Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cb-238-2010.pdf
PDF · 111.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/238/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: V. H., G., E. X, predtým podnikajúci pod obchodným menom V. H., s miestom podnikania Bratislava - Dúbravka, IČO: 35 030 232, právne zastúpený: JUDr. Agata Džačovská, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, proti žalovanému: S. X., nar. X.X.XXXX, bydlisko Š.-N.D., Š. XXXX, S. X. - W. G., S. K. Š.-N., Š. XXXX, IČO: 11 840 846, právne zastúpený: JUDr. Radoslav Fasura, advokát so sídlom Šaštín-Stráže, Pri rybníku 1400, o zaplatenie 1.092,42 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 9.12.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Senica náhradu trov konania štátu v sume 63,80 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Senica náhradu trov konania štátu v sume 63,80 € do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 23.6.2010 žalobu, doplnenú podaním doručeným dňa 14.9.2010, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.092,42 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že účastníci dňa 23.9.2009 uzavreli zmluvu o dielo na realizáciu zatepľovacích prác na objekte budovy XXX I. M. D. Z. G.. Žalovaný dielo nedokončil a odišiel bez vykonania opráv, preto žalobca ako subdodávateľ zabezpečil iný subjekt, aby dielo opravil. Vyfakturované práce vykonané tretím subjektom žalobca následne žiadal od žalovaného refundovať, avšak bezvýsledne.
Súd vo veci vydal dňa 22.10.2010 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor odôvodnený vo veci samej, čím sa platobný rozkaz ex lege zrušil.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o dielo zo dňa 23.9.2009, faktúrami žalobcu, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.12.2010, objednávkou žalobcu č. 332009 zo dňa 15.9.2009, faktúrou subjektu V. Č. s príslušným príjmovým pokladničným dokladom, výsluchmi žalobcu, žalovaného, objednávkou žalobcu č. 302009 zo dňa 28.10.2009, výsluchom svedkov V. Č., K. E., Z. O. a S. Š.,
písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.1.2016 ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Zmluvou o dielo zo dňa 23.9.2009 mal súd preukázané, že žalovaný ako vykonávateľ a žalobca ako objednávateľ uzatvorili v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka písomnú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia zatepľovacích prác na objekte budovy XXX I. M. D. Z. G. v súlade s objednávkou a odsúhlaseným rozpočtom stavby, a to od etapy prípravy podkladu až po konečnú povrchovú úpravu, za dohodnutú cenu 11,- €/m2. Zahájenie stavby bolo dohodnuté na deň 28.7.2009 a ukončenie na deň 31.10.2009. Cenu za zhotovenie diela mal objednávateľ uhrádzať jedenkrát mesačne na základe faktúry splatnej do 14 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi. Povinnosťou vykonávateľa bolo vykonať dielo v dohodnutom termíne, oznámiť objednávateľovi vždy aspoň 5 dní pred koncom mesiaca, že daná etapa diela je pripravená na odovzdanie, a tiež vystaviť súpis vykonaných prác, ktorý objednávateľ prevezme. V prípade bezvadnosti danej etapy mal vykonávateľ právo vyhotoviť faktúru a požadovať jej zaplatenie do 14 dní. V zmluve bola tiež dojednaná zodpovednosť vykonávateľa diela za vady diela v čase jeho odovzdania a počas záručnej doby (36 mesiacov od odovzdania celého diela), v prípadoch spôsobených porušením jeho povinností. Bolo tiež povinnosťou vykonávateľa bezodkladne a na vlastné náklady odstrániť všetky vady diela, s odstraňovaním ktorých je vykonávateľ povinný začať najneskôr do 7 dní odo dňa oznámenia reklamovanej vady objednávateľom. Prípadnú reklamáciu vady diela bol objednávateľ povinný voči vykonávateľovi uplatniť bezodkladne písomnou formou. Zároveň bolo v zmluve dojednané právo objednávateľa voči vykonávateľovi na zmluvnú pokutu do výšky až 500,- €, a to aj za nevykonanie diela v dohodnutom termíne. Odstúpenie od zmluvy sa malo riadiť ustanoveniami § 344 - 351 Obchodného zákonníka. Faktúrou žalobcu č. 28 zo dňa 23.12.2009, splatnou dňa 31.1.2010, mal súd preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému cenu opravy prác vykonaných na budove M. I. Z. G. v sume 497,42 € s DPH a faktúrou č. 30 zo dňa 1.12.2009, splatnou dňa 8.12.2009, pokutu za nedodržanie termínu v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 23.9.2009 v sume 595,- € s DPH. Spolu vyfakturovaná suma 1.092,42 €.
