nebol schopný úver splácať a potom splácali ho spoločne s navrhovateľom. Nemala však vedomosť, aký dlh tam ostal. Účastníci navrhli súdu osloviť Slsp, a.s. za účelom zistenia zostatku úverov účastníkov konania ku dňu rozvodu ich manželstva, pričom odporkyňa bližšie označila jednotlivé úverové zmluvy.
Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0446794976, uzavretej medzi Slsp , a.s. ako bankou a účastníkmi konania ako dlžníkmi dňa 22.2.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 1.200.000.- Sk- ÚverPlus na bývanie, ktorý mali splácať po 6.168.- Sk mesačne. Dodatkom č. 1 zo dňa 9.3.2006 k tejto zmluve došlo k zmene výšky mesačnej splátky na 6.219.- Sk od 10.5.2006. Účastníci uzavreli so Slsp, a.s. ako záložným veriteľom aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti dňa 22.2.2006 za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla z tejto zmluvy o splátkovom úvere s tým, že založili byt nachádzajúci sa na O. X H. L.
Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 14.11.2003, ktorú uzavrel navrhovateľ ako dlžník so Slsp a.s. ako veriteľom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru na účet navrhovateľa č. 0082001070/1 vo výške úverového rámca 55.000.- Sk, na dobu jedného roka, ktorý úver sa mal realizovať príkazmi dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu.
Z vyjadrenia Slsp, a.s. z 18.6.2014 súd zistil, že banka viedla úvery účastníkov, a to č. XXXXXXXXXX s výškou záväzku dlžníka 3.095,82 € a úver č. XXXXXXXXXX E. výškou záväzku 39.131,25 € s tým, že úver č. XXXXXXXXXX R.ol vyplatený bezhotovostne 9.11.2009 B. G.. Na doplňujúcu výzvu súdu Slsp, a.s. predložila súdu vyjadrenie 8.9.2014, z ktorého bolo preukázané, že úver č. 0446794976/0900 za obdobie od 9.8.2008 (t.j. po rozvode manželstva účastníkov) do 31.12.2008 bol splácaný bezhotovostne z účtu č. 0082001970/0900 na meno N. M. vo výške 35.635.- Sk (1.182,87 €). Za obdobie od 1.1.2009 do 15.7.2009 bol uvedený úver splácaný tiež z tohto účtu navrhovateľa bezhotovostne vo výške 1.183,22 €. Dňa 9.11.2009 bol úver č. 0446794976/0900 vyplatený R. B. G. H.o výške 39.874,55 €.
Druhý úver č. 0446594587/0900 za obdobie od 9.8.2008 do 31.12.2008 bol splácaný bezhotovostne rovnako z uvedeného účtu navrhovateľa vo výške 8.125.- Sk (269,70 €) a za obdobie od 1.1.2009 do 10.11.2009 bol splácaný rovnako z účtu navrhovateľa vo výške 593,34 €. Po 10.11.2009 sa úver nesplácal a bol postúpený dňa 27.3.2013 spoločnosti B. C. E. E. A..O..
Pokiaľ ide o úvery účastníkov, odporkyňa pred súdom tvrdila, že len od Slsp, a.s. mali úvery, ona nevykonala žiadnu splátku úverov a len navrhovateľ sám splácal tieto úvery po rozvode, aj keď nevyplatil všetko. Žiadala prihliadať na to, že z kúpnej ceny bytu na O. Z., ktorý účastníci predali, bola len časť použitá na splatenie úveru účastníkov a zostatok navrhovateľ použil výlučne na svoje osobné potreby, podľa tvrdenia jeho brata si zakúpil motorové vozidlo, preto žiadala zistiť od banky, v akej výške boli použité prostriedky z predaja bytu na O. Z. na splatenie hypotekárneho úveru účastníkov. Navrhla, aby pri určení výšky vyrovnávacieho podielu súd prihliadal na relevantné skutočnosti, že ona sa stará o deti účastníkov, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti pri rozvode manželstva, navrhovateľ si riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči deťom, neprispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním v predmetnom byte od r. 2007, odkedy sa z bytu odsťahoval. Súhlasila s tým, aby okrem prikázania predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva bola jej uložená povinnosť splatiť zostatok dlhu voči Slsp, a.s. a zároveň žiadala súd, aby jej povolil vyrovnávací podiel splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach.
