Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/129/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: U. N. rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., M. XXX/X proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice, IČO: 47 231 785, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky Pomoc spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, zast. JUDr. W. Z., advokátka, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky súd zamieta.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

III. Vedľajšiemu účastníkovi konania súd trovy konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. z 19.01.2012. Návrh odôvodnila tým, že vyššie uvedeným rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Zdôraznila, že Arbitrážny súd v Košiciach nemal právomoc na konanie a rozhodnutie o návrhu odporcu, lebo rozhodcovská doložka, na základe ktorej mala byť právomoc Arbitrážneho súdu Košice založená pre takéto rozhodcovské konanie, je neplatná. Zároveň poukázala aj na ďalšie dôvody, ktoré zakladajú opodstatnenosť jej návrhu na začatie konania pred všeobecným súdom.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že napadnutý rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice bol vydaný v súlade so zč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených odporcom ako navrhovateľom, pričom prípadným včasným podaním odporu zo strany navrhovateľky by došlo k jeho automatickému zrušeniu, čo však v návrh na začatie konania navrhovateľka neuvádza; vyčíta navrhovateľke absenciu ďalších podstatných náležitostí návrhu na začatie konania, ktoré spôsobujú neurčitosť podaného návrhu; zdôrazňoval, že žaloba u zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, a preto bolo povinnosťou navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania a pokiaľ tak neurobila, súd mal pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastaviť. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na rôzne stanoviská a právne argumenty, ktorými vysvetľuje svoje stanovisko a žiada návrh zamietnuť.

Oznámením zo dňa 08.07.2013 oznámilo Občianske združenie: Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom v Košiciach vstup do konania ako vedľajší účastník konania na strane

navrhovateľky. Tento vedľajší účastník konania v priebehu konania zmenil názov na Občianske združenie „Pomoc spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ v Košiciach a podaním zo dňa 14.11.2013 zaslal vyjadrenie, na základe ktorého žiadal rozhodcovský rozsudok arbitrážneho súdu v Košiciach, ktorý je predmetom sporu zrušiť v súlade s §40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona o rozhodcovskom konaní, čo vo svojom podaní zdôvodnil.

Odporca so vstupom vedľajšieho účastníka konania / ďalej len VÚK/ na strane navrhovateľa do konania nesúhlasil. Bránil sa tým, že podľa jeho názoru nejde o spotrebiteľský spor, lebo jeho predmetom je len prieskum toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto konaní navrhovateľku nemožno považovať za spotrebiteľa a teda ani vstup občianskeho združenia založeného za účelom ochrany spotrebiteľa nemá právne opodstatnenie a ani právnu oporu v tomto konaní. Žiadal, aby súd nepripustil VÚK do tohto súdneho konania. Súčasne žiadal, aby súd konanie v tejto veci prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR z podnetu OS Brezno, ktoré je vedené pod sp. zn. .

Okresný súd Trebišov uznesením č.k. zo dňa 13.03.2014 pripustil do konania na strane navrhovateľa Pomoc spotrebiteľom a vlastníkom bytov Košice a zamietol návrh odporcu na prerušenie konania v tejto veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2015 v spojitosti z unesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -160 zo dňa 16.01.2015.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Arbitrážneho súdu Košice s. r. o., Košice č. k. súd konštatuje, že dňa 04.01.2012 sa na arbitrážny súd obrátil odporca s návrhom na začatie konania voči navrhovateľke o zaplatenie sumy 51,45 Eur z titulu dlžného poistného, súčasťou jeho návrhu bol aj návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX., ktorú odporkyňa podpísala dňa 30.10.2007. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 19.01.2012 súd konštatuje, že týmto rozsudkom bolo odporkyni uložené zaplatiť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,- alebo v tej istej lehote podať odpor na rozhodcovskom súde.

Súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 27.06.2013 do vlastných rúk a návrh na začatie konania na Okresný súd Trebišov bol doručený navrhovateľkou dňa 09.07.2013, teda v zákonnej 30-dňovej lehote, včas.

V dôsledku legislatívnych zmien, ktoré nastali novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku / ďalej len EP/ od 01.01.2015, súd výzvou zo dňa 05.06.2015 vyzval navrhovateľku, aby oznámila, či trvá na podanom návrhu aj napriek tomu, že na základe exekučného titulu, ktorým je v danom prípade sporný rozhodcovský rozsudok, bolo možné voči nej podať návrh na vykonanie exekúcie iba do 31.03.2015 a k 01.04.2015 preukázateľne odporca takýto návrh na súd nepodal a pokiaľ by aj bol podal, súd by žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Navrhovateľka na výzvu súdu nereagovala.

Odporca podaním zo dňa 25.08.2015 žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na novelizáciu z. č. 233/1995 Z. z. EP , konkrétne na z.č. 335/2014 Z. z. bod 49, ktorý za §243 c) vložil nový §243 d), ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2015 zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom sporu a ktorého zrušenia sa navrhovateľka v konaní domáha spĺňa zároveň predpoklady obsiahnuté vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení novely EP: a.) ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01. januárom 2015 b.) exekučné konanie na jeho základe (ako aj exekučný titul v zmysle §44 ods. 2 EP) ani do troch mesiacov od platnosti a účinnosti hore uvedenej novely exekučného poriadku nebolo zo strany odporcu iniciované.

