Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v konaní zastúpeného advokátkou Mgr. Martinou Neúročnou, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o návrhu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo. KRPZ-TT- KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu v Trnave, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky číslo spisu: KRPZ-TT- KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia vydaného KRPZ, Krajským dopravným inšpektorátom v Trnave číslo spisu: KRPZ-TT-KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici číslo spisu: ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.2.2021, ktorým žalobcovi bola podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) uložená pokuta vo výške 400 eur a tiež uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.

V žalobe namietal, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a teda nezákonnosť a okrem toho zistenie skutkového stavu je nedostatočné na riadne posúdenie veci. Súčasne poukázal na to, že žalovaným zhromaždené dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. V tejto súvislosti tiež uviedol, že v rámci správneho konania nebolo preukázané správnym orgánom a nevyplýva so správnym orgánom zisteného skutkového stavu, že by žalobca, ako obvinený z priestupku naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z dôkazov zhromaždených správnym orgánom. Ďalej uviedol, že v rámci odvolacieho správneho konania podrobne popísal námietky, v rámci ktorých sa mimo iné odvolával tiež na znalecký posudok Ing. Adriána Pupalu, vypracovaný v rámci konania, ktorý úplne popiera zistenia správneho orgánu o spáchaní uvedeného priestupku žalobcom. Ďalej namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí závermi tohto

znaleckého posudku absolútne nezaoberal, znalecký posudok do podkladov pre rozhodovanie navyše ani nezahrnul, čo je nutné vyhodnotiť ako nezákonný postup správneho orgánu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že zákon pre naplnenie skutkovej podstaty výslovne zakotvuje nutnosť existencie príčinnej súvislosti porušenia predpisu a vznikom dopravnej nehody so škodou na majetku. Znamená to, že samotné porušenie predpisu nestačí pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty, ak práve priamym následkom tohto porušenia nebola dopravná nehoda a taktiež nestačí pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty dopravná nehoda ako taká, ak priamou príčinou nebolo porušenie predpisu. Poukázal na znalecký posudok, ktorý správny orgán na oboch stupňoch absolútne odignoroval, pričom nikde v rámci rozhodnutí nevysvetlil, prečo znalecký posudok ako podklad pre rozhodovanie nepoužil, keďže závery zo znaleckého posudku jednoznačne preukazujú čo bolo príčinou dopravnej nehody. Príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom dopravnej nehody vyvracia tiež znalecký posudok Ing. Pupalu, v ktorom znalec sám konštatuje na strane 49 znaleckého posudku, že kolíznu situáciu vyvolalo až následné odbočenie vozidla VW vľavo. Tento záver znalec prijal v obidvoch verziách mu predložených správnym orgánom. Ak teda kolíznu situáciu, t.j. dopravnú nehodu, aj podľa znalca zapríčinilo vozidlo VW (vodič D.), je vylúčený a nesprávny právny záver správneho orgánu, že dopravná nehoda vznikla následkom konania žalobcu. Za tohto stavu preto nemohlo dôjsť konaním žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Správny orgán tú najzásadnejšiu skutočnosť rozhodnú pre uznanie žalobcu vinným z predmetného priestupku, a to príčinnú súvislosť, vyhodnotil len jedinou vetou bez ďalšieho odôvodnenia, že „príčinou dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy vodičov oboch motorových vozidiel“ (na strane 4 napadnutého rozhodnutia), a konkrétnymi námietkami žalobcu sa vôbec nevysporiadal. Poukázal ďalej na to, že je nesporné, že ak by vozidlo VW (vodič D.) zastavil u pravej krajnice alebo, ak by aj odbočil doprava, nikdy by ku kolízii medzi ním a žalobcom neprišlo. Zdôraznil, že skutkový stav zistený správnym orgánom je neúplný, neoverený a je postavený na neprijateľnej dávke pravdepodobnosti, ktorá je v správnom deliktnom trestaní neprijateľná. Správnemu orgánu sa nepodaril skutkový stav zistiť dostatočne na to, aby mohol správny orgán riadne posúdiť vec, čo potvrdzuje tiež skutočnosť, že i pri zadaní vypracovania znaleckého posudku operuje správny orgán s viacerými verziami priebehu skutkového deja. Správny orgán v rozhodnutí absolútne nevyhodnocuje pravdivosť výpovede vodiča VW (vodič D.), a to napriek tomu, že bolo zistené, že na aute VW nemá platné zákonné poistenie, čo je silnou motiváciou pre podanie nepravdivej výpovede v konaní. Poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že vodič vozidla VW dal smerovku doprava, natlačil sa za pravú krajnicu vozovky a začal rapídne spomaľovať, dalo sa teda predpokladať, že buď zastavuje alebo sa chystá odbočiť. Pri tomto manévre ho preto žalobca za účelom dodržania plynulosti cestnej premávky v zmysle o cestnej premávke chcel obísť, čo však nestihol, lebo náhle bez akéhokoľvek upozornenia zmenil vodič vozidla VW smer jazdy doľava. Ďalej za nepodložené a neodôvodnené závery správneho orgánu považoval konštatovanie, že sa nestihol zaradiť pred prechodom pre chodcov pri obchádzaní prekážky, keď toto nevyplýva zo žiadneho z dôkazov, navyše ak správny orgán nemá zistené presné polohy vozidiel po kolízii, nakoľko vodič VW (vodič D.) svojim vozidlom pred príchodom polície manipuloval. Taktiež namietal aj uloženie trestu, keď trest v takejto výške je nutné považovať za neprimeraný.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2021 žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal ďalej na to, že žalobca v správnej žalobe uvádza obdobné dôvody ako v odvolacom správnom konaní, s ktorými sa žalovaný ako odvolací správny orgán vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici č. ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.2.2021.