Podľa navrhovateľa všetky peniaze z predaja bytu na O. B. N. rekonštrukcie bytu na O. Z.. Odporkyňa naopak tvrdila, že na účet navrhovateľa bola poukázaná kúpna cena z predaja bytu na O. a ona nemá vedomosť o použití tejto kúpnej ceny na spoločné záväzky, aj keď sa dohodli s navrhovateľom, že po predaji bytu z týchto peňazí vyplatia dlhy v Slsp, a.s., čo sa však nestalo.
V priebehu konania, podaním doručeným súdu 22.12.2014 odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla, aby súd pri vyporiadaní BSM účastníkov konania vychádzal z pomeru podielov 70 % pre odporkyňu a 30 % pre navrhovateľa. Poukazovala na to, že zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú určiť podiely iným pomerom a to na základe kritérií vymedzených v § 150 OZ. Argumentovala rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu zn. 13C/78/2007 z 18.6.2008 s tým, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v júni 2007, od novembra 2007 žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu nákladov spojených s bývaním jeho spoločných detí s odporkyňou, ktoré s ňou žili v spoločnej domácnosti, tento stav pretrváva doposiaľ, lebo navrhovateľ si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči spoločným deťom, za čo bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/39/2014 zo dňa 29.5.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy a dlh navrhovateľa na výživnom ku dňu vydania rozhodnutia predstavoval sumu najmenej 5.139,31 €. Na vymoženie výživného podala odporkyňa aj návrh súdnej exekútorke C.. N. G., kde sa
vedie exekúcia pod sp. zn. Ex/111/2009. Argumentovala ďalej tým, že z rozsudku o rozvode manželstva účastníkov vyplýva, že navrhovateľ sa voči odporkyni dopúšťal fyzického násilia, čo dokladovala lekárskym potvrdením a potvrdením OO PZ, že podstatným dôvodom rozvratu vzťahu medzi manželmi bola skutočnosť, že navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť, pričom po odchode zo spoločnej domácnosti žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v dôsledku konania navrhovateľa v súčasnosti hrozí exekučný postih majetku v BSM účastníkov, keďže v priebehu tohto konania z LV č. 12681 týkajúceho sa bytu na O. X H. L. zistila, že vo vzťahu k tomuto bytu boli súdnym exekútorom C.. K. N. v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex/1869/2014 (na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38Er/1757/2014) a súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex/923/14, vydané upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, kde podľa nej v oboch prípadoch je zrejmé, že exekučne vymáhané záväzky sú výlučnými záväzkami navrhovateľa a odporkyňa bude nútená podniknúť zodpovedajúce právne kroky na ochranu svojich práv, aby nedošlo k exekučnému postihnutiu predmetného bytu, ktorý má byť v konaní o vyporiadanie BSM prisúdený odporkyni. Na základe uvedených skutočností mala odporkyňa za to, že vzhľadom na dlhodobo negatívny prístup navrhovateľa k plneniu jeho rodičovských povinností, k obstarávaniu záležitostí rodiny založenej s odporkyňou a vzhľadom na neustále zadlžovanie sa navrhovateľa, v dôsledku ktorého hrozí uspokojenie veriteľov navrhovateľa z majetku v BSM účastníkov konania, je v danom prípade namieste odchýlenie sa od princípu parity pri vyporiadaní BSM.
V ďalšej časti tohto podania odporkyňa poukázala na to, že z predloženej zmluvy zo 6.11.2009 o prevode vlastníckeho práva k bytu Č.. XX U. O. X H. L. H. L..Ú.. W. vyplýva, že kúpna cena bytu predstavovala sumu 48.131.- €, pričom časť kúpnej ceny vo výške 45.000.- € mala byť kupujúcim vyplatená formou hypotekárneho úveru a časť vo výške 3.131.- € z vlastných zdrojov kupujúcim, bezhotovostným prevodom na účet predávajúcich. Ako vyplýva z vyjadrenia Slsp, a.s. z 8.9.2014, poskytnutého súdu v konaní, kupujúci B. G. uhradil dňa 9.11.2009 sumu 39.874,55 € v prospech spoločného úveru účastníkov konania č. XXXXXXXXXX/. H. E., K..E.. K. Q. L. V. H. H.Š. X.XXX,XX €. R. H. U. Ú. U. Č.. XXXXXXXXXX/., H. v Slsp, a.s., ku ktorému mal dispozičné oprávnenie len navrhovateľ, z kúpnej ceny 8.256,45 € navrhovateľ neposkytol odporkyni žiadnu čiastku a celú sumu použil výlučne na jeho osobné potreby. Odporkyňa preto navrhla, aby z vyrovnávacieho podielu navrhovateľa bola odpočítaná suma zodpovedajúca na základe vyššie odôvodnenej disparity podielov 70 - tim % sumy 8.256,45 €, vynaloženej zo spoločného majetku účastníkov na ostatný majetok navrhovateľa, teda suma 5.779,52 €.