V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že žalobca neuhradil v stanovenej lehote žalovaným vystavenú faktúru č. 02102009 zo dňa 7.10.2009, vystavenú na sumu 511,- €, a preto žalovaný nemohol pokračovať vo vykonávaní prác. Zároveň bol žalovaný od 27.10.2009 práceneschopný, o čom zaslal žalobcovi doklad spolu s faktúrou č. 04102009, avšak zásielka sa žalovanému od žalobcu vrátila ako neprevzatá. Žalovaný tiež uviedol, že faktúru žalobcu č. 30 zo dňa 1.12.2009, vystavenú za nedodržanie termínu dokončenia prác, považuje za neopodstatnenú, nakoľko práce boli riadne dokončené a v zmluve o dielo bolo dohodnuté, že dodávateľ má právo na úhradu časti vykonaných prác na základe vystavenej faktúry raz mesačne.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2010 uviedol, že žalovaný mu odovzdal faktúru, avšak žalobca mu ju vrátil s požiadavkou postupu podľa uzavretej zmluvy o dielo, teda s požiadavkou vyhotovenia súpisu vykonaných prác za účelom kontroly. Žalovaný súpis prác nevyhotovil a samotné dielo, na vykonanie ktorého sa zaviazal, nedokončil.
Z objednávky žalobcu č. 332009 zo dňa 15.9.2009 súd zistil, že žalobca si u žalovaného objednal zatepľovacie práce na stavbe „budova XXX I. M. D. I. Z. G.“, za cenu 11,- €/m2, s tým, že práce budú fakturované jedenkrát mesačne na základe súpisu vykonaných prác a odsúhlaseného množstva, so splatnosťou 14 dní. Termín nástupu do práce bol 28.9.2009.
Z faktúry č. 4 zo dňa 22.12.2009, splatnou dňa 22.12.2009, súd zistil, že V. Č., N. S. K. G., A. XXXX/XX, F.Q.: XX XXX XXX ako dodávateľ vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi cenu za vykonané opravy na M. D. Z. G. M. sever, a to za 90 hod. v sume 418,50 €, pričom z predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.12.2009 súd zistil, že žalobca V. Č. sumu 418,50 € uhradil.
Z výsluchov žalobcu súd zistil, že aj žalobca bol len subdodávateľom. Žalobca potom ďalej uzavrel zmluvu o dielo so žalovaným na vykonanie zatepľovacích prác na jednej stene (resp. časti tejto steny) budovy č. 632. Spôsob zateplenia je podľa žalobcu vždy rovnaký, preto stačilo v zmluve uviesť iba povinnosť dodržania technologického postupu zachovávajúceho všetky príslušné slovenské technické normy (STN). Už pri vystavení prvej faktúry žalobca videl, že je spravená iba časť postupu prác a aj to nesprávne. Izolant bol nalepený zle a s medzerami, boli zle dané kotvy a vytvárali sa tzv. tepelné mosty. Žalobca volal žalovaného aj jeho právneho zástupcu na ohliadku, avšak títo neprišli. Žalobca
uviedol, že faktúru, ktorú žalovanému nezaplatil, vystavil žalovaný v čase, keď práce ešte len začal vykonávať, a žalobca pri ich ohliadke zistil, že takto by nebolo možné dielo riadne dokončiť. Ešte pred vystavením faktúry žalobca upozorňoval žalovaného na vady prác a že má tieto vady odstraňovať, čo žalovaný aj prisľúbil. Aby žalovaný vady odstránil, vyplatil žalobca žalovanému sumu 200,- €, ktoré peniaze si žalovaný nechal, avšak ďalej znova žiadal od žalobcu úhradu faktúry vystavenej na sumu 500,- € bez toho, že by úhradu vo výške 200,- € zohľadnil. Dielo malo vady, a to bol zle urobený výlep, zatepľovanie nebolo osadené v rámiku, ale na bochníkoch, a osadené lišty sa museli stŕhať, pretože boli uložené nerovno. Tí, ktorí mali prácu urobenú nekvalitne, si závady odstránili sami, jediný kto si závady neodstránil bol žalovaný, preto dostali zaplatené všetci okrem žalovaného. Žalobca chcel žalovanému faktúru uhradiť až keď si odstráni závady.
