Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-227-2005.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Subarea
9C/227/2005
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom U. XX, S., zastúpeného: advokátom JUDr. Ladislavom Chmelárom, so sídlom Levická 579, Vráble proti odporcovi: ZSE Energy Solutions, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 859 423, zastúpenému: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, zas.: advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičová, so sídlom Nám. Biely Kríž 3, P.O.BOX 39, Bratislava, o zaplatenie 197 337,18 € (5 944 980,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.10.2005 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2005 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5 944 980,- Sk a trovy konania, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/227/2005-382 zo dňa 23.04.2015 súd zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 107 438,75 € a zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 09.06.2015 navrhovateľ odvolanie v časti náhrady trov konania. Dňa 30.07.2015 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie č.k. 10Co/282/2015-404, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II 9C/227/2005-382 zo dňa 23.04.2015 v časti náhrady trov konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd by mal pri opätovnom rozhodnutí zvážiť aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.
Po začatí konania vo veci samej, po prednesení návrhu na začatie konania, podaním zo dňa 02.10.2015, doručeným súdu dňa 06.10.2015, zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.
Odporca, aj vedľajší účastník na strane odporcu súhlasili s návrhom navrhovateľa na zastavenie konania.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu späťvzatia podaného návrhu v celom rozsahu po začatí konania vo veci samej, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 10Co/282/2015-404 zo dňa 30.07.2015 uviedol, že v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne. Z procesného hľadiska zastavenie zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať ta následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd vždy rozhoduje podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.. Zákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie, aby išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. vety druhej, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, pokiaľ ich mohol uplatniť, predkladal už na úvod konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011)
Navrhovateľ podal návrh na začatie konania z dôvodu, že s odporcom mal uzavretú pracovnú zmluvu na výkonu práce, pričom došlo k jeho zraneniu pri pracovnom úraze a domáhal sa vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5 944 980,- Sk (197 337,18 €) a trovy konania, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/282/2015-404 zo dňa 30.07.2015, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o náhrade trov konania má súd postupovať podľa § 150 O.s.p..
K späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo bez uvedenia dôvodu. Súd má za to, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto v zmysle ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. má povinnosť uhradiť trovy tohto konania. Odporca vo svojom podaní zo dňa 07.10.2015 uviedol, že nežiada náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov konania podaním zo dňa 15.10.2015 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Dagmar Kubovičovej vo výške 7 702,10 €.
V zmysle § 150 druhá veta O.s.p., súd prihliadol okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril a na základe uvedeného trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.
Súd zo spisu zistil, že vedľajší účastník na strane odporcu sa na výzvu súdu vyjadril k návrhu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2005, pričom to bol prvý úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu patril. V danej veci sa konalo, vedľajší účastník na strane odporcu doručoval súdu vyjadrenia, zúčastňoval sa pojednávaní, pričom bol zastúpený len svojím povereným zástupcom. Súd zo spisu zistil, že vedľajší účastník splnomocnil svojho právneho zástupcu dňa 25.02.2009. Súd zároveň zo spisu zistil, že po prevzatí právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, jeho právny zástupca nepredniesol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy. V zmysle zápisnice zo dňa 02.03.2009 jeho jediným novým dôkazom bolo vykonanie nového znaleckého posudku znalcom ustanoveným súdom. Toto súd nepovažuje za nový dôkaz, ktorý nemohol byť vykonaný alebo uplatnený pri prvom úkone vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Nakoľko neboli splnené podmienky § 150 ods. 1 druhej vety O.s.p., keďže vedľajší účastník na strane odporcu sa pri prvom úkone vyjadril k návrhu, zasielal vyjadrenia a zúčastňoval sa pojednávaní, pričom bol zastúpený svojím povereným zástupcom, má súd za to, že nie je možné aplikovať § 150 ods. 1 druhej vety O.s.p., kde je uvedené, že neplatí, že súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd má za to, že splnomocnenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu nemalo dopad na uplatnenie nových skutočností alebo dôkazov do konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.