Čo sa týka vyporiadania spoločných záväzkov účastníkov konania, odporkyňa navrhla, aby súd pri ich vyporiadaní vychádzal z celkovej sumy dlhu, zahŕňajúcej nielen dosiaľ zročný záväzok, ale aj jeho prípadné príslušenstvo - zmluvné úroky, ktoré k dlhu prirastú v budúcnosti, a to s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1151/2007 zo dňa 23.4.2008, podľa ktorého súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo - úroky. Preto navrhla z vyrovnávacieho podielu navrhovateľa odpočítať sumu zodpovedajúci 70 -im % celkovej sumy záväzkov, vrátane ich budúceho príslušenstva, na úhradu ktorých bude odporkyňa súdom zaviazaná v tomto konaní.
Z predloženej kúpnej zmluvy o prevode bytu, uzavretej medzi účastníkmi konania ako predávajúcimi K. B. G. K. C. G. ako kupujúcimi zo dňa 6.11.2009 súd zistil, že účastníci tejto zmluvy sa dohodli na kúpnej cene bytu č. 20 na 5. poschodí bytového N. O. Č.. X H. L., zapísaného na LV č. 11245 v KÚ Furča vo výške 48.131.- € tak, že kupujúci mali zaplatiť kúpnu cenu vo výške 45.000.- € z hypotekárneho úveru, ktorý kupujúcim poskytne Slsp, a.s. a 3.131.- € z vlastných zdrojov.
Z doplňujúceho vyjadrenia Slsp, a.s. z 3.9.2015 súd mal za preukázané, že dňa 6.7.1995, t.j. pred uzavretím manželstva účastníkov bol založený účet č. 0082001970/0900 majiteľom -Dánai Ladislav, nar. 15.8.1973, na tomto účte bol založený dňa 14.11.2003 (počas manželstva) kontokorent (povolené prečerpanie finančných prostriedkov vo výške 55.000.- E.) K. U. Ú. R. L. X.X.XXXX D. D. Q. D. N. K. Q. R. N. -XX.XXX,XX E.. Ď. Ú. Č.. XXXXXXXXX/. - Úvery na čokoľvek- bol poskytnutý počas manželstva dňa 20.10.2005 na meno Dánai Ladislav vo výške 112.000.- Sk. Zostatok na tomto úvere k 9.8.2008 ( t.j. ku dňu rozvodu ich manželstva) bola istina 93.264,80 Sk, t.j. 3.095,82 €, plus úrok 259,98 Sk, t.j. 8,62 € ( navrhovateľ ale z neho vyplatil sumu 863,04 € po rozvode manželstva, preto v čase rozhodovania súdu bol dlh 2.2401,40 €). Zároveň Slsp, a.s. predložila súdu kópie zmlúv o uvedených účtoch a výpis z účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/. za obdobie od 6.11.2009 (po predaji bytu na Ovručskej) do zrušenia účtu 22.7.2011, z ktorého výpisu je nepochybné, že dňa 9.11.2009 bol na účet navrhovateľa
č. 0082001970/0900 poukázaný bezhotovostný vklad z účtu G. B. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H. X.XXX,XX €..