Výsluchmi žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný súpis prác nerobil, nakoľko je tento uvedený priamo na faktúre, ktorú žalobca riadne prevzal, čím potvrdil bezvadnosť vykonaných prác a žalovaný preto fakturoval žalobcovi oprávnene. Zateplenie s ním mali robiť Z. O., I.Í. Č. a K. E.. Žalovaný potvrdil, že sumu 200,- € mu žalobca skutočne uhradil, avšak dlhuje mu ešte sumu 500,- € uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu a tiež sumu 294,- €, ktorú sumu žalobcovi vyfakturoval, avšak túto faktúru žalobca nedostal. Miesto, ktoré bolo potrebné zatepliť, ukázal žalovanému sám žalobca, išlo o plochu 100 m2. Pokiaľ ide o rozsah prác, 24 m2 bolo podlepených a 54 m2 bol výlep. Žalovaný uviedol, že žalobca mu nikdy vady nevytkol a nikdy ho nevyzval, aby práce dokončil s upozornením, že ak tak neurobí, dá vady odstrániť niekomu inému. Potom žalovaný ochorel a následne sa až na súde dozvedel, čo mu žalobca vytýka. Faktúru vystavenú na zmluvnú pokutu žalovaný dostal, vedel však len to, že to bolo podľa predmetnej zmluvy o dielo. Faktúru vystavenú na cenu vykonanej opravy diela však žalovaný nikdy nedostal. Výkaz vykonaných prác žalovaný nerobil, lebo žalobca žiadal, aby mu dal len faktúru. Žalovaný takisto uviedol, že žalobca mu práce odsúhlasil tým, že podpísal vystavenú faktúru. Žalovaný bol práceneschopný od 27.10.2009 do 7.12.2009 a počas PN nemal možnosť zabezpečiť výkon práce. Po skončení PN na stavbe už nikdy nebol a takto ukončil zmluvu, keďže prestal pre žalobcu pracovať a takisto preto, že mu žalobca nezaplatil za faktúru. Žalobca u neho žiadne vady nereklamoval. Dielo žalovaný nemohol dokončiť, keďže bol práceneschopný.
Z objednávky žalobcu č. 302009 zo dňa 28.10.2009 súd zistil, že žalobca si u subjektu V. Č., s miestom podnikania Bytča, Gaštanová 1008/33, IČO: 41 015 801 objednal opravu zatepľovacích prác na budove A632 v Jaslovských Bohuniciach za cenu 4,65 €/hod. Termín nástupu práce bol 1.11.2009.
