Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-57-2022.pdf
PDF · 75.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti V. N., nar. XX. XX. XXXX, S. N., nar. XX. XX. XXXX, Adam Berky, nar. 05. 09. 2017 a Zuzana Berkyová, nar. 19. 12. 2018, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matka Zuzana Literová, nar. 10.05.1991, bytom Hnúšťa, Kpt. Nálepku 136, otec Ladislav Berky, nar. 10.04.1987, bytom Hnúšťa, Školská 144, o návrhu matky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
I.Návrh matky na zverenie maloletých detí Adriany Berkyovej, nar. 30. 10. 2012, Viktora Berkyho, nar. 25. 04. 2014, Adama Berkyho, nar. 05. 09. 2017 a Zuzany Berkyovej, nar. 19. 12. 2018 do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca maloletých detí z a m i e t a .
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka - matka maloletých detí sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného z dôvodu, že s otcom detí spolu nežijú, navrhovateľka sa stará o deti a otec na deti neprispieva výživným.
2.Súd pojednával v neprítomnosti otca a matky maloletých detí, ktorí mali doručenie predvolania vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Na tomto mieste súd uvádza, že vo veci boli vytýčené 4 pojednávania, ani na jedno sa rodičia nedostavili.
3.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodnými listami detí, správou zo šetrenia pomerov ako aj z obsahom pripojeného spisu.
4.Z rodných listov súd zistil, že zo vzťahu Zuzany Literovej, nar. 10.05.1991 a Ladislava Berkyho, nar. 10.04.1987 pochádzajú maloleté deti - Adriana Berkyová, nar. 30. 10. 2012, Viktor Berky, nar. 25. 04. 2014, Adam Berky, nar. 05. 09. 2017 a Zuzana Berkyová, nar. 19. 12. 2018. V konaní bolo miestnym šetrením zo strany kolízneho opatrovníka zistené, že matka býva so svojimi maloletými deťmi, otec detí pracuje v Českej republike a prichádza domov iba raz do mesiaca, kedy navštevuje svoje deti a dlhšie sa zdržiava v domácnosti detí. Deti navštevujú základnú školu, matka detí je nezamestnaná, nemá príjem, otec detí im zvykne vypomáhať. Zo vzťahu Zuzany Literovej, nar. 10.05.1991 a Ladislava Berkyho, nar. 10.04.1987 pochádzajú aj ďalšie deti Sabína Berkyová, nar. 09.03.2009 a maloletý Ladislav Berky, nar. 11.11.2010, tie však boli v roku 2012 rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14P/16/2012-16 zo dňa 19.03.2012 zverené do starostlivosti matky.
5.Kolízny opatrovník navrhol na pojednávaní návrh zamietnuť, nakoľko sa rodičia nedostavili ani na jedno pojednávanie a podľa ich zistení otec detí pracuje v zahraničí a po príchode domov sa zdržiava pri matke detí.
6.Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
7.Na to aby mohol súd rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, je potrebné aby súd zistil a mal preukázané, že rodičia skutočne spolu nežijú (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Pre náležité zistenie tejto základnej skutočnosti je ale nevyhnutné, aby boli pri jeho zistení aktívny a súčinný všetci účastníci konania, teda aj matka aj otec maloletých detí. V tomto prípade sa rodičia nedostavili ani na jedno zo štyroch pojednávaní, ktoré súd vytýčil, okrem stručného návrhu na začatie konania, zo strany účastníkov konania neboli predložené žiadne dodatočné vyjadrenia, žiadne dodatočné listinné dôkazy, na pojednávaní účastníci nič nepredniesli. Takouto svojou absolútnou procesnou pasivitou a nečinnosťou prispeli účastníci k tomu, že súdu nepreukázali, že by spolu nežili, tak ako to predpokladá § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd teda nemohol konštatovať, že by bola naplnená čo i len prvá podmienka, za ktorej by mohol vo veci rozhodnúť podľa návrhu matky maloletých detí a to, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. Táto podmienka však vyplýva priamo a výslovne z ustanovenia § 36 Zákona o rodine. Pritom je možné, že rodičia spolu žijú, aj keď otec detí pracuje v zahraničí, pretože aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka a nakoniec aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní vyplýva, že otec sa po príchode zo zahraničia zdržuje u svojich detí a matky detí. K výkonu práce otca v zahraničí súd uvádza, že samotné odlúčenie otca ako dôsledok výkonu práce v zahraničí nestačí pre záver o tom, že rodičia detí spolu nežijú. Nakoľko teda nebolo preukázané, že rodičia spolu nežijú, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
8.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.