Navrhovateľ na poslednom pojednávaní dňa 12.2.2016 potvrdil, že zostali peniaze z predaja bytu na O. U.a jeho účte, tvrdil však, že nie v takej čiastke, ako uvádza odporkyňa. Potvrdil aj to, že určitú čiastku vrátil svojej bývalej priateľke a zvyšok použil na svoju potrebu a pre pomoc mamy a brata. Nevidel dôvod, prečo by mal vysvetľovať odporkyni, ako použil tieto peniaze zo svojho účtu z dôvodu, že aj on bol v tom čase na „sociálke“ a zo sumy 62,50 € sa nedalo vyžiť. Odporkyňa nespomenula, že hypotéka bola vyrovnaná úverom, ktorý sa vybral na rekonštrukciu bytu na O. ulici vo výške 300.000.- Sk, nevedel však aká suma a kedy bola vyplatená. Poukázal na to, že od r. 2007 sa nevie dostať do vlastného bytu, ani k dokladom o úveroch zo Slsp, a.s., že zobral na seba pôžičky, hypotéku a odporkyňa mu neprispela ani korunou na ich splácanie, za pôžičky prerobil byt, ktorý „okupuje“ odporkyňa, že starostlivosť o deti bola na jej bedrách, pretože mu neumožnila stretávať sa s deťmi. Zdôraznil, že výživné nie je predmetom tohto konania, že kvôli hypotéke a pôžičkám, ktoré vybrali počas manželstva, musel odísť do zahraničia, lebo splátky sa nedali platiť a keď bolo určené súdom výživné, tak to jednoducho neutiahol. Argumentoval aj tým, že nie je možné, aby jeden z manželov sa finančne podieľal na zveľaďovaní bytu, do ktorého sa nemôže ani dostať a druhý z manželov si vodil do bytu chlapov a užíval si spoločne nadobudnuté veci. Poprel tvrdenie odporkyne, že sa nestaral o deti, pretože platil výživné a posielal aj synovi darčeky. Záložné právo na byt na O. je len z dôvodu, že sestra odporkyne žila s priateľom (D.. N.), L. on bol ručiť pri úvere ešte za trvania manželstva a len z toho dôvodu, že odporkyňa s tým súhlasila, tak sa má podieľať aj ona na dlhu svojej sestry. V danom prípade ide o konanie o BSM a nie o „pretriasanie rozvodu, kto, s kým, kedy žil, pretože aj odporkyňa nežije 8 rokov v celibáte“, a on má záujem len dostať to, čo mu patrí a na čom sa finančne pričinil. Poukazoval najmä na to, že vyplatil hypotéku, na ktorej sa odporkyňa nepodieľala ani centom, ďalej vyplatil si pôžičku, ktorú si vybral na živobytie a vrátil bývalej priateľke 2.000.- €, keď sa starala a pomáhala mu splácať hypotéku, keďže odporkyňa nemala snahu platiť a zaplatil si podnájom z dôvodu, že odporkyňa mu znemožnila prístup do bytu na O. a vycestoval za prácou do zahraničia.
Odporkyňa v podaní doručenom súdu 20.11.2015 predložila návrh na rozhodnutie súdu v konaní s tým, že zotrváva na návrhu, aby súd vychádzal z disparity podielov v pomere 70 % v jej prospech a 30 % v prospech navrhovateľa. Predmetom vyporiadania je byt na O. Z. K. U. E. D. C. Q. Ú.K. Q. Q. O. E. Ú. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2003, na základe ktorej bol účastníkom ako manželom poskytnutý úver vo výške 112.000.- Sk. Záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere Č.. XXXXXXXXXX/.1 zo dňa 14.11.2003 s výškou úverového rámca 55.000.- Sk je podľa nej výlučným záväzkom navrhovateľa, ktorý tam vystupuje ako jediný dlžník a preto tento záväzok nie je predmetom vyporiadania BSM účastníkov konania. Celkový vyrovnávací podiel navrhovateľa podľa jej výpočtov pri použití zásady disparity predstavuje sumu 13.726,88 € a po odpočítaní sumy zodpovedajúcej 70 % zo sumy 8.256,45 €, vynaloženej zo spoločného majetku účastníkov na ostatný majetok navrhovateľa, t.j. sumy 5.779,52 €, celkový vyrovnávací podiel navrhovateľa podľa nej predstavuje sumu 7.947,36 €, ktorý žiadala, aby jej súd umožnil splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 200.- € mesačne na ním oznámený bankový účet. Žiadosť o povolenie splátok vyrovnávacieho podielu odôvodňovala okrem vyššie popísaných skutočnosti týkajúcich sa prístupu navrhovateľa k plneniu jeho povinností voči spoločným deťom, predovšetkým jej majetkovými pomermi a v nadväznosti na to skutočnosťou, že rozhodnutím Centra právnej pomoci z 5.4.2012 jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci ako osobe v materiálnej núdzi, s finančnou spoluúčasťou vo výške 40.- €.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka (OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1 a ods. 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Aj keď odporkyňa tvrdila a zdôrazňovala skutočnosť, že navrhovateľ po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti od novembra 2007 žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu nákladov spojených s bývaním a o uspokojovanie potrieb spoločných detí a osobnú starostlivosť im poskytuje výlučne odporkyňa, že navrhovateľ dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť voči deťom, pričom bol uznaný aj vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy súdom a vedie sa aj exekúcia na vymoženie výživného na návrh odporkyne, ďalej že sa dopúšťal navrhovateľ voči nej fyzického násilia, podstatným spôsobom zavinil rozvrat vzťahu medzi manželmi tým, že nadviazal známosť s inou ženou a v dôsledku konania navrhovateľa hrozí exekučný postih majetku v BSM, nakoľko na vymoženie výlučných záväzkov navrhovateľa sú vedené viaceré exekučné konania, tiež že sa dopúšťal aj po rozvode manželstva násilného a agresívneho konania, ktorým poškodzoval ich spoločný hnuteľný majetok, v tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že z vykonaného dokazovania je možné urobiť záver, že o nadobudnutie predmetného bytu sa podstatnou mierou pričinil práve navrhovateľ tým, že byt U. O. získal do nájmu po svojom dedovi ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou a až následne účastníci byt odkúpili od Mesta Košice, čo súd považoval za nesporné z výpovede samotných účastníkov, teda väčší podiel pri nadobudnutí bytu, ktorý je predmetom BSM účastníkov, je na strane navrhovateľa.