Z výsluchu svedka V. Č. mal súd preukázané, že pre žalobcu zatepľoval časť steny budovy v Jaslovských Bohuniciach. Išlo o pravú a ľavú stenu budovy oddelenej schodiskom, pričom svedok so svojou partiou pracoval na jednej strane steny a žalovaný a jeho partia na druhej. Svedkova partia svoj úsek riadne dokončila a následne na požiadanie žalobcu sa šla pozrieť na inú časť steny, ktorá bola podľa žalobcu zateplená zle. Svedok zistil, že tam boli na oknách zle osadené okapové lišty, a pokiaľ ide o nalepenie špaliet, bol použitý úzky polystyrén, takže tam ostala medzera, ktorá však vzniknúť nemala. Správne mal byť použitý polystyrén väčších rozmerov, v danom prípade však bola vzniknutá medzera vyplnená lepidlom, na základe čoho potom vznikali tzv. tepelné mosty. Zároveň bol podľa svedka použitý nesprávny spôsob postupu zateplenia, keď namiesto súvislého postupu smerom odspodu budovy nahor začala partia žalovaného odspodu, potom dve poschodia vynechali a zasa začali zatepľovať, a pod. Presný postup práce žalovaného svedok uviesť nevedel, avšak vzhľadom na to, čo svedok na stene videl, žalovaný medzi jednotlivými plochami vynechával, a taktiež namiesto nanesenia lepidla do tzv. rámika, teda po obvode tabule polystyrénu, žalovaný naniesol síce predpísané množstvo lepidla, avšak bolo to tam nahádzané hocijako. Aby potom svedok dosiahol určitú rovnosť zateplenej plochy, museli niektoré tabule polystyrénu otrhať. Tiež okapové lišty sa museli strhať dole, lebo boli zle osadené, a čo tam zostalo sa muselo vybrúsiť, lebo to bolo nakrivo. Okrem toho boli okenné parapety poškrabané od lepidla, takže bolo nutné kúpiť 10 bielych sprejov, aby vôbec bolo možné stavbu odovzdať.
Žalovaný sa k výpovedi svedka Č. vyjadril tak, že svedok hovoril pravdu až na niektoré veci, nakoľko na zatepľovanej ploche nerobili len oni, a pokiaľ dokončovali zateplenie v miestach, kde už bol polystyrén zle nalepený, za to žalovaný nemôže.
Žalobca sa k výpovedi svedka Č. vyjadril tak, že tento hovoril pravdu. Žalobca zároveň potvrdil, že na tejto strane budovy, ktorú zatepľoval žalovaný, pracovala tiež partia S. Š., a hoci mali obe skupiny svoju časť steny presne vymedzenú, aj napriek žalobcovmu nesúhlasu sa pomiešali. Partia Š.Y.a si však
svoje nedorobky a nekvalitne spravené veci po sebe opravila, po žalovanom ale musel stenu opravovať svedok Č..
Výsluchom svedka K. E. mal súd preukázané, že pri zatepľovaní budovy svedok pracoval pre žalovaného, a to asi dva týždne. Svedok však nezatepľoval, ale iba miešal maltu. Samotné zateplenie tak bolo výsledkom práce konkrétne žalovaného a ostatní jeho spolupracovníci mu len pomáhali. Pri dokončení práce svedok už nebol, žalovaný im povedal, že ich už nepotrebuje, preto odišli skôr. Z výsluchu svedka Z. O. súd zistil, že tento pracoval pre žalobcu na budove v blízkosti atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Pracoval spoločne s M. Q. a G. H.. Svedok uviedol, že robili na rôznych budovách, pričom táto partia chodila pomáhať M. Q., lebo časť steny, ktorú robil on, bola zle urobená. Kto svedkovi povedal, že túto zlú robotu urobil žalovaný, svedok uviesť nevedel, rozprávali o tom všetci, celá partia. Uviedol, že opravované bolo zateplenie časti steny na budove v areáli Z. D., označenej A1, ktorá má asi 8 poschodí a bolo to z čelného pohľadu na ľavej strane od vestibulu. Konkrétne bol opravovaný zle nalepený polystyrén od 1. po 4. poschodie, a na časti polystyrénu sa museli plochy vybrúsiť, lebo tam boli nerovnosti. Okolitá plocha, ktorú nebolo potrebné opravovať, bola zateplená dobre. Výsluchom svedka S. Š. mal súd preukázané, že svedok zatepľoval fasádu budovy v Z. G. patriacej D., išlo o zadnú stenu budovy, z čelného pohľadu po pravej strane steny od schodišťa, a to s tým, že svedok zatepľoval časť steny od spodnej časti budovy, teda od prízemia, po štvrtý