Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-93-2006.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/93/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: R. W., N.. XX. XX. XXXX, C. A. F. X, XXX XX B. W. A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 1033,13 Eur (31124,- Sk) a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 22/2006, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný uhradí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,80 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške vo výške 1033,13 Eur (31124,- Sk) a trov exekúcie a to na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, číslo konania 700-1827-4105/03-05 zo dňa 22. 08. 2003 a 700-2110068504-GC04/04 zo dňa 01. 12. 2004.
Poverením č. 5601 006420 * zo dňa 27. 01. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 22/06.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 02. 02. 2016 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože mu bolo doručené oprávneným oznámenie zo dňa 10. 06. 2014 k exekučným konaniam v súvislosti s preklúziou, v ktorom ho informoval o rozhodnutiach, ktoré z dôvodu uplynutia času nie je možné vykonať. V prílohe tohto oznámenia sú uvedené aj platobné výmery, ktoré sú v predmetnej exekúcii exekučnými titulmi.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo
procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Sociálnej poisťovni") pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade rozhodnutia č. k. 700-1827-4105/03-05 zo dňa 22. 08. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. 10. 2003 a rozhodnutia č. k. 700-2110068504-GC04/04 zo dňa 01. 12. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07. 01. 2005. Nakoľko rozhodnutie vo veci sociálneho poistenia možno v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať v prekluzívnej lehote 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, dňa 10. 10. 2013 uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. k. 700-1827-4105/03-05 a dňa 07. 01. 2015 uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. k. 700-2110068504-GC04/04, jej márnym uplynutím sa stali citované exekučné tituly neúčinnými. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňom 24. 01. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie(úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, súd nemal možnosť zaviazať na trovy oprávneného a preto uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony "oboznámenie sa so spisom dňa 18. 01. 2006 a spracovanie dokumentov dňa 23. 01. 2006", čo je nevyhnutne zahrnuté pod úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tento úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu / podľa § 14 ods. 1 písm. a)/. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá
paušálnou odmenou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014).
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súd pre nepreukázateľnosť neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - náklady na vedenie spisu v celkovej výške 5,72 Eur za kopírovanie, tlač, poplatky a náhradu výdavkov vo výške 5,- Eur za telekomunikačné poplatky. Pokiaľ exekútorovi nejaké náklady v súvislosti s uvedeným vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky materiál, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 28,80 Eur, t. j. odmena 16,60 Eur (za vykonaných 5 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur) hotové výdavky - poštovné 7,40 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 4,80 Eur.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.