Nie je vylúčené a umožňuje to ust. § 150 OZ, aby podiely pri rozhodovaní súdom boli určené v inom pomere, teda tak, že nebude zachované hľadisko rovnosti podielov. Rozhodnutie súdu o určení nerovnosti podielov však musí vychádzať z takého skutkového zistenia, že jeden z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, utrácal úspory, počínal si nezodpovedne, nepričinil sa, hoci mohol, o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí, prípadne poškodzoval majetok. Naopak, dôvodom pre porušenie zásady rovnosti podielov a teda priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní nebude to, že jeden z manželov mal lepšie predpoklady vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, možnosti a zdravie, než druhý manžel, ktorý v rámci starostlivosti o rodinu a zaobstarávanie spoločnej domácnosti a udržiavanie spoločne nadobudnutých vecí nevyužíval svoje možnosti a schopnosti.
V danom prípade z výpovedí účastníkov považoval súd za preukázané aj to, že navrhovateľ prispieval na byt na O. O.dporkyni po 3.000.- Sk mesačne , aj keď v tomto byte nebýval od júna 2007, kedy sa odsťahoval do spoločného bytu U. O. ulici, a to do novembra 2007, takže odporkyňa zrejme pozabudla na to, že navrhovateľ zabezpečoval výlučne sám platby za tento spoločný byt a od odporkyne ani nepožadoval, aby sa podieľala na platbách za ich druhú spoločnú nehnuteľnosť, keď znášal platby výlučne sám. Rovnako je nepochybné z výpovede účastníkov, že výlučne sám splácal všetky spoločné záväzky, ktoré vznikli účastníkom počas ich manželstva, aj po je rozvode, kedy vyplatil sám čiastku 863,04 € na úver č. XXXXXXXXXX/. za obdobie od 9.8.2008 do 10.11.2009 v sume 593,34 € + 269,70 € ( podľa správy Slsp, a.s.). Rovnako sám po rozvode manželstva zaplatil na úver č. XXXXXXXXXX/. za obdobie od 9.8.2008 do 31.12.2008 sumu 1.182,87 € a za obdobie od 1.1.2009 do 15.7.2009 sumu 1.183,22 €, t.j. spolu 2.366,09 €, ktoré úvery odporkyňa, ako sama priznala, nesplácala vôbec, z čoho nemožno vyvodiť ten záver (ako sa domnieva odporkyňa), že navrhovateľ sa nestaral o rodinu, o spoločný majetok a žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak výlučne sám splácal počas manželstva, aj po rozvode manželstva spoločné dlhy účastníkov. Na tom nič nemení skutočnosť, ak by aj spomínané exekučné záväzky boli záväzkami navrhovateľa, čo súd však v tomto konaní neskúmal, nakoľko navrhovateľ ako vlastník účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (založeného pred uzavretím manželstva v r. 1995), ku ktorému účtu bol poskytnutý počas manželstva účastníkov kontokorent, to nenavrhoval súdu. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu zn. 38Er/1757/14 však vyplýva, že navrhovateľ bol ručiteľom pri poskytnutí úveru vo výške 350.000.- Sk zo dňa 14.7.2003 poskytnutého N. D.. N. (priateľovi sestry odporkyne, ktorá sa o tom nezmienila súdu) od Slsp, a.s., dlžník úver nezaplatil a pohľadávka vznikla po zániku BSM účastníkov, kedy si v tejto exekučnej veci uplatnil regresný nárok
druhý ručiteľ D.. O. .Navrhovateľ teda preukázateľne splácal aj hypotéku na byt na Ostravskej a aj úver na zariadenie bytu na O. a tým sa zaslúžil jednak o nadobudnutie, jednak o udržanie spoločných vecí, v tomto prípade dvoch bytov (aj v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti), teda ako jeden z manželov sa staral o rodinu podľa svojich schopností a možností a nemožno sa stotožniť s názorom odporkyne, že sa nepričinil o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí. Totiž platí zásada, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch, avšak v prejednávanom prípade navrhovateľ sa sám podieľal na spoločných dlhoch, preto na skutočnosti tvrdené odporkyňou nemožno prihliadať a použiť zásadu disparity, ako to navrhovala odporkyňa.
