Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-77-2013.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/77/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Krajská pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35 937 874 proti povinnému: E. R., X.. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX F., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy, Štefánikova 6, 040 01 Košice pod č. Ex 6028/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 72,19 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom dňa 21.12.2012 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 72,19 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Košiciach č. 1265700517 zo dňa 14.8.2012.
Dňa 11.1.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/157683 zo dňa 15.1.2013.
Dňa 2.11.2015 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný v predmetných námietkach namieta, že dňa 26.4.2011 osobne prevzal výpoveď od svojho zamestnávateľa Dopravný podnik mesta Košice a.s.- Výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca podľa §63 ods. 1 písm. b Zákonníka práce. Povinný dňa 29.3.2011 požiadal o spísanie žiadosti o dôchodok, čím si podľa § 185 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uplatnil nárok na dôchodkovú dávku. Povinný sa odvoláva na skutočnosť, že pracovný pomer zanikol z dôvodov organizačnej zmeny, ktorou zrušili povinnému pracovné miesto s účinnosťou od 1.5.2011. Povinný od tohto dátumu už nebol zamestnancom a v Dopravnom podniku nepracoval. Na základe uvedených skutočností povinný považuje exekúciu za neprípustnú.
Na výzvu súdu zo dňa 9.11.2015, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. podala súdu vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa vyjadrila, že v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 130/2012 o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „vyhláška“) vykonala za povinnú ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2011 (ďalej len „RZ“). RZ bolo vykonané na základe údajov, ktoré poskytol zamestnávateľ povinnej (údajov nahlásených pri plnení oznamovacích povinností), a ktoré vykázal súhrnným výkazom za rok 2011.
Oprávnený uvádza, že povinná aj napriek výzvam neuhradila nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2011, ktorý bol zistený ku dňu 31.7.2012 v zmysle zákona o zdravotnom poistení o čom predložila aj dôkaz- predexekučnú výzvu zo dňa 7.12.2012. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si následne uplatnila nárok na pohľadávku z RZ vydaním výkazu nedoplatkov č. 1265700517 zo dňa 14.8.2012 zmysle ustanovenia § 19 ods. 9 v spojení s ustanovením §17a zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý je podľa §17a ods. 5 a ods. 10 exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Povinná sa proti predmetnému výkazu nedoplatkov v zákonom stanovenej lehote neodvolala a ten nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený má preto za to, že uvádzané skutočnosti mala povinná namietať prostredníctvom námietok v zákonom stanovenej lehote v pôvodnom konaní, nakoľko v exekučnom konaní je táto skutočnosť právne irelevantná, a preto žiada námietky povinnej ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov založených v spise, ako aj námietok povinného proti exekúcii zistil, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd konaním vo veci zistil, že skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti, ktoré sú uvádzané v námietkach sú takého charakteru, že tieto mali byť uplatnené v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom námietok proti predmetnému exekučnému titulu, teda proti výkazu nedoplatkov, a teda vo svojej podstate ich možno považovať za dôvody pôvodného konania, ktoré mal povinný namietať v pôvodnom konaní. Nakoľko tak povinná neurobila, predmetný exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným, a teda pre exekučný súd záväzným. Rovnako súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je preskúmavať existenciu a obsah hmotno-právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne.
Súd má za to, že v námietkach nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto súd námietky povinnej ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.