4.

Z prvostupňového rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici číslo spisu: ORPZ-SE-ODI2-2020/000169 zo dňa 26.2.2021 vyplýva, že žalobca dňa 24.4.2020 v čase o 18:50 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky Lexus LS 600HL s evidenčným číslom C. XXXCE v obci E., na štvorramennej križovatke ciest II/500 km 19,02 a miestnej komunikácie, pričom jazdil po štátnej ceste II triedy č. 500 v smere na Senicu a cez križovatku, pred priechodom pre chodcov, v mieste kde je to zakázané, začal predchádzať vozidlo továrenskej značky VW Passat, evidenčného čísla C. XXXAH, ktoré ako vodič A. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., A. XXXX/XX, následkom čoho došlo k stretu prednej ľavej časti vozidla značky VW Passat a ľavej časti vozidla zn. Lexus, pričom vozidlo zn. Lexus sa následkom zrážky dostalo do šmyku a následne narazilo do oplotenia domu č. 227. Na vozidlách a oplotení domu vznikla materiálna škoda, pričom pri dopravnej nehode

k zraneniu osôb nedošlo a alkohol u vodičov zistený nebol. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že uvedením konaním žalobca porušil ustanovenie , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca predchádzal pred ním jazdiace vozidlo VW Passat pred križovatkou, čoho si je vedomý, ktorá bola z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým dopravným značením, v takej vzdialenosti, ktorá nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, nakoľko to vyplýva zo spisového materiálu a tiež zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Adriána Pupalu. Zároveň toto predchádzanie by dokončil až v oblasti priechodu pre chodcov. Vyjadrenie žalobcu, že vozidlo VW Passat odbočovalo vpravo správny orgán považoval za irelevantné, nakoľko zákon o cestnej premávke nepozná výnimky pri predchádzaní iného motorového vozidla v križovatke, pričom sa nejednalo o vodiča motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. V prípade žalobcu išlo o vedomú nedbanlivosť, čo správny orgán kvalifikoval ako priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný i na osobu páchateľa, pričom žalobcovi určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to, že žalobca sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorá je v zmysle zákona o cestnej premávke považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čo správny orgán kvalifikoval ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v sledovanom období piatich rokov žalobca spáchal 15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto pri určovaní druhu a výmery sankcie prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že pomer priťažujúcich okolností prevažuje nad poľahčujúcimi okolnosťami. Pri určovaní druhu a výmery sankcie správny orgán následne prihliadol na zákona o priestupkoch ako pristúpil k skúmaniu závažnosti zistených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a po vyhodnotení uvedených skutočností uložil sankciu pokuty ako aj sankciu zákazu činnosti podľa zákonnej sadzby stanovenej v zákona o priestupkoch.

5.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate tie isté skutočnosti ako v správnej žalobe.

6.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo spisu: KRPZ-TT- KDI3-2021/003576-002 zo dňa 25.5.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z priestupkového spisu oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ v Senici číslo: ORPZ-SE-ODI1-2020/003489 ako aj zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku miesta dopravnej nehody, záznamov o podaní vysvetlenia, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča. Žalovaný mal z administratívneho spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že v spisovom materiáli je dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, že účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení, že vodič D. si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona a premiestnil vozidlo. Pokiaľ ide o konanie vodiča D. tak toto bolo vedené v samostatnom konaní a bolo predložené na prejednanie príslušnému správnemu orgánu. Vo svojom rozhodnutí žalovaný ďalej konštatoval, že zo znaleckého posudku vyplýva, že príčinou dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy vodičov oboch motorových vozidiel.

7.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovení správny súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

8.

Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.