Podľa názoru súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov významné podľa súdnej judikatúry, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade nemožno považovať za relevantné ani to, že navrhovateľ si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, maloletému Patrikovi a Nikole v období od 1.2.2014, t.j. po rozvode manželstva účastníkov, čo je zrejmé z trestného rozkazu tunajšieho súdu zn. 7T/39/2014 zo dňa 29.5.2014, na ktorý poukazovala odporkyňa, pretože tu už nejde o správanie sa navrhovateľa počas manželstva a súd rozhoduje v konaní o vyporiadaní BSM o majetku bývalých manželov, nadobudnutom ku dňu zániku BSM, nie po tomto dni. Síce z dokazovania v rozvodovom konaní účastníkov o fyzickom napadnutí a vyhrážkach zo strany navrhovateľa voči odporkyni svedčia predložená lekárska správa a potvrdenie OO PZ Košice
- Juh, samo o sebe tieto nemôžu byť podkladom k použitiu zásady disparity. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa uplatňuje najmä v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, alebo ak sa zistilo, že sa manžel o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil iba v podstatne menšej miere.
Vychádzajúc z týchto zásad súd dospel k tomu záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť o ich naplnení vo vzťahu k navrhovateľovi, keďže ten riadne pracoval, mal príjem, ktorým zabezpečoval počas manželstva všetky potreby rodiny, vrátane platenia spoločných záväzkov účastníkov. Nebolo v konaní preukázané, aby spôsobil nejakú škodu väčšieho rozsahu na spoločnom majetku, ani to, aby sa vyhýbal práci. Aj keď nebola z jeho strany osobná starostlivosť o deti po odchode zo spoločnej domácnosti možno v takom rozsahu, ako zo strany odporkyne, navrhovateľ pracoval a mal pravidelný príjem, ktorým podľa názoru súdu zabezpečoval potreby rodiny. Nebolo tvrdené, ani preukázané také správanie navrhovateľa, aby odčerpal počas manželstva zo spoločných prostriedkov nejakú značnú čiastku, v dôsledku čoho by druhý z manželov, t.j. odporkyňa musela nahrádzať tento finančný deficit a aby nemohli nadobudnúť, resp. zveľaďovať práve spoločne nadobudnutý majetok, t.j. aj byt na Ostravskej, ktorý je predmetom tohto konania, keďže ten spolu aj rekonštruovali. Rozhodovať o disparite podielov možno zo strany súdu len za mimoriadnych okolností, ktoré v danom prípade naplnené podľa názoru súdu neboli a ktoré by odôvodňovali zvýšenie podielu odporkyne pri vyporiadaní BSM s dôrazom na to, že zabezpečovala sama starostlivosť o deti a zaobstarávala ich potreby a preto nemožno ani jedného z nich postaviť do výhodnejšej pozície. Potom miera pričinenia o nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti nie je zjavne na strane odporkyne, ale ani na strane navrhovateľa vyššia, keďže sa obaja rovnakou mierou, aj keď každý z nich iným spôsobom, podieľali jednak na nadobudnutí, ale aj na udržaní spoločných vecí. Je potrebné poukázať na to, že všetky argumenty, na ktoré poukazuje odporkyňa k použitiu disparity podielov súdom, nastali až po nadobudnutí spoločného majetku, t.j. oboch bytov, pričom je možné za danej dôkaznej situácie dospieť k záveru, že navrhovateľ využil svoje možnosti a schopnosti na získanie, aj udržanie spoločne nadobudnutých vecí.
Z uvedených dôvodov nebolo možné podľa názoru súdu prihliadať na vyššiu mieru pričinenia odporkyne pri nadobudnutí a udržaní spoločných vecí a zvyšovať tak jej podiel na hodnote byt v neprospech navrhovateľa.