Poukázal na to, že v dôsledku aplikácie dispozície vyššie uvedenej právnej normy (rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) danej v §243 d) EP sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou založenou pre ňu rozhodcovským rozsudok a

odporca nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Zdôraznil, že právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie §243 d) EP na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať znamená, že uvedená novela exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).

Odporca ďalším podaním zo dňa 22.09.2015 právne odôvodnil svoje stanovisko, na základe ktorého žiadal návrh zamietnuť. Zdôraznil, že záväznosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní je právny pojem, ktorý zákon spája s jeho právoplatnosťou. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá znamená jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť (riadnymi opravnými prostriedkami). Z toho vypláva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania tým, že prestal byť záväzný, prestal byť právoplatný a nemá vo vzťahu k účastníkom konania žiadne právne účinky, nezakladá preto a ani nezaväzuje k povinnosti. Odporca poukázal aj na to, že odpadol dôvod viesť súdny spor, lebo účinky rozhodcovského rozsudku voči ktorým sa navrhovateľka bráni žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vo vzťahu k nej odstránené samotným zákonom. Ďalšie konanie by podľa odporcu bolo nehospodárne, bez praktického významu, žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k takémuto právneho záveru:

Z.č. 335/2014 Z. z. novelizoval z. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) a za §243 c) vložil nový §243 d).

Podľa §243 d) ods. 1 z.č. 335/2014 Z. z. exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Vyššie citované zákonné ustanovenie je platné a účinné od 01.01.2015. Rozhodcovský rozsudok č. k. , o ktorého zrušenie v tomto konaní ide, spĺňa kumulatívne podmienky obsiahnuté v uvedenej právnej norme. Rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, predmetom konania bol spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015. Exekučné konanie na jeho základe (ako exekučného titulu v zmysle §44 ods. 2 exekučného poriadku) ani do troch mesiacov od platnosti a účinnosti hore uvedenej novely exekučného poriadku nebolo zo strany odporcu iniciované. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná, súd to preveril a odporca to v konaní potvrdil.

Súd zistil, že odporca voči navrhovateľke nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného sporného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. k. zo dňa 19.01.2012, a tak tento rozhodcovský rozsudok navrhovateľku ani odporcu už do budúcna nezaväzuje. Výkon rozhodnutie na základe sporného rozhodcovského rozhodnutia neprebieha, čo preukazuje aj to, že príslušný exekučný súd nevedie takéto exekučné konanie na základe sporného rozhodcovského rozsudku voči navrhovateľke.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie tejto právnej normy (rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) danej v §243 d) EP sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok priznaný mu rozhodcovským rozsudkom voči nej.

Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie §243 d) EP na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, tzn., že uvedená novela EP anuluje právoplatnosť sporného rozhodcovského rozsudku.

Na základe zákonodarcom prijatej zmeny právnej úpravy rozhodcovský rozsudok stratil svoje právne atribúty, a to záväznosť, teda právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti koná a

rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý úž nikoho nezaväzuje, a to bez ohľadu na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zánikom právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania stratilo toto súdne konanie význam a zanikol predmet konania. Súd preto v dôsledku zmeny právnej normy tak, ako to bolo vyššie uvedené, návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa §80 písm. c) OSP návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľka v konaní musí uniesť dôkazné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu, alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľky bez takéhoto určenia bolo neisté.

Súd však dospel k záveru, že navrhovateľka v dôsledku zmeny právnej úpravy stratila vo veci naliehavý právny záujem na vyslovení zrušenia sporného rozhodcovského rozsudku, lebo tento ju od 01.04.2015 nijako nezaväzuje a nie je možné na základe neho viesť voči nej exekúciu do budúcna.

O trovách konania rozhodol súd podľa §150 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd návrh navrhovateľky zamietol. Odporca mal teda v konaní úspech a za normálnych okolností by mu podľa §142 ods. 1 OSP prináležalo právo na náhradu trov konania, ktoré si odporca uplatniť. Súd však konštatuje, že existuje tu dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý odporcovi, napriek plnému úspechu v konaní, nepriznal náhradu trov konania. Týmto dôvodom hodným osobitného zreteľa je objektívne existujúci stav, ktorý vznikol v dôsledku legislatívnych zmien, na základe ktorých sa zabezpečil stav, ktorý chcela navrhovateľka dosiahnuť súdnym rozhodnutím. Zmenu legislatívny nemohla navrhovateľka ovplyvniť, došlo k tomu v priebehu súdneho konania nezávisle od jej vôle, čo nemohla ani sama predvídať. Práve táto legislatívna zmena spôsobila, že súd jej návrh zamietol aj napriek tomu, že naďalej na ňom trvala. Preto bol súd toho názoru, že trovy konania odporcovi, aj keď bol v konaní úspešný, zaplatiť nemusí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistením, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.