Podľa § 15 ods. 5 písm. j) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať na priechode pre chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred nimi.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škoda majetku.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písmeno e), g) až i) zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

9.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie vinníka dopravnej nehody, a preto závery o zodpovednosti žalobcu za spáchaný dopravný priestupok je potrebné považovať za predčasné a nesprávne. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým poukazuje na to, že správne orgány by mali techniku jazdy vodičov obidvoch vozidiel vyhodnocovať nielen z pohľadu záverov ustanoveného znalca Ing. Adriána Pupalu (čo vôbec nevykonali), ale aj na základe ďalších skutočností, ktoré správne orgány zistili v správnom konaní. V tejto súvislosti sa pre súd javí ako podstatná nestranná a v správnom konaní nezohľadnená nestranná výpoveď, resp. výsluch svedka G. A. C., ktorý uviedol, že prvé vozidlo, t.j. vozidlo zn. VW Passat (vodič D.) sa zaradilo pri príchode do križovatky k pravému okraju cesty a malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo. Vozidlo zn. Lexus (žalobca) jazdilo pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu a vzhľadom k tomu, že vozidlo zn. VW Passat (vodič D.) malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo, vodič vozidla zn. Lexus (žalobca) ho začal pred úrovňou križovatky predchádzať vľavo. Keď sa vodič vozidla zn. Lexus (žalobca) nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, vlastne vedľa vozidla VW Passat (vodič D.), toto náhle začalo odbočovať vľavo. Z ust. § 19 ods. 1 druhá veta zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Pojem neohrozenie vodiča je definovaný ako povinnosť počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, čiže počínať si tak, aby iný účastník cestnej premávky nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Podľa názoru správneho súdu týmto manévrom vodič D. spôsobil žalobcovi náhlu prekážku na vozovke a svojim spôsobom jazdy, ktorý vizuálne nezodpovedal skutočnosti zavinil dopravnú nehodu. K týmto zisteným okolnostiam vzniku dopravnej nehody sa správne orgány vôbec žiadnym spôsobom nevyjadrili a z tohto pohľadu a tiež aj z pohľadu vypracovaného znaleckého posudku neobjasnili správnosť techniky jazdy oboch vodičov. Za tohto stavu súd má za to, že správne orgány dostatočným spôsobom sa nevyjadrili, resp. nevzali do úvahy tieto rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv pre určenie zavinenia dopravnej nehody. Tieto okolnosti, resp. spôsob jazdy a riadenia vozidla, ktoré bolo pred žalobcom je významnou skutočnosťou a pre ustálenie vinníka dopravnej nehody má podstatný a rozhodujúci význam, nakoľko technika ako aj spôsob jazdy vodiča D. pred žalobcom vyvolával jednoznačne dojem, že tento ide odbočovať vpravo. Svedčí o tom zistenie, že tento sa zaradil so svojim vozidlom k pravému okraju vozovky a mal zapnutý ukazovateľ zmenu smeru jazdy, čo signalizoval aj použitím smerovky vpravo. Za takéhoto ustálenia skutkového stavu, resp. správania sa vodiča D. bolo logickým vyústením pre žalobcu dôvodne usudzovať, že týmto jeho správaním bude odbočovať vpravo. Za tohto stavu správny súd dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebola vyhodnotená miera zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, pričom k tomuto nedostatočnému objasneniu a dokázaniu dopravnej nehody je potrebné uviesť, že dokazovanie, t.j. obstaranie, vykonanie a hodnotenie dôkazu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie) patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý tak robí

z úradnej povinnosti. Preto možno konštatovať, že je povinnosťou správneho orgánu z vlastnej iniciatívy a vlastnými prostriedkami sporné skutočnosti nielen zistiť, ale aj objasniť. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v správneho priadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (, , ). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

10.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

11.

Z vyššie uvedených skutočností a zistení je potrebné konštatovať, že rozhodnutie správnych orgánov je za tohto stavu považovať za predčasné a súčasne nedostatočným spôsobom odôvodnené, bez toho, že by sa tieto riadnym spôsobom zaoberali technikou jazdy oboch vodičov a v tejto súvislosti aj vyhodnotili výpovede a hodnovernosť v správnom konaní vypočutých svedkov, pokiaľ ide o spôsob jazdy oboch účastníkov dopravnej nehody, a to aj v kontexte vypracovaného znaleckého posudku. Taktiež s ohľadom na zistené skutočnosti je tiež potrebné sa zaoberať aj dôvodnosťou sankcie uloženej žalobcovi, a to s poukazom na zistené okolnosti za akých došlo k dopravnej nehode. Súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné, pričom správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady len potom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, čo v predmetnej veci správne orgány neurobili. To platí aj pre odvolací správny orgán, t.j. žalovaného, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.

12.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.