Súd sa musel v danom prípade vysporiadať s rozpornými tvrdeniami účastníkov o tom, či a v akej čiastke použil navrhovateľ kúpnu cenu z predaja spoločnej veci (R. U. O. ulici) na jeho výlučné potreby. Odporkyňa uznala a nespochybňovala, že navrhovateľ sám splácal všetky úvery počas manželstva, aj po rozvode manželstva, trvala však na tom, že z predaja bytu na O. vyplatil kupujúci D.. G. spoločný úver účastníkov a zvyšnú časť kúpnej ceny poukázal na účet patriaci výlučne navrhovateľovi a ten jej z
kúpnej ceny nevyplatil žiadnu čiastku. Preto súd skúmal, ako použil peniaze z predaja bytu navrhovateľ a na aký účel, keďže k predaju došlo po rozvode manželstva.
Z predloženého výpisu účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/. v Slsp, a.s. súd zistil, že na účet navrhovateľa poukázal bezhotovostný vklad kupujúci G. B.r dňa 9.11.2009 v sume 8.256,45 €, čo bola zvyšná časť kúpnej ceny z predaja bytu na O.j. Tento účet navrhovateľ aj zrušil 22.7.2011, avšak v konaní nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, aby tento zostatok kúpnej ceny použil na spoločné potreby účastníkov, naopak, sám potvrdil, že ich použil na vyplatenie svojich záväzkov voči priateľke a rodine po rozvode manželstva, aj keď polovica z tejto kúpnej ceny patrí odporkyni. Z uvedeného zrejmé, že navrhovateľ použil spoločné prostriedky na výlučne vlastný účel.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nehnuteľnosť- byt na O. X H. L. patrí do BSM- účastníkov konania. Vychádzal zo zhodných prejavov účastníkov, ako aj z nespornej skutočnosti, že byt nadobudli kúpou od Mesta Košice počas trvania ich manželstva a za spoločné finančné prostriedky. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava. Inak by bol jeden z manželov neodôvodnene zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému.
V prejednávanej veci súd vykonal znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctva B.. G. E., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti - bytu U. O. X H. L. znaleckým posudkom č. 123/2013 zo dňa 2.9.2013 v sume 53.000 €, z ktorej súd aj vychádzal, nakoľko táto všeobecná hodnota bytu bola určená použitím metódy polohovej diferenciácie a zohľadnila predovšetkým celkovú situáciu na trhu s nehnuteľnosťami daného typu, v danej lokalite a v čase spracovania posudku a účastníci nemali žiadne námietky k znaleckému posudku. Rovnako sa zhodli na tom, aby súd prikázal nehnuteľnosť odporkyni, lebo tá ju aj v čase rozhodovania súdu užíva spolu s ich synom.
Ako bolo zistené dokazovaním pred súdom, celková hodnota veci patriacej do BSM - bytu na Ostravskej je v sume 53.000.- €. Z toho podiel na jedného z účastníkov predstavuje 26.500 €. Následne je však potrebné v súlade s ust. § 150 OZ, aby sa každému z bývalých manželov uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a na druhej strane každý je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd ale neprihliada na finančné prostriedky pri vyporiadaní BSM, ktoré účastníci samy nežiadali zahrnúť do vyporiadania (konkrétne navrhovateľovi poskytnutý kontokorent od Slsp, a.s. k jeho účtu č. 0082001970/0900 ,založenému pred uzavretím manželstva v r. 1995). Z podielu 26.500 € pripadajúceho na navrhovateľa je potrebné odpočítať polovicu kúpnej ceny z predaja bytu na O., F..j. 4.128,22 € (8.256,45 € : 2), ktorú si ponechal navrhovateľ po rozvode a musí ju vrátiť odporkyni, teda to, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na jeho ostatný majetok. Dostávame tak sumu 22.371,78 €, ku ktorej je potrebné pripočítať polovicu sumy, ktorú zaplatil navrhovateľ sám po rozvode za dva spoločné úvery v Slsp, a.s., t.j. zo svojho vynaložil na spoločný majetok - čiastku 863,04 € na úver č. XXXXXXXXXX/. za obdobie od 9.8.2008 do 10.11.2009 - sumu 593,34 € + 269,70 € podľa správy Slsp, a.s. a na úver č. XXXXXXXXXX/. za obdobie od 9.8.2008 do 31.12.2008 sumu 1.182,87 € a za obdobie od 1.1.2009 do 15.7.2009 sumu 1.183,22 €, t.j. 2.366,09 € , čo pri spočítaní dáva spolu 3.229,13 €, ktorú čiastku sám navrhovateľ vyplatil, z čoho polovica pripadajúca na odporkyňu činí 1.614,57 €. Po spočítaní sumy 22.371,78 € so sumou 1.614,57 € dostávame 23.986,35 €, z ktorej čiastky je zasa potrebné navrhovateľovi odpočítať (z jeho podielu) polovicu zo sumy 2.241,40 €, t.j. 1.120,70 €, ktorú je povinná zaplatiť odporkyňa ako zostatok spoločného úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/. zo dňa 14.11.2003, uzavretej so Slsp, a.s. Zostatok tohto úveru podľa Slsp, a.s bol ku dňu 9.8.2008 vo výške 3.104,44 € ( 3.095,82 € istina + úrok 8,62 €), ale z toho už vyplatil navrhovateľ po rozvode sumu 863,04 €, ako bolo uvedené vyššie), preto ostal zostatok úveru v sume 2.241,40 €. Po odpočítaní 1.120,70 € od sumy 23.986,34 €, teda polovice z úveru, ktorý má povinnosť zaplatiť odporkyňa zo svojho aj za navrhovateľa ( tak, ako sa dohodli), dostaneme sumu 22.865,65 €, ktorá sa má podľa zákona navrhovateľovi dostať. Navrhovateľ nedostal do vlastníctva žiadne veci, t.j. aktíva. Ako bolo vyššie uvedené, podiel jedného z účastníkov na mase BSM predstavuje sumu 26.500 € a z vyššie uvedeného započítania je zrejmé, že odporkyňa bude musieť doplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov z BSM sumu 22.865,65 €.