parapet odspodu. Žalovaný zatepľoval časť budovy bezprostredne nad svedkom, teda nad štvrtým parapetom. Svedok ďalej potvrdil, že podľa neho žalovaný svoju prácu nevykonal kvalitne. Svedok túto prácu videl a bol pritom, keď časť z nej robili. Bol zle nalepený polystyrén, a to na osteniach okien a pod parapetmi, kde mal byť polystyrén tenší. Svedok bol viackrát pri tom, keď takúto nekvalitnú prácu žalobca žalovanému vytkol, a aj niekoľkokrát počul, že žalovaný prisľúbil, že si túto prácu opraví. Časť si podľa svedka možno opravil, ale časť vôbec. Keď sa svedok so žalovaným dohodol, že si vymenia určité plochy, tak žalovaný na svedkovej strane polepenie urobil, ale svedok to musel celé opraviť, pretože polystyrén nebol nalepený dobre a odskakoval od steny. Nekvalitnú robotu po žalovanom opravovala jedna partia L. G., keďže táto partia nastúpila opravovať v deň, keď svedok svoju robotu na zateplení končil a teda videl, ktorú časť zateplil žalovaný a ktorú bolo treba po ňom opravovať. Žalovaný si po sebe neupratal, takže parapety
- poškrabané od lepidla - sa museli opravovať.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. 8Cb/238/2010 - 128 zo dňa 2.4.2012, a to tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 997,42 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne a to zo sumy 497,42 € za čas od 1.2.2010 do zaplatenia a zo sumy 500,- € za čas od 9.12.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania a trovách štátu. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uznesením Krajský súd v Trnave, č.k. 31Cob/61/2012 - 157 zo dňa 7.2.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže prvostupňový súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal otázkou ukončenia zmluvy o dielo a dostatočným spôsobom neskúmal, či niektorou zo zmluvných strán bola platne ukončená zmluva o dielo a či niektorá zo strán pristúpila k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca bez toho, aby akýmkoľvek právne relevantným spôsobom reklamoval u žalovaného porušenie jeho povinností, pristúpil k odstraňovaniu vád diela bez toho, aby umožnil žalovanému na jeho náklady odstrániť vady diela, resp. že by mu včas oznámil, že zistil vady diela.
Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2016 uviedol, že právny zástupca žalovaného komunikoval so žalobcom ešte pred termínom dokončenia, pričom právny zástupca žalovaného mal reagovať, že ho kvalita prác nezaujíma a od právneho zástupcu žalovaného sa žalobca dozvedel, že žalovaný dlhodobo nepríde, pretože je chorý a nemá peniaze na dopravu. V zmysle § 415 a 417 OZ bol žalobca povinný predchádzať škodám, ktoré mu hrozili z jeho zmluvy a mal vedomosť, že sú dohodnuté vysoké zmluvné pokuty a hrozila aj ďalšia škoda ako nájomné za lešenie na stavbe za každý deň a prenájom strojov. Odstránenie škody vo výške viac ako 40 000,- € vykonaním opravy v hodnote nižšej ako 500,- € je evidentne primerané a prináleží náhrada škody žalobcovi. Je nepochybné, že nekvalita na diele bola a že na nekvalitu prác bol žalovaný upozornený.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160101>), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody a zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi písomne dojednaná v zmluve o dielo zo dňa 23.9.2009. Objednávateľ, teda žalobca, mal voči vykonávateľovi, teda žalovanému, právo na zmluvnú pokutu do výšky až 500,- €, a to aj v prípade, ak žalovaný by nevykonal dielo v dohodnutom termíne. Ukončenie diela bolo dohodnuté na deň 31.10.2009. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný dielo neodovzdal v stanovený deň. Samotný žalovaný pri svojich výsluchoch uviedol, že bol práceneschopný od 27.10.2009
