Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-213-2015.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/213/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti odporcovi: I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X., H., o zaplatenie 125,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 107,10 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,15% p.a. zo sumy 107,10 Eur odo dňa 16.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 11,55 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 41,98 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125,46 Eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny 107,10 Eur v sadzbe 44,50 % p.a. od 16.06.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 5,15% p.a. zo sumy 125,46 Eur od 16.6.2014 do zaplatenia ako i na náhradu trov konania.
Návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel ako veriteľ na jednej strane s odporcom ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 107,10 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporcu vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 6 mesačných splátok po 20,91 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.01.2014. Navrhovateľ poskytol v zmysle bodu 1.4. Časť 1. Úverovej zmluvy úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, na poskytnutý úver neuhradil nič, na predžalobné výzvy nereagoval. Dňa 15.06.2014 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatným celý dlh odporcu. Navrhovateľ uviedol, že odporca má voči nemu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v sume 125,46 Eur (107,10 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 14,34 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru a 4,02 Eur z titulu dlžného poistného z úveru.
Dňa 03.7.2012 vyhlásil navrhovateľ mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporcu splatný v celom rozsahu.
Odporcovi bol návrh spolu s prílohami, procesné poučenie i výzva na vyjadrenie sa k návrhu doručené do vlastných rúk dňa 21.10.2015, k návrhu sa napriek výzve nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
Na nariadený termín pojednávania sa odporca bez ospravedlnenia nedostavil, predvolanie mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 23.11.2015, právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 19.12.2013, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, výpisu z úverového účtu odporcu, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, prehľadu dlžnej sumy (čl. 11), predžalobnej upomienky + doručenky ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2013 súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 107,10 Eur na nákup tovaru v zmluve označeného ako Z. V. U. H I. XXX. Odporca sa zaviazal tento úver vrátiť žalobcovi v 6-tich mesačných splátkach po 20,91 Eur s termínom splatnosti 15-teho dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15.01.2014 a konečnej splatnosti úveru 15.06.2014. Predajná cena tovaru bola 119,- Eur, priama platba predajcovi 11,90 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 44,50%, RPMN 54,88 %, priemerná RPMN 75,53 %. V zmluve bol uvedený zvolený základný súbor poistenia za poplatok 3,33%.
Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade odporcu zo dňa 27.11.2015 navrhovateľ odfinancoval dňa 20.12.2013 sumu 107,10 Eur, čo v konaní odporca nerozporoval.
Podľa potvrdenia k úverovému prípadu ako i výpisov z účtu navrhovateľ neregistruje úhradu žiadnej splátky od odporcu.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (ďalej i ako OZ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53b ods. 1 Obč. zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka , v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto mu v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti bolo potrebné návrh zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.
Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Zmluva uzavretá dňa 19.12.2013 medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedeného sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.12.2013 uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 20,91 Eur a je tam uvedený počet splátok 6 s termínom splatnosti prvej splátky dňa 15.01.2014 a nasledujúcich splátok vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Navrhovateľ totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Osobitne bol uvedený poplatok za poistenie v sadzbe 3,33 %. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
Súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá ako je uvedená v zmluve, predstavovala 44,50 % ročne, z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v decembri 2013 bola úroková sadzba 6,72% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prekročila viac ako 6-násobne mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 6-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
K uplatňovanej čiastke z titulu poistenia mal súd za to, že predmetný nárok je nedôvodný, nakoľko poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Odporca ako klient mal dojednať poistenie po oboznámení sa s rámcovými zmluvami o poistení ako aj všeobecnými poistnými podmienkami a súhlasiť s nimi a s poistením uvedeným v časti 3 bod 1. Navrhovateľ taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi odporcom, ktorému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu.
Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve a vyššie uvádzané dôvody, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi sumu 107,10 Eur ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 107,10 Eur a uhradenými splátkami úveru v celkovej výške 0,- Eur, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že uplatnené úroky vo výške 5,15 % ročne nepresahujú zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne.
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania zo sumy 107,10 Eur v sadzbe 5,15% p.a. od 16.06.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 125,46 Eur a bol úspešný do výšky 107,10 Eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa 85% a jeho neúspech 15%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške 70% zo sumy, na ktorú by mal navrhovateľ nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu by navrhovateľovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, t.j. 70% z tejto sumy predstavuje 11,55 Eur, a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 Eur - 70% z tejto sumy predstavuje 41,98 Eur (prevzatie veci, príprava zastúpenia a podanie návrhu /2 úkony po 16,60 Eur , 2x režijný paušál á 8,39 Eur/ + 20% DPH), na náhradu ktorých zaviazal odporcu.
V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej hodnoty , nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., keďže odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod pre určenie peňažného plnenia v splátkach.