Súd sa zaoberal aj návrhom odporkyne, aby jej bolo umožnené zaplatiť vyrovnávací podiel navrhovateľovi splátkami mesačne po 200 €. Poukazovala na svoju nepriaznivú životnú situáciu,
keďže sa stala nezamestnanou po výpovedi danej zamestnávateľovi, ako aj na to, že jej bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v r. 2012 na základe stavu jej materiálnej núdze. Súd pri posudzovaní tejto možnosti vychádzal z charakteru sporu, ktorým je vyporiadanie spoločného majetku účastníkov, ten po rozvode manželstva užívala a disponovala s ním odporkyňa. V prejednávanej veci súd nevyhovel žiadosti odporkyne zaplatiť vyrovnávací podiel v splátkach a uložil jej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.865,65 € v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal pritom z charakteru súdneho konania, s prihliadnutím na výšku tejto sumy a v objektívnej snahe poskytnúť odporkyni reálnu možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie podielu navrhovateľa, majúc za to, že lehota 90 dní na plnenie uloženej peňažnej povinnosti na jednej strane dostatočne umožní odporkyni zabezpečiť si potrebné peňažné prostriedky, ak sa stala nezamestnanou z vlastnej vôle a tak prišla o príjem a na strane druhej navrhovateľa neprimerane ekonomicky nezaťaží, ani neznevýhodní z hľadiska vykonateľnosti priznaného práva.
Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd vyporiadal BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov vzhľadom na osobitý charakter tohto konania, v ktorom sa riešia majetkové pomery na strane oboch účastníkov, pričom ani u jedného z nich nemožno konštatovať prevažný úspech vo veci, preto každý účastník si má trovy znášať sám.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť polovicu súdneho poplatku za vyporiadanie BSM súd rozhodol podľa ust. položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.9.2012, v zmysle ktorého za vyporiadanie BSM predstavuje súdny poplatok z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3%, najmenej 66 €. Pri hodnote veci patriacej do BSM účastníkov v sume 53.000 €, vyporiadanie ktorej bolo predmetom konania, predstavuje súdny poplatok 3% sumu 1.590 €. Nakoľko obom účastníkom z vyporiadavaného BSM pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u navrhovateľa, tak aj odporkyne rovnaký, preto by mal každý z nich zaplatiť súdny poplatok v polovici. Nakoľko odporkyňa je zo zákona oslobodená od poplatku ( § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb) vzhľadom na to, že jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu ( podľa zák. č. 327/2005 Z. z.- rozhodnutie na čl. 270 spisu), uložil súd povinnosť navrhovateľovi zaplatiť na neho pripadajúcu polovicu súdneho poplatku zo sumy 1.590 €, t.j. 795 €, na splnenie ktorej mu uložil lehotu dlhšiu ako 3 dni vzhľadom na výšku súdneho poplatku a ďalšiu povinnosť zaplatiť aj trovy štátu.
O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Nakoľko obom účastníkom z BSM pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u navrhovateľky, tak aj odporcu rovnaký. Nakoľko odporkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu len navrhovateľovi, a to v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici trov zaplatených v konaní štátom, za znalečné B.. E. G. vo výške 194,70 € a za 3 správy od Slsp, a.s po 24 €, t.j. trovy celkom 266,70 €, z čoho polovica činí 133,35 € .