do 7.12.2009 a počas práceneschopnosti nemal možnosť zabezpečiť výkon práce. Súd mal teda preukázané, že zmluvná pokuta bola platne dohodnutá a žalobcovi vznikol nárok požadovať zmluvnú pokutu vo výške 500,- € od žalovaného. Zmluvnú pokutu vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 30 zo dňa 1.12.2009, splatnou dňa 8.12.2009, v sume 595,- €, keďže si uplatnil aj DPH zo zmluvnej pokuty. Žalobcovi vznikol v súlade so zmluvou nárok na zmluvnú pokutu do výšky až 500,- € a nie v sume 500,- € zvýšených ešte o sadzbu DPH. Preto súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu iba vo výške 500,- € a nie vo výške stanovenej vo faktúre č. 30. Takisto súd dospel k záveru, že žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z priznanej zmluvnej pokuty vo výške 500,- € od 9.12.2009 do zaplatenia v požadovanej výške 8 % ročne. V intenciách odvolacieho súdu bol súd povinný skúmať či bola platne ukončená zmluva o dielo a či niektorá zo strán pristúpila k odstúpeniu od zmluvy. Súd v konaní dospel k záveru, že ani jedna zo zmluvných strán neodstúpila od zmluvy, keďže ani jedna zo zmluvných strán neoznámila druhej zmluvnej strane, že odstupuje od zmluvy. Ako uviedol žalovaný vo svojej výpovedi, tak bol práceneschopný od 27.10.2009 do 7.12.2009 a počas PN nemal možnosť zabezpečiť výkon práce. Po skončení PN na stavbe už nikdy nebol a takto ukončil zmluvu, keďže prestal pre žalobcu pracovať a takisto preto, že mu žalobca nezaplatil za faktúru. Takisto žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by odstúpil od zmluvy. Keďže nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, tak nedošlo ani k zániku všetkých práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy, tak ako je to uvedené v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy nezanikli, tak v zmysle ustanovení zmluvy bol žalobca povinný voči žalovanému prípadnú reklamáciu vady diela uplatniť bezodkladne písomnou formou a žalovaný bol povinný bezodkladne a na vlastné náklady odstrániť všetky vady diela, s odstraňovaním ktorých bol povinný začať najneskôr do 7 dní od oznámenia reklamovanej vady žalobcom. Žalobca v konaní nepreukázal, že vady diela reklamoval u žalovaného, keďže tak bol povinný urobiť písomne a nepredložil o tom žiadny dôkaz. Žalobca pristúpil k okamžitému odstraňovaniu vád tretím subjektom, keďže právny zástupca žalovaného mu mal ešte pred termínom dokončenia diela oznámiť, že žalovaný dlhodobo nepríde, pretože je chorý a nemá peniaze na dopravu. Tým, že zmluva medzi účastníkmi nebola riadne ukončená, tak žalobca a takisto žalovaný boli povinní spravovať sa jej ustanoveniami, pričom všetky práva a povinnosti zmluvných strán by zanikli prípadným odstúpením od zmluvy. Keďže ale k odstúpeniu nedošlo, tak žalobca postupoval pri odstraňovaní vád diela v rozpore so zmluvou. Žalobca pristúpil k odstraňovaniu vád práve z dôvodu, že žalobca bol povinný predchádzať škodám, ktoré mu hrozili z jeho zmluvy a mal vedomosť, že sú dohodnuté vysoké zmluvné pokuty a hrozila aj ďalšia škoda, ako nájomné za lešenie na stavbe za každý deň, prenájom strojov a takisto z dôvodu, že mal vedomosť o dlhodobej práceneschopnosti žalovaného. Je nutné poukázať na to, že žalobca mal pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, čo by ho následne oprávňovalo postupovať iným spôsobom ako stanovovala zmluva. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v časti náhrady škody vo výške 497,42 € s príslušenstvom zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov bol úspešný len sčasti, žalobca bol úspešný v časti žaloby vo výške 500,- € s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný vo zvyšnej časti.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Keďže štátu vznikli počas konania trovy v sume celkom 127,61 € ako trovy svedeckého dokazovania, ktoré platil, uložil súd žalobcovi aj žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov bol v konaní úspešný len sčasti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.